Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Csp-26-2021.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Nám. T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. 2, E., v konaní o zaplatenie 112 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 11.08.2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,58 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.07.2020 v rámci upomínacieho konania sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 100 eur, s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100 eur od 11.08.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 12 eur a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webstránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur, pričom pri registrácii uviedla svoje osobné údaje. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere (smlouva o zápůjčce), všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; zároveň potvrdila, že údaje, ktoré poskytla, sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy č. XXXXXX zo dňa 11.04.2017 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 eur. Tento dlh sa stal splatným dňa 03.08.2017. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený upozorniť dlžníka na omeškanie so splátkou úveru, buď emailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov za upomienku v sume 3 eur za každú upomienku. Žalobca upomínal dlžníka formou sms alebo emailov. Zaslané boli 4 upomienky, a preto žalovanej vznikla povinnosť uhradiť spolu 12 eur, a to za upomienky zo dňa 07.08.2017, 08.08.2017, 20.05.2020 a 05.06.2020 poslané emailom. Žalovaná svoj záväzok neuhradila a žalobca si uplatňuje úroky z omeškania podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 6Up/1403/2020, ktorým žalobe (po súhlase žalobcu s vydaním platobného rozkazu bez nároku na zmluvnú pokutu vo výške 12 eur a úprave výšky úroku z omeškania) vyhovel v plnom rozsahu.
4. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk ani po vykonaných šetreniach. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 zákona č. 307/2016 Z. z. Platobný rozkaz sa tým zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.).
5. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, ktorá jej bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa súdu nepodarilo doručiť jej žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani zistiť jej skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov.
6. Súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1 000 eur a pretože žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, neboli skutkové tvrdenia žalobcu sporné a to aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26.9.2018 č.k. 6Co/143/2018-99 a z 16.10.2018 č.k. 15Co/6/2018-89 a uznesenie Ústavného súdu SR z 11.júna 2019 sp.zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a požiadavka nespornosti skutkových tvrdení je splnená tým, že žalovaná sa k žalobe nevyjadril.
7. Súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu s poukazom na § 145 ods. 3 CSP, ktorý po výzve upomínacieho súdu súhlasil s vydaním platobného rozkazu bez zmluvnej pokuty vo výške 12 eur a s úrokom z omeškania v upravenom znení, tak ako ho vyzval upomínací súd, pričom vo veci konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Súd tak podanie, ktorým žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor so zákonom netýkal, vyhodnotil po obsahovej stránke ako čiastočné späťvzatie žaloby, pretože žalobca oproti podanej žalobe nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 eur a úroky z omeškania podľa českého práva nežiadal.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav :
9. Zo zmluvy označenej ako smluova o zápůjčce (zmluva o úvere) č. XXXXXX zo dňa 11.04.2017 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovanej bezúčelový úver vo výške 100 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 28 eur, t. j. celkovo mu zaplatiť sumu 128 eur. Sumu 28 eur titulom odmeny si žalobca žalobou neuplatnil. Úver bol poskytnutý dlžníkovi bezhotovostne na účet dlžníka. Splatenie bolo dojednané ako jednorazové (teda nie v pravidelných opakujúcich sa splátkach), pričom jedna dojednaná splátka mala byť v celkovej výške úveru zaplatená do 09.05.2017.
10. Z email notifikácii (č. l. 25, 26 a 27) súd zistil, že na základe žiadosti žalovanej, žalobca postupne predĺžil lehotu splatnosti až do 03.08.2017.
11. Súd v priebehu konania vyzval žalobcu, aby v prípade, ak trvá na podanej žalobe preukázal, v akej výške boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca zaslal súdu doklad preukazujúci odoslanie platby žalovanej a to dňa 13.04.2017. Ďalej doplnil, že žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha.
