Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoCsp-37-2020.pdf
PDF · 93.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zastúpeného Advokátkou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37928422 proti žalovanému: Q. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C. O., P. XXX, o zaplatenie 88,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10Csp/1/2020-69 zo dňa 10.6.2020
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom rozhodol v tomto znení: I. Žalobu žalobcu z a m i e t a. II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie na zaplatenie sumy vo výške 88,53 eur istiny s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX s dohodnutým štvrťročným spôsobom platenia ročného poistného. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbou poistného, čím došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia, t. j. 2.11.2016 vo výške 88,53 eur. Pre výpočet dlžného poistného pritom platí nasledovný vzorec: (ročné poistné / 360) x počet dní ručenia do dátumu zániku poistenia. Žalobca vypočítal dlžné poistné nasledovne: (151,04/ 360 ) x 211 dní (od 01.04.2016 do 02.11.2016) = 88,53 eur. V prípade, že poistné nebolo zaplatené včas alebo v správnej výške, má poisťovateľ nárok na úrok z omeškania. Nakoľko sa v danom prípade žalovaný dostal do omeškania s platbou poistného, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5,00 % ročne od 3.11.2016.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu premlčania nároku v znení učineného zdôvodnenia.
4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia s odkazom na naplnenie procesných podmienok v zmysle § 177 ods. 2 CSP, ako aj § 297 CSP, keďže ide o pohľadávku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, súd prvej inštancie vec po právnom posúdení dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a to z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania s tým, že právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a to ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona a keďže mal za to, že žalovaný neuhradil časť poistného vo výške lehotného poistného v deň splatnosti 1.4.2016, poistná zmluva zanikla podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona do jedného mesiaca od dátumu splatnosti, teda k 1.5.2016 (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Obdo/22/2007). Preto žalobcovi vznikol nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona v platnom znení ku dňu zániku poistenia. Premlčacia doba začala plynúť 2.5.2016 a uplynula 2.5.2019, pričom žalobca podal žalobu na súde 13.9.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri uvedenom dohodnutom platení poistného dochádza k zániku poistenia do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky poistného. Žalobca v konaní nepreukázal iné dojednania v poistnej zmluve a okrem poistky a oznámenia o zániku pre nezaplatenie poistného nedoložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývali iné dojednania, ako sú uvedené v predloženej poistke. Za daného dôkazného stavu súd dospel k záveru, že žalovaný sa v súlade s ustanovením § 100 a 101 Občianskeho zákonníka dôvodne dovolal premlčania nároku žalobcu na zaplatenie poistného do dňa zániku poistnej zmluvy, ktorá zanikla k 1.5.2019. Tým, že žalobca podal žalobu na súde až 13.9.2019, podal ju po uplynutí premlčacej doby a preto na námietku žalovaného o premlčaní nároku súd prihliadol a žalobu zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a dôvodil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou dátumu zániku poistenia a tým aj dňom začatia plynutia premlčacej lehoty, nakoľko žalobca a žalovaný si v poistnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX dojednali začiatok poistenia na deň 1.1.2016, s ročným poistným vo výške 151,04 eur/platené štvrťročne a preto žalovaný mal hradiť poistné v štvrťročných splátkach splatných vždy k 1.1., 1.4., 1.7. a 1.10. príslušného poistného obdobia a keďže žalovaný uhradil prvú štvrťročnú splátku poistného, t.j. mal uhradené poistné do 31.3.2016, do omeškania sa dostal až úhradou druhej štvrťročnej splátky, splatnej dňa 1.4.2016 a preto zánik poistenia nastal uplynutím prvého mesiaca od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a preto za príslušné poistné obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vychádzala splatnosť poslednej splátky na 1.10.2016 so zánikom poistenia dňa 1.11.2016, pričom žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval dátum zániku poistenia, ide o skutkové tvrdenia nesporné a to aj s poukazom na čl. IV. ods. 10 Všeobecných poistných podmienok, kde sa uvádza, že v prípade platenia poistného formou štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného poistenie zanikne nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného v rámci príslušného poistného obdobia, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Keďže žalobca a žalovaný si dojednali úhradu ročného poistného v štvrťročných splátkach, poistenie zaniklo až prvý mesiac po splatnosti poslednej splátky splatnej 1.10.2016, t.j. zánik poistenia nastal dňa 1.11.2016 a to aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/155/2016 zo dňa 1.12.2017 a preto nárok na poistné nemôže byť premlčaný, keďže žaloba vo veci bola podaná na súd dňa 13.9.2019, t.j. pred uplynutím premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 2.11.2016. Vzhľadom k tomu navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP a kde patrí aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania a vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, čím je odvolanie žalobcu v celom rozsahu dôvodné.
15. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že ak si účastníci zmluvy upravili spôsob platenia v štvrťročných splátkach, je takáto dohoda jednoznačne na prospech poisteného, pretože znamená rozloženie povinnosti splatiť sumu ročného poistného v rovnakých, obnosom menších sumách, čo prispieva k istému, časovo vyrovnanému rozloženiu nákladov, ktoré je poistenec povinný za príslušný rok zaplatiť.
17. Poistná zmluva je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a patrí k odplatným typom zmlúv.
18. Podľa § 788 ods. 1 OZ sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
19. Poistná zmluva je teda synalagmatickou zmluvou a zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného je logickým vyústením situácie, ak si poistník neplní svoju základnú povinnosť platiť poistné v súlade s uzavretou poistnou zmluvou.
20. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Odvolací súd uvádza, že zákon č. 381/2001 Z. z. nerieši osobitne prípad zániku pre nezaplatenie splátky poistného, avšak vzhľadom na to, že výška poistného sa stanovuje s ohľadom na určité časové obdobie (poistné obdobie, resp. poistnú dobu), počas ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytovať dohodnutú poistnú ochranu, ako aj vzhľadom na zásadu uvedenú v § 565 OZ je zrejmé, že lehota podľa § 9 ods. 4 začína plynúť okamihom, kedy je splatné celé poistné za príslušné poistné obdobie, resp. poistnú dobu.
23. Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa citovaného zákona sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti poistného (okrem, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť. Účastníci poistného vzťahu môžu dohodnúť platenie poistného pevnou sumou za poistné obdobie dohodnuté v poistnej zmluve. Poistné ja však možné platiť aj v splátkach dohodnutých v poistnej zmluve. Poistné je splatné, pokiaľ v zmluve nebolo dohodnuté inak, prvého dňa poistného obdobia. Ak je dohodnuté platenie poistného v splátkach, môžu účastníci pre prípad nezaplatenia niektorej z nich dohodnúť aj tzv. stratu výhody splátok. Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať pojmy poistné, splatnosť poistného a spôsob platenia poistného.
24. Nakoľko v danom prípade bolo dohodnuté ročné poistné (a len jeho splatnosť bola dohodnutá v splátkach), nezaplatenie poistného sa neviaže na nezaplatenie jednej zo splátok, ako sa mylne domnieva žalovaný, ale na nezaplatenie celého ročného poistného. V praxi to znamená, že pokiaľ žalovaný nezaplatil niektorú zo splátok dohodnutého ročného poistného, zánik poistenia podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. sa neodvíja od tejto jednej splátky, ale sa odvíja od nezaplatenia poslednej splátky v tomto poistnom období, teda ak išlo o ročné poistné, až uplynutím poslednej splátky z tohto ročného obdobia.
25. Keďže súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal so skutkovým stavom veci a vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka uplatnenej námietky premlčania odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP s odkazom na § 391 ods. 1 CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že podľa § 391 ods. 3 CSP uložil súdu prvej inštancie ako má vo veci ďalej postupovať a za účelom ustálenia rozhodovacej praxe súdov, poukazuje v danom spore aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/155/2016, pričom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
26. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).