Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-6-2021.pdf
PDF · 120.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou so sídlom v Snine, Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 27. februára 2017 č.: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery administratívneho konania
1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 27.02.2017 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla podľa § 218 ods. 2 citovaného tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Humenné pod č.: XXXXX/XXXX-HE-DvN zo dňa 08. decembra 2016, ktorým prvostupňový správny orgán vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodol tak, že podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti.
2. Žalovaná odôvodnila preskúmavané rozhodnutie poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania žalobcu, v ktorom namietal voči nepriznaniu dávky v nezamestnanosti tú skutočnosť, že vo Veľkej Británii strávil takmer 10 rokov, nikdy však neprestal mať centrum záujmov na Slovensku, kde má trvalé bydlisko a jeho pobyt vo Veľkej Británii bol iba dočasný, pričom jediným dôvodom tohto pobytu bolo nájsť si prácu a zarobiť si peniaze. Pracovný pomer skončil na jeho podnet, pričom v zahraničí sa neoženil, nezaložil si rodinu a nemal tam ani vytvorené žiadne rodinné ani priateľské väzby, nezapájal sa do kultúrneho, športového, ani spoločenského života a nevlastnil tam žiadnu nehnuteľnosť. Žiadal o zmenu prvostupňového rozhodnutia a priznanie dávky v nezamestnanosti.
3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 104 ods. 1, ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 61 ods. 1, z čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) a čl. 1 písm. j) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len
základné nariadenie), ako aj čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie). Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej podľa Oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné č.k.: I zo dňa 13.07.2015 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 13.07.2015 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil na pobočke Humenné Sociálnej poisťovne dňa 29.07.2015.
4. Odvolací orgán ďalej argumentoval tým, že od doby posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. od 13.07.2012 do 12.07.2015 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účel vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa Slovenských právnych predpisov, nakoľko pracoval vo Veľkej Británii. V zmysle § 104 ods. 1 citovaného zákona, na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Ďalej poukázal odvolací orgán na to, že v zmysle formuláru U002 zo dňa 09.10.2015 bol žalobca v posudzovanom období, t. j. od 13. júna 2011 do 30. mája 2015 poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie a to od 31.05.2015 do 12.05.2015, čo bolo uvedené britskou inštitúciou ako „obdobie nepoisteného zamestnania“.
5. Ďalej žalovaná dôvodila tým, že nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ bola pobočka sociálnej poisťovne povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. Zároveň sa zaoberal odvolací orgán výkladom čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia a argumentoval tým, žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej Slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. Žalovaná uviedla, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, ako aj Vyhlásením žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 29.07.2015, ako aj informácie získané výsluchom žalobcu a jeho rodičov zo dňa 20.11.2015 a 27.10.2016, z ktorých bola spísaná zápisnica.
6. V súvislosti so skúmaním zachovania centra záujmov, resp. bydliska odvolací orgán v záujme dôsledného zistenia skutkového stavu vyhodnotil vo veci určenia bydliska žalobcu počas jeho zamestnania na ich území doplnením zistení skutočností od príslušnej inštitúcie vo Veľkej Británii a ich následnom zhodnotení. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľ sa podľa Výsluchu zdržiaval na území Veľkej Británie od 26. septembra 2005 do 12. júna 2015, t. j. takmer 10 rokov, b) situáciu navrhovateľa vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalostí tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy. Podľa údajov v zápisniciach navrhovateľ pracoval vo Veľkej Británii u jedného zamestnávateľa, v spoločnosti K. F. L., na viacerých pracovných pozíciách. V období od 26. septembra 2005 do 3. novembra 2013 ako pracovník v práčovni, v období od 5. novembra 2013 do 18. júna 2014 ako vodič osobného auta pri rozvoze prádla a v období od 19. júna 2014 do 12. júna 2015 ako vodič nákladného auta. Zamestnanie nemalo dočasný ani sezónny charakter. Z uvedeného vyplýva, že išlo o stabilné zamestnanie. Tento pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb Navrhovateľ je slobodný. Na Slovensku má rodičov (otec je poberateľom invalidného dôchodku a matka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka), ku ktorým sa podľa jeho vyjadrenia vo Vyhlásení aj v zápisniciach vracal raz ročne na dobu dvoch týždňov (predložil jednu letenku Z Veľkej Británie na Slovensko, zo dňa 11. apríla 2015), pričom uviedol, že dovolenku trávil na Slovensku. Dôvodom návratu na územie Slovenskej republiky boli rodičia. S priateľkou, s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť, sa rozišiel. Počas pobytu vo Veľkej Británii utrpel nepracovný úraz, pričom sa liečil a poberal nemocenské dávky vo Veľkej Británii v období od 23. decembra 2014 do 12. júna 2015. Táto skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že
navrhovateľ si centrum záujmov preniesol na územie Veľkej Británie. Na Slovensku nemá žiaden úver, ani pôžičku a nie je vlastníkom bankového účtu.
