Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-76-2020.pdf
PDF · 151.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Študentský servis, spol. s r.o., Košice, IČO: 31 730 663, Rooseveltova 794/6, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická č. 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
I.
1. Žalobou zo dňa 25.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21.09.2017. Vec bola na tunajšom súde zapísaná pod sp. zn. 5S/53/2017. 2. Žalobou zo dňa 25.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102016507/2017 zo dňa 21.09.2017. Vec bola na tunajšom súde zapísaná pod sp. zn. 5S/54/2017. 3. Žalobou zo dňa 25.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102017089/2017 zo dňa 21.09.2017. Vec bola na tunajšom súde zapísaná pod sp. zn. 5S/55/2017. 4. Žalobou zo dňa 25.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102017055/2017 zo dňa 21.09.2017. Vec bola na tunajšom súde zapísaná pod sp. zn. 5S/56/2017. 5. Správny súd spojil konania vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/53/2017, 5S/54/2017, 5S/55/2017 a 5S/56/2017 na spoločné konanie, ktoré sa viedli na súde ďalej pod sp. zn. 5S/53/2017. 6. Rozsudkom č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 07.02.2019 súd žaloby zamietol. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/32/2019, 4Sžfk/43/2019, 4Sžfk/44/2019, 4Sžfk/45/2019 zo dňa 02.07.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 07.02.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Na základe odporúčania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 174. vyššie uvedeného rozsudku, krajský súd uznesením č.k. 1S/76/2020-28 zo dňa 03.12.2020 vylúčil jednotlivé konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného na samostatné konania. II. Priebeh administratívneho konania
9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) začal dňa 09.12.2015 u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 (zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 21419248/2015 zo dňa 09.12.2015). 10. V rámci daňovej kontroly správny orgán prvého stupňa zistil, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 067012014 INF zo dňa 31.05.2014 za roznos letákov vo výške 3.806,00 eur od dodávateľa CANUS s.r.o., Južná trieda 66, Košice. 11. V súvislosti s preverovaním opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane z faktúr od CANUS s.r.o., Košice správny orgán prvého stupňa zistil, že tento daňový subjekt mal podľa predloženej objednávky zo dňa 17.12.2013 dodať grafický návrh letáku, tlač letákov, roznos letákov v oblastiach Košice, Košice a okolie, Prešov a okres Prešov na rok 2014. Prílohou predložených faktúr sú vzory letákov a zoznam ulíc s uvedením počtu schránok, kde mali byť letáky roznášané. 12. Z údajov v informačnom systéme finančnej správy správny orgán prvého stupňa o deklarovanom dodávateľovi CANUS s.r.o. zistil, že za rok 2014 nepodal ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti, t. j. nemal zamestnancov, podľa podaných daňových priznaní k DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2014 vykazoval len minimálne daňové povinnosti, t. j. daň na výstupe minimálne prevyšuje daň na vstupe, a to pri vysokých obratoch na vstupe a na výstupe, jediný konateľ G. T. dňa 09.10.2014 zomrel a bankový účet uvedený na objednávke zo dňa 17.12.2013 TATRA BANKA a. s., č. účtu 2924914063 eviduje správny orgán prvého stupňa v informačnom systéme ako účet daňového subjektu CASPER s.r.o. od 06.05.2014. 13. Správny orgán prvého stupňa výzvou č. 102664033/2016 zo dňa 04.03.2016 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície, Kuzmányho 8, Košice o poskytnutie svedeckej výpovede G. T., konateľa V. s.r.o. v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou. 14. Z odpovede KR PZ v Košiciach č. KRPZ-KE-OKP6-517-005/2016 zo dňa 28.04.2016, ktorej prílohou bol úradný záznam z vykonania operatívnej previerky č. KRPZ-KE-OKP6-517-004/2016 zo dňa 26.04.2016, správny orgán prvého stupňa zistil, že konateľ spoločnosti je mŕtvy, spoločnosť CANUS s.r.o. mala vo svojom účtovníctve zaúčtované v roku 2014 dodania (na výstupe) pre žalobcu, kde tieto mali byť realizované v subdodávke prostredníctvom spoločnosti Wanila, s.r.o. Ďalej, že táto spoločnosť má zaúčtované v zozname došlých faktúr - na vstupe, faktúry od dvoch spoločností, a to JUPAS s.r.o. a PJ plus s.r.o., pričom ich zástupcovia popreli vykonávanie akýchkoľvek podnikateľských aktivít - popreli dodania pre spoločnosť Wanila, s.r.o. Jediný konateľ Wanila, s.r.o. C. R. sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. 