Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: U. M. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Poľskej republiky, C.: XXXXXXXXXXX, bytom ul. B. XX/XX, XX - XXX B., Poľsko, zastúpeného: JUDr. Ing. F. Y., advokátka so sídlom J. M. K. XXX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka X. HM, s.r.o., so sídlom S. XXX, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 21. júna 2018,

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 21. júna 2018 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 13.09.2013 vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovanému bolo zo strany v poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS doručené oznámenie, ktorým ZUS určil, že žalobca podliehal v období od 01.07.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalovaný nenamietal takto určenú slovenskú legislatívu ako uplatniteľnú a vystavil žalobcovi dňa 23.10.2012 formulár PD A1: č.: XX-XXXXXXXX-XXX-XXX-A-XXXXXXX na obdobie od 01.06.2011 do 31.05.2013. Dňa 13.09.2013 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PD o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa: X. HM, s.r.o. dňom XX.XX.XXXX podľa slovenskej legislatívy. Voči uvedenému rozhodnutiu sa žalobca a jeho zamestnávateľ odvolali. Dňa 21.01.2014 bolo žalovanému doručené zo strany ZUS odzial H. - H. oznámenie č. XXXXXX/UBS/LM/XXX/W/XXX/XXXX zo dňa 16.01.2014, v ktorom F. uvádza, že určuje, že žalobca od 01.06.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Proti uvedenému podal žalobca prostriedok možnej právnej ochrany, konanie do dňa podania žaloby nebolo právoplatne skončené. Dňa 21.06.2018 žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu a jeho zamestnávateľa rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Domnieval sa, že žalovaný svojím rozhodnutím hrubým spôsobom zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročil svoju právomoc danú mu zákonom o sociálnom poistení,

v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis.

2.1. Uviedol, že otázka, či ako zamestnanec X. HM, s.r.o. spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Je nesporné, že žalobca mal bydlisko v Poľsku, a teda na určení uplatniteľnej legislatívy je v zásade príslušná Poľska inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušné nie je. Akýkoľvek iní postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorými je okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľní ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by mohli vzniknúť. Vzhľadom na to s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietal oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného vôbec vydať rozhodnutie o zániku povinného poistenia žalobcu podľa . , nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu.

2.2. Namietal absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postup podľa rozhodnutia č. A1 a nezákonné prerušenie konania o odvolaní rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 19.01.2016. Poukázal na rozdielnosť v stanoviskách členských štátov vo veci určenie uplatniteľnej legislatívy, a to najmä s poukazom na vydaný formulár PD A1. Pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom vykonávacom nariadení (čl. 6 ods. 4), ako aj v rozhodnutí č. A1, mal medzi F. a žalovaným prebehnúť dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou administratívneho spisu. Nakoľko sa v spise nenachádza mal za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidlá a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej) je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie žalovaného, ktorému zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani nepriznáva. Prerušenie konania žalovaným považoval za účelový postup, nakoľko žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedol a ani sa nezaoberal tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu právoplatne ukončený. Podľa žalobcu žalovaný nevykonal počas prerušenia konania činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu.

2.3. Žalobca rozporoval preukázanie reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky poukazovaním na vonkajšiu kontrolu vykonanú dňa 08.03.2013 za obdobie od 01.06.2011 do 31.01.2013. Posudzované obdobie v zmysle rozhodnutia je obdobie po 31.05.2013, t.j. obdobie, za ktoré sa reálny výkon činností žalobcu nepreveroval, takže vonkajšia kontrola nemôže byť predpokladom pre prijatie rozhodnutia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia v danom prípade bolo kľúčovým vyriešenie základnej otázky, či zamestnanec na území Slovenskej republiky reálne vykonáva pracovnú činnosť a vzhľadom k tomu bolo povinnosťou zamestnanca a zamestnávateľa v preskúmavacom konaní predložiť alebo navrhnúť také dôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že zamestnanci zamestnávateľa na území Slovenskej republiky skutočne vykonávali prácu dojednanú v pracovných zmluvách. Sociálnej poisťovni bolo zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia F. v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podliehal od 01.06.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa v tom čase nedisponovala žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s uvedeným určením, vystavila dňa 23.10.2012 zamestnancovi potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa (formulár PD A1) č. XX-XXXXXXXX-XXX-XXX-A-XXXXXXX na obdobie od 01.06.2011 do 31.05.2013. Kontrolu so zameraním na preverenie sídla zamestnávateľa a reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica dňa XX.XX.XXXX. Ku kontrole a ani počas celého administratívneho konania zamestnanec ani zamestnávateľ nepredložili dôkazy, ktoré by spoľahlivým spôsobom preukazovali, že k reálnemu výkonu práce zo strany zamestnancov zamestnávateľa dochádza. Na základe získaných podkladov Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa v zmysle čl. 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia oznámila zistené skutočnosti poľskej inštitúcií sociálneho