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná Podľa údajov vo Vyhlásení aj v zápisniciach počas svojho zamestnania na území Veľkej Británie navrhovateľ býval v podnájme, v dome s troma izbami s tromi kamarátmi, kde bol prihlásený na prechodný pobyt. Na území Slovenskej republiky nevlastní nehnuteľnosť na bývanie, počas svojich návštev býval u rodičov. V zápisnici, zo dňa 20. novembra 2015, uviedol, že v blízkej dobe plánuje nadobudnúť nehnuteľnosť, avšak v odvolaní, zo dňa 21. decembra 2015, uviedol, že nakoľko mu rodičia sľúbili, že mu darujú svoj trojizbový byt, bytovú otázku na Slovensku neriešil. Do zápisnice, zo dňa 27. októbra 2016, uviedol, že finančné prostriedky, ktoré zarobil vo Veľkej Británii, investoval do rodičovského bytu, nakoľko mu rodičia sľúbili, že tento byt prepíšu na neho.
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely Navrhovateľ bol zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové a odvodové povinnosti si plnil na tomto území. Za roky 2012 až 2014 síce podával daňové priznanie aj na území Slovenskej republiky, avšak s nulovou daňou na úhradu.
7. Matka navrhovateľa do zápisnice okrem iného (výpoveď totožná s výpoveďou navrhovateľa) uviedla ako dôvod odchodu syna do Veľkej Británie zarobenie si peňazí, frekvenciu návratov 1-3x ročne na dobu dvoch týždňov a ako dôvod návratu na Slovensko zdravotné problémy s rukou a chorobu otca navrhovateľa. Ďalej uviedla, že finančné prostriedky, ktoré syn zarobil vo Veľkej Británii, investoval do rekonštrukcie rodičovského bytu, nakoľko mu sľúbili, že byt na neho prepíšu. Vo Veľkej Británii utrpel nepracovný úraz, sa tam a poberal nemocenské dávky. V súčasnosti sa naďalej lieči na následky uvedeného úrazu, prekonal dve operácie ľavého lakťa, je evidovaný na príslušnom úrade sociálnych vecí a rodiny a poberá dávky v hmotnej núdzi. Otec navrhovateľa do zápisnice okrem iného uviedol ako dôvod odchodu syna do Veľkej Británie prácu, nakoľko na Slovensku sa nemohol po skončení školy zamestnať, frekvenciu návratov 2-3x ročne na dobu dvoch týždňov a ako dôvod návratu na Slovensko zdravotné problémy s rukou. V ostatnom sa jeho výpoveď stotožňuje s výpoveďou matky navrhovateľa.
8. Sociálna poisťovňa ústredie poukázala na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009. V súlade s týmto rozhodnutím bola celková dĺžka pobytu a stabilita zamestnania na území Veľkej Británie vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas dlhodobého výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Veľkej Británie. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Veľkej Británie. Zároveň žalovaná poukázala na pojem „bydlisko“ v zmysle koordinačných nariadení, ktorým je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Pritom na základe všetkých dostupných informácii podľa žalovanej si žalobca vytvoril počas posledného zamestnania centrum záujmov vo Veľkej Británii. So zreteľom na všetky dostupné informácie preto podľa žalovanej nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle Slovenských právnych predpisov nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.
9. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Podľa žalovanej fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade, že nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle
koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 Základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže sociálna poisťovňa zhodnotil automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Pritom Sociálna poisťovňa ústredie poukázala na vyjadrenie britskej inštitúcie zo 16.03.2016, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ si bydlisko na území SR počas vykonávania práce vo Veľkej Británii nezachoval.
10. Sociálna poisťovňa ústredie je toho názoru, že žalobca si centrum záujmov, ani bydlisko počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii na území Slovenskej republiky nezachoval, naopak, centrum svojich záujmov a bydlisko si v danom období preniesol na územie Veľkej Británie, o čom svedčí celková dĺžka pobytu na území Veľkej Británie v trvaní takmer 10 rokov, stabilné zamestnanie u jedného zamestnávateľa v období od 26. septembra 2005 do 12 júna 2015, osobný status navrhovateľa (slobodný a bezdetný), nevlastnenie nehnuteľnosti na bývanie na území Slovenskej republiky, ako aj frekvencia návratov na Slovensko len 1x ročne (aj s prihliadnutím na vzdialenosť dotknutých štátov).
II.
Žalobné dôvody
11. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou a dožadoval sa preskúmania uvedeného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Humenné zo dňa 08.12.2016 č.XXXXX/XXXX-HE-DvN a žiadal rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré považuje za nesprávne a nezákonné, pretože správne orgány neúplne zistili skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že správne orgány obidvoch stupňov sa nedostatočne vysporiadali s námietkami a tvrdeniami žalobcu a z toho dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočné, neurčité a nezrozumiteľné, v ktorom žalovaný len citoval príslušné paragrafové znenie zákona a nariadení, pričom nezdôvodnil rozhodnutie a neuviedol akou správnou úvahou sa pritom riadil.
12. Žalobca ďalej argumentoval tým, že počas konania bolo dostatočne, najmä listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca bol pre prípad poistenia v nezamestnanosti poistený na území iného členského štátu t. j. vo Veľkej Británii, čím bez akýchkoľvek pochybností splnil podmienku podľa § 104 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. Počas pobytu vo Veľkej Británii si zachoval centrum záujmov na území SR. Poukázal aj na príslušnú judikatúru ÚS SR. Ďalej dôvodil tým, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že v zmysle čl. 61 ods. 1 Nariadenia a v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia po posúdení všetkých dostupných informácií mal žalobca za rozhodné obdobie centrum záujmov na území Veľkej Británie a tým pádom aj silnejšie väzby k tejto krajine, ako na Slovensku. Z toho dôvodu mu Slovenská republika nie je povinná priznať dávku v nezamestnanosti a tieto nároky si má uplatniť v mieste, kde pracoval, t. j. vo Veľkej Británii. Argumentoval ustanoveniami EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou judikatúrou, podľa ktorých je povinnosťou žalovaného orgánu preveriť centrum záujmu rodiny.
