Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-25-2020.pdf
PDF · 121.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., proti žalovanému: P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., zast.: JUDr. Stanislav PAVOL, PhD., advokát so sídlom 811 05 Bratislava, Šancova 58, o zaplatenie 412,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný m á voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu emailovou formou dňa 14.09.2020, doplnenou písomným podaním, súdu doručeným dňa 25.09.2020, sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 412,50 eur.
2/ Žalobu odôvodnila tým, že bola od apríla 2015 do augusta 2015 a následne od septembra 2017 do decembra 2018 zamestnaná ako živnostníčka - opatrovateľka pre organizáciu F. (ďalej len „ zamestnávateľ“) na trvalý pracovný úväzok, na základe pracovnej zmluvy za inkriminované obdobie, s flexibilnou mesačnou odmenou podľa počtu odpracovaných hodín. Na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným bola každý mesiac, od nástupu žalobkyne do zamestnania, odmena žalobkyne zasielaná formou prevodného príkazu zamestnávateľa na účet v K., a.s. č. účtu: D., ktorého vlastníkom bol žalovaný. Žalobkyňa mala zriadené dispozičné právo k tomuto účtu do júna 2016, kedy žalovaného náhle opustila z dôvodu domáceho násilia a súčasne prerušila so žalovaným všetky spoločné záväzky. Pri nástupe do zamestnania v septembri 2017 žalobkyňa oznámila nové číslo bankového účtu, kam žiadala pravidelne zasielať odmenu. Zamestnávateľ však zrejme omylom zaslal prvú časť odmeny za september 2017 na pôvodný účet žalovaného v K. Následne žalobkyňa žalovaného telefonicky a formou sms upozornila na skutočnosť pripísania jej odmeny od zamestnávateľa na jeho účet a žiadala prostredníctvom právnika zariadenia B. o vrátenie tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaný reagoval len raz, a to vyjadrením, že on jej túto sumu nevráti, ostatné opakované výzvy žalobkyne odignoroval.
3/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobkyne, nakoľko tento je v celom rozsahu nedôvodný a zároveň tak je tento nárok premlčaný, pričom žalovaný touto cestou vznáša námietku premlčania. Podľa žalobkyne, dňa 14.09.2017 malo dôjsť k úhrade odmeny žalobkyne na bankový účet žalovaného, pričom podľa žalobkyne malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Predovšetkým toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé v celom rozsahu, nakoľko aj keď si nechávala zasielať žalobkyňa v minulosti úhrady na účet žalovaného, keďže nemala zriadený svoj bankový účet v Slovenskej republike, tento jej vždy finančné prostriedky poukázal na bankový účet jej kamarátky pani F., ktorá jej fyzicky peniaze odovzdala, prípadne sa uhrádzali dlhy žalobkyne v
Slovenskej republike, tak ako to bolo aj v tomto prípade k uplatnenému žalobnému nároku žalobkyne. Žalobkyňa podala žalobu na konajúci súd prvej inštancie dňa 25.09.2020, tvrdiac rozhodné skutočnosti k plynutiu premlčacej lehoty ku dňu 14.09.2017. Bez ohľadu na vyššie uvedené, vyplácané finančné prostriedky na bankový účet F. a úhrady dlhov žalobkyne, v súlade s uplatneným titulom bezdôvodného obohatenia a podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo žalobkyne sa premlčalo v subjektívnej premlčacej lehote dňa 14.09.2019. Aj v prípade ak by nebolo možné zistiť začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, tak nárok žalobkyne sa premlčal v objektívnej premlčacej lehote 3 rokov ku dňu 14.09.2020. Žaloba žalobkyne bola podaná konajúcemu súdu prvej inštancie dňa 25.09.2020. S poukazom na uvedené v spojení s § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka, v prípade dovolania sa premlčania na strane žalovaného, premlčané právo nemožno žalobkyni priznať, čo je aj v tomto prípade.
