Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/22/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej, a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpeného advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti povinnej: T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX o vymoženie pohľadávky 9.382,99 eur, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a návrhu povinnej na odklad exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Levice, zo dňa 4. mája 2018 č. k.10Er/552/2014-107, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekučného konania a výrokom II. nepovolil odklad exekučného konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 243h ods. 1, § 243b ods. 1, § 56 ods. 1,2, § 57 ods. 1,2,3,4 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že návrh povinnej na odklad exekúcie a návrh je povinnej na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa Okresný súd Levice poverením č. 5402 0122156 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Ondrejkovú, so sídlom Exekútorského úradu Turčianska 50, Bratislava, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného - Prvej stavebnej sporiteľne, a. s na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Levice č.k. zo dňa 25.06.2013. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -20 zo dňa 10.12.2015 pripustil, aby z predmetného konania vystúpil pôvodný oprávnený a na jeho miesto nastúpila obchodná spoločnosť PRIVATdebt s. r. o. Dňa súd prvej inštancie vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a uznesením č. k. -28 zo dňa 02.03.2017, ktorým zároveň určil trovy pôvodnej exekútorky.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 16.01.2018 doručila povinná súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že žiada exekúciu zastaviť a zároveň podala návrh na odklad exekúcie. Povinná bola toho názoru, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Podľa povinnej je predmetný exekučný titul "ničotný akt - paakt, čo je tak závažný nedostatok exekučného titulu, na ktorý súd musí prihliadať v každom štádiu exekúcie." Povinná uviedla, že pri prejednávaní veci - 22 neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu, nakoľko tento podľa nej v základnom konaní nemal byť vydaný - bol vydaný v rozpore so zákonom. Zmluvu uzatvorenú s pôvodným oprávneným - s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. považovala