zabezpečenia ZUS. Inštitúcia sociálneho zabezpečenia F. na základe informácii zo strany Sociálnej poisťovne zmenila svoje pôvodné stanovisko ohľadom určenia príslušnej legislatívy tak, že zamestnanec v súlade s čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia podlieha od 01.06.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, pričom túto skutočnosť v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia oznámila Sociálnej poisťovni listom č. XXXXXX/UBS/OM/XXX/W/XXX/ XXXX zo dňa 16.01.2014. Vzhľadom nato, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Práve uvedené definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Sociálna poisťovňa v danom prípade nevyhodnocovala podmienky na určenie uplatniteľnej legislatívy, pretože na to v zmysle koordinačných nariadení nebola príslušná. Túto právomoc mala Poľska inštitúcia sociálneho zabezpečenia F., ktorá po vlastnej analýze zistených skutočností a zhromaždených dokladov určila zamestnancovi poľskú uplatniteľnú legislatívu. Vo vzťahu k zamestnancovi došlo zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym. Postup podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia sa využíva až v prípade, ak nedôjde k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Keďže medzi dotknutými inštitúciami sociálneho zabezpečenia neexistovali protichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009. Námietka žalobcu o absencii zmierovacieho dialógu je neopodstatnená. Ohľadom konania v Poľskej republike žalovaný uviedol, že prípadné administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Na určovanie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek inštitúcii, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu. K prerušeniu konania došlo najmä z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie mohlo mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia. Výsledky vonkajšej kontroly sú podľa žalovaného relevantné aj pre posudzované obdobie, pretože zamestnanec a zamestnávateľ ani počas celého administratívneho konania nepredložili také dôkazy, ktoré by spoľahlivo preukazovali reálny výkon práce zamestnancov zamestnávateľa. Podľa žalovaného formulár PD A1 č. 12-00056828-010-000-A-1730497 zo dňa 23.10.2012 je deklaratórne potvrdenie určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné dodatočne zrušiť alebo ho vyhlásiť za neplatný, pretože podľa názoru žalovaného nemôže nahradiť samotné rozhodnutie žalovaného o vzniku, nevzniku alebo zániku poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom k tomu, že žalobca prihlásil zamestnanca do registra poistencov až do 31.12.2013, pričom platnosť formuláru zanikla ku dňu 31.05.2013, dátum zániku poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol vo vzťahu k podanému registračnému listu FO - zamestnanca v registri poistencov sporným. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) a bod prvý a § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie. Je pravdou, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie rozhodnuté o tom, že zamestnanec od 01.06.2013 podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, avšak rozhodnutie sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky, t.j. obdobia pred uvedeným dátumom. Podľa názoru žalovaného preto bol oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie, pričom skutočnosť, že zamestnanec od 01.06.2011 do 31.05.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, určila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ako inštitúcia štátu bydliska v súlade s koordinačnými nariadeniami.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:

5. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

5.1.Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

5.2. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5.3. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

6. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 21.06.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka (zamestnávateľa X. HM, s.r.o.) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie G. poisťovne, pobočka C. H. č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 13.09.2013 vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca.

7. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca bol do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec žalobcu prihlásený od 01.06.2011 do 31.12.2013.

8. Registrácia bola vykonaná na základe pracovnej zmluvy, ktorú zamestnanec s bydliskom v Poľskej republike uzatvoril so žalobcom, a podľa ktorej mal od 01.06.2011 vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky.

9. Z listu zo dňa 07.10.2013 č. XXXXXX/UBS/OM/XXX/W/XX/XXXX, ktorý vydala poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len ZUS) bolo zistené, že listom značka XXXXXX/UBS/OM/XXX/PW/ XXX/XXXX zo dňa 10.09.2012 bola žalobcovi určená dočasná legislatíva s tým, že od 01.06.2011 bude žalobca podliehať slovenskej legislatíve v súvislosti s jeho zamestnaním v spoločnosti X. HM s.r.o., S. XXX, C. a súčasným vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti na území Poľska.

10. Dňa 08.03.2013 prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza.

11. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že písomne informoval ZUS, že vykonanou kontrolou bol spochybnený reálny výkon prác zamestnancami ďalšieho účastníka, (vrátane žalobcu) na území Slovenska. Uvedený list je len spomenutý vo vyjadrení žalovaného a v liste ZUS zo dňa 16.01.2014, nie je súčasťou administratívneho spisu.

12. Dňa 13.09.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka C. H. ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PB, podľa ktorého zamestnancovi (žalobcovi) zaniklo od 31.05.2013 sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že zamestnanec žalobcu reálne vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako aj ďalší účastník odvolanie.

13. Dňa 23.01.2014 bolo žalovanému doručené oznámenie ZUS pobočka v H.-H. č. XXXXXX/ UBS/OM/XXX/W/XXX/XXXX zo dňa 16.01.2014 vo veci určenia príslušnej legislatívy na základe čl. 16 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/XXXX, ktorým ZUS určila, že žalobca od 01.06.2013 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia.

14. Žalovaný po podaní odvolaní a doručení oznámení konanie prerušil, a to rozhodnutím zo dňa 19.01.2016. Prerušenie malo trvať do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu. Následne žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.06.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených vyššie.

15. Podľa čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie) „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

15.1. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

15.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

15.3. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

15.4. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

16.1. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

16.2. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

16.3. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

16.4. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

16.5. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

17. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z XX.XX.XXXX Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

17.1. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

17.2. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

17.3. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

17.4. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

17.5. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

18. Podľa o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

18.1. Podľa Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

18.2. Podľa organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

19. V konaní nebolo sporné, že žalobca je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet (podnikanie) v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, spoločnosťou X. HM, s.r.o., na výkon závislej činnosti v Slovenskej republike. Na zamestnanca žalobcu sa z tohto dôvodu priamo vzťahovalo základné nariadenie, ktoré v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

20. Na posúdenie, či u zamestnanca žalobcu dochádzalo a dochádza k súbehu sociálnych poistení viacerých štátov podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu výkonu činnosti zamestnanej

osoby a činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (podnikateľskej činnosti) v odlišných členských štátoch, je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i. aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadene, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.

21. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná jedine poľská inštitúcia ZUS. S ohľadom na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, ktorá vykonanou kontrolou nadobudla pochybnosti o reálnosti výkonu závislej činnosti zamestnancom žalobcu na území Slovenskej republiky, naďalej nemala právomoc konať a rozhodnúť vo veci „zániku“ sociálneho poistenia podľa zákona, nakoľko nebolo zrejmé, ktorá uplatniteľná legislatíva sa bude na zamestnanca žalobcu vzťahovať.