4/ Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa reagovala replikou, v ktorej uviedla, že námietku premlčania považuje za irelevantnú. Žalobkyňa má za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v objektívnej trojročnej lehote, teda dňa 14.09.2020, nakoľko v zmysle skutkového stavu nie je možné zistiť kedy sa presne žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným. Dňa 14.09.2020 žalobkyňa v čase o 19:49 hod., v elektronickej podobe z mailovej adresy: I. zaslala na mailovú adresu súdu (. žalobu a návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.09.2020, ktorú následne v 10 dňovej lehote podaním na poštovú prepravu najneskôr dňa 23.9.2020 doplnila v písomnej listinnej podobe verifikovanej jej podpisom s prílohovou časťou v potrebných troch vyhotoveniach, súdu doručenej dňa 25.09.2020. Žalobkyňa má teda za to, že doplnenie žaloby v písomnej podobe bolo urobené v rámci desať dňovej zákonnej lehoty podaním na poštovú prepravu a teda za nepodstatné považuje prijatie, resp. doručenie takejto žaloby súdu až dňa 25.09.2020, teda jeden deň po uplynutí 10 dňovej dodatočnej lehoty, tak ako namieta žalovaný. Žalobkyňa síce v čase tohto písomného vyjadrenia nedokáže svoje tvrdenie o presnom dátume prijatia podania poštovou prepravou preukázať, avšak je najpravdepodobnejšie, že ak bola žaloba doručená súdu dňa 25.09.2020 musela byť daná na poštovú prepravu minimálne dva dni vopred, teda ešte v rámci 10 dňovej lehoty, nakoľko doručovanie trvá v priemere 2 pracovné dni. Žalobkyňa má za to, že nakoľko urobila toto podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie, bolo potrebné ho v desať dňovej lehote dodatočne autorizované doručiť v listinnej podobe a v potrebnom počte rovnopisov s prílohami, čo aj urobila, takže neexistuje dôvod, aby súd na takto vykonané podanie neprihliadal. Žalobkyňa tak urobila síce v poslednom dni premlčacej trojročnej lehoty a k doručeniu súdu prišlo až jeden deň po uplynutí 10 dňovej lehoty, ale má za to, že ani tieto skutočnosti nemajú ex lege vplyv na zánik práva na uplatnenia nároku. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že zo zákona nemohlo dôjsť k zániku práva na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia premlčaním, tak ako namieta žalovaný, nakoľko žalobkyňa splnila všetky náležitosti uplatnenia tohto nároku v čase pred uplynutím premlčacej lehoty, resp. v dobe ustanovenej zákonom, vrátane dodatočných úkonov, ktoré zákon pripúšťa. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v námietke nepravdivosti jej tvrdenia o bezdôvodnom obohatení žalovaného tým, že si ponechal jej prvú časť mzdy za mesiac september 2017, ktorá bola zrejme omylom zamestnávateľa poslaná na účet žalovaného, za irelevantnú, zavádzajúcu súd. Žalovaný vyvracia túto skutočnosť tvrdením o poukázaní týchto finančných prostriedkov z jeho bankového účtu, kam boli zaslané po dohode so žalobkyňou na účet jej kamarátky F., ktorá jej mala tieto prostriedky aj fyzicky odovzdať. Toto svoje tvrdenie preukazuje doložením úhrady ako listinného dôkazu. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný úmyselne zavádza súd nepravdivým dôkazom, nakoľko predkladá potvrdenie o jednorazovom hotovostnom vklade na účet F. finančných prostriedkov vo výške 271,- eur, ktorý bol vykonaný dňom 10.04.2017. Žalobkyňa zdôrazňuje, že v danom čase ešte ani nebola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý jej mal poukázať výplatu v septembri 2017, teda až tri mesiace potom ako bol vykonaný žalovaným predložený hotovostný vklad na účet pani E. a súčasne sa nejedná ani o celkovú sumu finančných prostriedkov, ktorých sa svojím podaním žalobkyňa vo veci samej domáha. Teda takéto tvrdenie žalovaného žalobkyňa z časového hľadiska pokladá za nelogické. V prípade ak žalovaný namieta, že žalobkyni vždy poukazoval finančné prostriedky na úhradu jej dlhov v SR prostredníctvom poukazovania na účet p. E. a za týmto účelom dokladá aj potvrdenie o jednorazovej hotovostnej platbe vo výške 271,- eur, žalovaný tým priamo nepreukazuje, že žalobkyni vrátil takýmto spôsobom aj finančné prostriedky konkrétne predstavujúce časť mzdy za september 2017, ktoré by jej museli byť poukázané žalovaným, najskôr v tomto mesiaci. To, že žalovaný žalobkyni raz a to dňa 10.04.2017 poukázal na účet F. hotovosť neznamená, že žalobkyni v septembri 2017 vrátil takýmto spôsobom finančné prostriedky predstavujúce jej časť mzdy za mesiac september vo výške 412,50 eur a teda vzniká dôvodná suspekcia, že tieto finančné prostriedky si
neoprávnene ponechal (žalobkyňa nad všetky pochybnosti preukázala ich zaslanie zamestnávateľom na účet na žalovaného), čím sa bezdôvodne obohatil. Žalobkyni totiž z kontextu vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé ako to žalovaný myslí. Avšak oba potencionálne interpretácie žalovaného žalobkyňa vyvracia. Žalobkyňa má za to, že žalovaný žiadnym dôvodným spôsobom nespochybňuje jej tvrdenia uvádzané v jej podaní, teda ani uplatnením námietky premlčania, ani spochybneniami ňou tvrdeného skutkového stavu. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňou uplatnený nárok vydania bezdôvodného obohatenia jej nemožno priznať. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalobkyňa naďalej trvá na ňou uvádzanom skutkovom stave a žalobnom návrhu.
