Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-92-2020.pdf
PDF · 128.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., E. H. XXX, zast. JUDr. Kamil Beresecký, advokát, Farská č. 33, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1) S.. S. U., nar. XX.XX.XXXX, I. U. XXX, 2) S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, zast. Z.. Eva Hlaváčová, advokátka, Farská 12, 949 01 Nitra, 3) D. H., 4) Q. G., 5) S. G., 6) M. G., 7) D. H., 8) S. G., žalovaní v 3.- 8. rade zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 9) P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, XX) S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, žalovaní v 9. a 10. rade zast. JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, Farská 12, 949 01 Nitra, 11) U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., H. XXX, 12) Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 13) S. N., zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 14) M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., E. H. XXX/XX, XX) M. O., XX) H. G., žalovaní v XX. a 16. rade zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 17) H. X., bytom J. I. nad L., K. XXX, 18) L. K., bytom I. U., H. XXX, XX) Y. K., bytom I. U., H. XXX, XX) V. L., I. U., H. XXX, XX) O. L., I. U., H. XXX, XX) O. L., I. U., H. XXX, XX) Z. X., XX) M. G., žal. v XX. a 24. rade zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 2., 9. a 10.rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/67/2017- 238 zo dňa 06. februára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.), ako aj v súvisiacom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi (III.) p o t v r d z u - j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 2., 9. a 10. rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 03.07.2017 domáhal určenia, že do dedičstva po neb. P. G. a neb. M. G., patria nehnuteľnosti v kat. úz. I. U., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom F.. V. U. č. XXX/XXXX, a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere XXXX mX a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2. V žalobe uviedol, že v súčasnosti užíva nehnuteľnosti ako svoje vlastné, pričom predtým ich užívala M. G., rod H. spolu s manželom P. G., až do ich smrti. Oznámením o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností zo dňa 14.11.2016, vydaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, bolo žalobcovi uvedené, že na LV č. XXXX pri M. G. nie je možné vykonať zápis do operátu katastra, pretože sa jedná o duplicitné vlastníctvo. Uviedol, že právni predchodcovia žalobcu užívali nehnuteľnosti nerušene ako svoje vlastné na poklade zámenných zmlúv z 31.08.1958 s predchádzajúcimi vlastníkmi H. a M. G.. Následne si na nich na základe riadneho stavebného povolenia postavili rodinný dom. V roku 1962
si mienili usporiadať vlastnícke právo k nim, preto prebehlo súdne konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/7/61, pričom v rámci konania žalovaní H. a M. G. uznali vlastnícke právo predchodcov žalobcu. Týmto rozsudkom mali žalovaní vydať žalobcom súdnu listinu o prevode vlastníckeho práva. Rozsudok však nie je možné vykonať, lebo predmetná listina vydaná nebola a žalovaní už nežijú. Doplnil, že predmetné nehnuteľnosti užívali manželia G. dobromyseľne od roku 1958 a stali sa ich vlastníkmi v zmysle §134 Občianskeho zákonníka. 2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 12. rade zastavil (výrok I.). Súd určil, že do dedičstva po neb. P. G., rod. G., zomrelom XX.XX.XXXX a do dedičstva po neb. M. G., rod. H., zomrelej XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, zapísané v geometrickom pláne č. XXX/XXXX, vyhotovenom Z. U. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným Ing. Róbertom Chudým dňa 12.12.2016, úradne overeným Ing. Henrietou Streškovou dňa 28.12.2016 pod č. 2729/2016, ktorý je súčasťou rozsudku, pre kat. úz. I. U., ako parc. registra „C“, a to
- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2,
- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2,
- parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2,
- parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere X XXX m2,
- parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.rade, 2.rade, 9. až 11.rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( výrok III). Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 3. až 8. rade, 13. až 24. rade nepriznal ( výrok IV). Žalovanému v 12. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal ( výrok V). 2.2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) CSP, § 134 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, § 382 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, v zmysle ktorého na LV č. XXXX pre kat. úz. I. U., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, evidované ako pozemky parc. reg. E, a to parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere 2 000 m2 a parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere 6 550 m2, je pri vlastníkoch pod B2 - S. G. (žalovaná v 2. rade), titul nadobudnutia: ROEP, 22D 1384/07, pod B10 - P. G. (žalovaný v 9. rade) a pod B11 - S. X. (žalovaná v 10. rade), titul nadobudnutia: ROEP, D 2268/91, uvedená poznámka, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti parc. reg. E č. XXX/XXX, XXX/XXX, bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. s vlastníkom por č. XX. Vlastníkom pod B13 je neb. M. G., rod. H., titul nadobudnutia ROEP, PKV XXXX, B XXb, č.d. XXX/XXXX, pričom pri jej mene je evidovaná tá istá poznámka vo vzťahu k G Žalovaná v 1. rade je evidovaná pod B1, ako titul nadobudnutia je uvedené: V., XXD XXXX/XXXX. Na LV č. XXXX pre kat. úz. I. U., sú zapísané nehnuteľnosti, evidované ako pozemky parc. reg. E, a to parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XX m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XX m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XX m2 a parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XXX m2. Predloženým geometrickým plánom č. 110/2016, vyhotoveným Z. U. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod č. XXXX/XXXX dňa 28.12.2016 Ing. Henrietou Streškovou, z pozemkov, evidovaných na LV č. XXXX
- XXX/XXX, XXX/XXX a na LV č. XXXX - XXX/XXX, XXX/XXX, bola odčlenená výmere 4 446 m2, čím došlo k vytvoreniu parciel uvedených vo výroku rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal najmä na rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 7C 7/61-22 zo dňa 16.05.1962 z ktorého vyplynulo, že bolo vedené súdne konanie medzi manželmi G. (P. a M.) ako žalobcami a manželmi G. (H. a M.) ako žalovanými. Predmetom bolo vydanie spôsobilej listiny k prevodu vlastníckeho práva; súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť vydať žalobcom súdu listinu k prevodu vlastníckeho práva na nehnuteľnosť, zapísanú v pozemkovej knihe v kat. úz. Q. I. U. k parc. č. XXX roľa vo výmere 1 kat. jutro 832 štv. siah pod B3 v 1 a pod B4 v 1, do 30 dní pod exekúciou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.1962. V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že žalovaní uznali urobenie zámennej zmluvy dňa 31.08.1958 za prítomnosti svedkov s otcom žalobcov I., ktorý odovzdal pozemky v takej istej výmere žalovaným a tí odovzdali sporný pozemok (parc. č. XXX) otcovi žalobcov. Žalobcovia doplatili žalovaným 6 000 Kčs a ich otec im zamenený pozemok dal od užívania a oni si ňom postavili na základe stavebného povolenia rodinný dom. Na základe tohto rozsudku požiadali dňa 04.02.1964 P. a M. G. o registrovanie rozsudku ako aj o prevod vlastníckeho práva. Dňa 05.02.1964 bolo vydané Okresným súdom uznesenie pod Čd 209/64, ktorým súd povolil v pozemkovej knihe kat. úz. I. U., vo vl. č. XXXX na parc. č. XXX podľa B3 a B4 v 1 k celku na menách H. a M. G. nasledovný zápis: Podľa rozsudku súdu zo dňa 16.05.1962, čj. 7-C-7/61-22, vkladá sa vlastnícke právo titulom kúpy, na základe úradného uznania, manželov P. a M. G., u každého v podiele 1. Rozhodnutie sa doručovalo aj manželom G. a proti tomuto uzneseniu nebola podaná sťažnosť, preto bolo zaevidované na vl. č. XXXX.