15. Ďalej správny orgán prvého stupňa z odpovede Tatra banky, a. s., Bratislava č. SU- 2016-1241020 zo dňa 17.06.2016 (zaslaná na základe výzvy správcu dane č. 103049838/2016 zo dňa 02.05.2016) zistil, že majiteľom účtu uvedeného na objednávke zo dňa 17.12.2013 bola spoločnosť CASPER s.r.o., Košice (dátum otvorenia účtu bol 06.05.2014 a zatvorenia účtu 31.12.2014). Podpisové oprávnenie mala K. Q. (konateľka CASPER s.r.o.). 16. Na základe týchto zistení vznikli pochybnosti správneho orgánu prvého stupňa o reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov od daňového subjektu CANUS s.r.o., preto správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu výzvou č. 103100045/2016 zo dňa podľa § 45 ods. 2 písm. e) a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich prijatie zdaniteľných obchodov podľa predmetných faktúr. 17. Žalobca v odpovedi doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 06.06.2016 (následne dňa 13.06.2016 elektronicky) okrem iného uviedol, že objednávka bola vypracovaná na základe obchodného stretnutia B.. G. so zástupcom CANUS s.r.o. pánom T., ktorý ponúkol spoločnosti tieto služby, že služby vykonala spoločnosť CANUS s.r.o., ale nevie sa vyjadriť, či to robila prostredníctvom vlastných pracovníkov či v subdodávke, že roznos letákov bol námatkovo kontrolovaný telefonicky v rôznych lokalitách prostredníctvom známych zamestnancov, ďalej, že CANUS s.r.o. vyhotovila grafický návrh a tlač letákov, že grafická úprava spočívala v zadaní textu, ktorým chcel osloviť jednotlivé kategórie nezamestnaných, prípadne záujemcov o prácu, farebnosti na letáku, aby leták upútal vzhľadom na veľké objednávky na pracovné sily od jeho obchodných partnerov. Ďalej uviedol, že na základe reklamnej kampane zaznamenal nárast záujemcov o prácu (pribudlo
približne 7.200 záujemcov), a tieto aktivity mali za následok lepšie realizovanie obchodných záväzkov voči obchodným partnerom v nasledujúcom období rokov 2014-2015 a čiastočne aj tohto roku 2016. 18. Následne správny orgán prvého stupňa vykonal analýzu kontrolných výkazov deklarovaného dodávateľa CANUS s.r.o. a zistil, že jeho rozhodujúcimi dodávateľmi (98 % deklarovaných dodaní), od ktorých si uplatnil najvyššie odpočítanie dane v roku 2014, boli Wanila, s.r.o., Alejová 5, Košice (86 % celkových dodaní v roku 2014) a ORYX SLOVAKIA, s.r.o., Rákoš (12 % celkových dodaní v roku 2014). 19. Ďalej z údajov v informačnom systéme finančnej správy správny orgán prvého stupňa zistil, že daňový subjekt Wanila, s.r.o., Košice (konateľ od 18.04.2012 do 08.03.2016 - C. R., C. XX) podal daňové priznania za zdaňovacie obdobia 1. až 3. štvrťrok 2014 a za 4. štvrťrok 2014 daňové priznanie nepodal. V podaných daňových priznaniach vykázal minimálnu daňovú povinnosť (do 77,00 eur), pri sumách dane v riadkoch 19 - daň celkom (za zdaniteľné obchody) a 21 - odpočítanie dane (zo zdaniteľných obchodov) nad 150 000,00 eur. 20. Za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 bola u tohto daňového subjektu vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty a správny orgán prvého stupňa pri nahliadnutí do spisovej zložky daňového subjektu Wanila, s.r.o. (úradný záznam č. 104032692/2016 zo dňa 04.10.2016) zistil, že jeho dodávateľmi boli spoločnosť JUPAS s.r.o., Trieda SNP 88, Košice a PJ plus, s.r.o., Južná trieda 93, Košice - Juh. 21. Ďalej správny orgán prvého stupňa zistil, že spoločnosť JUPAS s.r.o. bola zrušená rozhodnutím jediného spoločníka a deň výmazu bol 16.01.2015. Štatutárnym orgánom bol v období od 31.12.2013 do 15.01.2015 M. T., K. 4, L. (podľa informácie KR PZ Košice bezdomovec). Posledné daňové priznanie k DPH bolo podané za 3. štvrťrok 2013, posledné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2012. M. T. pri ústnom pojednávaní v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu Wanila, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9801404/5/4755010/2014/VAN zo dňa 23.10.2014) uviedol, že faktúry pre Wanila, s.r.o. nevystavil, nevedel, o aký tovar išlo, keďže faktúry nevystavil, nevedel o preprave, nevedel o úhradách faktúr, nevedel o tom, že mal podávať daňové priznania od času, kedy je konateľom, ďalej uviedol, že je vyučený kamenár a týmto veciam nerozumie, bol zneužitý ako biely kôň, že spoločnosť získal tak, že koncom roka 2013 sa stretol v Auparku s pánom D. E., ktorý bol toho času konateľom JUPAS s.r.o., prítomný bol ešte C. E. a C. R. (konateľ Wanila, s.r.o.), dali mu podpísať papiere a išli k notárovi, kde D. E. zaplatil prevod 180,00 eur, jemu nedali žiadne papiere, ktoré podpisoval, ani žiadne peniaze a od vtedy už neboli v kontakte. Na