Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/108/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Z.. M. XXXX/ X, XXX XX Y., právne zast.: Mgr. Vlastimil Valkovič, advokát, so sídlom Andreja Hlinku 4239/58, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 370 183, proti povinnému: RS Global Invest s.r.o., so sídlom Dopravná 1364/11, 955 01 Topoľčany, IČO: 51 677 474, o vymoženie 8.198,- EUR s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Kubešovou, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany pod sp. zn. 93EX 152/21, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 129,54 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 7.1.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 8.198,- EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany, č. k. -30 zo dňa 30.9.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňom 3.11.2020.

2. Poverením zo dňa 18.2.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 93EX 152/21.

3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 6.3.2021. Dňa 17.3.2021 podal povinný na poštovú prepravu návrh na odklad alebo zastavenie exekúcie na exekútorský úrad, to znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že spochybňuje celý postup, a to od žaloby voči nemu samotnému, ako aj vydanie platobného rozkazu a jeho vykonateľnosť, a to predovšetkým z dôvodu, že povinnému nebol doručený žiadnou formálnou cestou predmetný platobný rozkaz, teda nemal ani len možnosť sa k nemu samotnému vyjadriť, čo považuje povinný za hrubé porušenie jeho práv v zmysle , resp. iných zákonov platných na území SR, pričom doručený bol prostredníctvom mailovej komunikácie až po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinný ďalej uviedol, že uvedené pochybnosti sú deklarované tou skutočnosťou, že zástupca oprávneného v tejto veci, má priamo rodinnú väzbu na miestne príslušnom Okresnom súde Topoľčany, a to priamo sudcu p. Z.. I. I., čo do určitej miery vnáša do celého procesu dôvodnosť pochybností. Povinný sa preto domnieva, že jednak došlo k nezákonnému vydaniu platobného rozkazu pod č. k. -30, a to predovšetkým z dôvodných pochybností, keďže platobný rozkaz, ktorý bol

vydaný Okresným súdom Topoľčany, nebol podľa mienky povinného povinnému doručený ani do dátovej schránky, ani poštou, a teda nemal povinný ani možnosť s k predmetnému platobnému rozkazu vyjadriť. V zmysle uvedeného má preto povinný pochybnosti o relevantnosti predmetného platobného rozkazu , pričom vyslovene týmto žiada súd o preverenie celej skutkovej podstaty tejto skutočnosti, a teda či boli a akým spôsobom splnené všetky formálne stránky vydania platobného rozkazu Okresným súdom Topoľčany. Na základe všetkých týchto skutočností povinný navrhoval, aby súd zastavil predmetnú exekúciu v celom rozsahu.

5. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie a oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, pričom žiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Vo svojom vyjadrení tiež oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Ďalej oprávnený uviedol, že by ani nemalo byť povinnosťou oprávneného podrobne sa vyjadriť k argumentácii povinného, avšak pokiaľ ide o doručovanie, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, prijímajú rozhodnutia v elektronickej forme s rovnakým právnym účinkom, ako keby boli doručované v listinnej podobe prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky, pričom elektronické doručovanie sa uskutočňuje v režime obyčajného doručovania alebo doručovania do vlastných rúk a preto tvrdenie povinného, že sa o podaní žaloby ani o vydaní a doručovaní exekučného titulu nedozvedel je potrebné považovať za irelevantné. Taktiež oprávnený uviedol, že poukazovanie povinného, že v prvoinštančnom konaní rozhodoval sudca, ktorým mal byť vylúčený považuje za nepravdivé a účelové, nakoľko pokiaľ by mal povinný základné vedomosti o spise , musel by vedieť, že sudca Z.. I. I. vo veci nekonal, nakoľko okamžite oznámil predsedovi súdu dôvody, pre ktoré by mal byť vylúčený z prejednania veci a následne bola vec pridelená inému sudcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhoval, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal dodatkom k povereniu na vykonanie exekúcie nárok na náhradu trov konania vo výške 129,54 Eur, pozostávajúce z jedného úkonu pr. služby v ex. konaní a režijného paušálu (118,67 Eur + 10,87 Eur).

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie dňa 9.4.2021 súdu na rozhodnutie.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle predmetného exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 3.11.2020. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a následne aj exekúcia sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany, č. k. -30 zo dňa 30.9.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.11.2020. Exekučný titul je súdom posudzovaný z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.03.2012).

17. Podľa (ďalej len ako "CSP"), súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

18. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o e-Governmente): Elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

19. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, úkon správcu modulu elektronických schránok, ktorým umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona.

20. Podľa § 13 ods. 2 zákona o e-Governmente aktiváciu elektronickej schránky podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky.

