Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/30/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Františka Ševčoviča na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.01.2024 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 10. januára 2024, sp. zn. obžalovaného A. B. uznal za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pre skutok spáchaný tak, že -dňa 23. marca 2022 v čase okolo 08.00 hod. v obci Odorín, okres C. D. B., na neoplotenom pozemku rodinného domu s popisným číslo 119, po predchádzajúcom vulgárnom nadávaní pristúpil k poškodenému E. F. G., následne sa navzájom chytili a ako sa začali medzi sebou ťahať, tak ho jedenkrát udrel päsťou do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho spadol na zem, prevrátil sa a ľavou časťou tváre dopadol na betónové kamene, kde po tomto fyzickom napadnutí ako odchádzal z miesta, tak mu začal kričať že ho treba zabiť, čím takto poškodenému E. F. G. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív v ľavej okoločnicovej oblasti s krvnou podliatinou okolo ľavého oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vľavo s posunutím úlomkov, trieštivú zlomeninu prednej steny čeľuste vľavo s posunutím úlomkov a s nakrvácaním do čeľustnej dutiny, zlomeninu spodiny očnice vľavo s posunutím /vpáčením/ úlomkov do čeľustnej dutiny /tzv. blow out zlomenina/ s prienikom vzduchu do ľavej očnice / tzv. pneumoorbita/, poškodenie podočnicového nervu vľavo / lat. nervus infraorbitalis/, zlomeninu nosovej kosti vľavo s malým posunutím úlomkov, ľahké pomliaždenie mäkkých tkanív na čele vpravo i vľavo s dobou liečenia 28 dní.

Za to mu súd uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods.1,2 Tr. zákona a § 38 ods. 2,3 Tr. zákona peňažný trest vo výške 300.- (tristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, škodu vo výške 3.876.-€ z titulu bolestného.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný podal odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaného A. B. sa uvádza nasledovné.

V prvom rade uvádzam, že v celom rozsahu trvám na podanom odvolaní, ktoré bolo podané v prospech obžalovaného a smeruje proti výroku o vine, proti výroku o treste ako aj proti výroku o škode. Navrhujem napádaný rozsudok zrušiť a oslobodiť ma spod obžaloby.

Napádaný rozsudok považujem za nesprávny a nepreskúmateľný. Mám za to, že súd sa v rozsudku riadne nevysporiadal s mojou obranou, spočívajúcou na tom, že som konal v nutnej obrane. Súd v rozsudku len mimoriadne stroho na str. 8 rozsudku uviedol, že „pri konflikte medzi obžalovaným a poškodeným absentovala jedna z kumulatívnych podmienok pre vyslovenie pozitívneho záveru o konaní trestne zodpovednej osoby v nutnej obrane, keďže konanie obžalovaného presiahlo konanie poškodeného vo väčšom rozsahu akoby sa očakávalo, a jeden úder obžalovaného do tváre spôsobil poškodenému poranenia v rozsahu popísanom znaleckým posudkom, ktorý taktiež potvrdil mechanizmus ich vzniku. “

