Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-98-2008.pdf
PDF · 101.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/98/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu BANDER, spol. s r.o., so sídlom Perečínska 2736, 069 01 Snina, IČO: 31 669 034, právne zastúpeného JUDr. Ján Martinec, advokát so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému V.. F.J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. I. XXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenému JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, v konaní o náhradu škody 532 475,63 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 468 398,86 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z prisúdenej sumy, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalovaný podal na Okresný súd Humenné dňa 13.06.2008 žalobu o náhradu škody voči žalovanému a to z dôvodu, že žalovaný ako štatutárny zástupca - konateľ obchodnej spoločnosti
- žalobcu, bol trestným rozsudkom právoplatne odsúdený za trestné činy sprenevery a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Žalobca poukázal na trestný rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2007 sp. zn. 2T/2/2005, ktorým bol žalovaný právoplatne odsúdený za trestné činy sprenevery podľa § 248 1,4,5 Trestného zákona č. 140/1961 Z. b. a trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorými spôsobil žalobcovi škodu najmenej vo výške 16 041 361 Sk. V trestnom konaní boli vypracované aj znalecké posudky na určenie výšky škody. Žalobca uviedol, že trestné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, pretože bolo podané odvolanie zo strany žalovaného a prokuratúry. Žalobca si v trestnom konaní už v prípravnom konaní pri vyšetrovaní uplatnil právo na náhradu škody, v ktorom riadne pokračoval, čím prestala plynúť premlčacia doba podľa § 402 Obchodného zákonníka, respektíve § 112 Občianskeho zákonníka. Trestné činy spáchal žalovaný v období od decembra 1998 do 18.12.2000 ako konateľ žalobcu. Žalovaný tým porušil ako konateľ spoločnosti ustanovenia Obchodného zákonníka v čase spáchania skutkov, pretože konal nad rámec svojich oprávnení podľa notárskej zápisnice, neinformoval spoločníka o záležitostiach spoločnosti, konal v rozpore s dobrými mravmi a so záujmami spoločnosti a jeho konanie bolo posúdené ako trestné činy. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom platia obdobné ustanovenia § 373 a nasledujúce.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že trestný rozsudok nie je
právoplatný. Podľa žalovaného ide o prekážku začatého konania, pretože žalobca si uplatnil túto náhradu škody aj v trestnom konaní, ktoré doposiaľ nie je skončené. Preto žiadal civilné konanie zastaviť pre litispendeciu alebo žalobu zamietnuť. Žalovaný v trestnom konaní nepodal odvolanie voči trestnému rozsudku a preto nie je možné hovoriť o tom, že v trestnom konaní riadne pokračoval. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalovaný ako konateľ žalobcu neporušil žiadne svoje povinnosti a teda nemohol spôsobiť žalovanému škodu.
3. Okresný súd Humenné zo dňa 19.10.2010 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a to z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok za žalobu. Okresný súd Humenné následne uznesením zrušil toto uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 25.05.2011 potvrdil uznesenie o zrušení uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (čl. 79). Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 24.09.2008 prerušil toto civilné konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2T/2/2005 (čl. 23). Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 19.04.2018 toto konanie prerušil na 6 mesiacov a to na základe návrhu strán sporu. Dôvodom návrhu strán konania na tento postup bola skutočnosť, že sa začalo konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku a to o dovolaní žalovaného, o ktorom rozhodoval NS SR. Následne došlo ku skončeniu trestného konania, čo sa týka riadnych opravných prostriedkov - odvolania, ako aj čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov - dovolania.
4. Súd zistil tento skutkový stav:
Posledným právoplatným trestným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.07.2013 sp. zn. 2T/2/2005 bol obžalovaný - žalovaný v tomto konaní V.. F.Y. Y. uznaný vinným z trestných činov sprenevery podľa § 248 ods. 1,4 písm. c) Trestného zákona a ods. 5 Trestného zákona a z trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Začo mu bol po zmene rozsudku odvolacím súdom NS SR uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu bol uložený peňažný trest vo výške 1 000 eur a náhradný trest odňatia slobody jeden mesiac. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.12.2014 (čl.136). V rozsudku súd podrobne popísal protiprávne konania obžalovaného - skutky posúdené ako trestné činy z ktorých vyplýva, že vo všetkých skutkoch obžaloby uvedených v rozsudku konal žalovaný ako konateľ žalobcu a v rozpore so svojimi povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami tejto obchodnej spoločnosti a nerešpektujúc obmedzenia konateľského oprávnenia, ktoré vyplýva z notárskej zápisnice spísanej dňa 23.09.1993 N.. W. D. - notárom v R.. Pričom v neprospech tejto obchodnej spoločnosti spôsobil škodu tejto obchodnej spoločnosti ako jej konateľ vo výške najmenej 14 110 984-Sk (468 398,86 eur, str.30 rozsudku). V odôvodnení rozsudku je uvedené, že výška škody bola ustanovená znaleckými posudkami vykonanými v trestnom konaní. Rovnako bolo poukázané v trestnom rozsudku na výsluchy svedkov, listinné dôkazy a ďalšie dôkazy.