13. Žalobca argumentoval tým, že bolo pochopiteľné, že keď sa nedokázal na území SR (v okrese I.) zamestnať, odišiel za prácou do Veľkej Británie ako veľa mladých Slovákov. Skutočnosť, že žalobca strávil výlučne z pracovných dôvodov takmer 10 rokov vo Veľkej Británii preto v žiadnom prípade podľa žalobcu neznamená, že si tým vytvoril „centrum záujmov“ na území Veľkej Británie tak, ako to uvádza v napadnutom rozhodnutí žalovaná. Práve naopak všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil, svedčia o skutočnosti, že nikdy neprestal mať centrum záujmov na území SR, konkrétne v A., kde má aj trvalé
bydlisko, ktoré si nikdy nezmenil. Svedčí o tom nielen dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru vo Veľkej Británii a snaha nájsť si zodpovedajúce zamestnanie na Slovensku, ale aj skutočnosť, že v Anglicku sa neoženil, nemal tam priateľku, nezaložil si rodinu, pričom trávil každú svoju dovolenku a voľný čas doma u rodičov. Predložil letenku preukazujúcu, že chodil najmenej 2 až 3 krát ročne domov, čo vyplýva z výpovede jeho, ako aj rodičov. Preukázal úprimnú túžbu trvalo žiť na Slovensku, zamestnať sa tu, pričom jeho pobyt vo Veľkej Británii bol iba dočasný. Jeho jediným dôvodom bolo zarobiť si peniaze, aby sa mohol vrátiť domov a aby mohol na Slovensku žiť. Tvrdenie správnych orgánov, že žalobca má bližší vzťah k Veľkej Británii, ako k Slovenskej republike je preto ničím nepodložené a nezmyselné. Žalobca má stále trvalé bydlisko v A., vždy aj počas práce vo Veľkej Británii sa tam vracal na dovolenku a považuje ho za svoj domov a preto je na mieste aplikovať čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia. Žalobca v závere žaloby poukázal obdobné prípady, ktoré preskúmaval súd - rozhodnutie NS SR z 26. júna 2013 sp. zn. 9Sžso/32/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 7S/19/2014 z 05.11.2014.
III.
Vyjadrenie žalovaného
14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 06. júna 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, na ktorých zotrvala a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Závery správneho súdu
15. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd v konaní preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 08. decembra 2016 pod č.: XXXXXX/XXXX-HE-DvN ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti vydala rozhodnutie, na základe ktorého pán B. O. podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil citáciou ustanovenia § 104 ods. 1 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ďalej čl. 61 ods. 1, čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 1 písm. j) Základného nariadenia č. 883/2004, ako aj čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Úrad práce, sociálnych vecí rodiny Humenné ako vyplýva z rozhodnutia zaradil žalobcu 13.07.2015 do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom 29.07.2015 si uplatnil žalobca v Sociálnej poisťovni pobočka Humenné nárok na dávku v nezamestnanosti.
16. Prvostupňový správny orgán poukázal na dôkazy, ktoré boli predmetom posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti a argumentoval tým, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. v období od 13.07.2015 do 12.07.2012 na území SR žalobca nepreukázal žiadne doby poistenia v nezamestnanosti, v tejto dobe t. j. od 13.07.2012 do 30.05.2015 preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte t. j. v Spojenom kráľovstve. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Celková dĺžka pobytu vo Veľkej Británii takmer 10 rokov zamestnania na území Veľkej Británii a periodicity návštev na území SR v porovnaní so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku nasvedčujú v danom období bližší vzťah k Veľkej Británii. Existencia stabilného a trvalého zamestnania ako aj celková prítomnosť na území iného členského štátu EÚ sú primárnym kritériom pre určenie bydliska a centra záujmov. Z uvedeného vyplýva, že na účely preukázania údajov za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61, 62 Základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu žalobcovej zárobkovej činnosti t. j. Veľkej Británie. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil (PN od 29.12.2014 do 12.06.2015 nepracovný úraz) dobu poistenia v nezamestnanosti podľa Slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo jeho bydlisko na území SR, čl. 65
ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa nevzťahuje na neho a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.
17. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj podanej žaloby, z odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické skutočnosti, ako sú uvádzané v žalobe rozhodla žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 27.02.2017 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní.
18. Z obsahu podanej žaloby zo dňa 03.05.2017 vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016.
19. S poukazom na vyššie citované ustanovenia S.s.p. preto súd v predmetnom konaní pod sp. zn. 2Sa/6/2021 vedenom na Krajskom súde v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016.
20. Predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o nepriznaní dávky v nezamestnanosti žalobcovi podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne § 104 ods. 1, ako aj podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, konkrétne čl. 61.
21. S poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach, medzi ktoré patrí aj uvedená vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2Sa/6/2021. Z toho dôvodu správny súd konal ďalej v predmetnom konaní ako sudca.
22. Ako vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v šiestej hlave tohto zákona sú upravené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti.
23. Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Ako vyplýva z ustanovenia § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
25. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
26. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú
doby samostatnej zárobkovej činnosti.
27. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
28. Podľa článku 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
29. V zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
30. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1) nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
31. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou poisťovňou pobočka Humenné, ako aj z dôvodov rozhodnutia žalovanej, ktorá doplnila dokazovanie vyriešením primárnej otázky, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť a to otázky bydliska žalobcu, pretože vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu čl. 65 Základného nariadenia, potom čo pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné bolo zrušené na základe podaného protestu prokurátora pod č.k. Kd/176/16/1100-7 z 04.08.2016.
32. K vyriešeniu tejto otázky správne orgány boli povinné venovať dostatočnú dôslednosť a žalovaná ako odvolací orgán dospela k záveru uvedenému v rozhodnutí. Žalobca predložil v rámci odvolacieho konania listinné dôkazy preukazujúce trvalý pobyt v A. ul. O. XXXX, ako aj doklady preukazujúce, že do miesta trvalého bydliska, ktoré žalobca zdôrazňoval v odvolaní, ako aj v podanej žalobe, nezmenil, vracal sa minimálne 2 až 3 krát do roka, pričom dovolenky, ako aj mimopracovné voľno trávil vždy s rodičmi v mieste trvalého bydliska v A. v byte rodičov. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu hodnotili správne orgány dôsledne s poukazom na práve čl. 1 písm. j) Základného nariadenia s poukazom na čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia.
33. Žalovaná argumentuje tým, že žalobca, ako aj jeho rodičia boli vypočutí, o čom bola spísaná zápisnica, žalobca vykonal vyhlásenie, v ktorom popísal všetky skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pre vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu a tieto dôkazy a argumenty žalobcu odvolací orgán hodnotil s poukazom na ich váhu. Pojem bydlisko bolo potrebné chápať v širších súvislostiach, ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracuje, trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležité pritom na posúdenie bydliska podľa žalovanej, ako uviedla v rozhodnutí nie sú skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, ale to, že nie je možné považovať bydlisko za zachované na území SR práve s poukazom na to, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle Slovenských právnych predpisov, ako aj to, že žalobca bol na území Spojeného kráľovstva dlhodobo a to takmer 10 rokov.
34. Žalovaná vyhodnotila argumenty, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, ako aj tie, ktoré uviedol pri jeho výsluchu do zápisnice. Podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie. Závery žalovanej sú v súlade s čl. 61 ods. 1 a 2, ako aj s čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, na ktorých obsah súd poukázal vyššie a napokon, ktoré články citovala aj žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí.
35. Z uvedeného stavu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné práve pre nedostatok dôvodov. V predmetnej veci podľa názoru súdu bola sporná otázka tak členského štátu, ktorý má o nároku rozhodovať, ako aj je sporná otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobcu na území SR počas výkonu jeho zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.
36. Pôvodne v konaní 2Sa/10/2017-51 z 7. júla 2017 Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré rozhodnutie NS SR na základe podanej kasačnej sťažnosti zrušil dňa 27.11.2018 sp. zn. 1Sžsk/38/2017 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
37. Krajský súd opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 14. augusta 2019 sp. zn.: 2Sa/7/2019-35, pričom nerešpektoval právny názor vyslovený NS SR v rozsudku a zrušil rozhodnutia správnych orgánov pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Následne NS SR na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovanou zrušil rozhodnutie KS v Prešove rozsudkom sp. zn.: 1Sžsk/1/2020 dňa 8. decembra 2020, pričom zdôraznil, že správny súd je povinný rešpektovať ním vyslovený právny názor v tom zmysle, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec s poukazom na otázku bydliska.
38. Správny súd preto vec opätovne posúdil a nakoľko je viazaný právnym názorom kasačného súdu rozhodol v intenciách odôvodnenia zrušujúceho rozsudku NS SR a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol, pričom v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v rozhodnutiach NS SR pod sp. zn.: 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018 a sp. zn.: 1Sžsk/1/2020 zo dňa 8. decembra 2020.
39. Podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a zároveň vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
40. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 167 SSP a z dôvodu, že žaloba nemal úspech a neboli splnené ani podmienky podľa § 168 SSP, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.