Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/37/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zastúpeného Advokátkou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37928422 proti žalovanému: Q. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C. O., P. XXX, o zaplatenie 88,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -69 zo dňa 10.6.2020

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom rozhodol v tomto znení: I. Žalobu žalobcu z a m i e t a. II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie na zaplatenie sumy vo výške 88,53 eur istiny s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX s dohodnutým štvrťročným spôsobom platenia ročného poistného. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbou poistného, čím došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia, t. j. 2.11.2016 vo výške 88,53 eur. Pre výpočet dlžného poistného pritom platí nasledovný vzorec: (ročné poistné / 360) x počet dní ručenia do dátumu zániku poistenia. Žalobca vypočítal dlžné poistné nasledovne: ( ) x 211 dní (od 01.04.2016 do 02.11.2016) = 88,53 eur. V prípade, že poistné nebolo zaplatené včas alebo v správnej výške, má poisťovateľ nárok na úrok z omeškania. Nakoľko sa v danom prípade žalovaný dostal do omeškania s platbou poistného, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ustanovenia v spojení s ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a to vo výške 5,00 % ročne od 3.11.2016.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu premlčania nároku v znení učineného zdôvodnenia.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia s odkazom na naplnenie procesných podmienok v zmysle , ako aj , keďže ide o pohľadávku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, súd prvej inštancie vec po právnom posúdení dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a to z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania s tým, že právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a to ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona a keďže mal za to, že žalovaný neuhradil časť poistného vo výške lehotného poistného v deň splatnosti 1.4.2016, poistná zmluva zanikla podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona do jedného mesiaca od dátumu splatnosti, teda k 1.5.2016 (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Preto žalobcovi vznikol nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona v platnom znení ku dňu zániku poistenia. Premlčacia doba začala plynúť 2.5.2016 a uplynula 2.5.2019, pričom žalobca podal žalobu na súde 13.9.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri uvedenom dohodnutom platení poistného dochádza k zániku poistenia do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky poistného. Žalobca v konaní nepreukázal iné dojednania v poistnej zmluve a okrem poistky a oznámenia o zániku pre nezaplatenie poistného nedoložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývali iné dojednania, ako sú uvedené v predloženej poistke. Za daného dôkazného stavu súd dospel k záveru, že žalovaný sa v súlade s ustanovením a 101 dôvodne dovolal premlčania nároku žalobcu na zaplatenie poistného do dňa zániku poistnej zmluvy, ktorá zanikla k 1.5.2019. Tým, že žalobca podal žalobu na súde až 13.9.2019, podal ju po uplynutí premlčacej doby a preto na námietku žalovaného o premlčaní nároku súd prihliadol a žalobu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle s odkazom na .

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a dôvodil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou dátumu zániku poistenia a tým aj dňom začatia plynutia premlčacej lehoty, nakoľko žalobca a žalovaný si v poistnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX dojednali začiatok poistenia na deň 1.1.2016, s ročným poistným vo výške 151,04 eur/platené štvrťročne a preto žalovaný mal hradiť poistné v štvrťročných splátkach splatných vždy k 1.1., 1.4., 1.7. a 1.10. príslušného poistného obdobia a keďže žalovaný uhradil prvú štvrťročnú splátku poistného, t.j. mal uhradené poistné do 31.3.2016, do omeškania sa dostal až úhradou druhej štvrťročnej splátky, splatnej dňa 1.4.2016 a preto zánik poistenia nastal uplynutím prvého mesiaca od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky v súlade s ust. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a preto za príslušné poistné obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vychádzala splatnosť poslednej splátky na 1.10.2016 so zánikom poistenia dňa 1.11.2016, pričom žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval dátum zániku poistenia, ide o skutkové tvrdenia nesporné a to aj s poukazom na čl. IV. ods. 10 Všeobecných poistných podmienok, kde sa uvádza, že v prípade platenia poistného formou štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného poistenie zanikne nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného v rámci príslušného poistného obdobia, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Keďže žalobca a žalovaný si dojednali úhradu ročného poistného v štvrťročných splátkach, poistenie zaniklo až prvý mesiac po splatnosti poslednej splátky splatnej 1.10.2016, t.j. zánik poistenia nastal dňa 1.11.2016 a to aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 1.12.2017 a preto nárok na poistné nemôže byť premlčaný, keďže žaloba vo veci bola podaná na súd dňa 13.9.2019, t.j. pred uplynutím premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 2.11.2016. Vzhľadom k tomu navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa , a , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , a kde patrí aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

12. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil v zmysle ust. a nasl. účinného v čase jeho rozhodovania a vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, čím je odvolanie žalobcu v celom rozsahu dôvodné.

15. Podľa poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že ak si účastníci zmluvy upravili spôsob platenia v štvrťročných splátkach, je takáto dohoda jednoznačne na prospech poisteného, pretože znamená rozloženie povinnosti splatiť sumu ročného poistného v rovnakých, obnosom menších sumách, čo prispieva k istému, časovo vyrovnanému rozloženiu nákladov, ktoré je poistenec povinný za príslušný rok zaplatiť.

17. Poistná zmluva je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v a nasl. (ďalej len „“) a patrí k odplatným typom zmlúv.

18. Podľa sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Poistná zmluva je teda synalagmatickou zmluvou a zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného je logickým vyústením situácie, ak si poistník neplní svoju základnú povinnosť platiť poistné v súlade s uzavretou poistnou zmluvou.

20. Podľa poistenie zodpovednosti zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

21. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Odvolací súd uvádza, že nerieši osobitne prípad zániku pre nezaplatenie splátky poistného, avšak vzhľadom na to, že výška poistného sa stanovuje s ohľadom na určité časové obdobie (poistné obdobie, resp. poistnú dobu), počas ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytovať dohodnutú poistnú ochranu, ako aj vzhľadom na zásadu uvedenú v je zrejmé, že lehota podľa začína plynúť okamihom, kedy je splatné celé poistné za príslušné poistné obdobie, resp. poistnú dobu.

23. Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa citovaného zákona sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti poistného (okrem, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť. Účastníci poistného vzťahu môžu dohodnúť platenie poistného pevnou sumou za poistné obdobie dohodnuté v poistnej zmluve. Poistné ja však možné platiť aj v splátkach dohodnutých v poistnej zmluve. Poistné je splatné, pokiaľ v zmluve nebolo dohodnuté inak, prvého dňa poistného obdobia. Ak je dohodnuté platenie poistného v splátkach, môžu účastníci pre prípad nezaplatenia niektorej z nich dohodnúť aj tzv. stratu výhody splátok. Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať pojmy poistné, splatnosť poistného a spôsob platenia poistného.

24. Nakoľko v danom prípade bolo dohodnuté ročné poistné (a len jeho splatnosť bola dohodnutá v splátkach), nezaplatenie poistného sa neviaže na nezaplatenie jednej zo splátok, ako sa mylne domnieva žalovaný, ale na nezaplatenie celého ročného poistného. V praxi to znamená, že pokiaľ žalovaný nezaplatil niektorú zo splátok dohodnutého ročného poistného, zánik poistenia podľa sa neodvíja od tejto jednej splátky, ale sa odvíja od nezaplatenia poslednej splátky v tomto poistnom období, teda ak išlo o ročné poistné, až uplynutím poslednej splátky z tohto ročného obdobia.

25. Keďže súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal so skutkovým stavom veci a vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka uplatnenej námietky premlčania odvolací súd v zmysle s odkazom na zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že podľa uložil súdu prvej inštancie ako má vo veci ďalej postupovať a za účelom ustálenia rozhodovacej praxe súdov, poukazuje v danom spore aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , pričom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

26. V zmysle v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).