Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Ek-1517-2020.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Subarea
43Ek/1517/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnej: X. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. P. XXXX/XX, XXX XX V., práv. zast.: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o vymoženie 687,64 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd povinnej náhradu trov nepriznáva.
III. Súd oprávnenému priznáva nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 87,83 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.09.2020 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 687,64 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp.zn 47/03/19 zo dňa 27.11.2019.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 02.11.2020 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov.
3. Povinná podala u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že má za to, že rozhodcovský súd nesprávne posúdil splnenie podmienok, ktoré v obdobných veciach vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či sa súd zaoberal aj existenciou obligatórnych zmluvných náležitostí tak, ako si to vyžaduje uvedený zákon. Z tohto hľadiska je podľa jej názoru exekučný titul nepreskúmateľný a nespĺňajúci podmienky v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku, keďže zákonom požadované náležitosti ako termín konečnej splatnosti úverovej zmluvy, spôsob zisťovania bonity povinného ako spotrebiteľa a pod. v odôvodnení rozhodnutia absentujú. Na základe uvedeného žiadala, aby súd exekúciu zastavil a súčasne zaviazal oprávneného na náhradu trov.
4. K podaniu povinnej sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinnej podaný v zákonnej lehote. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 24.11.2020, čo mal súd preukázané pripojenou doručenkou.
11. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohla povinná podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, bol deň 09.12.2020. Z predložených dôkazov však vyplýva, že povinná tento úkon urobila až 27.05.2021, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote a teda mohla v ňom v rámci koncentračnej zásady namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po jej uplynutí. Na základe uvedeného súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinná uviedla vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko všetky nastali ešte pred uplynutím 15 dňovej lehoty, dokonca ešte pred samotným vydaním exekučného titulu. Povinnej nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky včas a preto súd jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný.
12. Súd k námietkam povinnej ďalej len dodáva, že aj v prípade, ak by svoj návrh podala včas, nebol by daný dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, nakoľko exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti dlžníkovi, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať v prípade súdneho rozhodnutia iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný
hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Povinný v návrhu uvádza len skutočnosti (náležitosti úverovej zmluvy), ktoré vznikli ešte pred vydaním exekučného titulu a s ktorými sa rozhodcovský súd už vysporiadal v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Povinná mala možnosť podať proti rozhodnutiu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však neurobila a tým stratila možnosť ďalej namietať jeho vecnú správnosť v exekučnom konaní.
13. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
15. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
16. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
20. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd priznal oprávnenému ako procesne úspešnej strane náhradu trov voči povinnej a to v celkovej výške 87,83 Eur za 2 polovičné úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a 20% DPH. Po právoplatnosti uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.