22. Treba tiež brať ohľad na skutočnosť, že sociálne poistenie zamestnanca žalobcu, ktorý vykonáva činnosti, resp. deklaruje ich výkon v dvoch členských štátoch, by následkom prijatia prvostupňového správneho rozhodnutia nepodliehalo sociálnej legislatíve žiadneho členského štátu. Nesmie sa opomenúť ani ten fakt, že rozhodnutie o „zániku“ sociálneho poistenia svojou povahou a účinkami neoprávnene nahrádza výlučnú právomoc inštitúcie štátu bydliska zamestnanca žalobcu určiť uplatniteľnú legislatívu. Uvedené oprávnenie podľa vykonávacieho nariadenia prináleží vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci výlučne poľskej strane v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa preto vznikol právny stav odporujúci európskej právnej úprave. Aby sa predišlo uvedenému protiprávnemu stavu, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bezodkladne o svojich kontrolných zisteniach informovať poľskú stranu bez toho, aby prijal vo veci sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu rozhodnutie, následkom ktorého by bol vylúčený z uplatniteľnej legislatívy ktoréhokoľvek členského štátu. Sledujúc účel základného nariadenia preto prvostupňový správny orgán nebol oprávnený prijať rozhodnutie zo dňa 13.09.2013, ktorým zamestnanca vylúčil z pôsobnosti slovenského právneho poriadku. S prihliadnutím na uvedené právne závery mala pobočka Sociálnej poisťovne po poskytnutí kontrolných zistení príslušnej poľskej inštitúcii vyčkať na postup poľskej strany ako členského štátu miesta bydliska zamestnanca žalobcu podľa čl. 16 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia bolo výlučne na inštitúcii členského štátu miesta bydliska zamestnanca žalobcu či s odkazom na čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, ak sa nestotožní s kontrolnými závermi Sociálnej poisťovne, bude naďalej považovať zamestnanca žalobcu za osobu činnú v dvoch členských štátoch pri zachovaní uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky, alebo či uzná svoju právomoc ako členský štát miesta výkonu samostatne zárobkovej činnosti ďalšieho účastníka podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, kedy by z dôvodu uznania výkonu činnosti ďalšieho účastníka jedine na území Poľskej republiky (jedného členského štátu) pripadala do úvahy už len jej uplatniteľná legislatíva.

23. Za daných skutkových okolností bolo potrebné, aby prvostupňový správny orgán vyčkal na určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS a následne žalovaný konal s ohľadom na určenie uplatniteľnej legislatívy ZUS tak, ako mu bolo oznámené listom zo dňa 16.01.2014. Správne orgány Slovenskej republiky v oboch stupňoch neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.

24. Správny súd zdôrazňuje, že ak sa následné určenie poľskej legislatívy stalo konečným, nemá Sociálna poisťovňa (žalovaný) právomoc vôbec konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení, ako aj zo slovenského právneho poriadku. Ako už správny súd vyššie uviedol, práve

predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia a príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom vždy len jedného členského štátu, a z tohto dôvodu je tiež účelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. K rovnakým záverom súd dospel aplikáciou slovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Ak teda bola právoplatne určená legislatíva Poľskej republiky, iba inštitúcia ZUS má právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia.

25. Správny súd dáva do pozornosti, že Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. XVs/X/XXXX. V tomto uznesení uviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

26. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal v čase, keď už bolo určenie poľskej legislatívy definitívnym, čo žalovaný ani nespochybňuje a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o zániku poistenia zamestnancovi žalobcu žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový orgán len deklaroval svojim rozhodnutím, že zamestnanec žalobcu nepodliehal slovenskej legislatíve v dotknutom období a zároveň, keďže žalobca tohto zamestnanca prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne, odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne poistenie, nemá konštitutívne účinky. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať jeho vznik alebo zánik v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Žalovaný v čase svojho rozhodovania už nemal právomoc rozhodovať o uvedenej skutočnosti. V dobe rozhodovania žalovaného už bolo v súlade s nariadeniami EÚ určené, že žalobca podlieha právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovaného, že prvostupňový orgán svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu.

27. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci.

28. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) rozhodnutie žalovaného vydané správnym orgánom, ktorý na to podľa koordinačných nariadení už nebol právomocný zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná musí vysporiadať prioritne s otázkou svojej právomoci vzhľadom na ustálený skutkový stav.

30. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu krajský súd podľa priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.