základe toho správny orgán prvého stupňakonštatoval, že JUPAS s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a konateľ spoločnosti nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre odberateľa Wanila, s.r.o. 22. Ďalej z údajov v informačnom systéme finančnej správy správny orgán prvého stupňa zistil, že štatutárnym orgánom spoločnosti PJ plus, s.r.o. je od 26.11.2013 C. H., A. XXX/XX, G. nad R. (podľa informácie KR PZ Košice osoba v sociálnej tiesni). Posledné daňové priznanie k DPH spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie marec 2014 a k dani z príjmov za rok 2013. Správny orgán prvého stupňa zrušil daňovému subjektu registráciu k DPH z úradnej moci k 30.09.2014. 23. Pri nahliadnutí do spisovej zložky Wanila, s.r.o. (úradný záznam č. 104032692/2016 zo dňa 04.10.2016) správny orgán prvého stupňa zistil, že s konateľkou C. H. bola spísaná KR PZ Košice zápisnica o výsluchu svedka ČVS: KRP-147/2- VYS-KE-2014 zo dňa 23.12.2014, do ktorej uviedla, že chodila na stredné odborné učilište, odbor pomocná sila do kuchyne, podniká od minulého roka asi od septembra, oslovil ju G., býva na C., jeho priezvisko nepozná, pozná ho z C., lebo tam niekedy bývala, on jej navrhol, že otvoria firmu, že tam donesie oblečenie a ona ho mala predávať, k tomu nedošlo. Ďalej uviedla, že spoločnosť Wanila, s.r.o. nepozná, poznala iba C. R. asi pol roka ako kamaráta, zoznámil ich G., neobchodovala s ním, nepodpisovala žiadne účtovné doklady, ani faktúry, podpisovala iba papiere ohľadom toho, že sa stala konateľkou firmy, nikoho nesplnomocnila na zastupovanie firmy, daňové priznania podával G., aj účtovníctvo viedol a nemá vedomosť o žiadnych faktúrach ani obchodoch s inými firmami. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa konštatoval, že PJ plus s.r.o. nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, konateľka spoločnosti nepotvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre odberateľa Wanila, s.r.o. 24. Ďalej správny orgán prvého stupňa z údajov v informačnom systéme finančnej správy zistil, že spoločnosť ORYX SLOVAKIA, s.r.o. je od 03.11.2015 zrušená bez likvidácie (deň výmazu 09.12.2015, dôvod výmazu: ex offo výmaz), konateľom spoločnosti bol od 01.07.2004 do 08.12.2015 G. W., A. XX. Ďalej, že podané daňové priznania za január 2014 a za júl 2014 až december 2014 sú nulové, za zdaňovacie obdobia február 2014 až máj 2014 je vykázaná minimálna daňová povinnosť (do 150,00 eur), pri sumách dane v riadkoch 19 - daň celkom (za zdaniteľné obchody) a 21 - odpočítanie dane (zo zdaniteľných obchodov) okolo 10.000,00 eur až 20.000,00 eur. Analýzou kontrolných výkazov správny orgán prvého stupňa tiež zistil, že Wanila, s.r.o. bola dodávateľom pre ORYX SLOVAKIA, s.r.o.
25. Pri nahliadnutí do spisovej zložky daňového subjektu CANUS s.r.o. (úradný záznam č. 104118870/2016 zo dňa 18.10.2016) správny orgán prvého stupňa zistil, že miestne príslušný správny orgán prvého stupňa sa v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu CANUS s.r.o. telefonicky kontaktoval dňa 02.04.2015 s pánom G. W., konateľom ORYX SLOVAKIA, s.r.o. (v tom čase bol práceneschopný), za účelom zistenia obchodných vzťahov s CANUS s.r.o. D. W. uviedol, že všetky práce pre CANUS s.r.o. boli vykonávané subdodávateľský, a to spoločnosťou Wanila, s.r.o., ďalej uviedol, že na Okresnom súde Košice je vedené konanie ohľadom výmazu spoločnosti už od minulého roku (roku 2014), presný dátum si nepamätal, spoločnosť už od toho času nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, pretože už nemá ani sídlo (o uvedenom rozhovore bol spísaný úradný záznam č. 204180/2015 zo dňa 02.04.2015). 26. Dňa 02.11.2016 sa uskutočnilo s kontrolovaným daňovým subjektom ústne pojednávanie (za účasti konateľa B.. G. G. a účtovníčky G. K.), z ktorého správny orgán prvého stupňa vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104210744/2016 zo dňa 02.11.2016. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie kontrolovaného daňového subjektu so zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014. K zisteniam správcu dane uvedeným v tejto zápisnici o ústnom pojednávaní zaslal daňový subjekt svoje vyjadrenie zo dňa 10.11.2016. Dňa konateľ žalobcu B.. G. G. a účtovníčka G. K. nahliadli do spisu z daňovej kontroly (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 104342045/2016 zo dňa 22.11.2016). 27. Na základe takto zisteného skutkového stavu správny orgán prvého stupňa vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 104289478/2016 zo dňa 14.11.2016, ktorý spolu s výzvou č. 104291210/2016 zo dňa 14.11.