2.3 Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe tak, ako to predpokladá § 137 písm. c) CSP. Dospel k názoru, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem, pretože z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že pri vlastníkoch pod por. č. X,XX,XX, XX je evidovaná poznámka o duplicite vlastníctva. Žalobca, ako právny nástupca manželov G. podľa dedičských rozhodnutí, sa domáha, aby nehnuteľnosti, vytvorené geometrickým plánom č. XXX/ XXXX, patrili do ich dedičstva v celosti, teda mal za to, že ich nadobudli tak podľa zámennej zmluvy ako aj vydržaním. Z uvedeného dôvodu je daný naliehavý právny záujem na žalobe a jeho povinnosťou bolo uplatniť žalobu voči všetkým vlastníkom, evidovaným na listoch vlastníctva. Žalobca je v spore aj aktívne vecne legitimovaný, pretože táto skutočnosť je preukázané osvedčeniami o dedičstve po neb. P. a M. G.. Z výpisov z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. I. U. ako aj vyjadrením jednotlivých žalovaných mal súd preukázané, že všetci žalovaní sú v spore pasívne vecne legitimovanými subjektmi, a to či už ako vlastníci dotknutých nehnuteľností - žalovaní v 1., 2., 9.,10.,11., resp. ako právni nástupcovia po vlastníkoch, evidovaných na listoch vlastníctva - žalovaní v 14., 17. -22. rade, ako aj neznámi vlastníci
- žalovaní v 3. až 8. rade.13., 15., 16., 23. a 24. rade, ktorých zákonným zástupcom je Slovenský pozemkový fond. 2.4 Následne sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkami žalovaných v 2., 9. a 10. rade, ktorí tvrdili, že im pozemky patria, preto ich aj zdedili. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že parc. č. XXX, pôvodne evidovanú na pkn. vl. XXXX pre kat. úz. I. U., nadobudli do podielového spoluvlastníctva v rámci dedičského konania po neb. Z. G., zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. D 2268/91 (teda namiesto žalovanej v 2. rade to bol jej nebohý manžel D.). Z. G. túto parcelu zdedil ako jediný syn po svojom otcovi H. G., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetom dedenia bola p. č. XXX, pk.vl. XXXX pre kat. úz. I. U., B3 v X (sp. zn. D 991/63 z 30.09.1963). Súd zdôraznil, že H. G. zomrel predtým, ako došlo k zmene vlastníckeho práva na pkn. vl. XXXX v prospech P. a M. G. (zápis v ich prospech bol zapísaný podľa Čd 209/1964 zo dňa 04.02.1964). Pravdepodobne z toho dôvodu štátne notárstvo zaradilo do majetku neb. H. G. aj túto parcelu, pričom jeho syn ako aj manželka museli v tom čase vedieť, že im nemôže patriť, pretože existoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 7/61, podľa ktorého mal pozemok v podiele 1 patriť manželom G.. Tomu svedčí aj tá skutočnosť, že po smrti M. G., jej pôvodný podiel na pkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. I. U. pod B4 - 1, už nebol predmetom dedičského konania. Aj z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaní v 2.,9. a 10. rade vlastnia spolu spoluvlastnícky podiel 3/12, čo zodpovedá podielu 1 len po ich otcovi, tj. po mame už nededili a ani nemohli, pretože v čase jej smrti - dňa 19.05.1977, už táto nebola evidovaná ako ich podielová spoluvlastníčka. 2.5 Na základe vznesených námietok súd prvej inštancie posudzoval, či mohli právni predchodcovia žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ku dňu svojej smrti a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd poukázal najmä na závery rozsudku Okresného súdu zo dňa 16.05.1962, sp. zn. 7C 7/61-22, z ktorého mal preukázané uzatvorenie zámennej zmluvy dňa 31.08.1958. To, že táto zmluva nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe, nemení nič na tom, že išlo o platný právny úkon. Poukázal na to, že v tom čase bol účinný prvý Občiansky zákonník (č. 141/1950 Zb.), ktorý v dôsledku spoločenských premien zaviedol zásadné zmeny v systéme vlastníckych vzťahov, a tiež v evidencii vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zámena pozemkov je jednoznačne preukázaná práve záverom súdu o tom, že zámennú zmluvu strany uznali, pozemky zamenili a manželia G. ako noví majitelia pozemku par. č. XXX vyplatili na vyrovnanie akosti zamenených pozemkov žalovaným - manželov G., sumu 6 000 Kčs, čo potvrdil aj svedok, ich syn Z. G.. V nadväznosti na námietky žalovaných, že dodnes nie je zrejmé, aké pozemky mali nadobudnúť manželia G. ako zámenu, súd uviedol, že v uvedenom rozsudku z roku 1962 sa jednoznačne konštatuje, že I. G. ako otec P. dal manželom G. pozemok, ktorého sa aj ujali a aký mal ďalší osud, to nie je smerodajné pre tento spor. Súd bol toho názoru, že žalovaní sa snažili v tomto spore opätovne len riešiť otázku, ktorú si už vyriešil súd v rozsudku čj. 7C 7/61-22, preto všetky tieto námietky považoval za účelové. 2.6 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal podmienkami vydržania . Poukázal na to, že právni predchodcovia žalobcu začali užívať pozemky v rozsahu, ako sú zamerané geometrickým plánom č. 110/2016 od 31.08.1958, tj. v deň, kedy bola uzatvorená zámenná zmluva. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pozemky oplotili manželia G., a to už v čase, keď začali so stavbou domu, čo bolo v roku 1959. Od tohto momentu užívali aj pozemky za domom, kde mali záhradu a ovocný sad. Tieto skutočnosti mal súd preukázané aj výpoveďami svedkov - p. G., N. a I., ktorí osobne poznali manželov G. už od 50.tich rokov. Aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že nikto nemal vedomosť o hádkach medzi manželmi G. a G.. Tomu svedčí práve aj tá skutočnosť, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy (ktorá sa ale nezachovala). V konaní nebolo preukázané, že by sa právni predchodcovia všetkých žalovaných, ale hlavne žalovaných v 1., 2., 9. 10. a 11. rade ako aj oni sami, domáhali užívania
