Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-189-2021.pdf
PDF · 110.91 KB
Case nature
Subarea
8CoP/189/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: MVDr. Z. N., S.. nar. X.X.XXXX bývajúcej na N. ul. č. XX v E. právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol. so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach a Ing. Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. XX v E. právne zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou advokátkou so sídlom na Húskovej ul. č. 19 v Košiciach v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 16.6.2021 č.k. 12P/49/2021 - 25 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby ho súd zaviazal prispievať matke na výživu mal. Q. 600 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/98/2019. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Z podaného návrhu súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2020 bol otec okrem iného zaviazaný prispievať matke na výživu mal. Q. 1.200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Tento výrok rozhodnutia bol uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30.3.2021 č.k. 7CoP/116/2020-170 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Má za to, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, preto aj naďalej uhrádza výživné vo výške 1.200,- Eur mesačne riadne a včas aj keď mu to bolo uložené chybným rozsudkom. Plne si uvedomuje, že maloletý je zdravotne ťažko postihnutý a vyžaduje si špeciálny prístup, avšak má za to, že na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb postačuje do rozhodnutia vo veci samej aj 600 Eur mesačne. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa čl. 1, 4 a 6, § 2 ods. 1, § 361, § 363, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328, § 329 ods. 1, § 334, § 337 ods. 3, § 332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a skonštatoval, že nemal preukázaný naliehavý záujem, ktorý by umožňoval rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením tak, aby to odôvodňovalo platenie nižšieho výživného keď súčasné výživné, ktoré otec podľa svojich tvrdení uhrádza je 1.200,- Eur mesačne. Z návrhu nevyplýva a otec ani neuvádza konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že situácia je v danom prípade neúnosná, resp. že sa neprimerane zhoršila za posledné obdobie. Z lustrácie v systéme sociálnej poisťovne zo dňa 9.6.2021 vyplynulo, že otec pracuje v spoločnosti U. a.s. a jeho priemerný vymeriavací základ predstavuje sumu 4.706,03 Eur, čo predstavuje čistú mzdu vo výške 3.265,11 Eur. Súd prvej inštancie dodal, že každé zníženie výživného na maloleté deti je v ich neprospech, pretože ich odôvodnené potreby sa neustále zvyšujú. Maloletý Q. je navyše ťažko zdravotne postihnutý a z pripojeného spisu vyplýva, že je žiakom súkromnej základnej školy U., kde
sa platí 150 Eur mesačne a zariadenie B. stojí 800 Eur mesačne. Len tieto dve položky prevyšujú otcom navrhovaný rozsah výživného. Okrem toho maloletý má aj ďalšie odôvodnené potreby ako každé zdravé dieťa. Z návrhu otca nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že u neho by v súčasnosti bolo bezprostredne ohrozené uspokojovanie jeho základných životných potrieb alebo že by ho uhrádzanie výživného privádzalo k neprimeranému zadlžovaniu. Bez riadneho prešetrenia príjmových a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletého (obzvlášť s poukazom na citované uznesenie Krajského súdu v Košiciach), nie je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť otca okamžite neodkladným opatrením. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať matke na výživu mal. Q. 600 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 21P/98/2019. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych údajov o jeho čistej mzde, ktorá nie je 3.265,11 Eur mesačne, ale cca 2.863 Eur mesačne ako aj o výške školného v súkromnej základnej škole U., ktoré nie je 150 Eur mesačne, ale 42 Eur mesačne. Spochybnil výšku poplatku za B., v dôsledku čoho aj Krajský súd v Košiciach uznesením zrušil rozsudok vo veci samej, kde mu bolo určené výživné na 1.200,- Eur mesačne. V tejto súvislosti opäť uviedol, že Dohoda o tréningovom programe (ďalej len dohoda) bola uzatvorená medzi matkou a N. B., o.z. dňa 1.6.2020 bez jeho vedomia. V tejto dohode absentuje údaj o výške ceny za tréningový program pre mal. Q.. Paradoxne, dňa 1.6.2020, t.j. v rovnaký deň ako samotná dohoda bol uzatvorený dodatok č. 1 k Dohode o tréningovom programe medzi N. B., o.z. a matkou, kde je v poslednej vete uvedená cena za tréningový program 800 Eur mesačne. Uviedol, že tento subjekt s ním nekomunikuje, terapeuti mu odmietajú poskytovať informácie o tom, čo maloletý cez deň robil, aký ma program a pod.. Odkazujú ho na predsedníčku združenia, ktorá s ním odmieta komunikovať. Toto zariadenie podľa jeho informácií nespolupracuje so súkromnou základnou školou, ktorú maloletý navštevuje. Preto stále mal a má pochybnosti o odôvodnenosti výšky ceny tohto tréningového programu, o rozsahu poskytovaných služieb ako aj o ich kvalite. Okrem toho má za to, že súd prvej inštancie vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že naliehavá potreba úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého až 1.200,- Eur mesačne, čo predstavuje 42 % z jeho čistého príjmu a to bez toho, aby boli riadne ustálené odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti a schopnosti jeho rodičov. Rozhodnutie, ktorým mu bolo určené takéto výživné bolo navyše uznesením odvolacieho súdu zrušené. Súd prvej inštancie vzhľadom na tento právny stav postupoval podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením § 355 CMP pokiaľ neupravil výšku výživného na maloletého aspoň v nevyhnutnej miere. Podotkol, že ním navrhované výživné vo výške 600,- Eur mesačne by bolo dostatočné na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého, a to aj s poukazom na to, že je zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom. Zdôraznil, že nešlo o návrh na zníženie výživného, ale na určenie výživného, keďže rozsudok, ktorý ho zaväzoval k plneniu 1.200,- Eur mesačne bol zrušený. Na podporu svojich tvrdení predložil svoju výplatnú pásku za marec 2021, z ktorej je zrejmé, že jeho čistá mzda bola 2.775,12 Eur, v apríli 2021 bola jeho čistá mzda 2.849,25 Eur, a v máji 2021 bola jeho čistá mzda 2.830,86 Eur.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla zmeniť napadnuté uznesenie tak, že otec je povinný prispievať jej na výživu maloletého 1.200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rozhodnutia vo veci samej. Uviedla, že nie je možné prejudikovať ako súd prvej inštancie rozhodne o výživnom pre mal. Q. po doplnení dokazovania. Má za to, že výživné pre mal. Q. bolo pôvodne určené tak, že zohľadňovalo nielen reálne potreby maloletého, ale i reálne možnosti otca. V danej veci sa otec cíti byť ohrozený na svojich pomeroch, kedy nie je spokojný s rozsahom určeného výživného. Najlepší záujem maloletého nie je pritom podstatou a predmetom jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec neuvádza vôbec žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že ak by na maloletého prispieval 1.200,- Eur mesačne, nemal by zo svojho príjmu 3.000,- Eur mesačne z čoho uhrádzať svoje základné životné potreby. Otec neuvádza akému ohrozeniu je pri platení takéhoto výživného vystavený a nepredkladá k tomuto svojmu ohrozeniu ani žiadne dôkazy. Iba na okraj poznamenala, že v uvedenom príjme otca nie sú zahrnuté diéty z jeho naozaj častých pracovných ciest v zahraničí, ani cestovné náhrady, ktoré sa pri určení výživného tiež zohľadňujú. Poznamenala, že jej jediným príjmom je v súčasnosti opatrovateľský príspevok, ktorý poberá vo výške 355,14 Eur (na podporu tohto tvrdenia priložila rozhodnutie UPSVaR zo dňa 21.7.2021) a že mal. Q. je dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím ako to vyplýva z oznámenia UPSVaR zo dňa 14.6.2021 a komplexného posudku č. KE/ RPČ/SOC/2017/130259. Uviedla, že suma 600 Eur mesačne, ktorú jej otec po zrušení rozsudku posiela nepostačuje na skutočné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého. Maloletý sa len s odbornou
pomocou, za ktorú platí dostal na úroveň, ktorú pozitívne vníma aj otec. Vysvetlila ako funguje TC B., aj to, odkedy ho maloletý navštevuje. Vysvetlila aj zmenu v zmluve a v rozsahu poskytovaných služieb aj to, prečo sa neupravovala suma 800 Eur mesačne, ktoré im platí. Dodala, že školné v Základnej škole U. je 50 Eur mesačne, pričom ide len o dva z ďalších nevyhnutných výdavkov ktoré má v súvislosti so starostlivosťou o maloletého.