5/ Žalovaný na repliku žalobkyne reagoval duplikou, v ktorej uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich argumentoch, ktoré v písomnom vyhotovení doručil súdu dňa 18.12.2020. Podľa vyjadrenia F. zo dňa 22.09.2020, po podaní žaloby žalobkyňou prostredníctvom jej elektronickej pošty (pozn. právneho zástupcu žalovaného), predloženého spolu so žalobou, avšak datovanou k 14.09.2020, táto organizácia potvrdila žalobkyni, že pracovala pre ich organizáciu v čase od augusta 2017 do decembra 2018 v rámci živnostenského oprávnenia ako súkromná opatrovateľka. V roku 2017 bol zárobok žalobkyne v sume 5.415,- eur a v roku 2018 bol zárobok žalobkyne v sume 8.190,- eur. Podľa potvrdenia F. predloženého zo strany žalobkyne, dňa 14.09.2017 boli peniaze prevedené na tam uvedené bankové konto a po tomto dátume na rakúske bankové konto vedené na žalobkyňu. V posudzovanom rozhodnom čase, do 14.09.2017 boli peniaze prevedené na slovenské bankové konto a od mesiaca október 2017, teda najneskoršie od 14.10.2017 boli peniaze prevedené na rakúske bankové konto žalobkyne. S poukazom na časový dej podľa potvrdenia od F., žalobkyňa pokiaľ by jej neboli vydané peniaze prevedené na slovenský bankový účet, začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka nastal od nasledujúceho dňa po 14.09.2017. Pokiaľ uviedla žalobkyňa pre F. slovenský bankový účet na prevod peňazí, bolo v jej vôľovej dispozícii, teda vedela už odo dňa nasledujúcom po 14.09.2017, kto zodpovedá za prípadné bezdôvodné obohatenie, tak ako to uviedla aj vo svojom žalobnom návrhu na začatie konania. Získanie subjektívnej vedomosti žalobkyne nastalo podľa vyjadrenia F. po dátume 14.09.2017, kedy po tomto dátume boli peniaze prevedené na rakúske bankové konto žalobkyne. Aj samotná žalobkyňa uvádza vo svojom žalobnom návrhu na začatie konania pod bodom I. odsek tretí a štvrtý, kedy nastal okamih získania jej subjektívnej vedomosti o tom, že F. zaslal prvú časť odmeny zrejme omylom na slovenský bankový účet, hoci už v mesiaci september 2017 žalobkyňa oznámila žalovanému nové číslo bankového účtu. K výkladovým pravidlám premlčania z vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka, okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného je stanovený, na: a) kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, b) kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené, v roku 2017 žalobkyňa využívala slovenský bankový účet žalovaného, tak ako to uviedla aj v samotnej jej žalobe. Obaja účastníci sporového konania sa dôverne poznajú, nakoľko spolu žili. Pri posudzovaní okamihu, ktorý je relevantný k subjektívnej vedomosti žalobkyne a začatia plynutia subjektívnej lehoty, je potrebné skúmať nadobudnutie vedomosti, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jej úkor mal obohatiť. Žalobkyňa sama tento okamih získania svojej subjektívnej vedomosti o skutočnostiach k bezdôvodnému obohateniu popísala vo svojej žalobe pod bodom I. odsek druhý, tretí a štvrtý na s. 2 žaloby. K nadobudnutiu vedomosti žalobkyne, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, uvádza potvrdenie od F., podľa ktorého najneskôr po dátume 14.09.2017 boli peniaze prevedené na rakúske bankové konto žalobkyne. Najneskôr v nasledujúcom dni po 14.09.2017 mala žalobkyňa subjektívnu vedomosť o tom, že prvú časť odmeny ktorú jej F. poslal na slovenské bankové konto, jej nebola vydaná a teda malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Najneskôr v nasledujúci deň po 14.09.2017 