týchto nehnuteľností, prípadne že by podnikli kroky k tomu, ktorými by namietali nimi v súčasnosti tvrdené nedôvodné užívanie pozemkov zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Právni predchodcovia žalobcu sa ujali držby nehnuteľnosti v roku 1958, pričom uvedená držba nehnuteľnosti trvala nerušene a nepretržite až do ich smrti, tj. v prípade P. G. do XX.XX.XXXX a v prípade M. G. do XX.XX.XXXX, čo predstavuje, čo predstavuje viac ako 50 rokov. Samotní G. za účelom nápravy formálnych nedostatkov zámennej zmluvy iniciovali súdne konanie, výsledkom ktorého bol rozsudok, podľa ktorého došlo podľa Čd XXX/XX k zakladovaniu ich vlastníckeho práve k nehnuteľnosti na pk. vl. XXXX (ide o podiel spolu vo veľkosti 1). Súd prvej inštancie zdôraznil, že po celú dobu si ostatní žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, neuplatnili fakticky, ani právne (napr. súdnou žalobou) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ich reálnym výkonom. Manželia G. preto boli so zreteľom na všetky okolnosti (objektívne) v dobrej viere, že sú vlastníkmi nehnuteľností, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že si na pozemkoch postavili dom, oplotili si pozemky, ktoré aj sami reálne nerušene užívali. O svojom vlastníctve boli obaja subjektívne presvedčení, nikto im v užívaní pozemkov vôbec nebránil. S. súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o podiel vo veľkosti 1, ktorí mali nadobudnúť manželia G. od manželov G., tak poukázal práve na právne i skutkové okolnosti spojené s uzatvorením zámennej zmluvy, ktorej existencia bola potvrdená ich priamymi účastníkmi ako aj svedkami, a to priamo v súdnom konaní , v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom čj. 7C 7/61- 22 zo dňa 16.05.1962 a uznesením Čd. 209/64 z 04.02.1964 vložené vlastnícke právo v prospech manželov G., a to každému z nich v podiele 1. Tým, že nehnuteľnosti v celosti užívali výlučne len manželia G., a to v rozsahu, v akom sú zakreslené geometrickým plánom č. 110/2016, tieto okolnosti viedli žalobcu a aj jeho právnych predchodcov k presvedčeniu o nadobudnutí vlastníctva týchto nehnuteľností v celosti, pretože toto dlhodobo spochybnené nebolo. Tento pokojný stav preto umožňoval prijať záver, že dobromyseľne držali vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v domnení, že sú ich vlastníkmi. 2.7 Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnym predchodcov žalobcu do držby nehnuteľnosti (XXXX), t. j. Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb., účinný od 31. decembra 1950 do 31. marca 1964) v §§ 115-118 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Podľa § 116 uvedeného Občianskeho zákonníka bola vydržacia doba pri nehnuteľnosti 10 rokov. Tento Občiansky zákonník upustil od tzv. intabulačného princípu, čo znamená, že v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. V prejednávanej veci vyššie uvedené znamenalo, že právni predchodcovia žalobcu už ku dňu 1. januára 1992 spĺňali podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov (v danom prípade išlo o držbu trvajúcu viac ako 33 rokov) a zároveň boli po túto dobu držiteľmi oprávnenými, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v uvedenej dobe 33 rokov, napokon až do doby ich smrti, došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti a tým aj oprávnenej držby. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie splnili podmienky vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka a stali sa tak výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom zároveň zaniklo vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo doterajších vlastníkov. Na základe týchto skutočností súd žalobe vyhovel, pretože mal preukázané z vykonaného dokazovania, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam sčasti podľa právneho titulu - zámennej zmluvy (každý v podiele 1, tj. spolu podiel 1) a sčasti titulom vydržania (podiel 1). Splnením podmienok vydržania vlastníckeho práva manželov Borbélyových už ku dňu 01.01.1992, je žaloba, ktorou žalobca žiada určiť, že do dedičstva po nich patria nehnuteľnosti v rozsahu, v akom sú vytvorené geometrickým plánom č. 110/2016, ktorý je súčasťou rozsudku, dôvodná. 2.8 Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby voči žalovanému v 12. rade - Slovenský pozemkový fond, konanie voči nemu zastavil a rozhodol aj o tom, že žalovaný v 12. rade nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Súd tak postupoval podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ako aj podľa čl. 17 základných princípov CSP; zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania žalobca bol v tomto spore plne úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči všetkým žalovaným. Keďže žalobca si uplatnil nárok na trovy konania len voči tým žalovaným, ktorí so žalobou nesúhlasili, teda žalovaným v 1.,2.,9.,10. a 11. rade, súd mu ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% iba voči týmto žalovaným.