4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
5. Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 9.6.2020 sp. zn. 21P/98/2019 bolo manželstvo rodičov mal. Q. rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého súd priznal obom rodičom a otca zaviazal prispievať matke na výživu maloletého 1200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým každý párny týždeň v mesiaci v pondelok od 15.00 hod. do 20.00 hod., v utorok od 15.00 hod. do 20.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do nedele do 20.00 hod. Počas vianočných prázdnin bude mať otec dieťa u seba v nepárnom roku od 31.12. od 8.00 hod. do 6.1. do 12.00 hod. a každý rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 12.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny rok od 26.12. od 16.00 hod. do 31.12. do 8.00 hod. a v každom nepárnom roku od 31.12. od 8.00 hod. do 6.1. do 12.00 hod. Počas letných prázdnin bude mať otec u seba syna v prvom týždni letných prázdnin od pondelka do nedele od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v auguste prvý a druhý týždeň od 9.00 hod. do 16.00 hod. Na Veľkú noc bude mať otec u seba syna v nepárnom roku od piatku od 8.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod. Ďalším výrokom súd uložil rodičom povinnosť vzájomne sa informovať o podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o jeho zdravotnom stave, o jeho študijných výsledkoch, o trávení jeho voľného času počas víkendov. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu trov.
6. Krajský súd v Košiciach uznesením z 30.3.2021 sp. zn. 7CoP/116/2020 zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a o úprave styku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že v prípade každého rozhodovania o vyživovacej povinnosti musí súd náležite skúmať všetky relevantné okolnosti a aspekty, kam okrem možností, schopností a majetkových pomerov rodičov nesporne patrí i zistenie (preukázanie) odôvodnených potrieb oprávneného z vyživovacej povinnosti, teda v tomto prípade maloletého dieťaťa. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie tento aspekt náležite neskúmal, pretože konkrétne neustálil výšku odôvodnených potrieb maloletého, aj napriek tomu v plnej miere vyhovel návrhu matky, ktorá žiadala výživné vo výške 1.200 eur mesačne. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že matka v priebehu konania výdavky na maloleté dieťa vyčíslila na sumu cca 1.500 eur mesačne (podaním zo dňa 12.5.2020 - vyjadrením k návrhu na začatie konania), pričom tieto pozostávali zo sumy 800 eur mesačne na terapeutické centrum B., 40 eur mesačne na plávanie, 50 eur mesačne na iné voľnočasové aktivity, 90 eur mesačne na oblečenie, obuv, 400 eur mesačne na stravu, prevažne bezlepkovú a bezlaktózovú, 50 eur mesačne na hračky a materiál na terapiu, 30 eur mesačne na lieky a zdravotnícke pomôcky a 30 eur mesačne na kozmetiku a drogériu. Odvolací súd zdôraznil, že v týchto výdavkoch nie sú ešte zahrnuté výdavky súvisiace s bývaním maloletého dieťaťa, ktoré neboli súdom prvej inštancie vôbec zisťované ani zo strany matky, nakoľko jedinou zmienkou o týchto výdavkoch je správa kolízneho opatrovníka zo dňa 16.9.2019, v ktorej je uvedené, že poplatok do spoločenstva vlastníkov bytu, v ktorom býva matka s dieťaťom, uhrádza otec vo výške 93,15 eur mesačne, za internet uhrádza 20 eur, za elektrinu 85,30 eur. Zo spisu ďalej vyplýva, že otec v priebehu celého trvania konania namietal výšku výdavkov maloletého dieťaťa prezentovaných matkou, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané príp. zdokladované, ale vychádzali len z tvrdení matky. Išlo najmä o výdavky na oblečenie vo výške 90 eur mesačne ako aj na stravu maloletého vo výške 400 eur mesačne, pričom poukazoval na to, že maloletý nemá žiadne dietetické obmedzenia. Otec už na prvom pojednávaní dňa 12.5.2020 ako aj v priebehu celého trvania konania namietal výdavok maloletého súvisiaci so zariadením B. vo výške 800 eur mesačne, ktorý považoval za neadekvátny, pričom jasne uviedol svoje výhrady k tomuto zariadeniu. Je potrebné poznamenať, že otec si plne uvedomuje prospešnosť abaterapií, priznal, že po celý čas trvania manželstva uhrádzal tento poplatok, aj keď už vtedy mal určité námietky, avšak jeho následný nesúhlas spočíval hlavne v tom, že došlo k zmene zriaďovateľa, čím údajne už nebola zabezpečená kvalifikovaná terapia pre maloletého, pričom za výrazne nižší rozsah služieb sa mal naďalej platiť rovnaký poplatok. S týmito výhradami otca sa však konajúci súd vôbec nevysporiadal, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stručne uviedol, že sa priklonil k argumentácii matky, keď uviedol, že maloletý tam chodí od troch rokov, náklady na