žalobkyňa získala subjektívnu vedomosť o tom, že peniaze jej neboli vydané a malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Ku skúmaniu, kto sa na úkor žalobkyne mal obohatiť, uvádza, že obaja účastníci sporového konania spolu žili a sama žalobkyňa po dohode so žalovaným podľa jej žalobného návrhu využívala jeho slovenský bankový účet, teda žalobkyňa má subjektívnu vedomosť o tom, kto sa na jej úkor mal obohatiť, ak žalovaný poskytol žalobkyni svoj bankový účet na zasielanie peňazí a žalobkyňa sama využila žalovaného bankový účet na prevádzanie peňazí od F. hoci podľa tvrdenia žalobkyne v žalobnom návrhu žalobkyňa bývala v spoločnej domácnosti so žalovaným do júna 2016, prerušila s ním všetky spoločné záväzky a pre uvedenú organizáciu mala pracovať od mesiaca september 2017, no podľa potvrdenia od tejto organizácie pracovala žalobkyňa od mesiaca august 2017 a využila uvedené slovenské bankové konto. Sú splnené oba predpoklady súčasne k zisteniu okamihu získania subjektívnej vedomosti žalobkyne k vyššie uvedenému, teda subjektívna lehota žalobkyni začala plynúť dňom nasledujúcim po 14.09.2017, tak ako to v potvrdení zo dňa
22.09.2020 uviedol F. a márne jej uplynula dňa 14.09.2019. V neposlednom rade žalovaný poukazuje aj na žalobkyňou uvádzané skutočnosti v jej žalobnom návrhu pod bodom I. odsek druhý, tretí a štvrtý na s. 2 žaloby k zisteniu okamihu získania jej subjektívnej vedomosti. Od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu zákonom predpokladaných skutočnostiach závisí začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Subjektívna vedomosť o definovaných skutočnostiach predpokladá: i) preukázateľne subjektívnu vedomosť oprávneného subjektu, ii) zákon vyžaduje dokonanie stavu vedomia oprávneného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných skutočnostiach, teda oprávnený musí uvedenými vedomosťami reálne disponovať. Vnútorný psychický stav sa preukazuje cez objektivizované vonkajšie prejavy a skutočnosti konania subjektu. (k tomu viď: V.: Občiansky zákonník I. § 451 - 880, 2. vydanie. A.). Objektivizovaným prejavom a skutočnosťou v konaní na strane žalobkyne bolo, že táto po 14.09.2017 zmenila bankové konto na zasielanie peňazí zo slovenského bankového účtu na rakúske bankové konto, ktorého bola majiteľkou výlučne žalobkyňa. Vnútorný psychický stav na strane žalobkyne je objektivizovaný potvrdením F. zo dňa 22.09.2020, ktorá svojím konaním oprávnenej zmenila slovenské bankové konto na rakúske bankové konto po dátume 14.09.2017, tak ako znie potvrdenie F.. S poukazom na splnenie oboch predpokladov subjektívneho vedomia žalobkyne k okamihu, kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a kto sa mal na jej úkor obohatiť, prostredníctvom jej objektivizovaného konania k zmene slovenského bankového účtu na rakúske bankové konto po dátume 14.09.2017, ktoré oznámila F., podľa ním vydaného potvrdenia, je preukázané márne uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty dňom 14.09.2019. S poukazom na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 09.02.2021, žalovaný uvádza, že objektívna premlčacia lehota nijakým spôsobom „nepredlžuje“ lehotu subjektívnu. Ak časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty sú totožné, právo oprávneného sa premlčí už márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty. Zvyšok objektívnej premlčacej lehoty síce doplynie, no ak vo zvyšku objektívnej premlčacej lehoty oprávnený uplatní právo na súde, nedokáže úspešne čeliť námietke