3.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 2., 9. a 10. rade a to vo výrokoch II. a III. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil splnenie zákonom určených podmienok pre vydržanie. Dôvodili, že jedná sa o rozhodnutie fakticky konštatujúce neplatnosť zámennej zmluvy z roku 1958, na ktorú sa žalobca odvoláva ako na právny titul, na základe ktorého sa jeho právni predchodcovia mali uchopiť držby sporných nehnuteľností. Zámenná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon nebol a nie je ani v súčasnosti spôsobilý založiť vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcu, nakoľko nespĺňala zákonom predpísané náležitosti. K platnosti zámennej zmluvy bol potrebný schvaľovací proces príslušných orgánov, čo sa však nestalo, preto nebola a ani v súčasnosti nemôže byť predmetná zámenná zmluva platným právnym úkonom. Ďalej uviedli, že bez ohľadu na existenciu zámennej zmluvy, súd v konaní skutočnosti, ktoré majú za následok neexistenciu dobromyseľnosti na strane právnych predchodcov žalobcu ( manž. G.) spočívajú predovšetkým v ich vedomosti o tom, že zámenná zmluva, ktorú mal uzavrieť I. G. s manž. G. je absolútne neplatný právny úkon. Taktiež vedeli, že k platnému uzavretiu zámennej zmluvy musí byť uzavretá nová zmluva, čo vyplýva aj z výroku súdu v roku 1962. Je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu (manž. G.) od roku 1962 subjektívne i objektívne vedeli a mali vedomosť o tom, že sa nestali vlastníkmi sporných pozemkov. Za takýchto okolností a pri tejto vedomosti právnych predchodcov žalobcu nie je možné konštatovať splnenie podmienky dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti. 3.2 Namietali tiež, že súd prvej inštancie časť výpovede svedka X. síce zapracoval do napadnutého rozsudku, avšak nijakým spôsobom ju vo vzťahu k veci nevyhodnotil, preto je rozsudok nepreskúmateľný. Z výpovede svedka I. X. vyplynulo, že obec sa v poslednom období pred jej smrťou o menovanú starala a svedok X., v tom čase starosta obce, ju osobne navštevoval. V rámci jeho návštev mu uviedla, že si je vedomá, že im sporné pozemky nepatria, preto ich nijako neriešili. Posúdenie dobromyseľnosti u právnych predchodcov žalobcu je pre posúdenie predmetu sporu kľúčové, preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa v rozhodnutí s touto výpoveďou svedka X. vyporiadať, ktorú však súd prvého stupňa úplne opomenul, čím znemožnil žalovaným vecne a právne argumentovať voči takémuto rozhodnutiu, čím bola žalovaným odňaté právo na spravodlivý proces. Ďalej žalovaní poukázali na ust. § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb., v zmysle ktorého v rozhodnom období skutočne zmluva o prevode nehnuteľnosti (čo je aj zámenná zmluva) podliehala súhlasu okresného národného výboru. Vzhľadom na absenciu súhlasu ONV so zámennou zmluvou žalovaní zastávajú názor , že vlastnícke na právo k sporným nehnuteľnostiam, čo i len v časti, na právnych predchodcov žalobcu neprešlo a ani nemalo byť uznesením Čd. 209/64 zo dňa 04.02.1964 v ich prospech vôbec evidované, nakoľko je to v rozpore nielen s výrokom súdu, ale aj zákonom. Nová zámenná zmluva so súhlasom ONV vyhotovená nebola, preto prevod vlastníckeho práva na právnych predchodcov v skutočnosti nikdy nenastal, napokon ani žalobca zámennú zmluvu v konaní nepredložil. Poukázali na výpoveď žalovanej v 2.rade , ktorá uviedla, že sa stretávala počas života s M. G., o sporných pozemkoch sa spolu rozprávali, pričom nespochybňovala vlastnícke právo žalovaných ani ich právnych predchodcov. Nemôže preto obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti manž. G., ak sama M. G. aj po desiatkach rokov uznávala vlastníctvo manž. G. a žalovaných. 