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 01.12.2016. 28. Žalobca podal v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku dňa 16.01.2017 svoje vyjadrenie zo dňa 13.01.2017 k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. 29. Dňa 16.02.2017 vypočul správny orgán prvého stupňa na návrh daňového subjektu G.. C. E. ako svedka. Za daňový subjekt sa ústneho pojednávania zúčastnil C.. C. H., splnomocnený na zastupovanie daňového subjektu (dňa 06.06.2017 doručil daňový subjekt výpoveď splnomocnenia udeleného dňa 15.11.2016 JUDr. C. H. na zastupovanie spoločnosti). Svedok do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100308670/2017 zo dňa 16.02.2017 uviedol, že bol zamestnancom študentského servisu do konca mája 2014 a robil námatkové kontroly (telefonicky), či sa roznos letákov vykonal. Uviedol, že pri náboroch, ktoré mal na starosti, došlo vždy po roznosoch letákov k zvýšeniu počtu záujemcov o prácu. Ďalší navrhovaný svedok U. E. sa v stanovený deň na daňový úrad nedostavil (zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“). 30. Prerokovanie pripomienok predložených vo vyjadrení daňového subjektu sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní, z ktorého správny orgán prvého stupňa vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100550696/2017 zo dňa 30.03.2017. 31. Dňa 18.04.2017 doručil žalobca svoje vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávam zo dňa 30.03.2017 a prerokovanie pripomienok žalobcu sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu JUDr. C. H., z ktorého správny orgán prvého stupňa vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100830673/2017 zo dňa 11.05.2017, z ktorej vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu, po vyhodnotení všetkých pripomienok, dôkazov a vyjadrení daňového subjektu nezistil vo vyrubovacom konaní žiaden relevantný dôvod, aby sa od záveru prijatého v protokole odchýlil. 32. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 100970980/2017 zo dňa 18.05.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 3.806,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) zo strany žalobcu tým, že si v zdaňovacom období máj 2014 neoprávnene odpočítal daň z faktúry od CANUS s.r.o., Košice vo výške 3.806,00 eur.
III.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
33. Žalovaný pod č. 102017146/2017 zo dňa 21.09.2017 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 100970980/2017 zo dňa 18.05.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 3.806,00 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.
34. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán zistil, že správny orgán prvého stupňa v rámci vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014 preveroval u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne v zdaňovacom období máj 2014 opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 3.806,00 eur z faktúry od dodávateľa CANUS s.r.o. za roznos letákov.
35. Vychádzajúc zo zisteného a popísaného skutkového stavu, predložených dokladov a vykonaných dôkazov správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že zdaniteľný obchod deklarovaný vo faktúre od uvedeného dodávateľa sa neuskutočnil, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb, a išlo iba o fakturáciu formálneho a nereálneho obchodu so službami, pri ktorých pridaná hodnota nevznikla, pričom cieľom týchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii služieb bez reálneho plnenia bolo zníženie vlastnej daňovej povinnosti u žalobcu (tieto zdaniteľné obchody deklaruje žalobca vo viacerých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach). 36. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál a námietku daňového subjektu, že uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemá oporu v obsahu spisov a nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, považoval za neopodstatnenú.
37. Z predloženého spisového materiálu a popísaného skutkového stavu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa vykonal v konaní vlastné rozsiahle dokazovanie, pretože o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom na preukázanie nároku na odpočítanie dane mal pochybnosti. Za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval skutočné dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov (služieb), pretože dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je vedené vždy v prvom rade k preukazovaniu uskutočnenia dodania služby, teda vzniku daňovej povinnosti z dodanej služby, a teda samozrejme jej skutočnej realizácii. 38. Zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplývajúca z ustanovení § 49 až § 51 zákona o DPH určila prísne podmienky, ktoré musia byť pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane splnené. Právo odpočítať daň (v danom prípade) zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pritom vzniká dňom dodania služby. Zároveň musí byť splnené, že tieto služby platiteľ použije na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom. Vzniknuté právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom, faktúru. Faktúra je potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám osebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. 39. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno pritom (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku) použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim). 40. Z predloženého spisového materiálu mal žalovaný v danom prípade preukázané, že správny orgán prvého stupňa v konaní získal také dôkazy, ktorými preukázal, že deklarovaní dodávatelia nedodali predmetné služby žalobcovi, čím vyvrátil tvrdenia žalobcu. 41. V postupe správcu dane nezistil žalovaný nezákonnosť a považoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že správny orgán prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. 42. Napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku) a v ich odôvodneniach správny orgán prvého stupňa uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol tiež, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa sa s námietkami a návrhmi
žalobcu vznesenými počas daňovej kontroly, ako aj s písomným vyjadrením žalobcu vo vyrubovacom konaní náležíte vysporiadal, a to tak v rámci konania, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 43. Žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane pri dokazovaní a jeho závermi, že daňový subjekt si v zdaňovacom období máj 2014 odpočítal daň z faktúry od CANUS s.r.o., Košice vo výške 3.806,00 eur v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 44. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správny orgán prvého stupňa napadnuté rozhodnutie náležíte odôvodnil, zároveň sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný hodnotil námietky odvolávajúceho sa ako neopodstatnené. 45. Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. IV. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 46. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie citovaného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. Súčasne si žiadal priznať náhradu trov konania. 47. Žalobca v podanej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v zákone a uvedeným rozhodnutím boli porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že jeho odvolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z § 72 ods. 4 Daňového poriadku, pretože absentovali v ňom dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia. Keďže odvolanie žalobcu neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, správny orgán prvého stupňa bol povinný postupovať podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku a mal žalobcu vyzvať, aby podľa jeho pokynov nedostatky odvolania v určenej lehote odstránil a poučil ho o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa žalobcu správny orgán prvého stupňa nepostupoval zákonným spôsobom podľa vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku, jeho postup bol nezákonný, a tým neboli splnené právne východiská na vydanie rozhodnutia žalovaného vo veci samej. Žalovaný tento zásadný nedostatok neodstránil a svojim rozhodnutím vo veci samej zaťažil odvolacie konanie zásadnými procesnými vadami. Podľa žalovaného postupom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného bola vec po právnej stránke posúdená nesprávne, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V. Vyjadrenie žalovaného 48. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podané odvolanie postúpil prvostupňový orgán podľa § 73 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov odvolaciemu orgánu. Žalovaný v rámci odvolacieho konania zistil, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia, obsahovalo označenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému smerovalo, ako aj dôvody podania odvolania a jeho obsah spĺňa dikciu ustanovenia § 72 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 49. K námietke žalobcu, že v odvolaní absentovali dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, žalovaný poukázal na to, že podľa § 72 ods. 4 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov musí odvolanie obsahovať dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania iba v