premlčania, pretože jeho právo sa premlčalo už momentom márneho uplynutia premlčacej lehoty subjektívnej (k tomu viď: V.. a kol.: Občiansky zákonník I. § 451 - 880, 2. vydanie. A.). Ďalej podľa výkladových pravidiel k § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmyslom inštitútu premlčania vo vzťahu k veriteľovi je tak stimulácia jeho aktívneho prístupu k uplatňovaniu svojich subjektívnych práv, pretože zo zásady vigilantibus iura scripta sunt vyplýva, že o existencii kvalifikovaného časového odstupu vo forme premlčacej lehoty je informovaný (k tomu viď: V.). Ďalej podľa uvedeného právneho názoru, podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Tento koncept právneho nároku v našej právnej tradícii sa odvodzuje od prác V. (A.). Zhrnutím vyššie uvedeného, žalovaný považuje nárok žalobkyne za premlčaný, preto vzniesol námietku premlčania už vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne zo dňa 18.12.2020. Ako už žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2020 uviedol, žalobkyňa nemala zriadený svoj bankový účet v Slovenskej republike, nakoľko mala minimálne od roku 2015 na svoju osobu viaceré exekučné konania, ktoré bolo potrebné plniť a uhrádzať záväzky dlžníka. Túto skutočnosť preukazuje aj list vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej si uvádza svoju adresu, pričom však nejde o bydlisko žalobkyne, keďže sa tam vôbec nezdržiava. Podľa listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, je proti žalobkyni vedených viacero exekučných konaní na vymáhanie pohľadávok (k tmu viď: Časť C - Ťarchy na LV č. XXXX). Žalovaný uhrádzal dlhy a záväzky žalobkyne pravidelne, pričom žalovaný požičiaval v hotovosti žalobkyni peniaze na úhradu jej dlhov a záväzkov. Žalovaný uhrádzal žalobkyni aj hotelovú izbu v hoteli L., na adrese: Z. aj v rozhodnom období, k čomu existujú aj doklady a potvrdenia. Žalovaný tieto doklady predloží v čo najkratšej dobe, nakoľko je ich potrebné dohľadať a ide o doklady staré viac ako 3 roky. Zároveň tak žalovaný vykonal zápočet svojich pôžičiek voči žalobkyni, ktoré jej poskytol k úhradám jej dlhov a záväzkov.
6/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany, vrátane právneho zástupcu žalovaného.
7/ Žalobkyňa sa na pojednávaní pridržiavala žaloby, ako aj písomného vyjadrenia zo dňa 04.02.2021 s tým, že tiež uviedla, že od apríla 2015 do augusta 2015 pracovala pre firmu F., pričom po materskej tam nastúpila opätovne v septembri 2017. Pri nástupe v roku 2015 sa dohodla so zamestnávateľom, že jej mzdu bude poukazovať na účet žalovaného ako jej vtedajšieho partnera. K tomuto účtu mala dispozičné právo so súhlasom žalovaného až do júna 2016, kedy žalovaného opustila z dôvodu domáceho násilia. V septembri 2017 firme oznámila nové číslo účtu pre pravidelné posielanie jej odmeny. Prvý mesiac, september 2017, nedopatrením zaslal omylom jej výplatu na účet žalovaného. Ako to zistila, telefonicky ho žiadala (sms formou, ako aj telefonickým hovorom) o preposlanie peňazí. To bolo hneď ako to zistila,
keď išla na účet, bolo to za niekoľko dní. Keď sa firmy pýtala, kde to poslali, tak jej poslali doklad, kde boli peniaze prevedené. Pýtala sa v čase okolo pár dní po výplatnom termíne, to bolo okolo piateho v mesiaci. Túto sumu žiadala späť prostredníctvom právnika B. s tým, že o vrátenie tejto sumy žiadala z titulu bezdôvodného obohatenia. V tomto zariadení bola umiestnená od decembra 2016. Žalovaný len raz reagoval, keď poprel existenciu dlhu a viackrát už nereagoval.