povinná za spotrebiteľskú zmluvu a nakoľko povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.06.2008 neplnila, tak povinný podal návrh na vydanie platobného rozkazu. V čase doručenia platobného rozkazu povinná nevedela, že má ako spotrebiteľka právo brániť sa proti neprijateľným zmluvným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách a preto nepodala odpor proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie predmetné exekučné konanie. Povinná považovala Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.06.2008 za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže vyvolať platné účinky. Namietala, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinná v návrhu na odklad exekúcie neuviedla žiadny z dôvodov uvedených v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodila iba tým, že nakoľko je možné očakávať zastavenie exekúcie, súd ma vyhovieť jej návrhu na odklad exekúcie. Súd však zamietol návrh na zastavenie exekúcie a nevidel iný dôvod na povolenie odkladu exekúcie v zmysle zákonných ustanovení Exekučného poriadku. Zdôraznil, že neprichádza u povinnej do úvahy povolenie odkladu z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie, nakoľko povinná sa bez svojej viny neocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla pre ňu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Povinná zároveň neuviedla žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal za to, že exekučné konanie sa vedie na poklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia- platobného rozkazu. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, nie je konaním v ktorom sa má prejednávať konanie, ktoré exekúcii predchádzalo. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z platobného rozkazu dobrovoľne v určenej lehote nesplnila a tak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia zo strany povinnej majú skôr špekulatívny charakter s cieľom zabrániť výkonu exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote voči výroku I., a to zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie odvolanie povinná, v ktorom navrhla predmetnú exekúciu zastaviť. Uviedla, že Prvá stavebná sporiteľňa a.s., dňom 10.06.2008 vyhotovila Zmluvu o mimoriadnom medziúvere vedenú pod číslom: XXXXXXX X XX, ktorou sa PSS a. s. zaviazala poskytnúť jej osobe, ako občanovi SR na jej rodné číslo úver vo výške 250.000,- Sk tzn. 8.298,479 eura. Dňom 09.06.2008 spoločnosť PSS a.s., si vystavila dohodu o vydaní Biankozmenky, vydala zmenku č. XXXXXXX X XX, vystavenú na sumu vo výške údajného úveru, ktorý mala poskytnúť čiastočnými plneniami, ale neposkytla celkovú sumu do výšky podpísanú zmluvou. Po prijatí prvej a druhej čiastočnej úhrade na jej účet začala uhrádzať na splátku istiny mesačne sumu 50,28 eur a zároveň začala uhrádzať aj pravidelné mesačné splátky aj na jej založený šetriaci účet sumu 41,50 eur, na účet stavebného sporenia taktiež vedený PSS a. s.. Celkovo uhradila v prospech PSS a. s., na splátku istiny v období rokov 2008-2012 sumu najmenej do výšky 3201,78 eur. Z dôvodu vynechania splátky na sumu istiny dňom 19.02.2013 podala PSS a. s., návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy údajnej istiny 9382,99 eur s tvrdením, že poskytla jej osobe údajne celú sumu zapísanú v zmluve o úvere tzn. 8298,48 eur. Povinná dodala, že PSS a. s., uviedla OS Levice úmyselne do omylu, úmyselne zamlčala, že už prijala od jej osoby vysokú sumu finančných prostriedkov v období od 2008-2012. Následne bol súdom vydaný platobný rozkaz č. k -22 zo dňa 25.06.2013, ktorý ju zaviazal zaplatiť sumu 9382,99 eur s úrokmi s omeškania 6,79 % zo sumy 8660,22 eur od 01.02.2013 do zaplatenia s úrokom z omeškania 5% zo sumy 8660,22 eur od 01.02.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 562,50 eur. Zdôraznila, že PSS a. s., ani dodatočne neoznámila súdu odpočítateľnú položku už ňou uhradenej sumy na splátku istiny. Povinná poukázala na to, že písomne požiadala PSS a. s., o vrátenie vyplnených biankozmeniek, ktoré neboli doposiaľ uplatnené, a to hlavne z dôvodu, že takéto biankozmenky stratili svoju platnosť novelizáciou v roku 2011. Uviedla, že disponuje dôkaznými listinami o pravidelných mesačných splátkach, originálnymi výpismi z účtu vedený v banke, originálnymi výpismi z účtu vedený PSS a. a., a vie dokázať stav úmyselného bezdôvodného obohatenia vysokou sumou finančných prostriedkov. Súhlasila, že skutočne došlo k vydaniu Platobného rozkazu a že exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko voči platobnému rozkazu nepodala odpor, ale zhodou okolností sa jej choroba nečakane prejavila už koncom roku 2012 a vyvrcholila 17. januára 2013, keď sa z toľkej skrivodlivosti, stresu a starostí z rozpadu pôvodnej rodiny pokúsila o samovraždu a ocitla sa nečakane v psychiatrickej liečebni, kde bola liečená až v trvaní jedného roka. Z dátumu doručenia platobného rozkazu je zrejmé, že jej bol doručený v čase choroby, avšak nebolo možné pod vplyvom silných liekov, aby v tom čase plne zodpovedne chápala, vnímala a mohla vôbec reagovať na takto doručený platobný rozkaz. Ak je

však možné, aby bol z tohto dôvodu platobný rozkaz považovaný za neplatný, aby došlo k spochybneniu právoplatnosti a vykonateľnosti, z dôvodu, že jej psychický stav v čase prevzatia platobného rozkazu bol veľmi vážny, ak nemohla byť zodpovedná za svoje úkony v tom čase, tak navrhuje vyhlásiť platobný rozkaz za neplatný. Povinná mala za to, že ňou uvedené dôvody sú dostatočné na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, a to s poukázaním vážneho dôvodného podozrenia bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo pri podávaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a v druhom rade na závažnosť jej choroby, trvanie jednoročnej hospitalizácie, choroby bludová paronoidná porucha, kedy nemala žiadnu šancu napísať odpor proti doručenému platobnému rozkazu. Jej zdravotný stav nie je iba prechodná záležitosť, ale aj záležitosť na celý zvyšok života invalidného dôchodku.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že exekučné konanie sa vedie na podklade vykonateľného a právoplatného rozhodnutia, ktorý vydal Okresný súd Levice pod sp. zn. -22. Platobný rozkaz ako exekučný titul nadobudol vykonateľnosť spolu s právoplatnosťou, ktorá nastala márnym uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia platobného rozkazu. Povinná v odvolaní argumentuje rôznymi osobnými úvahami, poukazuje na zdravotné ťažkosti v čase doručenia platobného rozkazu s opisom udalostí podľa vnímania povinnej. Oprávnený nepovažoval žiadne z uvedených tvrdení za spôsobilé zvrátiť právoplatnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania. Argumenty povinnej smerujú k udalostiam pred právoplatnosťou rozhodnutia a pred začatím exekučného konania. Návrh podaný povinnou sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali o i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinná teda nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že povinná dostala priestor uspokojiť pohľadávku oprávneného v reakcii na jej list, ktorým žiadala oprávneného o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom povinná uvádzala obdobné argumenty ako tie v návrhu na zastavenie exekúcie, avšak žiadnu snahu riadne plniť svoj záväzok. Napriek uvedenému bol oprávnený prístupný k dohode o úhrade pohľadávky, čo v reakcii na list povinnej zo dňa 05.06.2018 i uviedol a ktorá snaha zostala bez výsledná. Oprávnený sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom exekučného súdu, ktorý zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Zastal názor, že všetky skutočnosti, ktoré povinná uviedla, mohla uviesť v základnom konaní pred súdom a pre exekučné konanie nemajú význam.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ,,, Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný , ktorý v prechodnom ustanovení prvej vety upravil, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 23.04.2014 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.04.2014, požiadal súdneho JUDr. Evu Ondrejkovú, Exekútorský úrad Turčianska 50, Bratislava, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie istiny vo výške 9382,99 eur a jej príslušenstva. Za exekučný titul označil platobný rozkaz Okresného súdu Levice, č. k. zo dňa 25.06.2013. Dňa 07.05.2014 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie č. 5402