Namietam, že takéto odôvodnenie rozsudku je mimoriadne vágne a nepresvedčivé. Súd sa vôbec nevysporiadal so základnými skutočnosťami relevantnými pre záver o vylúčení konania v nutnej obrane podľa § 25 Tr. zákona. Podľa § 25 ods. 2 Tr. zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s okolnosťami útoku, ktorý som svojim konaní odvracal. Súd sa dokonca ani len nevysporiadal s otázkou, kto zaútočil na koho ako prvý? Poškodený tvrdil, že som ho ja najprv udrel drevenou latou, hranolom a následne ma poškodený chytil v snahe ma spacifikovať a až potom som ho údajne ja udrel päsťou do tváre. Naproti tomu, ja som po celú dobu tvrdil, že to bol poškodený, kto ako prvý zaútočil na mňa a to tak, že ma chytil pod krk, začal ma škrtiť, na čo som sa ja bránil tak, že som poškodeného jeden krát udrel päsťou do tváre. Z rozsudku vôbec nevyplýva, že by sa súd vôbec zaoberal spôsobom útoku. Napriek tomu súd konštatuje, že neboli splnené znaky konania v nutnej obrane. Súd sa taktiež v rozsudku ani nezaoberal okolnosťami vzťahujúcimi sa k osobe útočníka a k osobe obrancu. Pritom som namietal, že poškodený je väčší a fyzicky silnejší ako ja. Poškodený sám vo svojej výpovedi uviedol, že dlhé roky cvičí, venuje sa sebaobrane, teda útok poškodeného voči mne bol celkom zjavne spôsobilý vyvolať u mňa obavu o svoj život a zdravie a celkom pochopiteľne som sa bránil voči poškodenému, ktorý ma škrtil. Súd v rozsudku poukázal na existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej je prípustné, aby obrana bola intenzívnejšia než útok. Následne súd (bez bližšieho zdôvodnenia) uvádza, že moje konanie presiahlo konanie poškodeného vo väčšom rozsahu, akoby sa očakávalo, teda súd založil záver o neprimeranosti môjho konania na tom, že intenzita mojej obrany bola vyššia než by sa očakávalo. Súd pritom neuvádza, akým spôsobom som sa mal brániť pred útokom poškodeného, súd neuvádza žiadne vlastné úvahy o tom, akú intenzitu resp. spôsob obrany by bolo ešte možné hodnotiť ako konanie v nutnej obrane. Skutočnosť, že intenzita obrany presiahne intenzitu útoku, ešte sama o sebe nezakladá záver o vylúčení konania v nutnej obrane. Naopak, súdna prax opakovane konštatuje, že ak má byť obrana úspešná, musí byť intenzívnejšia ako útok. Za nutnú obranu nemožno považovať také konanie, ktoré je celkom zjavne neprimerané útoku. Z rozsudku vôbec nevyplýva, v čom videl súd celkom zjavnú neprimeranosť útoku. Namietam, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, nakoľko súd svoj záver o neprimeranosti konania v nutnej obrane riadne neodôvodnil. Súd len veľmi stroho konštatoval v odôvodnení rozsudku, že „ konanie obžalovaného presiahlo konanie poškodeného vo väčšom rozsahu akoby sa očakávalo “ bez toho, aby súd tento záver bližšie odôvodnil vo väzbe na okolnosti útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, vágne a nedáva odpoveď na základné otázky, ktorých zodpovedanie je potrebné na prijatie záveru o vylúčení konania v nutnej obrane podľa § 25 ods. 2 Tr. zákona.

Ja trvám na tom, že som konal v nutnej obrane, čo potvrdzujú aj vykonané dôkazy.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Súdna prax v otázke posúdenia, či ide o konanie v nutnej obrane, zaujala záver, podľa ktorého pre vyslovenie pozitívneho záveru o konaní trestne zodpovednej osoby v nutnej obrane je nutné súčasné (kumulatívne) splnenie nasledujúcich taxatívne uvedených podmienok: a) musí ísť o odvracanie útoku

na záujem chránený , b) takýto útok musí priamo hroziť alebo trvať, c) obrana musí smerovať proti útočníkovi a napokon d) obrana nemôže byť celkom zjavne neprimeraná útoku a to najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.02.2021 sp. zn. ).

Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie, alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému, alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené . Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník (R 18/1996). Príznačným pre toto konanie je zjavný nedostatok priamych dôkazov. Prítomná pri skutku bola okrem mňa a poškodeného len moja manželka I. B.. Niet inej osoby, ktorá by mohla podať priame svedectvo o tom, ako sa skutok stal. V danom prípade je potrebné posúdiť, kto na koho ako prvý fyzicky zaútočil. Výpovede všetkých osôb prítomných pri skutku (obžalovaný, poškodený, svedkyňa I. B.) sa zhodujú v tom, že to bol poškodený, kto ako prvý zaútočil na mňa. Poškodený tvrdil, že ma chytil za ramená, zatiaľ čo ja a aj moja manželka I. B. sme zhodne uviedli, že poškodený ma chytil pod krkom. Poškodený tvrdil, že takémuto útoku na moju osobu predchádzal úder drevenou palicou, ktorou som mal údajne ja zaútočiť na poškodeného. Vo vzťahu k tvrdeniam poškodeného o údajnom údere drevenou palicou, hranolom konštatujem, že tieto tvrdenia poškodeného sú nepravdivé a vymyslené a takýmto tvrdeniam ani nezodpovedajú vykonané dôkazy. Mám za to, že nakoľko poškodený sám vypovedal, že on ma ako prvý chytil, poškodený si úder drevenou palicou vymyslel v snahe zakryť tú skutočnosť, že to bol poškodený, kto ako prvý fyzicky zaútočil. MUDr. Dušan Hrubala CSc. vo svojom znaleckom posudku vylúčil, že bv boli poškodenému spôsobené zranenia drevenou palicou. Znalec v znaleckom posudku č. 125/2022 (str. 31) uviedol, že je prakticky vylúčené, že by poranenia vznikli i úderom drevenou palicou, pretože to charakter zlomenín nenasvedčuje a ani stav mäkkých tkanie tváre do nenasvedčuje. Nepochybne, pokiaľ by bolo pravdou to, že by som mal udrieť poškodeného mimoriadne silnou intenzitou drevenou palicou o dĺžke 1,5 m do oblasti tváre (ako to tvrdil poškodený), poškodenému by vznikli zranenia spôsobené v dôsledku tohto útoku. Žiadne takéto zranenia u poškodeného nenastali, čo potvrdzuje to, že poškodený si úder drevenou palicou vymyslel. Poukazujem aj na rozpor vo výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní oproti jeho výpovedi v prípravnom konaní, keď poškodený v prípravnom konaní vypovedal tak, že po údere drevenou palicou ho „odhodilo“ a ja som išiel, teda pristúpil k nemu, avšak na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že on bezprostredne po údere drevenou palicou ma chytil za plecia, aby ma spacifikoval. Teda nie že by ma poškodený pustil a ja by som k nemu následne pristúpil. Možno konštatovať, že žiaden úder drevenou palicou na poškodeného nebol preukázaný, nakoľko k žiadnemu takémuto úderu nedošlo a poškodený ani neutrpel žiadne zranenia, ktoré by takémuto úderu drevenou palicou zodpovedali. V konaní nebolo ničím preukázané, že by som ja ako prvý zaútočil na poškodeného. Vychádzajúc z mojej výpovede, výpovede mojej manželky a výpovede poškodeného možno vypozorovať základné črty skutkového deja nasledovne: 1) došlo k hádke medzi mnou a poškodeným - túto skutočnosť potvrdzujú ako obžalovaný, tak aj poškodený a aj svedkyňa I. B. (teda všetky osoby prítomné pri skutku); 2) poškodený pristúpil ku mne a chytil ma pod krkom - poškodený tvrdil že ma chytil za plecia, avšak ja trvám na tom, že ma poškodený chytil pod krk a začal ma škrtiť, čo potvrdila aj moja manželka I. B.; 3) v snahe vymaniť sa zo zovretia poškodeného som následne ja jeden krát udrel poškodeného päsťou do tváre - uvedený úder nepopiera nikto z prítomných osôb. Tvrdenia poškodeného, že som ho udrel drevenou palicou uvádzal výlučne poškodený, naopak ja a aj moja manželka - svedkyňa I. B. sme úder drevenou palicou popreli, rovnako tak zranenia drevenou palicou vylúčil aj znalec, pričom nepochybne v prípade úderu drevenou palicou o dĺžke 1,5 m a rozmeroch 5x6 cm mimoriadne silnou intenzitou (ako to tvrdil poškodený) by takéto zranenia vzniknúť museli, čo znamená, že poškodený si úder drevenou palicou vymyslel a takýto úder nebol v konaní nijako preukázaný.

Z uvedeného vyplýva jediný logický záver, a síce to že za prvý fyzicky kontakt medzi mnou a poškodeným je potrebné označiť okamih, kedy ma poškodený chytil, pričom iniciátorom tohto útoku bol poškodený, ktorý sám potvrdil, že on ako prvý chytil mňa.

Poškodený tvrdil, že ma chytil za plecia, avšak v skutočnosti ma poškodený chytil za krk a začal ma škrtiť. Poškodený je vyšší a ťažší ako som ja, je odo mňa fyzicky silnejší, meria 190 cm a v čase skutku vážil cca 125 kg, dlhodobo sa venuje sebaobrane a cvičí už 30 rokov. Aj samotné tvrdenia poškodeného, že ma chcel spacifikovať a toto by sa mu podarilo, pokiaľ by sa nepotkol o nivelačný prístroj, vypovedá o tom, že poškodený si dôveroval v tom, že je fyzicky silnejší ako ja, že ma premôže. Je preto opodstatnená moja obava o svoj život a zdravie, pokiaľ poškodený na mňa fyzicky zaútočil a ja som sa takémuto útoku celkom oprávnene bránil. Skutočnosť, že poškodený v konaní vypovedal účelovo a tendenčne v snahe poškodiť ma dosvedčuje aj poškodeným uvádzaný rozsah zranení a dĺžka práceneschopnosti, ktorá bola celkom neprimeraná zraneniam poškodeného, ako to vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Hrubalu CSc. číslo XXX/XXXX. Znalec poukázal na to, že v danom prípade môže ísť o účelovú agraváciu, t. j. predstieranie chorobných príznakov a zdravotných ťažkostí, prípadne o zveličovanie zdravotných problémov. Znalec uviedol, že adekvátna doba liečenia bola v danom prípade 28 dní, čo je približne len 1/6 z celkovej doby (167 dní) práceneschopnosti uvádzanej poškodeným. Tak, ako si poškodený vymyslel úder drevenou palicou, hranolom, tak sa poškodený aj zámerne snažil zveličiť svoje zranenia v snahe takýmto spôsobom poškodiť obžalovaného. Konštatujem, že to bol poškodený, kto ako prvý zaútočil na mňa tak, že ma chytil za krk a začal ma škrtiť a ja som sa takémuto útoku musel brániť.