3.3 Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že v rozsudku 7C/7/61 sa uvádza, že pozemky od Vinca Borbélyho zostali v JRD. O aké pozemky sa jedná, ani v ktorej lokalite by sa mali nachádzať, nebolo preukázané. Práve toto mal byť jednoznačný dôkaz, že vlastnícke právo k údajných pozemkom I. G. v JRD fakticky ani právne nikdy neprešli do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. Vzhľadom na všetky okolnosti, ako je neplatnosť zámennej zmluvy a neidentifikované pozemky I. G. v JRD je potom logické , že predchodcovia žalovaných sa právne ani fakticky nikdy nemohli a ani sa nestali vlastníkmi údajne zamenených pozemkov, ktoré boli v JRD. Namietali, že súd prvej inštancie rovnako nezobral pri rozhodovaní do úvahy ani tú skutočnosť, že Okresný súd Nitra v rozsudku 7C 7/61 zo dňa 16.05. 1962 vo svojom odôvodnení na str. 3 uvádza , že jeho prieskum sa týkal len stavebnej parcely s časťou záhrady, teda nie v takom rozsahu, v akom sa domáhal vlastníctva žalobca. Už aj toto muselo byť pre právnych predchodcov žalobcu jednoznačným dôvodom, že sa nemohli objektívne domnievať o svojom vlastníctve k v rozsahu, v akom sa žalobca domáha vlastníctva. Záverom dodali, že ak aj Okresný súd Nitra v rozhodnutí 7C 7/61 konštatuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu, zo znenia odôvodnenia vyplýva, že táto ich dobromyseľnosť by sa mohla vzťahovať len na obdobie od spísania zmluvy, teda len od 31.08.1958 do 16.05.1962, kedy bolo súdom rozhodné a právni predchodcovia žalobcu sa dozvedeli, že nie sú zákonnými vlastníkmi. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie o veci.
4. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaných v 2., 9. a 10.rade dôvodiac, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v odvolaní. Žalovaní v odvolaní spochybňujú platnosť zámennej zmluvy. V
tejto súvislosti najpodstatnejším dôkazom, ktorý vo veci bol vykonaný je rozsudok Okresného súdu v Nitre sp.zn. 7C/7/61 zo dňa 16.5.1962. Žalovaní vo svojom odvolaní niekoľkokrát uvádzajú , že v tomto rozsudku je spochybnená zámenná zmluva. V čom má byť táto zámenná zmluva spochybnená nie je zrejmé. Zrejmé však je, že v rozsudku sp.zn. 7C/7/61 sa opakovane uvádza, že súd nemal pochybnosti , že k zámennej zmluve došlo / strana 3 odsek prvý rozsudku /. Ďalej sa v tomto rozsudku spomína zámenná zmluva ako nemenný fakt v súvislosti s odovzdaní sumy 6.000 Kčs na vyrovnanie akosti pozemkov. V tomto rozsudku sa tiež uvádza na strane 3/ odsek tretí, že žalobcovia konali dobromyseľne a na základe zámeny si postavili po zadovážení príslušných povolení rodinný dom. Zdôraznil, že všetci vypočutí svedkovia, čí už navrhnutí žalobcom alebo žalovanými potvrdili dobromyseľnú, nikým nerušenú držbu predmetných nehnuteľností jeho právnymi predchodcami. Súd naviac vykonal ohliadku predmetnej nehnuteľnosti na mieste samom a ani tu nebola spochybnená skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli riadne ohradené a užívané manželmi P.. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
5. Žalovaní v 2., 9. a 10. rade vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu zotrvali na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní. Argumentovali, že ak by bolo pravdou, že došlo k platne uzavretej zámennej zmluve, výrok súdu v rozsudku zo dňa 16.5.1962 by neznel na povinnosť žalovaných vydať žalobcom riadnu listinu o uzavretí zámennej zmluvy. Súd mal pri posudzovaní dobromyseľnosti vychádzať predovšetkým z potreby objektívneho presvedčenia právnych predchodcov žalobcu o tom, že im vec patrí, pričom toto by sa muselo prejaviť tak, že by neexistovalo rozhodnutie súdu o tom, že neexistuje platná listina o zámennej zmluve. Boli toho názoru, že k prerušeniu dobromyseľnosti došlo vydaním rozhodnutia súdu zo dňa 16.5.1962, kedy sa žalobcovia dozvedeli, že zámenná zmluva nie je uzavretá v súlade s vtedy platným zákonom.