0112156. Dňa 23.11.2015 postúpil súdny exekútor súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. -20 zo dňa 10.12.2015 pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a na jej miesto nastúpila obchodná spoločnosť PRIVATdebt, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 45 322 571. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 26.09.2016 na zmenu súdneho exekútora, ktorej súd uznesením č.k. -28 zo dňa 02.03.2017 vyhovel a exekúciou poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Balaškóa, Exekútorský úrad Komárňanská 100, Hurbanovo. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.01.2018 povinná navrhla odklad a zastavenie exekúcie.

10. K odvolacej námietke povinnej týkajúcej sa pôvodného záväzkového vzťahu medzi oprávneným a povinnou odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.

11. Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa , každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

13. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

14. Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

15. Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

16. Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom konania zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Ten, kto nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva (tzv. právnu subjektivitu), môže byť účastníkom konania, len ak mu spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva zákon. Uvedený vzťah procesnej subjektivity a subjektivity hmotnoprávnej ale neznamená, že účastníkom konania môže byť len ten, kto je zároveň účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je predmetom konania. Hmotnoprávne účastníctvo v právnom vzťahu je otázkou vecnej legitimácie účastníka (t. j. otázkou, či účastník je nositeľom práv alebo povinností vyplývajúcich z hmotného práva, o ktorých sa v konaní jedná), avšak nie podmienkou jeho účastníctva v konaní. Uvedená väzba procesnej spôsobilosti na právnej úkony podľa hmotného práva však nie je bez výnimiek; v niektorých prípadoch zákon upravuje procesnú spôsobilosť odchylne.

17. Procesnú spôsobilosť je nutné dôsledne odlišovať od spôsobilosti byť účastníkom konania (procesná subjektivita), ktorá znamená spôsobilosť mať práva a povinnosti . Ten, kto je účastníkom konania, nemusí mať vždy procesnú spôsobilosť. Naopak ten, kto má procesnú spôsobilosť, má vždy i spôsobilosť byť účastníkom konania. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pričom pred dosiahnutím tohto veku úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká len uzavretím manželstva, ktorá sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné ( ). Procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu sú maloletí, ktorí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Rovnako tak procesne spôsobilé v obmedzenom rozsahu sú fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená súdom, to znamená, že tieto osoby sú potom procesne spôsobilé na tie právne úkony, na ktoré im bola ponechaná spôsobilosť na hmotnoprávne úkony. V danom prípade ide o osoby, ktoré sú pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov schopné robiť len niektoré právne úkony ( ). Procesnú spôsobilosť nemajú fyzické osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony ( ). Keďže procesná spôsobilosť je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či fyzická osoba označená ako účastník konania môže pred súdom konať samostatne (so zreteľom na jej maloletosť - nedostatok veku alebo na jej obmedzenie či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony).

18. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou povinnej spočívajúcej v tom, že v čase prebratia platobného rozkazu Okresného súdu Levice č. k. zo dňa 25.06.2013 trpela vážnym psychiatrickým ochorením, bola pod vplyvom silných liekov a bola hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni v trvaní jedného roka. Z listín predložených povinnou vyplynulo, že táto bola v čase od 17.01.2013 do 03.01.2014 hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici Hronovce. Predmetný platobný rozkaz č. k. zo dňa 25.06.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2014, teda necelé dva mesiace po ukončení hospitalizácie povinnej. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 21.10.2014 však vyplýva, že povinná trpí chorobou - bludová paranoidná porucha, invalidita jej bola priznaná v rozsahu 75%. Zároveň z prepúšťacej správy PN Hronovce vyplýva: „Stav hospitalizáciou len pozvoľne zlepšený, čo si overujeme aj niekoľkými probatórnymi priepustkami v doprovode brata. Na úrovni sociálnej remisie ju prepúšťame do ďalšej ambulantnej starostlivosti.“

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolací súd toho názoru, že procesnoprávna spôsobilosť povinnej v čase prebratia platobného rozkazu ako aj následného obdobia, v ktorom by mohla podať odpor proti platobnému rozkazu, nie je jednoznačná práve vzhľadom na ňou poukazované duševné ochorenie. Prvoradou skutočnosťou, ktorú je potrebné v exekučnom konaní vyriešiť, je otázka procesnej spôsobilosti povinnej ako strany sporu v konaní vedenom pod sp.zn. , t.j. či povinná v uvedenom čase, kedy došlo k doručeniu platobného rozkazu, mohla ako strana sporu konať pred súdom samostatne vzhľadom na ochorenie, ktoré jej bolo diagnostikované. Je zrejmé, že aj po prepustení povinnej z nemocnice, táto sa ďalej liečila ( lieči) ambulantne a ako sama uvádza, brala silné lieky. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v prvom rade posúdiť, či na strane povinnej ako strany sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. bola splnená podmienka procesnej spôsobilosti, na splnenie ktorej podmienky konania je súd povinný prihliadať nielen v pôvodnom konaní, ale aj v exekučnom konaní, kde je nastolená pochybnosť o tom, či je exekučný titul vzhľadom na uvedené skutočnosti, právoplatný a vykonateľný.

20. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že

- exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu,

- na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe poznatkov zo spisu sa dôjde k záveru, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená omylom alebo nesprávne, to znamená, že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné. Najčastejším pochybením v tomto smere je nesprávne posúdená otázka náhradného doručovania exekučného titulu, prípadne doručovanie vo veciach, v ktorých je náhradné doručenie vylúčené (platobný rozkaz),

- rozhodnutie bolo vykonateľné, ale po odpustení zmeškania lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku a po podaní odvolania vykonateľnosť stratilo v dôsledku suspenzívneho účinku odvolania.

21. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach a jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku o zastavení konania, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predpokladom právoplatnosti súdneho rozhodnutia je riadne doručenie tohto rozhodnutia všetkým subjektom vystupujúcim na oboch sporových stranách. Pokiaľ sa v danom prípade preukáže, že súd prvej inštancie doručil platobný rozkaz povinnej, ktorá v uvedenom období - teda v čase prevzatia súdnej zásielky nemala procesnoprávnu spôsobilosť na prebratie platobného rozkazu, pochopenie jeho významu a prípadné spísanie odôvodneného odporu, exekučný titul nie je možné považovať za vykonateľný, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP. V danom prípade nie je nevyhnutné, aby povinná mala obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ale je potrebné odborné vyjadrenie lekára ( psychiatra), ktorý posúdi spôsobilosť povinnej v období doručovania platobného rozkazu, teda či povinná vedela pochopiť význam daného súdneho konania a obsah platobného rozkazu, ako aj jeho následky v prípade nepodania odporu proti platobnému rozkazu.

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolací súd toho názoru, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne, pretože v exekučnom konaní vznikla pochybnosť o právoplatnosti a vykonateľnosti daného súdneho rozhodnutia ( exekučného titulu), čím je daný dôvod na jeho zrušenie podľa . Doručovanie súdnych písomností je dôležitým procesným úkonom súdu, ktorý umožňuje subjektom konania oboznámiť sa so stavom a priebehom konania, ako aj s procesnými právami, ktoré im priznáva zákon a procesnými povinnosťami, ktoré im ukladá zákon alebo súd. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v naznačenom smere a po doplnení dokazovania opätovne rozhodne a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).