8/ Žalovaný sa na pojednávaní pridržiaval písomných vyjadrení zo dňa 18.12.2020 a 08.03.2021. Nad ich rámec uviedol, že žalobkyňa práve objasnila subjektívnu stránku, kedy sa dozvedela o tom, že jej chýbajú peniaze požadované žalobou, teda minimálne od septembra 2017 vedela o skutočnosti, že peniaze, ktoré požaduje od žalovaného jej neboli vyplatené, preto z procesnej stránky žalovaný tvrdí, že jej žalobný nárok zanikol v subjektívnej premlčacej lehote v súlade s § 100 OZ, preto má za to, že najneskôr 14.09.2019 tento žalobný nárok zanikol, preto je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Objektívna premlčacia lehota sa v tomto konkrétnom prípade nedá uplatniť a objektívna lehota nepredlžuje subjektívnu lehotu z vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je titulom žaloby. Čo sa týka hmotnoprávnej argumentácie, žalovaný financoval žalobkyňu aj nad rámec žalovaného nároku, pričom peniaze vyplácal v hotovosti aj prevodom na účet prostredníctvom p. F., ktorú žalovaný navrhoval v tejto veci vypočuť a v neposlednom rade uhrádzal aj dlhy žalobkyne na Slovensku, keďže od r. 2015 až do dnešného dňa sú vedené voči žalobkyni minimálne tri exekučné konania, o ktorých bližšie nemá žalovaný vedomosť, ale sú zapísané na liste vlastníctva. Pokiaľ ide o rozhodné obdobie september 2017, tak žalovaný uhradil v prospech žalovanej letenku cez M. v sume 606,52 eur. K tomu žalovaný predložil potvrdenie o zakúpení letenky v elektronickej podobe a poukázal na to, že elektronická letenka uhradená v prospech žalobkyne je od augusta do 20.09.2017, pričom prevyšuje žalobný nárok žalobkyne, ale žalovaný si to nebude uplatňovať. Nosnou argumentáciu žalovaného v tomto spore je premlčanie subjektívnej lehoty. Žalovaný ešte poukázal na spôsob podania žaloby, kedy žaloba mala byť údajne elektronicky doručovaná tunajšiemu súdu dňa 14.09.2020 už spolu s prehlásením zamestnávateľa, avšak prehlásenie zamestnávateľa je datované ku dňu 22.09.2020, čiže v čase podanej žaloby ešte neexistoval, hoci už žalobkyňa naň poukazovala. Taktiež potvrdenie zamestnávateľa nie je úradne preložené, i keď právny zástupca ovláda nemecký jazyk a porozumel obsahu listiny. Je nelogické, že ak niekto podáva žalobu s ohľadom na listinný doklad, ktorý ešte neexistuje a potom ho deň po lehote doručenia písomného vyhotovenia súdu predloží.
9/ Žalobkyňa k prednesu žalovaného uviedla, že pokiaľ ide o letenku, nič nebolo zaplatené. Žiadala preto, aby žalovaný doplnil dôkaz, ktorý by preukázal zaplatenie tejto sumy. Pokiaľ ide o premlčanie, posúdenie tejto otázky ponecháva na zvážení súdu a poukazuje aj na ustanovenia uvedené v jej písomnom vyjadrení. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že potvrdenie zamestnávateľa je z 22.09.2020, tak poukázala na to, že bol priložený aj prevodný príkaz zo dňa 14.09.2017. Vo vzťahu k uvádzaným exekučným konaniam a listu vlastníctva, žalobkyňa uviedla, že je 7 rokov vdova a tieto sa vzťahujú k obdobiu, keď ešte nebola a všetky tieto exekučné konania podliehajú exekučnej amnestii. Žalovaný jej na tieto exekúcie nijako neprispieval a nikdy ani neplatil jej dlhy. Taktiež ju nefinancoval v hotovosti a ani jej neprevádzal žiadne peniaze na účet.
10/ Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili obe strany sporu a vychádzajúc zároveň zo skutkových tvrdení, ktoré v konania ostali nesporné, súd zistil nasledovný skutkový stav veci.
