Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Pc-1-2021.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: T. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom O., P. U. XX, právne zastúpená JUDr. Jánom Luteránom, advokátom so sídlom Prešov, Sabinovská 52, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: T. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom Š. T., J. XXX/A, o určenie otcovstva k mal. U. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, a o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
„maloletá U. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej U. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 01.01.2021, opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 01.01.2021 do 31.08.2021 na maloletú U. vo výške 800 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť v splátkach po 70 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok,
styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje“,
II. konanie o určenie otcovstva k maloletej U. W., nar. XX.XX.XXXX sa zastavuje,
III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.01.2021 žiadala určiť otcovstvo k maloletej U. a vo vzťahu k maloletej upraviť pomery, zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, zo strany domnelého otca určiť výživné 100 Eur.
2. Domnelý otec v priebehu konania kontaktoval matku a rodičia súhlasne vyhlásili pred orgánom matriky, že domnelý otec je otcom dieťaťa a bol zapísaný v rodnom liste. Zároveň rodičia uzatvorili dohodu o úprave pomerov k maloletému dieťaťu.
3. Opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, keďže je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov, oboznámením sa s rodným listom maloletej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloletá U. pochádza z družského pomeru rodičov. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi C.. Rodičia maloletej po jej narodení nežili v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca síce svoje otcovstvo nepopieral, ale ani ho dobrovoľne neuznal. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky, ktorá túto zabezpečuje riadne. 6. Matka pracuje ako pomocná sila v kuchyni. Jej príjem je asi 430 Eur. K tomu poberá prídavky na dve deti a náhradné výživné pre syna C. vo výške 120 Eur. Býva v obci P. U.. Výdavky matky sú na domácnosť rodičom vo výške 50 Eur mesačne, telefón 30 Eur mesačne a ďalšie bežné výdavky na ošatenie, stravu, hygienické potreby a podobne. Výdavky matky na maloletú U. sú 30 Eur školská strava, 6 Eur školné v materskej škôlke, ZRPŠ 10 Eur ročne, školské pomôcky 20 Eur ročne a ďalšie bežné výdavky na domácnosť, stravu, ošatenie. Maloletá je zdravá. 7. Otec pracuje ako živnostník. Jeho príjem je asi 500 Eur. Jeho výdavky sú 150 Eur na bývanie, prispieva starým rodičom, paušál na telefón 35 Eur, zdravotné poistenie 77 Eur mesačne a ďalšie bežné výdavky. 8. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
9. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
10. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
11. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
12. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V predmetnom konaní bolo preukázané, že otec dobrovoľne otcovstvo k maloletej U. neuznal. V priebehu konania však k tomuto došlo a preto súd konanie o určenie otcovstva podľa § 109 CMP zastavil. Následne rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa, takže súd ju schválil.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).