Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-62-2021.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Subarea
49C/62/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: Š. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXXX/X, R., proti žalovanému: F. Š. , U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, Č. L., Q. G., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia :
Súd u k l a d á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov nepribližoval k žalobcovi s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Súd u k l a d á žalovanému, aby nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami žalobcu.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Súd poučuje žalovaného, že môže voči žalobcovi podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Dňa 24.08.2021 doručil žalobca súdu návrh, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému, ktorý je dôvodne podozrivý z nebezpečného vyhrážania, povinnosť zdržať sa vstupovania do bytu, domu a objektu D. A. v ktorom býva žalobca a súčasne je aj jeho pracoviskom, súčasne uloží žalovanému povinnosť zdržať sa vstupovania na miesta kde býva, zdržuje sa alebo pravidelne navštevuje žalobca tak, aby nebola narúšaná telesná a duševná integrita žalobcu alebo jeho detí, ktorú by mohol žalovaný narúšať svojim protiprávnym konaní, žalovaný je tiež povinný sa zdržať akejkoľvek komunikácie: písomne, telefonicky, akoukoľvek elektronickou komunikáciou, aby nebola narúšaná telesná a duševná integrita žalobcu a jeho detí, ktorú by mohol narúšať svojim protiprávnym konaním a žalovaný je povinný nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov ku žalobcovi a jeho deťom, aby nebola narúšaná telesná a duševná integrita. Žalobca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca uviedol, že žalovaný v súčasnosti žije ako druh a družka s jeho bývalou manželkou G. L.U. H. U., s ktorou sú rozvedení V. X G. od právoplatnosti rozvodu. Bývalá manželka s ním začala riešiť majetkové vysporiadanie. Na jej prvotný návrh reagoval tak, že ho odmietol pre nereálne finančné požiadavky a že to dá na súd, aby vyrovnanie bolo spravodlivé. Na to sa mu žalovaný začal vyhrážať, že ak to dá na súd, tak mu fyzicky ublížia a písal aj ďalšie vyhrážky. Žalovaný povedal, že ak nebude
súhlasiť s ich návrhom, tak si ho nájdu v mieste jeho bydliska, unesú ho a zbijú. Býva v objekte D. A., kde zároveň aj pracuje, zdržuje sa tam takmer nepretržite. Po rozvode boli deti prisúdené jemu a žijú s ním na spoločnej adrese. Agresívna a výhražná komunikácia žalovaného sa naďalej stupňovala a bola sprevádzaná obrovským množstvom oplzlých výrazov a urážok. Všetko vyústilo do situácie, keď ho žalovaný vyhľadal v mieste jeho bydliska a spolu s ďalšími osobami mu chceli ublížiť a neustále ho ďalšími správami zastrašovali. Vzbudilo to v ňom oprávnenú obavu o jeho zdravie a život a o život a zdravie jeho detí, ktoré odvtedy žijú v strese. Na obv. odd. R.- H. podal trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie. Žalobca k návrhu doložil potvrdenie O. R. A.- H., Č.: O.-XXXX/RV-R.-XXXX zo dňa 21.08.2021 a vytlačenú komunikáciu z FB messenger.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
16. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
17. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
18. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
21. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. V oboch prípadoch musí súd skúmať, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; či tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy; či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana sporu domáha; či navrhovaným neodkladným opatrením sa nedosiahne nenávratný stav; či povinná osoba nebude právnymi účinkami neodkladného opatrenia obmedzená neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
22. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Požadované obmedzenie musí byť teda primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
24. Z obsahu návrhu žalobcu nevyplýva skutočnosť, že by sporové strany žili v spoločnej domácnosti a že v danom prípade je na mieste uvažovať o aktuálnej hrozbe bezprostredného násilie, kedy by bol nevyhnutný okamžitý zásah v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, pri ktorom je rozhodujúci faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Súd tak návrh žalobcu posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP.
25. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami, resp. inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
26. Aj keď je súd v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom žalobcu, nie je ním viazaný doslovne. Súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu (viď § 124 ods. 1 CSP). Súd pri formulovaní výroku môže použiť iné slová, ako navrhoval žalobca, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať o to, aby tento výrok z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa žalobca podanou žalobou (prípadne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) domáhal.
27. V časti návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) CSP (t. j. uloženie zákazu priblíženia sa k žalovanému a zákazu kontaktovania žalovaného) považoval súd návrh za dôvodný, majúc za to, že žalobca dostatočne osvedčil skutočnosti významné pre nariadenie neodkladného opatrenia, kedy bol súd toho názoru, že je nevyhnutné poskytnúť žalobcovi okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu obťažovaniu, osočovaniu a zastrašovaniu žalobcu. Súd pritom vychádzal z komunikácie medzi žalovaným a žalobcom (W. - G.), ktorá okrem toho, že je zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi komunikáciou nevyžiadanou, obťažujúcou, ponižujúcou, hrubo urážlivou a útočiacou na osobnú integritu žalovaného, okrem iného obsahuje aj viaceré vyhrážky, pri ktorých mal súd za dostatočne osvedčené, že invektívy žalovaného, ktoré obsahujú priamu fyzickú hrozbu, môžu vybočiť z rámca slovných útokov a mohli by opustiť „elektronický“ priestor. Uvedené vyplýva z viacerých vyjadrení žalovaného smerom k žalobcovi, napr. : „...M. E. E., K. E. N. po D. D. A.....D. Q. Ť.K. po D., W. K. Q. E., F. F.... U. U. D. E. na F. U., ak R. E. G. F. E....R. F. K. Z., F. E. H. D. E. D. G. U....C. U. N.H. E. Ť. Q., C. E. Ť. V. H. ..“. Oproti návrhu žalobcu súd však rozsah ním navrhovaného neodkladného opatrenia zúžil, a to v časti zákazu priblíženia, kedy zúžil vzdialenosť na ktorú sa žalovaný nesmie priblížiť k žalobcovi na 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov je primeraný a dostačujúci na ochranu žalobcu, zároveň však umožní žalovanému aj jeho reálne dodržiavanie. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
28. Súd zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupovania do bytu, domu a objektu D. A. v ktorom býva žalobca a súčasne je aj jeho pracoviskom a povinnosti zdržať sa vstupovania na miesta kde býva, zdržuje sa alebo pravidelne navštevuje žalobca, keďže takýto návrh považoval za neosvedčený, nedostatočne určitý, nevykonateľný a nadbytočný, keďže s ohľadom na uloženie zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov je tento zákaz viazaný na osobu žalobcu a vzťahuje sa na ktorékoľvek miesta, kde sa žalobca zdržiava, t.j. nielen v okolí jeho obydlia, pracoviska, ale aj na verejnosti. Neodkladným opatrením uložené povinnosti pre žalovaného (zákaz kontaktovať žalobcu a zákaz priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov) poskytujú žalobcovi dostatočnú a komplexnú ochranu pred možným nebezpečným konaním žalovaného voči nemu a splnia tak účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením.
29. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa k deťom žalobcu, takýto návrh predstavuje úpravu pomerov k osobám, ktoré nie sú stranami konania a aj keď ide o blízke osoby žalobcu, o ich právach a právom chránených záujmoch súd v predmetnej veci nekoná (ako to vyplýva z podania samotného žalobcu).
30. Nariadené neodkladné opatrenie je v zmysle § 332 ods. 1 CSP vykonateľné doručením. Ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu alebo zákaz priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.
31. Súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s § 337 ods. 1 CSP súd poskytol žalovanému zákonné poučenie o možnosti podať žalobu proti žalovanému v prípade, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, príp. iná ujma.
32. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Vzhľadom na to, že ide o také neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a v danom prípade nie je nasledované žalobou, súd rozhodol aj o trovách konania, a to podľa ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v dvoch navrhovaných výrokoch neodkladného opatrenia úspešný, v dvoch neúspešný, súd preto rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.