12. Žalovaná nerozporovala tvrdenie, o zaslaní sumy 100 eur bezhotovostne na ňou uvedený bankový účet dňa 13.04.2017. Rovnako nebolo namietané tvrdenie, že žalovaná doposiaľ nesplnila svoj záväzok ani čiastočne, zhodne ani tvrdenie o predĺžení splatnosti na základe jej žiadosti. V dôsledku uvedených skutočností, považoval všetky tieto skutkové tvrdenia za nesporné.
13. Vzhľadom na to, že na strane žalobcu vystupuje subjekt z iného členského štátu EÚ (spoločnosť so sídlom v Českej republike), ide o spor s cudzím prvkom, a preto súd najskôr riešil, či má právomoc prejednať tento spor a aké právo je rozhodné, právo ktorého štátu je nutné aplikovať. Súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu má, a to v zmysle čl. 18 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU
A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Je nepochybné, že žalobca vystupoval ako dodávateľ, teda podnikateľ, ktorý poskytuje úvery a pôžičky v rámci svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva aj z výpisu z jeho obchodného registra. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté na svoju osobnú spotrebu, teda má postavenie spotrebiteľa. Žalovaná má bydlisko v SR, a preto slovenský súd má právomoc vec prejednať.
14. Čo sa týka určenia rozhodného práva, súd použil NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Súd uvádza, že v bode 4 predložených všeobecných obchodných podmienok je zakotvená voľba práva v prospech právneho poriadku Českej republiky. Súd ale konštatuje, že takáto „dohoda“ nenapĺňa kritériá čl. 3 uvedeného nariadenia, nakoľko táto bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa jednostranne ním, bez možnosti zmeny, a teda táto bola vopred naplánovaná veriteľom bez možnosti participácie dlžníka na takejto voľbe. V konečnom dôsledku tak ide len o voľbu veriteľa, ktorý jednostranne koncipuje obchodné podmienky, bez možnosti zmeny v prípade, že dlžník by s takýmto predformulovaným ustanovením nesúhlasil. V danom prípade tak sa nemôže jednať o výslovnú dohodu oboch zmluvných strán ohľadom voľby právneho poriadku. Otázne je, či vzhľadom na rozsah a množstvo zmluvných dojednaní, ktoré sú tiež obsahom všeobecných podmienok, spotrebiteľ vôbec vie, že podaním žiadosti o úver vlastne súhlasí s tým, aby sa právne vzťahy spravovali cudzím právom, a teda otázna je vôbec vôľa spotrebiteľa uzavrieť s veriteľom dohodu o voľbe práva, ktorá by tak bola neplatná pre nedostatok vôle spotrebiteľa podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd však uvádza, že vzhľadom na „zakamuflovanine“ voľby rozhodného práva do obchodných podmienok medzi desiatky ďalších ustanovení nie je možné túto dohodu považovať za jasnú a výslovnú obojstrannú dohodu v zmysle čl. 3 nariadenia. Súd preto z týchto dôvodov konštatuje, že na voľbu práva neprihliadol a uplatnil čl. 6 ods. 1 cit. nariadenia (ktorý platí v prípade absencie voľby práva), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia tak súd konštatuje, že rozhodným právom podľa cit. článku je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právo slovenské. Okrem už vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd neakceptoval veriteľom do obchodných podmienok vsunutú voľbu práva, súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia voľba práva v žiadnom prípade nemôže spotrebiteľ zbaviť ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. To znamená, že aj keby teoreticky súd posúdil dohodu o voľbe českého práva ako prípustnú a akceptoval by ju, kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa by nemohli byť obídené a nimi by napriek tomu bolo nutné sa riadiť v prospech spotrebiteľa.
