Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Pc-5-2021.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľa: K.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. XXXXX/X, právne zastúpený JUDr. Jánom Cáfalom, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti manželke navrhovateľa: Y. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. XXXXX/X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. manželstvo účastníkov konania K.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX a Y. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T., ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.02.2021 žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s manželkou. Poukázal, že už týždeň pred svadbou sa pohádali, pričom napriek tomu uzatvorili manželstvo, ktoré ale sprevádzali časté hádky kvôli jeho rodičom, hlavne kvôli matke, ktorá sa im snažila riadiť život po svadbe. Neskôr sa navrhovateľ začal prispôsobovať manželke, prerušil svoj spoločenský život. Postupom času ale došlo k ochladnutiu ich manželských vzťahov a do toho vstúpila ešte tragická smrť ich spoločnej dcéry. Navrhovateľ uviedol, že nemá záujem na obnovenie manželského spolužitia.
2. Manželka navrhovateľa s návrhom nesúhlasila, uviedla, že z dôvodu, že je veriaca. Nie je pravdou, že by manžel obmedzil spoločenský život po svadbe, keďže vždy chodil na podnikové akcie a podobne. Manželka potvrdila existenciu hádok. Poukázala na to, že každé manželstvo má svoje problémy. Potvrdila, že posledný rok sa veľmi hádali. Stala sa citlivejšou po smrti dcéry. Manželka uviedla, že cítila, že je iný, že do neho zasahuje iná žena. Úplne sa zmenil. Manželka uvádzala, že po smrti dcéry sa naopak zblížili, keďže smrť dcéry veľmi zle znášali. Uviedla ale, že od septembra 2020 začalo byť v domácnosti peklo. Za príčinu rozvratu vzťahu považuje súčasnú partnerku manžela. Manželka navrhovateľa sa nezúčastnila na pojednávaní, trvala na tom, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s vyjadrením manželky navrhovateľa, sobášnym listom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav: 4. Účastníci konania sú manželia od XX.XX.XXXX, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú. 5. Navrhovateľ má iný vzťah, trval na svojom návrhu. Uvádzal, že postupom času došlo k ochladeniu ich vzťahov. Dlhodobo s manželkou podľa jeho vyjadrenia intímne nežijú. Manželstvo sprevádzali aj hádky súvisiace so zasahovaním rodinných príslušníkov do ich vzťahu ako aj v súvislosti s ich rozdielnymi povahami. Manželka si nerozumela s jeho mamou. Poukázal na to, že boli dosť sociálne izolovaní.
Podľa navrhovateľa mali problémy aj v intímnom živote. Navrhovateľ uviedol, že s manželkou prakticky nekomunikuje. Manželka od neho nevyžaduje pomoc pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo podobne. Nebývajú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ chce ísť do domu informuje o tom dcéru. K manželke už nič necíti. 6. Hoci manželka navrhovateľa opätovne s návrhom nesúhlasila, na výpoveď navrhovateľa reagovala písomným vyjadrením v ktorom poprela každé jeho tvrdenie. Spochybnila jeho tvrdenie, že by návrh na rozvod podal po dlhej úvahe. Potvrdila ale existujúci mimomanželský vzťah manžela. Čo sa týka ich intímneho života, poukázala na to, že tento nefungoval hlavne vinou zo strany navrhovateľa. Poukázala na to, že medzi nimi sa XX.XX.XXXX uskutočnil incident, na základe ktorého podala trestné oznámenie na manžela a následne sa to riešilo v rámci priestupkového konania. Šlo o vzájomný konflikt účastníkov konania a ich dcéry. Manželka navrhovateľa tvrdila, že manželstvo podľa jej názoru sa dá ešte zachrániť absolvovaním manželskej poradne. Navrhovateľ túto možnosť rezolútne odmietol. Manželka navrhovateľa do spisu doručila uznesenie o postúpení veci na priestupkové konanie a išlo o incident zo dňa XX.XX.XXXX. Z toho je zrejmý priebeh konfliktu medzi účastníkmi konania, ich vzájomné fyzické napádanie a slovnú agresiu. Taktiež je zrejmé, že iniciátorom trestného konania vo vzťahu k manželovi bola manželka navrhovateľa. 7. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. V predmetom konaní súd skúmal, či rozvrat vzťahu účastníkov je tak vážny, že nie je tu možnosť na obnovu spolužitia. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi rozvrat ich vzťahu nadobudol kvalifikovaný stupeň. Kvalifikovanosť rozvratu vzťahu je daná jeho dĺžkou, intenzitou, pričom obnovenie spolužitia u manželov nemožno predpokladať, hlavne pre postoj navrhovateľa, ktorý obnovu spolužitia absolútne odmieta. Hoci manželka navrhovateľa formálne tvrdí, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a uvádza, že z dôvodu, že je veriaca, tak jej vyjadrenie, ktoré je úplne negatívne vo vzťahu k manželovi, resp. nesúhlasí so žiadnym jeho tvrdením, ako aj vzhľadom na jej konanie a správanie v januári 2021, ale aj na samotné následne konanie, teda na podanie trestného oznámenia na navrhovateľa svedčí o tom, že cieľom manželky navrhovateľa nie je urovnanie vzťahov a záchrana manželstva, ale naopak eskalácia napätia a snaha o potrestanie manžela v rámci trestného konania. Je zrejmé, že samotná manželka navrhovateľa neurobila žiadny krok k sanácii vzťahu, resp. danú skutočnosť súdu nijako nepreukázala. Účastníci spolu nežijú, pričom súd zistil, že v tomto prípade nejde len o dočasné odlúčenie manželov, ale o trvalé rozhodnutie navrhovateľa nežiť v jednom zväzku a v jednej domácnosti s manželkou. Vzťah účastníkov je rozvrátený tak po stránke materiálnej, keďže síce navrhovateľ prispieva na chod domácnosti, ale o vzájomnom hospodárení už dlhodobo nemožno hovoriť. Rozvrat je taktiež po stránke psychickej, kedy navrhovateľ nehľadá oporu u manželky a naopak účastníci si navzájom nedôverujú, nezdôverujú sa a prakticky spolu nekomunikujú. Vzťah účastníkov je nefunkčný aj po stránke intímnej, pričom navrhovateľ uvádza, že spolu intímne nežijú už niekoľko rokov aj keď túto skutočnosť manželka navrhovateľa poprela. Z manželstva pochádza plnoleté dieťa, takže ani výchovná funkcia medzi manželmi už plnená nie je. Každý z manželom má diametrálne odlišný pohľad na vznik ich problémov a na ich riešenie. Rozhodnutie navrhovateľa nežiť v jednom zväzku je trvalé, pevné a urobené po zrelom uvážení.
11. Súd mal za to, že len dlhotrvajúce manželstvo nemôže byť dôvodom pre nerozvedenie tohto manželstva. Pokiaľ má súd za to, že rozvrat ich vzťahu nadobudol kvalifikovaný stupeň, pretože účastníci spolu nekomunikujú, nevedú spoločnú domácnosť, neposkytujú si a ani nevyžadujú od seba vzájomnú pomoc. Dôvodová správa k Zákonu o rodine uvádza, že pôvodné ustanovenie § 24 (teraz § 23) zdôrazňovalo záujem spoločnosti na zachovaní manželstva. Z celospoločenskej záležitosti sa rozvod manželov, ako legitímna forma riešenia manželského konfliktu a jediný zákonný spôsob zrušenia manželstva za života oboch manželov, stáva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov. Pokiaľ teda jeden z manželov
trvá na rozvode a druhý nesúhlasí, nie je úlohou súdu udržiavať takýto formálny zväzok v platnosti. Ide o súkromnú záležitosť manželov a štát prostredníctvom súdu, by nemal nadmerne do tohto zasahovať, najmä za situácie aká je u účastníkov, s poukazom predovšetkým na dĺžku a intenzitu rozvratu ich vzťahu. Súd má zároveň za to, že postoj manželky navrhovateľa, jej nesúhlas je vzhľadom na jej konanie len účelový, vzhľadom na jej náboženské presvedčenie. Nie je to jej skutočným názorom. Taktiež jej konanie nesvedčí o snahe zachovať manželstvo.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení, a to tak, že súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.