Spôsob, akým som odvracal útok poškodeného, bol primeraný povahe útoku a osobe útočníka. Poškodený ma škrtil, pričom poškodený je vyšší odo mňa (poškodený meria 190 cm, ja meriam 179 cm) a ťažší ako ja (poškodený 125 kg, ja 90 kg) a poškodený sám uviedol, že viac ako 30 rokov cvičí a venuje sa sebaobrane. Ide teda o fyzicky mimoriadne dobre disponovanú osobu ovládajúcu bojové techniky, a preto aj obrana pred útokom zo strany takejto osoby musí tomu zodpovedať. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Súd v rozsudku neuviedol, akým iným spôsobom som sa mal brániť útoku poškodeného. Ja podotýkam, že som poškodeného udrel päsťou len raz, následne som poškodeného nijako neudrel, a to ani po tom, čo poškodený spadol na zem. Ja som sa výlučne bránil pred útokom zo strany poškodeného. Voči poškodenému som nepoužil žiadnu zbraň, ktorou by som zintenzívnil moju obranu, ako som ani nijako nevyužil to, že poškodený spadol na zem a poškodeného som nijako nenapadol. Tým, že to bol poškodený, kto ma ako prvý napadol, je to poškodený, kto ako útočník musí znášať riziko vyvolané útokom. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené . Konštatujem, že spôsob obrany bol primeraný útoku a osobe útočníka (poškodeného), a spôsob obrany nebol celkom zjavne neprimeraný útoku zo strany poškodeného.

Dokonca aj v prípade, ak by sme pripustili záver, že by obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, nemohol som takýmto konaním naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko v takomto prípade absentuje úmysel obžalovaného ako subjektívna stránka trestného činu. V trestnom práve v súvislosti s obranou svojho života a zdravia ako prirodzeného práva človeka, platia dve významné zásady. Jednak je to zásada, že riziko následku musí znášať ten, ktorý zaútočí, ako prvý. Táto zásada sa uplatňuje najmä pri nutnej obrane, ktorá podľa § 25 Tr. zákona je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť. V tejto súvislosti platí aj ďalšia zásada týkajúca sa subjektívnej stránky konania obžalovaného. Podľa tejto zásady úmysel brániť sa vylučuje úmysel spáchať trestný čin. Úmysel inému ublížiť na zdraví je v tomto prípade vylúčený úmyslom obžalovaného brániť sa (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2016, sp. zn. ). Do tejto obrany pritom spadá aj úder do ľavej časti tváre poškodeného. Teda aj v prípade, ak súd dospel k záveru, že som nekonal v nutnej obrane, resp. že došlo k vybočeniu z nutnej obrany, nemohol som naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko by v takomto prípade absentoval úmysel na strane obžalovaného ako subjektívna stránka trestného činu.

Pokiaľ ide o nárok poškodeného na náhradu škody namietam, že okrem toho, že nakoľko boli splnené podmienky konania v nutnej obrane a súd ma mal správne spod obžaloby oslobodiť, poškodený ani nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na náhradu škody v zmysle platných právnych predpisov