21. Podľa o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická

schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

22. Podľa o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

23. Podľa o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len ""), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

24. Podľa zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby , identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

25. Podľa o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná ovi v elektronickej schránke adresáta. Podľa odseku druhého, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná ovi v elektronickej schránke adresáta.

26. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

27. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote a teda s odkladným účinkom. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie žiada zastaviť exekúciu, pričom namieta doručovanie platobného rozkazu, a z toho dôvodu nie je exekučný titul vykonateľný. Súd Žiadosťou o súčinnosť zo dňa 25.8.2021 požiadal Okresný súd Topoľčany ako pôvodcu exekučného titulu o zaslanie informácie o doručovaní predmetného platobného rozkazu. Dňa 26.8.2021 bola súdu zaslaná doručenka platobného rozkazu, ktorá potvrdzovala, že platobný rozkaz (exekučný titul) bol povinnému riadne odoslaný dňa 01.10.2020 o 10:51 hod. do elektronickej schránky povinného zriadenej na ústrednom portáli verejnej správy. Následne, uplynutím úložnej lehoty dňa 17.10.2020 o 00:09 hod. bol exekučný titul (platobný rozkaz) povinnému doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach o e- Governmente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu. Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim, spravujúci sa podľa ustanovení a nasledujúcich zákona o e- Governmente. Z elektronickej doručenky jasne vyplýva, že súd predmetný exekučný titul doručoval povinnému do vlastných rúk s fikciou doručenia. Ďalej taktiež vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa 01.10.2020. Tieto dokumenty boli povinnému k dispozícii počas 15 dní, ktorá začala plynúť nasledujúci po dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že obsah elektronickej zásielky je adresátovi (povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že márnemu uplynutiu lehoty na doručenie platobného rozkazu s prílohou došlo dňa 17.10.2020 o 00:09 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade

so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, čím súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený, právoplatný a vykonateľný. 28. Zákon o e-Govermente rozlišuje medzi zriadením elektronickej schránky a jej aktiváciou. Zriadenie elektronickej schránky znamená len jej vytvorenie zo strany úradu vlády pre subjekt. Na to, aby sa mohla používať na prijímanie písomnosti a zasielanie elektronických podaní, musí byť aktivovaná. Povinná aktivácia elektronických schránok sa týka len vybraných subjektov, medzi ktoré patria aj právnické osoby zapísané v obchodnom registri, pričom Úrad vlády ako správca modulu elektronických schránok zriaďuje elektronickú schránku a následne je schránka aktivovaná prvým prihlásením alebo najneskôr od 1. júla 2017. 29. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že bol dodržaný zákonný postup pri doručovaní súdneho rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany, č. k. -30 zo dňa 30.9.2020. Platobný rozkaz sa tak stal právoplatným, vykonateľným a teda spôsobilým exekučným titulom. 30. Pokiaľ ide o pochybnosť povinného, že zástupca oprávneného v tejto veci, má priamo rodinnú väzbu na miestne príslušnom Okresnom súde Topoľčany, a to priamo sudcu p. Z.. I. I., súd v tejto veci konštatuje, že toto tvrdenie povinného je bez významu, keďže sudca Z.. I. I. vo veci v základnom konaní nekonal, pričom predmetný platobný rozkaz (exekučný titul) bol vydaný iným sudcom p. S. S.. Exekučný súd dodáva, že aj keby sudca p. Z.. I. I. alebo iná spriaznená osoba oprávneného vo veci konala, mal povinný právo podať námietku zaujatosti vo veci v základnom konaní. 31. K žiadosti povinného o odklad exekúcie súd konštatuje, že len súdny exekútor môže odložiť exekúciu tým, že vydá upovedomenie o odklade exekúcie, a to iba za splnenia podmienky, čo i len jedného z dôvodov uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku. 32. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s predloženými dôkazmi a ustanoveniami Exekučného poriadku súd konštatuje, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

34. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

37. Podľa § 199e veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

38. Podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“),ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

39. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

40. Podľa v znení (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu vo výške 129,54 Eur. Súd spätným výpočtom na základe , zistil, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú v súlade s predmetným ustanovením. Súd vychádzajúc zo sumy istiny vo výške 8.198,- Eur aplikujúc ustanovenie v spojení s dospel k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, predstavuje sumu vo výške 118,67 Eur. Na základe toho sčítaním jednotlivých položiek v rámci trov právneho zastúpenia súd dospel k sume vo výške 129,54 Eur (jeden úkon právnej služby vo výške 118,67 Eur + režijný paušál vo výške 10,87 Eur). Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, spolu vo výške 129,54 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.

42. Povinný si neuplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o ňom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.