15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 100 eur bola v zmluve zo dňa 11.04.2017 bola stanovená na deň 09.05.2017, teda v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že splatnosť bola postupne predĺžená až do 03.08.2017, keďže v čase poskynutia úveru žalovaná mala vedomosť o splatnosti úveru dňa 09.05.2017. Z uvedeného dôvodu sa tak nejedná v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v § 24 tohto zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa 11.04.2017 zmluvu na diaľku, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala vrátiť. Uvedené tvrdenia žalovaná nenamietala, pričom sám žalobca predložil súdu doklad preukazujúci odoslanie sumy 100 eur na účet žalovanej, ktoré tvrdenie ostalo rovnako nespochybnené, ergo aj nesporné. Vzhľadom na označenie žalovanej v zmluve mal súd preukázané, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy a čerpaní prostriedkov nekonala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Písomná forma právneho úkonu bola zachovaná, keďže zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá právny úkon urobila. Súd posúdil uvedený právny úkon čo do zmluvného typu ako zmluvu o pôžičke, nakoľko na základe nej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky reálne prevodom na určený bankový účel, čím sú splnené podmienky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, súd zistil, že žalobca nemal povolenie na poskytovanie úverov v Slovenskej republiky, v dôsledku čoho predmetnú zmluvu o úvere ani nemohol vyhodnotiť inak, než zmluvu o pôžičky v zmysle § 657 Občiaskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil len sumu požičaných finančných prostriedkov v sume 100 eur bez poplatkov a odplát (nežiadal v zmluve dojednanú sumu 28 eur), pričom ako súd uviedol v bode 7 osobitne nerozhodoval o zastavení konania v časti, v ktorej zobral svoju žalobu žalobca čiastočne späť z dôvodu, že tak učinil ešte pred doručením žaloby žalovanej.
23. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t. j. a) reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov, b) dočasnosť zmluvného vzťahu, c) povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca splnil svoj zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 100 eur, pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu najneskôr v deň splatnosti, t. j. 03.08.2017 a žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila ani len čiastočne, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t. j. o zaplatenie sumy 100 eur vyhovieť. Táto suma predstavuje iba istinu, ktorá bola žalovanej požičaná, bez akýchkoľvek ďalších úrokov a poplatkov.
24. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania boli uplatnené od 11.08.2017. Pôžička sa stala splatnou v zmysle oznámení o predĺžení splatnosti až dňa 03.08.2017, v dôsledku čoho bol prvým dňom omeškania žalovanej už deň 04.08.2017, odkedy si mohol žalobca najskôr uplatniť úroky z omeškania z dlžnej istiny. Ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 11.08.2017, je zrejmé, že v tento deň žalovaná už bola preukázateľne niekoľko dní v omeškaní s úhradou dlhu. K prvému dňu omeškania úroková sadzba predstavovala 5,00 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 %) plus 5 % v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z , a preto súd priznal úroky z omeškania v sadzbe 5% ročne- Ustanovenie o výške úrokov z omeškania je v slovenskom
právnom poriadku stanovené kogentne, dohodou nie je možné sa od tohto ustanovenia odchýliť. Preto v žiadnom prípade (aj keby platila voľba českého práva, v zmysle ktorého by patrili žalobcovi úroky z omeškania prípadne i v sadzbe vyššej) by nebolo možné zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku poskytujú (čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím 1).
25. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a to aj s poukazom na § 256 ods. 1 CSP. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 112 eur, pričom 100 eur tvorila istina a 12 eur titulom zmluvnej pokuty, v ktorej časti vzal žalobca žalobu po výzve upomínacieho súdu späť ešte pred doručením žaloby žalovanej. Súd tak zohľadnil, že žalobca zavinil zastavenie konania (o čom však súd osobitne nerozhodoval) v časti o zaplatenie sumy 12 eur. Žalobca bol potom úspešný v časti o zaplatenie sumy 100 eur, zohľadňujúc procesné zavinenie na zastavení konania, v dôsledku čoho jeho úspech predstavuje 89,29 % (100 eur) a neúspech predstavuje t. j. 10,71% (12 eur). Celkový úspech žalobcu pri zohľadnení procesného zavinenia na zastavení konania predstavuje 78,58 % (89,29 % - 10,71 %), preto mu súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v uvedenej výške, keďže bol v konaní úspešnejší. Zároveň však súd nezistil iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, v dôsledku čoho by žalobcovi nemohol priznať nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.