Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-72-2021.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: GHILES B.N, s.r.o., Chmeľová 222/20, 955 01 Topoľčany, IČO: 47 991 089, o zaplatenie 10 572,87 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/5/2021 - 60 zo dňa 29.04.2021 v časti o trovách konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/5/2021 - 60 zo dňa 29.04.2021 v napadnutej časti o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Platobným rozkazom č. k. 5Cb/5/2021 - 60 zo dňa 29.04.2021 súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10 572,87 eura s príslušenstvom tak, že v rozsahu uplatnenej istiny príslušenstva a paušálnej náhrady uložil žalovanému povinnosť na plnenie a súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania celkom v sume 1 239,08 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 564 eur a trov právneho zastúpenia v sume 675,08 eura. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, a podanie žaloby.
2. V zákonnej lehote na podanie odporu proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca podanie s označením „Odvolanie žalobcu voči výroku o trovách konania“. Podaným odvolaním sa domáhal zmeny napadnutého platobného rozkazu v časti o náhrade trov konania tak, že žalobcovi prizná úkon právnej služby aj za predžalobnú výzvu v sume 324,65 eura spolu s režijným paušálom v sume 13,04 eura, resp. navrhol v napadnutej časti platobný rozkaz zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že zo strany žalobcu boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Tieto si žalobca uplatnil v zmysle § 13a Vyhlášky. K uvedeným úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle §16 vyhlášky o odmenách a náhradách. Žalobca je názoru, že ním uplatnená výška trov konania je správna, pričom ju súd v platobnom rozkaze nepriznal. Žalobca je zároveň názoru, že Pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Žalovaný je v ňom upozornený na výšku pohľadávky, na úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania. Zároveň sú v ňom uvedené aj platobné údaje na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. Dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Vyhláška“). V zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia Vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k Vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ Žalobca je toho názoru, že novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže v tejto časti je predmetné rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok určitého a presvedčivého odôvodnenia, z ktorého nie je možné zistiť prečo súd takýto úkon nepriznal. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, prejednal podané odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Nakoľko v napadnutom platobnom rozkaze absentujú konkrétnejšie dôvody rozhodnutia o náhrade trov konania, čo však vyplýva zo samotnej podstaty tejto formy rozhodnutia súdu, a nemožno to považovať za procesné pochybenie súdu prvej inštancie, odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na uvedené dôvody.
7. V prejednávanej veci sa teda žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10 572,87 eura s príslušenstvom, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 120 eur, pričom v uvedenom rozsahu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na plnenie v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Súčasne predmetným platobným rozkazom rozhodol o náhrade trov konania tak, že tieto priznal žalobcovi, a to v sume 675,08 eura (trovy právneho zastúpenia), pričom žalobcovi nepriznal jeden úkon právnej služby a jedenkrát režijný paušál za predžalobnú výzvu s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 zo dňa 26.09.2019.
8. Podľa ust. § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
9. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia, a to právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí. Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Trovy vynaložené stranou sporu musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy právnej služby.
13. Civilný sporový poriadok zavádza teda novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia, je teda nepodstatné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, i keď pred jeho začatím (v danom prípade predžalobná výzva), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strane sporu takéto výdavky vznikli, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ. Definícia trov v zmysle ust. § 251 CSP nie je viazaná len na trovy strán sporu. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla teda budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli mohli považovať za trovy konania musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
14. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
15. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu, tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
16. Podľa dôvodovej správy k bodu 3 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) sa navrhuje úprava ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) s cieľom zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie, a teda má svoj účel v dôsledku čoho by advokátom mala priznaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.
17. To, že do vyhl. č. 655/2004 Z. z. bola ako úkon právnej pomoci zakotvená ako predžalobná výzva neznamená záver, že CSP neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom, nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od vyhlášky, čím sa vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Zakotvenie tohto samostatného úkonu právnej služby však spočíva v tom, že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky.
18. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Medzi tieto náklady možno zaradiť aj predžalobnú výzvu. Keďže náklady na predžalobnú výzvu predstavujú príslušenstvo pohľadávky možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch alebo úrokoch z omeškania. Novela vyhlášky teda odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú
výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne za úkony za ktorý patrí advokátovi odmena.
19. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu odvolací súd vychádzal aj z rozhodnutia na ktoré poukázal súd prvej inštancie, a to rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 z 26.09.2019 a sp. zn. IV. ÚS 536/2020 z 28.10.2020, pričom aj keď Ústavný súd v rozhodnutiach riešil hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začiatkom súdneho konania a nie predžalobnú výzvu, je použiteľný aj v danej veci, a preto aj z neho odvolací súd vychádzal.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania avšak žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).