Následne po podaní odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd svojim rozsudkom zo dňa 21.02.2017 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, čo sa týka výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu a uložil obžalovanému - odsúdenému - žalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobou päť rokov a peňažný trest 1 000 eur.
Po podaní mimoriadneho opravného prostriedku zo strany odsúdeného - žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 29.04.2019 odmietol dovolanie obvineného V.. F. Y. voči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2017.
Z výpisu obchodnej spoločnosti žalobcu je zrejmé, že žalovaný pôsobil v minulosti ako štatutárny zástupca - konateľ spoločnosti žalobcu.
Z notárskej zápisnice zo dňa 23.09.1993 spísanej notárom N.. W. D. sp. zn. T. boli vymedzené - obmedzené konateľské oprávnenia žalovaného v spoločnosti žalobcu.
Súd mal pripojený vyššie uvedený trestný spis pozostávajúci z dvanástich zväzkov
a z neho sa oboznámil okrem vyššie uvedených rozhodnutí aj so znaleckými posudkami, predovšetkým znaleckými posudkami V.. I. D., C., ktoré boli vyhotovené v trestnom konaní.
5. V uvedenom spore nie je sporné, že žalovaný vykonával funkciu štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti žalobcu, pričom jeho konateľské oprávnenia vyplývali z Obchodného zákonníka a taktiež boli upravené medzi majiteľom tejto obchodnej spoločnosti a žalovaným aj vyššie uvedenou notárskou zápisnicou. V konaní nie je sporné, že žalovaný sa počas výkonu funkcie konateľa dopustil protiprávneho konania, ktoré dokonca naplnilo znaky trestného činu a za ktoré bol právoplatne odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove v spojení s odvolacím rozsudkom NS SR a to pre trestný čin sprenevery a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. V konaní nie je sporné a vyplýva to z vyššie uvedených trestných rozsudkom ako aj z pripojeného trestného spisu, že žalovaný týmto protiprávnym konaním spôsobil škodu obchodnej spoločnosti - žalobcovi najmenej vo výške 468 398,86 eur.
6. Na uvedený prípad je potrebné použiť predovšetkým tieto právne predpisy:
Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 374 ods. 1 OBZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Podľa § 378 OBZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 OBZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 386 ods. 2 OBZ, náhradu škody nemôže súd znížiť. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 398 OBZ, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
7. Podľa Obchodného zákonníka nárok na náhradu škody je možný nielen z porušenia záväzkovej povinnosti, ale aj z porušenia zákonných povinností v súlade s § 757 a § 373 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník zakladá princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, pričom musia byť splnené tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti a to: porušenie povinnosti, resp. práva - tzv. protiprávna skutočnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, resp. práva (kauzálny nexus). Zavinenie sa na rozdiel od Občianskeho zákonníka nevyžaduje. Protiprávnosť musí spočívať v porušení konkrétnej právnej povinnosti vyplývajúcej buď zo záväzkového vzťahu alebo priamo zo zákona. Protiprávnosť môže byť spôsobená buď konaním alebo nekonaním. V tomto konkrétnom spore súd konštatuje, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka.
8. Konkrétne v tomto prípade protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané právoplatným a vykonateľným trestným rozsudkom Krajského súdu v Prešove v spojení s odvolacím rozsudkom NS SR, na základe ktorého bol uznaný vinným z trestných činov sprenevery a z trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, ktorým spôsobil žalobcovi škodu. Uvedených protiprávnych konaní - trestných činov sa dopustil vo funkcii štatutárneho zástupcu - konateľa žalobcu, čo je zrejmé z vyššie uvedených rozsudkov Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd zdôrazňuje, že v zmysle vtedy platného Trestného zákona boli a sú uvedené trestné činy úmyselné a teda žalovaný sa ich dopustil vedome a úmyselne a týmto spôsobil aj škodu žalobcovi, ktorej výška bola preukázaná v trestnom konaní.
