Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/129/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, zastúpeného Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Biely kríž 3 proti žalovanému: X. G. - Penzion Breza, miesto podnikania vo Vinnom, Biela Hora 187, IČO: 40039269, zastúpenému Mgr. Ivanou Hačkovou, advokátkou so sídlom v Sobranciach, Kúpeľská 66, o zaplatenie 476,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -197 zo dňa 12.mája 2021

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku pod č. II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo súd“) uznesením označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom. III. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 21,80 EUR, ktorý bude žalobcovi vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Predmetom konania je žalobca žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 27.12.2019, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 476,00 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

3. Podaním doručeným súdu dňa 10.5.2021 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný dňa 31.3.2021 uhradil čiastočne sumu žalovanej istiny, a to vo výške 102,00 eur zodpovedajúcej rozsahu, v ktorom uznal nárok žalobcu. Napriek tomu, že zvyšok žalovanej sumy je sporný, rozhodol sa z dôvodu hospodárnosti vziať žalobu v celom rozsahu späť, aby tým zamedzil vzniku ďalších nákladov v spore. Žalovaný zavinil zastavenie konania, nakoľko pred podaním žaloby so žalobcom vôbec nekomunikoval. Až po podaní žaloby sa žalovaný začal brániť a uznal nárok, čo do dôvodu a čiastočne, aj čo do výšky. Súdu predložil aj výpis z bankového účtu. Žiadal aby mu súd vrátil krátený súdny poplatok a priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. (ďalej len „“), CSP, , , , , ako aj veta prvá, , o súdnych poplatkoch a poplatkov za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

a dospel po právnom posúdení ust. po zastavení konania v celom rozsahu k záveru, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný čiastočne uhradil žalovanú istinu po podaní žaloby a teda je možné procesné zavinenie pričítať žalovanému a preto žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%. Zároveň rozhodol aj o vrátení kráteného súdneho poplatku v súlade s ust.

5. Proti výroku uznesenia pod č. II. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uvádzal, že po mimosúdnych rokovaniach, keďže žalobca udával v odôvodnení žaloby aj skutočnosti, ktoré neboli ničím podložené a boli nepresné a zavádzajúce, žalobca uznal, že žalovaný nemal taký počet zvukovo obrazných zariadení a preto sa žalobca dohodol so žalovaným, že sa budú spravovať počtom, ktorý uvádza žalovaný a preto mu aj žalovaný v priebehu konania uhradil sumu vo výške 102,00 eur. Žalovaný mal tak za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže nie jeho vinou došlo k samotnému súdnemu konaniu, keďže skutočnosti, na ktorých sa dohodli po začatí konania už vzájomne riešili pred začatím konania vo veci a žalobca vychádzal z nesprávnej výšky žalobou uplatňovaného nároku, z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo jednoznačne nemohlo byť chybou žalovaného. To preukazuje aj správanie žalobcu, keďže vzal žalobu v celom rozsahu späť. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok č. II. uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu pod č. II. v zmysle , z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle s odkazom na ust. .

9. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa , nakoľko vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenia pod č. II., súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko predčasne ustálil procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie výrokom napadnutého uznesenia pod č. I. konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil v celom rozsahu a výrokom pod č. II. v zmysle , rozhodoval o nároku na náhradu trov konania.

12. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania je podľa potrebné skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania, pričom náhrada trov konania patrí protistrane strany, ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie súd posudzuje výlučne z procesného hľadiska a rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Procesné zavinenie je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej

zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania, pričom ale treba zohľadniť špecifiká predmetu konania , správanie strán sporu a ich postoj v konaní atď.

14. Odvolací súd v danej veci apeluje aj na to, že vo veci je uplatnený aj odvolací dôvod v zmysle , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá spočíva aj v nepreskúmateľnosti časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odkazom na ust. (viď v tomto smere Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.12.2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

15. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne a v celom rozsahu nevyhodnotil zistený skutkový stav v zmysle ust. a nasl. účinného v čase jeho rozhodovania, keďže dôsledne nevyhodnocoval skutkový stav, ktorý vychádzal len z čiastočnej úhrady žalovanej istiny po podaní žaloby, viažucej sa ale aj na skutočnosti, ktoré jej predchádzali, bez zreteľa na následnú reakciu žalobcu, ktorý vzal žalobu späť nielen čo sa týka čiastočnej úhrady žalovanej istiny, ale v celom rozsahu z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že v odvolacom konaní žalovaný poukazuje na nedôvodnosť uplatneného nároku vo zvyšnej časti, s apelom na prebiehajúce mimosúdne jednania, ako aj jednania medzi stranami sporu počas konania, čo malo vplyv podľa žalovaného na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v celom rozsahu, čo v danom prípade má vplyv aj na vyhodnotenie skutkového stavu veci, ako aj následné správne právne posúdenie veci, čo sa týka procesného zavinenia strán sporu na zastavení predmetného konania v zmysle ust. .

18. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 17 je v rozpore s ust. v znení, že „žalovaný čiastočne uhradil žalovanú istinu po podaní žaloby, ide v danom prípade o reakciu na správanie žalovaného, a teda je možné procesné zavinenie pričítať žalovanému“, je nepreskúmateľné a v rozpore s ust. , keďže postráda v celom rozsahu vyhodnotenie procesného zavinenia strán sporu v znení učineného právneho posúdenia v zmysle .

19. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd vo veci vzhliadol naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. a , zrušil napadnuté uznesenie vo výroku pod č. II. v zmysle , ako aj a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie dôsledne vyhodnotiť skutkový stav veci viažuci sa k procesnému zavineniu strán sporu na zastavení konania v celom rozsahu a vec správne právne posúdiť so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere, za dôsledného dodržania naplnenia zákonných predpokladov preskúmateľnosti každého odôvodnenia rozhodnutia v zmysle s tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle .

21. V zmysle v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).