Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-7Sa-6-2023.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-7Sa/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Čelkovou, AK so sídlom Štefánikova č. 22, 066 03 Humenné, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 08. 2022, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2022 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 25.02.2022. Správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.
2. Žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodujúci o odvolaní žalobcu, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2022 zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že zamietol žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“).
II. Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia
3. Žalovaný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok (percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), preto bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť, napriek tomu, že táto zmena nemá vplyv na spôsob rozhodnutia, teda na zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok.
4. Na základe podaného odvolania bol žalobcov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom, ktorý na základe lekárskej správy, doloženej k odvolaniu, zmenil svoj predchádzajúci posudkový záver a uznal žalobcu invalidným od 14.04.2022 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 60%. K rovnakej miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ako aj k rovnakému dátumu vzniku invalidity dospel aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, posudzujúc zdravotný stav 15.06.2022.
Medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobca podľa žalovaného splnil, pričom sa zmenil aj dátum, ktorý je určujúci pre posúdenie druhej podmienky vzniku nároku.
5. Ku dňu vzniku invalidity žalobca získal 5 132 dní obdobia dôchodkového poistenia (14 rokov a 22 dní) a má 52 rokov. Vzhľadom na to, že k 14.04.2022 žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. j. v rozsahu najmenej 15 rokov, teda nesplnil jednu zo zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok, bola jeho žiadosť zamietnutá.
6. V odvolacom konaní žalobca nedoložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. Preukázal síce nesprávnosť posúdenia zdravotného stavu, ale nepreukázal splnenie druhej podmienky, teda získanie potrebného počtu rokov doby poistenia.
III. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej
7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.10.2022, následne 17.02.2023 postúpenú miestne príslušnému súdu – Krajskému súdu v Prešove, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni.
8. V žalobe, po zhrnutí doterajšieho priebehu konania, skutkového a právneho stavu uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď uzavrel, že žalobca získal nedostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (14 rokov a 22 dní) a tak ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 14.04.2022 nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov pre vznik nároku na invalidný dôchodok.
9. Žalobca na preukázanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia predložil 1/ potvrdenie Strednej odbornej školy polytechnickej, v zmysle ktorého je zrejmé, že v období od 04.10.1983 do 31.08.1984 bol žiakom tejto školy, 2/ mzdový list zamestnávateľa Drevovýroba Snina za rok 1985, z ktorého vyplýva, že ako brigádnik odpracoval v roku 1985 145 dní. Na základe uvedeného mal za to, že doplnením dokazovania predloženými listinami, po započítaní dôchodkového poistenia za dobu učebného pomeru a doby zamestnania preukázal dôchodkové poistenie v dĺžke vyžadovanej zákonom – 15 rokov.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správne orgány tak prvostupňový ako aj odvolací v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci. Ku dňu invalidity k 14. aprílu 2022, žalobca nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
11. Doklady preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia, priložené k správnej žalobe neboli priložené k žiadosti o invalidný dôchodok, a ani obdobie, ktoré preukazujú, žalobca v žiadosti neuviedol. Uvedené doklady žalobca oznámil až v písomnom podaní zo dňa 05.12.2022. V nadväznosti nato, po započítaní novej doby zamestnania od 01.01.1985 do 31.12.1985 a od 01.11.1985 do 31.12.1985 bolo vydané žalovanou nové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX dňa 12.12.2022, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie, a ktorým bola žalobcovi uvedená doba pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotená, čím sa zvýšil počet dní obdobia dôchodkového poistenia o 242 dní, t. j. na 14 rokov a 264 dní. Uvedená okolnosť však spôsob rozhodnutia neovplyvnila, pretože žalobca naďalej nespĺňal podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok.
12. Dobu štúdia na Strednej odbornej škole polytechnickej v Humennom nebolo možné zhodnotiť, nakoľko ide o dobu pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ktorá sa na dôchodkové účely nehodnotí. Žalobca povinnú školskú dochádzku ukončil 31.08.1984, skončením prvého ročníka uvedenej strednej školy.
13. Žalobca na vyjadrenie k žalobe nereagoval replikou.
IV. Výber z relevantnej právnej úpravy
14. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 72 ods. 1 písm. g) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 227 ods. 3 prvej vety ZSP poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
V. Právne posúdenie správnym súdom
15. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť. Obaja účastníci uviedli, že nežiadajú vo veci nariadiť pojednávanie.
16. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým tento zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2022 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) ZSP zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.08.2021. Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosť žalobcu rovnako zamietla, odvolací správny orgán teda zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu len v tom rozsahu doplnenia príslušných ustanovením zákona o sociálnom poistení. K uvedenému je potrebné podotknúť, že odvolací orgán zmenil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zo 40% na 60% a určil dátum vzniku invalidity na 14.04.2022.
17. Medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok považoval žalovaný za splnenú a ani žalobca ju nijakým spôsobom v správnej žalobe nespochybnil. Správny súd k splneniu uvedenej podmienky taktiež nemá žiadne námietky, preskúmal postup správnych orgánov ako aj komplexnosť lekárskych posudkov, pričom konštatuje, že nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal v tomto smere akékoľvek pochybnosti. Zároveň nebolo sporu ani o dátume vzniku invalidity.
18. Spornou teda ostala len druhá podmienka, a síce či žalobca ku dňu invalidity k 14. aprílu 2022, získal, či nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, aby mu tak vznikol nárok na invalidný dôchodok. Keďže žalovaná svojím následným rozhodnutím na podklade dôkazov produkovaných žalobcom, konkrétne mzdového listu od zamestnávateľa Drevovýroba Snina navýšila za odpracované obdobie v roku 1985 počet dní obdobia dôchodkového poistenia o 242 dní, t. j. na 14 rokov a 264 dní, nebolo resp. nie je sporné ani to, že žalobcovi uvedené obdobie prináleží.
19. Žalobcovi teda k dosiahnutiu podmienky chýba len veľmi málo, pričom sa domáha zarátania obdobia jeho štúdia na Strednej škole polytechnickej a uvedená otázka zostala medzi účastníkmi tohto konania jedinou spornou. K uvedenému treba pripomenúť, že spornosť tejto otázky nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia, keď túto otázku žalobca namietal v žalobe, čo je aj logické,
keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo postavené výlučne na nesplnení medicínskej podmienky priznania nároku na invalidný dôchodok.
20. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu však nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú, a to jednak na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku (§ 227 ods. 3 SSP) a jednak preto, že žalovaný nemal dôvod spochybňovať začiatok a ukončenie povinnej školskej dochádzky, dokým žalovaný nezačal uvedenú otázku spochybňovať sám. Pokiaľ by správny súd na podklade podanej žaloby zistil, že žalobcom tvrdené skutočnosti majú právnu relevanciu a sú spôsobilé privodiť žalobcovi širší rozsah obdobia, ktoré by mu malo byť započítané, žalobou napadnuté rozhodnutie by mohol zrušiť, avšak po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že žalobcom tvrdené skutočnosti takúto relevanciu nemajú, a to ani tie, ktoré sú súčasťou žaloby (v zásade strohý odkaz na obdobie štúdia) a ani tie, ktoré boli žalobcom produkované v administratívnom konaní nasledujúcom po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovanej vydané dňa 12.12.2022 s rovnakým výsledkom.
21. K nastolenej otázke súd konkrétne uvádza. Žalobca ako dôkaz k žalobe predložil Potvrdenie Strednej odbornej školy polytechnickej, v zmysle ktorého je zrejmé že v období od 04.10.1983 do 31.08.1984 bol žiakom tejto školy. Dobou zamestnania sa rozumela aj doba štúdia na školách, potrebná na prípravu na povolanie, avšak po skončení povinnej školskej dochádzky, ktorá v danom čase trvala 9 rokov (pre žalobcu by nemalo žiadny význam ani to, ak by trvala 10 rokov). Žiak prijatý na štúdium po 8. ročníku základnej školy teda splnil povinnú školskú dochádzku ukončením 1. ročníka strednej školy. Súčasťou administratívneho spisu je toho času aj Triedny výkaz, ktorý dôkaz žalobca sám doložil po vydaní napadnutého rozhodnutia a v zmysle ktorého sa stal žiakom prvého ročníka základnej školy dňa 01.09.1975, a teda posledný ročník jeho 9 ročnej povinnej školskej dochádzka za počal 01.09.1983 a skončil 31.08.1984. Je teda právne irelevantné, kde žalobca do 31.08.1984 študoval. Pokračovanie v štúdiu po 31.08.1984 žalobca nepreukázal.
22. Žalobcom produkované dôkazy v konaní pred správnym súdom a ani dôkazy produkované v administratívnom konaní nasledujúcom po vydaní napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nemôžu spochybniť správnosť záveru žalovaného o tom, že žalobca nesplnil druhú podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto správny súd žalobu zamietol, ako nedôvodnú.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil tieto dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).