zmluvou určený intenzívny program, ktorý má obsahovať 20 hodín týždenne plus poplatky za supervízie, tréningy a pod. vo výške 800 eur mesačne v plnej miere uhrádzal otec, ktorý kvalitu terapie nikdy počas trvania partnerského spolužitia nerozporoval. Odvolací súd zároveň konštatuje, že na pojednávaní dňa 9.6.2020 otec nemal ani aktuálne a presné informácie ohľadom zmien týkajúcich sa zariadenia B., pričom až v prílohe odvolania predložil súdu Dohodu o tréningovom programe zo dňa 1.6.2020 uzatvorenú medzi matkou maloletého a občianskym združením N. B., o.z. so sídlom A. Hlinku XXXX/XX, Zvolen, podpísanú len matkou, nie otcom dieťaťa, z ktorej okrem iného vyplýva individuálna behaviorálna intervencia v priestoroch zariadenia v rozsahu 16 hodín mesačne, za ktorú je potrebné uhradiť naďalej 800 eur. Za relevantnú považoval odvolací súd i námietku otca súvisiacu s platbou za základnú školu U., ktorú maloletý navštevuje, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádzajú viaceré nezrovnalosti týkajúce sa tohto poplatku, pretože na pojednávaní 12.5.2020 matka uvádzala, že maloletý navštevuje školu 1 krát týždenne, za čo sa platí 200 eur polročne, zatiaľ čo súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol výdavok na základnú školu vo výške 200 eur mesačne, matka pritom spomínala, že poplatok pri riadnom navštevovaní školy by mal byť 150 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že nie je zrejmé, v akom režime maloletý túto školu navštevuje a aká je výška tejto sumy, bude úlohou súdu prvej inštancie aj tento rozpor odstrániť. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na nesprávny údaj ohľadom príjmu matky, ktorý podľa neho má byť v súčasnosti o 60 eur vyšší ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie skutočne žiadnym spôsobom neskúmal ani príjmové pomery matky, nakoľko zo spisu je zrejmé len to, že matka poberá príspevok na opatrovanie maloletého, ktorého výšku 270 eur mesačne si konajúci súd osvojil z výpovede matky, uvedený údaj však žiadnym spôsobom neverifikoval. Okrem toho nesprávne v bode 36 odôvodnenia uviedol, že matka je vedeckou pracovníčkou na Univerzite veterinárneho lekárstva, v skutočnosti však zo spisu vyplýva, že matka bola na dlhodobom neplatenom voľne od 1.10.2015 do 31.10.2019 a pracovný pomer ukončila dňom 31.10.2019. Na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal predovšetkým z výpovedí účastníkov konania, ktoré aj napriek ich značnej protichodnosti nijakým spôsobom nevyhodnotil, avšak nekriticky sa stotožnil s tvrdeniami matky, ktoré napriek odlišným vyjadreniam a námietkam otca žiadnym spôsobom neverifikoval. Súd prvej inštancie sa doslova „priklonil k argumentácii matky“, ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom jej tvrdenia relevantné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti neboli preverené žiadnymi inými dôkaznými prostriedkami, predovšetkým listinnými dôkazmi, pretože jediným objektívnym listinným dôkazom nachádzajúcim sa v spise v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku týkajúcim sa výživného bolo potvrdenie o príjme otca. Konajúci súd teda nevykonal riadne dokazovanie tak, ako mu to ukladá ust. § 35 a 36 CMP, podľa ktorého mimosporové konanie ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania v tom smere, že sa nemôže spoliehať na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale dôkladne aplikuje tzv. vyšetrovací princíp civilného procesu. Uvedené nevylučuje, aby súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré ale musia byť konfrontované s výsledkami vykonaného dokazovania. V danom prípade však tvrdenia účastníkov zhodné nie sú, napriek tomu konajúci súd akceptoval len tvrdenia matky, vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami otca a v tomto smere ani nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by prispelo k odstráneniu týchto rozporov. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a zároveň nevykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, nemohol vec ani správne právne posúdiť, musel odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktorý je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom a rovnako napraviť nedostatky spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o určení výživného na čas po rozvode, po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi otca, odstrániť rozpory vo vyjadreniach účastníkov konania týkajúce sa určenia vyživovacej povinnosti, najmä riadne vyhodnotiť a ustáliť odôvodnené potreby maloletého Q., ktoré sú pochopiteľne vyššie ako odôvodnené potreby detí v rovnakom veku s prihliadnutím na jeho nepriaznivý zdravotný stav, vykonať riadne dokazovanie týkajúce sa preukázania možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, ktoré v prípade ich odlišných vyjadrení musia byť verifikované a preukázané aj inými dôkaznými prostriedkami. Len po riadnom ustálení oprávnených potrieb maloletého a po riadnom ustálení možností a schopností obidvoch rodičov (teda nie len rodiča, o ktorého výške vyživovacej povinnosti sa v konaní rozhoduje), prípadne po zohľadnení ďalších relevantných skutočností, môže dôjsť k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu o vyživovacej