11/ Žalobkyňa a žalovaný spolu žili ako partneri až do júna 2016. Počas tohto spolužitia, keď žalobkyňa v roku 2015 pracovala pre spoločnosť F., jej mzda bola poukazovaná na účet žalovaného. K tomuto účtu mala žalobkyňa dispozičné oprávnenie do júna 2016. Následne bola na rodičovskej dovolenke a do práce nastúpila opätovne v auguste 2017, pričom dňa 14.09.2017 jej zamestnávateľ F. poukázal mzdu v sume 412,50 eur na účet žalovaného D. (výpis z účtu na č. l. 9 a potvrdenie z č.l. 8 spisu). Po 14.09.2017 jej už zamestnávateľ poukazoval mzdu na jej účet č. D.. V konaní nebolo sporné, že hoci žalobkyňa a žalovaný ukončili vzájomné spolužitie a tiež došlo k zániku dispozičného práva žalobkyne k účtu žalovaného ešte v júni 2016, sumu 412,50 eur poukázanú na účet žalovaného zamestnávateľom žalobkyne si žalovaný ponechal. Žalobkyňa skutočnosť, že peniaze prišli na účet žalovaného zistila za niekoľko dní, keď išla na účet a keď sa firmy pýtala, kde to poslali, tak jej poslali doklad, kde boli peniaze prevedené. Pýtala sa v čase okolo pár dní po výplatnom termíne, to bolo okolo piateho v mesiaci. Z potvrdenia na č. l. 37 spisu vyplýva, že dňa 10.04.2017 žalovaný vložil na účet F. kamarátky žalobkyne sumu 270,- eur. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Q., obec F. na č.l. 60 spisu vyplýva, že
žalobkyňa je spolu so Q. zapísaná ako bezpodielový spoluvlastník rodinného domu s pozemkami a k týmto nehnuteľnostiam sú zapísané ťarchy v podobe zmluvného záložného práva v prospech banky a v podobe exekučných záložných práv. Z listiny na č.l. 84 - 87 spisu, ktorá bola predložená len v anglickom jazyku (tak ako žalobkyňa predložila potvrdenie od svojho zamestnávateľa len v nemeckom jazyku spolu s vlastným prekladom do slovenčiny), ale ktorej obsahu je možné sčasti porozumieť vzhľadom na tam použité medzinárodne používané slová (reservation, confirm, sumarry), vyplýva, že ide o potvrdenie o rezervácii leteniek pre žalobkyňu a spoločnú dcéru strán sporu (J.) s odletom z V. dňa 24.08.2017 do F. a s príletom naspäť do V. dňa 20.09.2017 v celkovej sume 606,52 eur.
12/ Na základe takto zisteného skutkového stavu veci sa súd v súlade s princípom hospodárnosti súdneho konania ako prvou právnou otázkou zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pretože ak by táto bola dôvodná, išlo by o samostatný dôvod na zamietnutie žaloby, pre ktorého existenciu by bolo nadbytočné zaoberať sa ďalšou obranou žalovaného spočívajúcou v jeho tvrdeniach, že uhrádzal náklady a dlhy žalobkyne. Na margo tejto ďalšej obrany súd uvádza, že táto by mohla byť účinná, t.j. mohla by mať za následok zamietnutie žaloby z týchto dôvodov len vtedy, ak by došlo k započítaniu vzájomných nárokov. Žalovaný však netvrdil, že by pred začatím sporu urobil úkon smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu a takýto úkon neurobil ani v rámci súdneho konania.
13/ Pokiaľ ide o premlčanie, správne žalobkyňa žiadala o zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože žalovanú sumu žalovaný nadobudol bez právneho dôvodu, ktorý tu od počiatku neexistoval, pretože išlo o mzdu, na ktorej poskytnutie mala nárok výlučne len žalobkyňa.
14/ Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15/ Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16/ K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že bolo plnené bez právneho dôvodu, a komu bolo plnené.
17/ V prejednávanej veci možno konštatovať, že začiatok objektívnej premlčacej doby pripadol na deň 14.09.2017, kedy bola mzda žalobkyne pripísaná na účet žalovaného a na ponechanie si tejto sumy žalovanému nesvedčil žiadny právny dôvod.
18/ Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť až niekoľko dní po 14.09.2017, najneskôr to mohlo byť okolo 05.10.2017, pretože žalobkyňa uviedla, že zistila, že jej neprišla výplata na jej účet, ale túto jej zamestnávateľ poukázal na účet žalovaného v dňoch okolo výplatného termínu, ktorý mali okolo 5. dňa v mesiaci. Každopádne žalobkyňa svoju vedomosť o tom, že jej výplata prišla na účet žalovaného uvádzala v dňoch (nie týždňoch, či mesiacoch) ohľadne toho kedy k nemu skutočne došlo. Je tak zrejmé, že ak sa dozvedela o tom, že peniaze boli poukázané na účet žalovaného v priebehu niekoľkých dní, subjektívna premlčacia lehota začala plynúť nepochybne ešte v roku 2017. Nepriamo to preukazuje aj fakt, že ďalšie výplaty žalobkyne (od októbra 2017) už jej zamestnávateľ zasielal na jej rakúske konto. Žaloba bola na súde podaná až dňa 14.09.2020, t.j. po viac ako dvoch rokoch a teda potom, čo už táto subjektívna premlčacia lehota uplynula.