prípade, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi. V odvolaní žalobca namietal, že rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Namietal teda len rozpor s právnymi predpismi, pričom uviedol aj dôvody tohto tvrdenia (pretože správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní). Preto nebol správca dane povinný postupovať podľa ustanovenia § 72 ods. 5 v spojení s ustanovením § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania. 50. K námietke žalobcu, že v odvolaní absentovali navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v odvolaní žalobca uviedol, že zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane. Z obsahu odvolania jasne vyplýva, že žalobca napadol v dôvodoch svojho podania celú výšku neuznaného odpočítania dane, na základe ktorého správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane, a to zo všetkých faktúr od
dodávateľov CANUS, s. r. o., CASPER, s. r. o., DALKON, s. r. o. a GAJJA PRODUCTION HOUSE, s. r. o. A aj keď v odvolaní žalobca vyslovene neuviedol navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí, z jeho obsahu je zrejmé, že sa odvolaním dožadoval zrušenia prvostupňových rozhodnutí. Ak by pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania vyšli najavo skutkové či právne okolnosti žalobcom neuplatnené, ktoré by mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, žalovaný by na ne pri rozhodovaní prihliadal v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 51. Žalovaný po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí a celého spisového materiálu dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, teda aj v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. V žalobou napadnutých rozhodnutiach náležíte svoje závery odôvodnil, s námietkami uvedenými v odvolaní sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako neopodstatnené. Žalovaný na svojich záveroch zotrval a nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že rozhodnutiami boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Postup tak prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného v rámci odvolacieho konania považoval za zákonný, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 52. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 53. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 55. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 56. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, rozhodol v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, ktorý s prejednaním vecí bez jeho prítomnosti súhlasil, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu , v ňom vysloveným právnym názorom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 57. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, v ktorých mu správny orgán prvého stupňa nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa CANUS, s.r.o.. 58. Za zdaňovacie obdobie máj 2014 správny orgán prvého stupňa vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.806 eur. Správny orgán prvého stupňa dôvodil vyrubenie rozdielu dane žalobcovi na dani z pridanej hodnoty porušením § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že obchodné transakcie deklarované v jednotlivých faktúrach za zdaňovacie obdobie sa neuskutočnili a dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb. Išlo iba o fakturáciu formálneho a nereálneho obchodu so službami, pri ktorých pridaná hodnota nevznikla a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane a cieľom týchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácií služieb bez reálneho plnenia bolo zníženie vlastnej daňovej povinnosti u žalobcu. 59. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správny orgán prvého stupňa je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 60. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 61. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 62. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 63. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 64. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa. 65. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 66. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 67. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 68. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 69. Na základe uvedeného správca dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 70. Podľa § 19 ods. 1 prvej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 71. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 72. Podľa § 22 ods.1 veta prvá zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.
73. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť 74. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 75. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 76. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 77. Z obsahu žalobných bodov je zrejmé, že žalobca namietal procesný postup správcu dane. 78. Správny súd však považuje za potrebné poukázať, že uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom nesplnenie už jednej z nich vylučuje priznanie nároku. 79. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je dodanie tovaru alebo služby na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať (dôkazné bremeno je na ňom), že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez
ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar, resp. službu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť. 80. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené kontrolovaný platiteľ nesplnil. 81. Napriek tomu, že platiteľ predložil faktúry, z ktorých boli deklarovaní dodávatelia povinní sumu DPH uvedenú na takých faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol platiteľ povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone o DPH povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho podnikania ako platiteľ.
82. Zdaniteľné plnenia, z ktorých odpočítanie dane žalobca deklaroval, zamestnanci správcu dane posudzovali v intenciách všetkých daňovým subjektom predložených a vlastnou činnosťou zamestnancov správcu dane nadobudnutých dôkazov. 83. Správny orgán prvého stupňa pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval výlučne v medziach zákona, ktorý je citovaný pri každom úkone, ničím žalobcu neobmedzil, ani neukrátil, prihliadal a vysporiadal sa so všetkým, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku správny orgán prvého stupňa hodnotil každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy podľa správnej úvahy vo vzájomných súvislostiach, pričom hodnotiaca úvaha správcu dane nebola ľubovoľná, ale vychádzala zo všetkého, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správny orgán prvého stupňa analyzoval deklarované zdaniteľné obchody a ich fakturáciu medzi daňovými subjektmi, pričom zistil, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH účel tohto zákona nebol dodržaný, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb, pretože išlo iba o fakturáciu formálneho a nereálneho obchodu so službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Zamestnanci správcu dane postupovali pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Správny orgán prvého stupňa zvážil vykonané úkony a zhodnotil výsledky vykonaných dôkazov, miestnych zisťovaní, svedeckej výpovede, protokolov o daňových kontrolách, pričom zhodnotenie dôkazov správny orgán prvého stupňa riadne odôvodnil v protokole č. 104289478/2016 zo dňa 14.11.2016 a následne v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní. 84. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 85. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. 86. Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. 87. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. 88. S ohľadom na dôvody žaloby úlohou súdu bolo posúdiť, či odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane bolo spôsobilé na prerokovanie, či vzhľadom na jeho obsah bol správca dane povinný odstraňovať nedostatky tohto odvolania a či postupom správneho orgánuv odvolacom konaní boli porušené ustanovenia Daňového poriadku, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia o odvolaní. 89. Odvolanie obsahovalo označenie prvostupňového správneho orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému smerovalo aj dôvody odvolania. 90. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že rozhodnutia správcu dane sú v rozpore s ust. § 3 ods.1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane
nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Tvrdil, že zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014 v celkovej sume 75 343,15 eur. 91. Je právom odvolateľa odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane dôvodmi, ktoré sám uzná za vhodné. Môže ísť aj o dôvody všeobecné, ako to bolo v danom prípade. Daňový poriadok nevyžaduje žiadnu bližšiu špecifikáciu dôvodov odvolania. 92. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca napadol v dôvodoch odvolania celú výšku neuznaného odpočítania dane, na základe ktorého správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane z faktúr od dodávateľov. Odvolateľ teda nesúhlasil ani čiastočne s vyrubením rozdielu dane a jeho úmysel smeroval k tomu, aby bolo uznané odpočítanie dane v plnom uplatnenom rozsahu. Odvolanie teda nepochybne obsahuje prejav vôle odvolateľa nebyť zaviazaný vyrubenou daňovou povinnosťou, inými slovami implicitne obsahuje i návrh na zrušenie rozhodnutia správcu dane (§ 72 ods. 4 písm. e/ Daňového poriadku). Aj keď v odvolaní žalobca vyslovene neuviedol navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, z obsahu odvolania je zrejmé, že sa nim dožadoval zrušenia rozhodnutia správcu dane. 93. Odvolanie tak spĺňalo náležitosti podľa ustanovenia § 72 ods. 4 Daňového poriadku. Nebol preto daný dôvod na postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov tohto odvolania, keďže bolo spôsobilé podľa názoru súdu na prerokovanie vo veci samej. 94. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani so skutkovými zisteniami správcu dane. 95. Predpísaná obsahová náležitosť odvolania smerujúca k označeniu dôkazov preukazujúcich jeho odôvodnenosť podľa § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku je síce formulovaná ako povinnosť („odvolanie musí obsahovať...“), jej nesplnenie však nemá bez ďalšieho za následok nespôsobilosť odvolania na vecné prerokovanie odvolacím orgánom, pokiaľ je z odvolania zrejmé, čoho sa odvolateľ domáha. Neoznačenie dôkazov preukazujúcich dôvody odvolania či nepredloženie listinných dôkazov len oslabuje dôkaznú pozíciu odvolateľa a môže viesť k prípadnému nepreukázaniu jeho tvrdení o skutkových okolnostiach, nezakladá však nutne povinnosť správcu dane vyzývať odvolateľa na odstránenie nedostatkov podania postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak je odvolanie inak spôsobilé na prerokovanie. 96. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho právny názor vyslovený napr. v rozsudku sp. zn. 4Sžf/42/2015 zo dňa 02.02.2016, v zmysle ktorého: ... „ak odvolanie spĺňalo všetky zákonom ustanovené náležitosti podľa § 13 v spojení s § 72 ods. 4 Daňového poriadku, je povinnosťou správneho orgánu preskúmať ho v odvolacom konaní.“ 97. Rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, v ktorom žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zo všetkých relevantných aspektov, pričom sa vysporiadal i s argumentáciou žalobcu uplatnenou v priebehu daňového konania nijako neporušilo procesné práva žalobcu a už vôbec nie spôsobom, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. 98. Žalobca sa sám pripravil o možnosť prejednania prípadných ďalších dôkazov v odvolacom daňovom konaní. Tieto však nakoniec neoznačil ani v konaní pred správnym súdom a svoju obranu oprel iba o procesné námietky, ktoré však za daných okolností nemohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. 99. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod., to platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2011 sp. zn. 1Sžr/38/2011). 100. Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 73 ods. 2 Daňového poriadku postúpil odvolanie žalobcu odvolaciemu orgánu - žalovanému, ktorý v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmal rozhodnutie správcu dane a vydal vlastné rozhodnutie. Žalobca v žalobe nepreukázal, že by postupom žalovaného, ktorý preskúmal rozhodnutie správcu dane, boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy v zmysle § 2 ods. 2 SSP. 101. Rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
102. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v identických veciach sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 a sp. zn. 8Sžfk/55/2019 zo dňa 28.05.2020, ktorými Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol kasačné sťažnosti žalobcu. 103. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 104. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči neúspešnému žalovanému. 105. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 106. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).