9. Súd konštatuje, že bol splnení aj druhý predpoklad náhrady škody podľa Obchodného
zákonníka a to vzniknutá škoda a jej výška. Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, alebo môže mať podobu ušlého zisku, ktorými sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností, resp. práva a vznikom škody je vtedy, ak škoda vznikla práve v dôsledku porušenia povinnosti, resp. práva, teda škoda bola následkom tejto protiprávnosti ako príčiny. Žalobca ako poškodený musí teda v konaní preukázať, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo na strane žalovaného ako škodcu k porušeniu práva, resp. povinnosti. Ak by škodca preukázal v konaní okolnosti vylučujúce zodpovednosť, v takom prípade by nebol povinný nahradiť škodu poškodenému. Uvedená právna úprava sa použije aj v prípade, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti stanovenej priamo v právnej norme, t.j. Obchodnom zákonníku bez toho, aby bola porušená nejaká záväzkovo-právna povinnosť zo zmluvy alebo z iného právneho úkonu. Výška škody bola jednoznačná preukázaná v trestnom konaní vykonaným dokazovaním a to predovšetkým znaleckými posudkami z ktorých vychádzal vo svojom rozsudku trestný súd. Súd konštatuje, že v zmysle judikatúry Slovenskej republiky, v prípade ak skutková podstata trestného činu obsahuje až škodu a jej výšky a páchateľ bo následne za tento trestný čin bol páchateľ právoplatne odsúdený (lebo výška škody zohráva význam pri trestnej kvalifikácii skutku, pri určovaní výšky trestu), považuje sa takáto výška škody za preukázaná aj pre civilné konanie a civilný súd už nemôže korigovať takto určenú výšku škody v trestnom konaní za ktorú bol páchateľ odsúdený. Z tohto dôvodu súd považuje výšku škody uplatnenú v tomto konaní žalobcom, ktorá je v súlade s výškou škody určenou vyššie uvedenými trestnými rozsudkom za preukázanú a nie je možné ju už korigovať. Preto obrana žalovaného v tomto smere je právne bezvýznamná. Žalovaný napádal výšku škody už v trestnom konaní a tie isté dôvody (vrátane civilných konaní ) uvádzal aj v civilnom konaní a s jeho obranou sa už vysporiadali trestné súdy - KS v Prešove a NS SR. Výška škody bola naposledy určená trestným súdom v poslednom právoplatnom rozsudku vo výške 468.398,86-eur.
10. Tretí predpoklad podľa Obchodného zákonníka, príčinná súvislosť - kauzálny nexus je taktiež splnená, pretože z vyššie uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že protiprávneho konania sa dopustil žalovaný ako štatutárny zástupca žalobcu úmyselne a týmto konaním spôsobil vyššie uvedenú škodu žalobcovi. Ak by sa žalovaný nedopustil tohto trestného konania za ktoré bol právoplatne odsúdený, tak by nedošlo ani k vzniku tejto škody.
11. Súd podotýka, že podľa Obchodného zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť, zavinenie sa nevyžaduje, ale aj napriek tomu je potrebné podotknúť, že z trestných rozsudkov vyplýva, že ide o úmyselne trestné činy, kde bolo rozhodnuté že sa jedná o vedomé, úmyselne konanie zo strany žalovaného na škodu žalobcu.
12. V konaní zo strany žalovaného neboli preukázané žiadne okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť podľa § 373 Obchodného zákonníka a dokazovanie bolo ukončené.
13. Čo sa týka ďalšej obrany žalovaného a to vznesením námietky premlčania, súd k nej uvádza, že táto nie je dôvodná. Z vyššie uvedeného trestného spisu je zrejmé, že žalobca ako poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas v trestnom konaní už pri začatí trestného konania v prípravnom konaní a na tomto svojom nároku zotrval aj počas trestného konania pred súdom. Rovnako je zrejmé z vyššie uvedených rozsudkov, že v predchádzajúcich zrušujúcich trestných rozsudkoch bol žalovaný odkázaný so svojim nárokom na náhradu škodu na civilné konanie, tieto rozsudku však boli vyšším súdom zrušené a v poslednom vyššie uvedenom rozsudku už súd o nároku na náhradu škody pre žalobcu nerozhodoval samostatným výrokom a to z dôvodu, že na trestnom pojednávaní pred súdom dňa 07.12.2010, pred vyhlásením rozsudku žalobca uviedol, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje. Tento jeho postup bol logický a v súlade s právom, pretože je zrejmé, že už dňa 13.06.2008 podal na civilný súd žalobu o náhradu škody voči žalovanému a to práve z dôvodu tohto protiprávneho konania. Čo sa týka trestných rozsudkov ktoré boli pred tým zrušené, tieto odkazovali vo veciach náhrady poškodeného žalobcu na civilné konanie. Nadriadeným súdom však boli zrušené po podaných odvolaniach a preto sa rozhodovalo opakovane. Z tohto dôvodu premlčacia lehota počas trestného konania spočítavala minimálne do doby posledného vyššie uvedeného právoplatného odsudzujúceho trestného rozsudku Krajského súdu v Prešove. V tej dobe však už mal žalobca uplatnený svoj nárok na civilnom konaní a toto konanie bolo prerušené do skončenia trestného konania, respektíve neskôr mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Z týchto
skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca ako poškodený a veriteľ si voči odsúdenému páchateľovi riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní a následne v civilnom a nedošlo k premlčaniu tohto nároku, či už podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Preto je námietka premlčania žalovaného v celom rozsahu nedôvodná.
