Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-81-2021.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/81/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: VERUM, spol. s r.o. Košice, Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 175 854, zast.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: KOŠICE: DNES PUBLISHING, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 47 820 594, v konaní o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29.4.2021, č.k. 30Cb/34/2021-30 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie zo dňa 29.4.2021, č.k. 30Cb/34/2021-30 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu doručenom mu dňa 31.3.2021, ktorým sa žalobca domáhal vydania poverenia na výkon súpisu hnuteľných vecí patriacich družstvu KOŠICE: DNES PUBLISHING, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 47 820 594, nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch m.č. P1.3, P1.4, P1.5, P1.6 so všetkými súčasťami a príslušenstvom nachádzajúce sa na prízemí Objektu Athrium, vo výmere nebytových plôch 257,20 m2, t.j. v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice I, pre obec Košice - Staré mesto, kat. územie: Stredné mesto, osobou poverenou súdom. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že strany sporu uzatvorili dňa 11.8.2014 Zmluvu o nájme nebytových priestorov HV0032/2014 na dobu určitú. V zmysle čl. VI. bodu 2 sa nájom obnovoval vždy na dobu jedného roka, nájomca bol povinný mesačne uhrádzať za predmet nájmu nájomné a úhrady za energie a služby spojené s užívaním nájmu sumu vo výške 3.121,68 eur s DPH, a to v lehote splatnosti, ktorá je do 15-tého dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý má byť nájomné uhradené na účet žalobcu - prenajímateľa. Nájomca si povinnosť plynúcu zo Zmluvy o nájme neplní a splatné nájomné a úhrady za energie a služby riadne nehradí. Celkový dlh žalovaného k mesiacu marec 2021 predstavuje istinu vo výške 7.804,- eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 472 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník- OZ), v zmysle ktorého má prenajímateľ nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k skutočnosti, že je dôvodná obava, že nájomca odstráni veci z prenajatých priestorov, žiada, aby boli spísané osobou poverenou súdom.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 161, § 1, § 3, § 9 CSP (právna úprava v procesných podmienok sporového konania, civilnej právomoci súdov, právomoci ako procesnej podmienky), § 1, § 2
CMP (právna úprava Civilného mimosporového procesu a subsidiarity Civilného sporového poriadku), § 672 OZ (právna úprava zabezpečenia nájomného) a § 193 Exekučného poriadku (právna úprava ďalšej činnosti súdneho exekútora).
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na to, aby vyhovel návrhu, chýba procesný predpis a postup, akým spôsobom by bolo vykonateľné navrhované uznesenie, čím je daný nedostatok právomoci súdu rozhodnúť o návrhu žalobcu, preto konanie zastavil. Poukázal pri tom na znenie § 3 ods. 1 a § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku s argumentáciou, že notár môže osvedčiť aj iné druhy skutočnosti za podmienky, že by mohli byť podkladom na uplatnenie práv alebo by mohli spôsobiť právne následky. Má tak za to, že vykonanie súpisu hnuteľných vecí je možné dosiahnuť postupom práve podľa vyššie uvedených ustanovení.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP s tým, že zastavenie konania nastalo ex lege (žalobca žiadal prejednať vec v konaní, kde nie je ustanovená právomoc súdu).
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Argumentuje, že návrh na vydanie poverenia na výkon súpisu hnuteľných vecí osobou poverenou súdom podľa ust. § 672 ods. 2 OZ spĺňa všetky právnym predpisom požadované podmienky pre vydanie rozhodnutia v súlade s návrhom žalobcu. Žalobca úplne popísal rozhodujúce skutočnosti a predložil dôkazy na ich preukázanie.
7. Dôvodí, že konanie o spísanie súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 OZ nemá atribúty sporovej veci, preto bolo potrebné aplikovať ust. CMP, pokiaľ ten neustanovuje inak (princíp subsidiarity vyjadrený v § 2 ods. 1 CMP). Má za to, že návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je úkonom podľa § 672 OZ a aj keď Civilný sporový poriadok neupravuje otázku súpisu hnuteľných vecí, jedinou relevantnou právnou úpravou zostáva ust. § 672 OZ, podľa ktorého osobou poverenou súdom mohol byť súdny exekútor v spojitosti s právnou úpravou § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže vykonávať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutím poveril súd.
8. Aplikujúc čl. III ods. 1 a ods. 2 CMP konanie o návrhu na poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí je potrebné prejednať a rozhodnúť na základe ustanovení CMP alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci, v prípade ak takého predpisu niet, podľa normy, ktorú by súd prijal, ak by bol sám zákonodárcom. Súd musí pri tom prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti a na atribúty, na ktorých spočíva CMP tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, ktoré bude zohľadňovať stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/76/2017 a Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp.zn. 9C/7/2019.
9. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, teda vydal poverenie na výkon súpisu hnuteľných vecí, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.
11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvod uvádzaný odvolateľom je prípustným dôvodom pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
13. Predmetom odvolacieho prieskumu tak bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na nedostatok právomoci súdu konanie zastavil.
14. Podľa § 1 CSP, Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len strana) a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
15. Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí, vylúčených z výkonu rozhodnutia.
18. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje, alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
19. Podľa § 193 ods. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho v rozhodnutí poverí súd.
20. Je pravdou, že existencia právomoci súdu je základným predpokladom civilného súdneho konania. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení civilného súdneho konania (§ 9 CSP).
21. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne, keď z dôvodu nedostatku právomoci súdu konanie zastavil. Je pravdou, že žiaden procesný predpis (CMP ani CSP) explicitne neupravuje konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, avšak toto konanie má svojou povahou najbližšie k zjednodušeným skráteným konaniam, v ktorých súd rozhoduje na základe osvedčenia údajov uvedených v návrhu, teda ku konaniu o nariadení neodkladného opatrenia a to s poukazom na ust. čl. IV základných princípov CSP. Možno konštatovať, že návrh na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je svojou povahou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia blízke. Preto sa aplikácia príslušných ustanovení aplikuje iba analogicky (čl. IV ods. 1 CSP).
22. Žalobca správne poukázal na aplikáciu ust. § 672 OZ, podľa ktorého osobou, poverenou súdom na súpis majetku môže byť súdny exekútor v spojitosti s právnou úpravou § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1 d) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže vykonať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutí poverí súd. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvádzaným v uznesení, že žalobca pre účely súpisu majetku je oprávnený obrátiť sa priamo na notára (§ 3 ods. 1, § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku), keďže ust. § 672 ods. 2 OZ výslovne upravuje, že súpis zadržaných vecí (s účinkami, ktoré mu toto ustanovenie priznáva) je možné realizovať iba na základe poverenia súdu a nie priamo osobou
(notárom) v rámci jeho činnosti podľa Notárskeho poriadku bez ďalšieho, a to z dôvodu, že je to práve súd, ktorý musí skúmať splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 672 OZ. Ak by odvolací súd pripustil nesprávny výklad, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, vylúčil by súdny prieskum existencie splnenia zákonných podmienok na vykonanie súpisu zadržaných vecí, čo by bolo priamo v rozpore so zákonom.
23. Možno teda dospieť k záveru, že pokiaľ súd napriek existencii svojej právomoci konanie zastavil, išlo o postup vadný, znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) v rátane závislého výroku o trovách konania, keď uvedený nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude vec prejednať a rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na zmysel civilného sporového konania, keďže súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.
25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).