19/ Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani fakt, že žalobkyňa žalobu podala v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty, keď žalobu súdu najskôr doručila emailom dňa 14.09.2020 a neskôr, v 10- dňovej lehote, vyžadovanej ust. § 125 ods. 2 CSP, ju doplnila písomne, keďže ju podala na pošte B. dňa 23.09.2021 (obálka na č. l. 10 spisu). Aj keď ust. § 125 ods. 2 CSP hovorí o tom, že podanie má byť v lehote 10 dní doručené súdu, keďže ide o lehotu procesno právnu (čo vyplýva z jej zaradenia v procesnom kódexe), rozhodujúci je (v prípade listinného podania) podľa názoru súdu deň, kedy bolo
podanie odovzdané na poštovú prepravu. Iný výklad tohto ustanovenia by bol v rozpore s princípom rovnosti strán sporu, pretože to, či strana sporu zákonnú lehotu dodrží alebo nie by záviselo od dĺžky poštovej prepravy, ktorá by mohla byť, napriek rovnakému dňu podania na pošte, rozdielna v dni doručenia na súd. Súd preto dospel k záveru, že žaloba bola doplnená včas a bola tak podaná 14.09.2020. Skutočnosť, že žalobkyňa súdu doručila dôkaz - potvrdenie svojho zamestnávateľa zo dňa 22.09.2020 až s písomným doplnením žaloby a nedoručila ho predtým v emailovej forme nemala za následok neúplnosť žaloby, resp. iný následok, keď listinný dôkaz môže strana sporu predložiť kedykoľvek počas sporu, pričom je na rozhodnutí súdu, či tento dôkaz vykoná alebo nie.
20/ Na základe uvedeného možno zhrnúť, že žaloba bola podaná v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ale po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
21/ Objektívna a subjektívna premlčacia doba začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
22/ V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok sa premlčal v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe a vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
23/ S poukazom na záver o premlčaní nárok súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne F., ani dôkazy navrhnuté na pojednávaní, pretože ich vykonanie by bolo nadbytočné, nakoľko tieto sa nevzťahovali k posúdeniu okolností týkajúcich sa premlčania, ale týkali sa hmotnoprávnej opodstatnenosti žalovaného nároku.
24/ Vzhľadom na takýto výsledok sporu, podľa ust. § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, nakoľko bol v konaní plne úspešný. Súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej výške trov súd rozhodne, v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, až po právoplatnosti konečného meritórneho rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
25/ V súvislosti so žalovaným uplatnenou náhradou trov konania a skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou (. súd skúmal súčasnú sociálnu a majetkovú situáciu žalobkyne, pretože pokiaľ by bola táto bola viac ako ťaživá, bol by to dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalovanému, napriek jeho úspechu v spore, náhradu konania nepriznal (§ 257 CSP). Aj keď žalovaná uviedla, že nie je zamestnaná, je vedená na úrade práce v J., kde žije aj s dcérou a nevznikol jej žiadny nárok na nejaké dávky, či podporu, ostatné skutočnosti, okrem toho, že má príležitostný príjem z H. a výživné na dcéru 150,- eur, na ktorú si vybavuje prídavok od rakúskych úradov, uviesť nechcela. Za takéhoto stavu veci, keď žalobkyňa napriek uvedenému ani netvrdila, že by jej sociálna situácia bolo viac ako ťaživá (o čom svedčí aj fakt, že býva v J., kde sú náklady na bývanie a domácnosť vyššie než na Slovensku), súd nedospel k záveru, že na jej strane existuje dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo na mieste žalovanému náhradu trov konania nepriznať.
26/ Len na okraj súd uvádza, že bolo na žalovanom a jeho morálnom nastavení, aby zvážil, či si bude voči svojej bývalej družke a matke ich spoločného dieťaťa uplatňovať náhradu trov konania z titulu úspechu v konaní opierajúceho sa o dôvodnú námietku premlčania. Pokiaľ na náhrade trval a súd nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, bolo na mieste mu túto priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.