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaných v 2., 9. a 10. rade uviedol, že vyššie uvedené skutkové okolnosti , na ktoré žalovaní poukazujú nezodpovedajú pravde a ani neboli v konaní preukázané. Z obsahu rozsudku sp.zn. 7C/7/ 61 zo dňa 10.5.1962 jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu zámennej zmluvy dňa 21.8.1958 došlo. Naviac ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozsudku, vo veci bol vypočutý ako svedok Z. G. - otec žalovaných v 9 a 10 rade a manžel žalovanej v 2 rade. Tento potvrdil, že na vyrovnanie vymenených pozemkov prevzal 8.000 Kčs / strana 2 rozsudku odsek 8/. V tomto rozsudku sa tiež konštatuje / strana 3 odsek 4/, že žalobcovia - právni predchodcovia konali dobromyseľne a na základe zámennej zmluvy na pozemku postavili dom. K otázke dobromyseľnosti naviac uviedol, že ani jeden zo žalovaných nespochybnil skutočnosť, že jeho právni predchodcovia v užívaní po celú dobu neboli nikým rušení a naopak svedkovia preukázali, že jeho právni predchodcovia nehnuteľnosť ako svoju vlastnú užívali.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaných v 2., 9. a 10. rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými v 2., 9. a 10.rade, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 9. až 11.rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.
11. Na doplnenie odvolací súd dodáva: Odvolatelia - žalovaní v 2., 9. a 10. rade sú právni nástupcovia manželov Balázsiových, na ktorých sa v rámci dokazovania vzťahovala tá časť nehnuteľností, ktoré nadobudli právni predchodcovia žalobcu (manželia G.) práve žalovanými spochybňovanou zámennou zmluvou. Súd prvej inštancie sa veľmi rozsiahlo a podrobne v napadnutom rozsudku venoval práve existencii a podmienkam uzavretia zámennej zmluvy medzi uvedenými právnymi predchodcami strán sporu. Odvolací súd na toto vyčerpávajúce odôvodnenie poukazuje (body 55,56,62,63,64) a zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že uzavretie zámennej zmluvy bolo preukázané, a to už v konaní pred Okresným súdom Nitra č.j. 7C/7/61. Z predloženého rozsudku ( zo dňa 16.5.1962) nepochybne vyplýva, že súd mal dokonca k dispozícii zámennú zmluvu a zároveň vypočul svedkov ako aj samotných žalovaných
- manželov G., ktorí nespochybnili uzavretie zámennej zmluvy. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na konštatovanie súdu v uvedenom rozsudku z roku 1962 : „....začali na zamenenom pozemku stavať rodinný dom, ktorý bol vystavený v roku 1959, t.j. rok po uzavretí zmluvy. Žalovaní sa vtedy proti tomuto neohradili , avšak teraz , keď pozemky ktoré zamenili sú v JRD, tak zo špekulačných dôvodov nechcú dať privolenie žalobcom na prevod vlastníckeho práva, čo je zrejmé aj z toho, že obišli aj príslušné administratívne orgány a zmluvu urobili len doma, aby im suma doplatená na rozdiel zámeny nebola vzatá na nedoplatky soc.poistenia a pod.“( strana 3 odsek 2). Odvolací súd v nadväznosti na uvedené potom uvádza, že zo strany žalovaných ide o absolútne nepochopenie predmetného rozsudku z roku 1962, keď tvrdia, že toto rozhodnutie fakticky konštatuje neplatnosť zámennej zmluvy z roku 1958. Podľa žalovaných by mala byť zámenná zmluva neplatná aj preto, že neprešla schvaľovacím procesom príslušných orgánov. Odvolací súd uvádza, že táto námietka je absolútne neopodstatnená, pretože v prípade, že by zámenná zmluva prešla nevyhnutným administratívnym procesom, nemuselo by predsa dôjsť k súdnemu konaniu vedenému pod 7C/7/1961, ktorým sa žalobcovia domáhali práve riadneho zaevidovania daných vlastníckych vzťahov s manželmi G.. Uvedené súd konštatuje aj v citovanom odseku rozsudku z roku 1962. Vzhľadom k uvedenému preto nie je možné súhlasiť ani stvrdením žalovaných, že právni predchodcovia žalobcu (manželia G.) od roku 1962 subjektívne i objektívne vedeli a mali vedomosť o tom, že sa nestali vlastníkmi sporných pozemkov. Podľa názoru odvolacieho súdu práve naopak treba konštatovať, že uvedeným rozsudkom bolo manželom G. vyhovené a plne sa stotožnil s ich žalobou o tom, že sú