Okrem toho súd podotýka, že zo všetkých listinných dôkazov a pripojeného trestného spisu by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa Obchodného zákonníka, respektíve dobrými mravmi podľa Občianskeho zákonníka posúdiť tento nárok veriteľa - žalobcu na náhradu škody voči odsúdenému žalovanému iným spôsobom a poškodiť tak veriteľa - žalobcu voči škodcovi - dlžníkovi, ktorý bol za svoje protiprávne konanie právoplatne odsúdený trestným súdom.
14. Ďalšia obrana žalovanému, že na uvedený spor je potrebné použiť len ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka a to z dôvodu, že v čase spáchania skutkov a teda vzniku škody, Obchodný zákonníka výslovne neupravoval v § 261 vzťahy medzi štatutárnym zástupcom a obchodnou spoločnosťou a teda je potrebné použiť Občiansky zákonníka, čo sa týka premlčania, ako aj nároku na náhradu škody je neopodstatnená. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky v čase spáchania skutkov sa na vzťah medzi konateľom - štatutárnym zástupcom a obchodnou spoločnosťou použil analogický Obchodný zákonník, aj keď to výslovne nebolo upravené v § 261 a to predovšetkým podľa ustanovení o mandátnej zmluve Obchodného zákonníka, vrátané nároku na náhradu škody. Následne na túto súdnu prax reagoval aj zákonodarca a novelou zaviedol do Obchodného zákonníka do § 261 výslovne, že vzťahy medzi štatutárnym zástupcom a obchodnou spoločnosťou sa spravujú týmto zákonom.
15. Okrem toho súd uvádza, že aj keby sa na uvedený spor nepoužili ustanovenia Obchodného zákonníka ale len ustanovenia Občianskeho zákonníka, námietky žalovaného by boli rovnako nedôvodné. Konkrétne námietka premlčania by bola nedôvodná a to z odôvodnením ako je to uvedené vyššie, pretože poškodená obchodná spoločnosť si uplatnila nárok riadne a včas v trestnom konaní a následne v civilnom konaní v ktorom riadne pokračovala a nie je premlčaný. Premlčacia lehota spočívala do právoplatnosti posledného vyššie uvedeného trestného rozsudku, pričom v tom čase už bola žalobcom podaná aj civilná žaloba. Čo sa týka nároku na náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka je uplatnený v § 420 a nasledujúce, pričom z neho vyplývajú tieto zákonné predpoklady na náhradu škody a to: 1. protiprávne konanie - v tomto prípade je to splnené ide o trestný čin, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, 2. škoda a jej výška - tento predpoklad Občianskeho zákonníka je splnené, vzhľadom na odôvodnenie vyššie. Škoda bola preukázaná v trestnom konania, bola súčasťou skutkových podstát a trestných činov za ktoré bol žalovaný právoplatne odsúdený. 3. príčinná súvislosť - kauzálny nexus - bol taktiež splnení s odôvodnením tak ako je to uvedené vyššie, 4. zavinenie, pretože zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka je subjektívna zodpovednosť a teda sa vyžaduje zavinenie. V tomto prípade bol tento predpoklad splnený, pretože žalovaný bol právoplatne odsúdený za úmyselne trestné činy.
Žalovaný v konaní nepreukázal aby túto škodu nezavinil. Preto boli splnené podmienky podľa § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti, ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Z týchto dôvodov je obrana žalovaného právne bezvýznamná aj pri použití Občianskeho zákonníka.
16. Žalobca si pôvodne uplatnil prvotnou žalobou v čase keď ešte nebolo právoplatne skončené trestné konanie náhradu škody vo výške 532 475,63 eur s príslušenstvom a následne po ukončení trestného konania upresnil škodu, respektíve zobral žalobu čiastočne späť svojim podaním na sumu, ktorá bola uvedená v právoplatných trestných rozsudok. Z tohto dôvodu súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v prevyšujúcej časti, k čomu sa súhlasne vyjadril aj žalovaný. Boli splnené podmienky podľa § 144, § 145 a nasl. CSP.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP a to tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu z prisúdenej sumy, pričom súd nebral do úvahy čiastočne späťvzatie žaloby a to z dôvodu, že zo spisu je zrejmé, že vo veci sa po podaní žaloby nekonalo, pretože konanie bolo prerušené do skončenia trestného konania
a následne do skončenia dovolacieho trestného konania a preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z prisúdenej sumy tak ako je to uvedené vo výrokovej časti, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca ako škodca sa o definitívnej výške škody dozvedel až z posledného právoplatného trestného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.