Súd je povinný aj v trestnom konaní dôsledne skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na náhradu škody. Hmotnoprávnym základom na náhradu škody na zdraví je predovšetkým o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa , náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Podľa , lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa , vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Konštatujem, že v predmetnej trestnej veci nebol zabezpečený lekársky posudok v zmysle ako spôsobilý podklad pre rozhodnutie o nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví. Znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Dušanom Hrubalom CSc. nemožno považovať za lekársky posudok v zmysle Účelom znaleckého posudku znalca ustanoveného v trestnom konaní na posúdenie zranení poškodeného je určiť rozsah zranení poškodeného tak, aby bolo možné skutok právne kvalifikovať ako trestný čin, teda ide o posudok na určenie trestnej povahy skutku. Takýto znalecký posudok nemožno zamieňať s lekárskym posudkom v zmysle a tento právny predpis ani nepredpokladá ako podklad pre určenie rozsahu náhrady za bolesť znalecký posudok vypracovaný znalcom ustanoveným v trestnom konaní. Medzi výškou škody zistenou v civilnom sporovom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre posúdenie trestnej povahy skutku, môže byť zásadný rozdiel. Súd preto ani nie je viazaný v zmysle výškou škody zistenou v trestnom konaní, ale o tejto otázke musí rozhodnúť samostatne (R 47/1954, R 27/1977, R 22/1979). Mám za to, že bolo vecou poškodeného, aby zabezpečil dôkazy umožňujúce súdu rozhodnúť o ním uplatnenom nároku na náhradu škody. Teda v tomto prípade aby si zabezpečil lekársky posudok v zmysle . Pokiaľ tak poškodený neurobil, ale bol pasívny, nemožno túto jeho pasivitu zhojiť tým, že súd oprie rozhodnutie o výške nároku na náhradu škody o znalecký posudok vypracovaný znalcom na účely trestného konania na posúdenie trestnej povahy skutku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vine, vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a oslobodiť ma spod obžaloby. Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o oslobodení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že skutok sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

Obžalovaný nepoprel, žeby udrel poškodeného počas vzájomného konfliktu. Naopak, obžalovaný pripustil úder rukou do ľavej časti tváre, čo potvrdila aj priama svedkyňa I. B., a čo zodpovedá aj záverom znaleckého skúmania o mechanizme vzniku jednotlivých poranení na tvári poškodeného.

Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku človeka na záujem chránený , pričom spravidla negatívne postihuje záujmy útočníka inak chránený . Podmienky nutnej obrany sú nastavené pre obrancu veľkorysejšie ako v prípade konania v krajnej núdzi, pretože obranca odvracia útok človeka, ktorého je to podľa práva povinný sa zdržať, preto, ak ta útočník neurobí, riziko útoku znáša sám.

Podľa nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku. Obrana však nemusí byť proporcionálna útoku, ale môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme neprimeraná útoku ( Rč 20/2008).

V danom prípade sa vezie obžalovaného javí ako málo pravdepodobná, nakoľko keď obžalovaný tvrdí, že bol napadnutý tým spôsobom, že ho poškodený mal škrtiť a, že poškodený je fyzicky zdatnejší a ovláda bojové umenia a sebeobranu, tak možno vyvodiť že k úderu obžalovaného došlo až vtedy keď ho poškodený pustil, pretože pri fyzicky zdatnejšom človeku a takisto vyššom človeku sa ta ten nižší človek pri škrtení, svojimi rukami ani nedostane k vyššiemu človeku. Sám znalec uviedol, že mechanizmus vzniku poranení ta zodpovedá tomu, ako to uvádzal vo svojich výpovediach poškodených, že bol útočníkom napadnutý a odretý päsťou do ľavej strany tváre. Sila, ktorá toto poranenie spôsobila, bola väčšej intenzity. z uvedeného je preto nepravdepodobné, aby takýto úder obžalovaný zasadil poškodenému v čase, keď ho mal poškodený držať svojimi rukami okolo krku.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd uveril verzia poškodeného a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že poškodený uvádzal, že bol napadnutý drevenou palicou, čo bolo znalcom vylúčené, nakoľko prvotný útok kľudne mohol byť začatý drevenou palicou, avšak k jednotlivým poranenia poškodeného došlo až úderom päsťou od obžalovaného.

Správne teda vyhodnotil okresný súd, že pri fyzickom konflikte medzi obžalovaným a poškodeným absentovala jedna z kumulatívnych podmienok pre vyslovenie pozitívneho záveru o konaní trestnej zodpovednej osoby v nutnej obrane, keďže konanie obžalovaného presiahlo konanie poškodeného vo väčšom rozsahu akoby sa očakávalo, a jeden úder obžalovaného do tváre spôsobil poškodenému poranenia v rozsahu popísanom znaleckým posudkom, ktorý taktiež potvrdil mechanizmus ich vzniku.

Záverom krajský súd poznamenáva, že obrana obžalovaného bola celkom zjavne neprimeraná útoku najmä k jeho spôsobu a hlavne k následkom, ktoré boli spôsobené poškodenému vo forme viacpočetných poranení. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s dĺžkou práceneschopnosti, ktorú vyčíslil znalec a táto mala trvať od 23. marca 2022 do 20. apríla 2022 teda 28 dní.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.