oprávnení vlastníci v zmysle zámennej zmluvy a žalovaní sú povinní vydať im listinu potrebnú k riadnemu prevodu vlastníckeho práva. Uvedené rozhodnutie práve potvrdzuje dobromyseľnosť manželov G. aj počas nasledujúcich rokov, keď nemali pochybnosť, že sú vlastníkmi zameneného pozemku a nikto ich ani v ich držbe nerušil. Navyše na základe spomenutého rozsudku došlo podľa Čd 209/64 k zakladovaniu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti na pk. vl. XXXX. Nie je potom žiaden dôvod spochybňovať dobromyseľnú držbu nehnuteľností zo strany žalobcov. Nakoniec dobromyseľné konanie žalobcov uvádza aj menovaný rozsudok, v ktorom sa výslovne uvádza, že žalobcovia konali dobromyseľne a na základe zámeny si postavili po zadovážení príslušných povolení rodinný dom. Je nepochybné, že ak by manželia G. nesúhlasili so zámenou pozemkov, urobili by už v tom čase všetky kroky k tomu, aby si na uvedenom pozemku manželia G. dom nepostavili a takisto by im v tom čase nemohlo byť vydané stavebné povolenie.
12. Čo sa týka námietky, že nie je zrejmé aké pozemky mali byť právnym predchodcom žalovaných zamenené, je skôr otázkou na konanie z roku 1962, v rámci ktorého sa riešili tieto vlastnícke vzťahy. Z rozsudku z roku 1962 však nepochybne vyplýva, že manželia G. zamenené pozemky dostali a skutočnosť, že boli vnesené do JRD nemení nič na tom, že k zámene pozemkov došlo a manželia G. s uvedenou zámenou súhlasili, navyše ich synovi bola titulom zámeny pozemkov vyplatená suma 6000 Kčs.
13. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie nevyhodnotil riadne výpoveď svedka X. a preto je rozsudok nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie hodnotil jednotlivé výpovede svedkov osobitne a aj vo vzájomnej súvislosti a priklonil sa na stranu svedkov G., N. a I., ktorí poznali právnych predchodcov - manželov G. osobne od 50.tich rokov. Tvrdenie svedka X., že mu mala M. G. uviesť, že im sporné pozemky nepatria, a preto ich nijako neriešili, nepovažuje ani odvolací súd za dôveryhodnú výpoveď, lebo by sa tým poprelo konanie manželov G., ktorí boli ochotní dokonca súdnou cestou si usporiadať vlastnícke vzťahy, čo v uvedenej dobe bolo
zriedkavé. Z uvedeného dôvodu výpoveď svedka X. považoval aj odvolací súd za účelovú. Je potrebné dodať, že súd v rámci vykonávaného dokazovania hodnotí dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a na základe uvedeného postupoval aj súd prvej inštancie v súdenej veci.
14. Podľa žalovaných jednoznačným dôvodom, pre ktorý nemohli byť právni predchodcovia žalobcu dobromyseľní o svojom vlastníctve k nehnuteľnostiam v rozsahu, v akom sa žalobca domáha vlastníctva je aj skutočnosť, že v rozsudku 7C 7/61 zo dňa 16.05. 1962 sa na str. 3 uvádza, že prieskum súdu sa týkal len stavebnej parcely s časťou záhrady. Odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovaných nie je kvalifikovaná, pretože vôbec neuvádza v akej časti nadobudnutých nehnuteľností nemali byť manželia G. dobromyseľní pri ich nadobudnutí. V rozsudku 7C 7/61 sa iba uvádza, že „pozemok je väčší ako má byť, zadná časť susedí s pozemkami a je predpoklad, že v rámci pôdneho fondu bude žalobcom odobratá....“. Ani z uvedeného rozsudku nevyplýva, v akej časti mali právni predchodcovia žalobcu „nadužívať“ sporné nehnuteľnosti. Je však nepochybné, že žalované nehnuteľnosti im ani v rámci pôdneho fondu odňaté neboli, pretože ich nerušene užívali po celú dobu až do ich smrti, preto právny záver súdu prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho práva aj k nehnuteľnostiam, ktoré neboli dotknuté zámennou zmluvou je správne.
15. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.), ako aj v súvisiacom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania (III.) potvrdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 2., 9. a 10. rade v plnom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).