povinnosti. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných zákonných ustanovení, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konania, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
13. Neodkladné opatrenie v zásade je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného oparenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Konanie o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizujú vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý, a teda nariadenie alebo zamietnutie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný deficit je ešte výraznejší v prípade návrhu pred začatím konania. Čím pokročilejšie je štádium konania vo veci samej, tým väčší je rozsah skutočností, ktoré môže súd následne zohľadniť v prípade podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
15. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otec, ani matka neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého Q., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcemu zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Skutočnosť, resp. tvrdenie o tom, že jeden z rodičov si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu sama osebe neosvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, teda určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza uspokojené ani v nevyhnutnom rozsahu. V tomto prejednávanom prípade je z vyjadrenia matky zrejmé, že jej otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletého 600 Eur mesačne. Matka však zároveň neosvedčila, že by za tejto situácie nevedela uspokojovať potreby maloletého v nevyhnutnom rozsahu. Aj keď matka predložila listiny, z ktorých je zrejmé koľko zarába, a že tento jej príjem prevyšujú už aj výdavky maloletého na školu 50 Eur mesačne a v prospech N. B., o.z. vo výške 800 Eur mesačne, odvolací súd nemohol tieto výdavky bez ďalšieho dokazovania akceptovať ako nevyhnutné, resp. odôvodnené za situácie, keď potreba dôsledného skúmania oprávnenosti tejto časti výdavkov bola hlavným dôvodom zrušenia meritórneho rozhodnutia o výživnom odvolacím súdom. Odvolací súd neakceptoval ani tvrdenia otca, že prispieva na výživu maloletého aj po zrušení meritórneho rozhodnutia naďalej 1200 Eur mesačne, pretože otec túto skutočnosť neosvedčil a z vyjadrení matky vyplynulo, že otec jej po zrušení meritórneho rozhodnutia reálne prispieva 600 Eur mesačne, ktoré sám žiadal v tomto konaní priznať neodkladným opatrením. Sumu 600 Eur, ktorou otec podľa tvrdení matky dobrovoľne prispieva na výživu maloletého je možné v tomto štádiu konania považovať za dostatočnú v zmysle § 366 CMP so zreteľom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu a zdravotné osobitosti maloletého. Argumentácia účastníkov v tomto konaní je relevantná v konaní vo veci samej, teda o určení výživného otca k maloletému na čas po rozvode manželstva, avšak nie pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa dokazovanie nevykonáva. Vzhľadom k tomu, že ani z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by v tomto štádiu konania odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, napr. že by si otec vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, resp. by si ju plnil len v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zdravého dieťaťa, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
16. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že otec nebol ani aktívne legitimovaným na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie výživného podľa § 366 CMP, pretože návrh podával ako povinný. Ako vyplýva z citovaného § 366 CMP, neodkladným opatrením vo veciach výživného, môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pri tomto type neodkladného opatrenia je dôležité, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach zákona o rodine. V prejednávanom prípade sa jedná o plnenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Q.ovi. Obsahom tohto neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti platiť výživné, a to napríklad v situácii, kedy si povinný rodič túto povinnosť dobrovoľne neplní. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb do meritórneho rozhodnutia v konaní vo veci samej. Vychádzajúc z uvedeného preto podľa názoru súdu aktívne legitimovaným na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom má byť platenie výživného v nevyhnutnej miere, je ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné, teda určite nie otec, ktorý podľa zákona o rodine je povinný platiť výživné.
17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.