Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-19-2021.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti o maloletú R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J. XX/XX, C., zastúpená JUDr. Tímeou Tóthovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Školská 3 a K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX Y. W., H., TN XX XRL, C. D., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. októbra 2020, č. k. 17P/71/2020-118, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Levice) rozsudkom zo dňa 14. 10. 2020 č. k. 17P/71/2020-118 pri právnom posúdení podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba „CMP“) ako nedôvodný zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej R. D., nar. XX. XX. XXXX.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 52 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o zmene výživného musia byť porovnané okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného. Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena takých okolností (na jednej a aj druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
4. Otec podaný návrh na zníženie výživného na maloletú R. odôvodnil znížením vlastných príjmov od decembra 2020. Porovnaním priemerného čistého príjmu otca v čase ostatného rozhodnutia súdu s jeho aktuálnym príjmom súd uviedol, že priemerný čistý príjem otca sa znížil o 219,53 libier. Výdavky otca sa zásadným spôsobom nezmenili. Naďalej žije v prenajatom rodinnom dome, ktorý užíval spolu s matkou a ich dcérou mal. R. v čase pred prerušením spolužitia rodičov tohto dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že pokles príjmu otca oproti jeho príjmu v čase predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom nemožno kvalifikovať ako závažnú zmenu pomerov, ktorú je nevyhnutne potrebné premietnuť i v rozhodnutí o znížení výživného. Uvedenému nasvedčuje aj to, že otec si bol schopný pri svojom príjme zabezpečiť letnú dovolenku pri mori, či absolvovať wellness pobyt na Slovensku. Pri hodnotení výdavkov otca súd nespochybnil ich reálnosť, avšak možno spochybňovať dôvodnosť ich vynakladania. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by otec zdieľal spoločnú domácnosť s inou osobou, súd považoval vynakladanie peňažných prostriedkov za nájom rodinného domu, ktorý pred prerušením spolužitia užívala aj matka s maloletou R., za neodôvodnený nadštandard. Rodič si má byť v prvom rade vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a následne si tak zárobkové pomery a aj výdavky nastaviť tým spôsobom, aby mohol v prvom rade plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Otcovi pri poklese jeho príjmu nič nebráni regulovať svoje výdavky zabezpečením si primeraného bývania zodpovedajúceho potrebám jednej dospelej osoby. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom navštevovala maloletá R. 1. ročník základnej školy a aktuálne navštevuje 4. ročník základnej školy. Od ostatného rozhodnutia súdu sa výdavky maloletej spojené s návštevou školy, jeho záujmovou činnosťou, či zdravotným stavom nezmenili. Fyzickým vyspievaním dieťaťa prirodzene dochádza k zvýšeniu bežných nákladov, ktorými sú v prípade maloletej stravovanie a ošatenie. 5. Matkin príjem sa od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšil v priemere o 179,64 eura, pričom matka s poukazom na takéto zvýšenie príjmu je povinná podieľať sa vo zvýšenej miere na výžive maloletej R., čo aj nepochybne robí. Spláca úver na zariadenie domácnosti po 145,28 eura mesačne. Matka žije spolu s partnerom v prenajatom byte s tým, že výdavky spojené s bývaním, stravou a hygienou si obidvaja pomerne delia.
6. Otec v zamestnaní v Anglicku dosahuje netto mesačný príjem v sume 902,45 libier od 12/2019 do 09/2020 vrátane). Mesačne platí za nájom v sume 695 libier, mestské dane a poplatky 126 libier, vodu 22 libier mesačne, internet 22 libier mesačne, mobil 54 libier mesačne a plyn a elektriku 40 libier mesačne.
7. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k tomu záveru, že návrh otca na zníženie výživného nebol podaný dôvodne, pretože na strane účastníkov konania nebola zistená zmena pomerov, tak ako to predpokladá obsah ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, žiadajúc odvolajúc súd o prehodnotenie rozsudku a zníženie výživného na sumu 150 eur mesačne. S rozhodnutím súdu nemôže súhlasiť, pretože v UK, kde je zamestnaný, je situácia od vypuknutia koronakrízy ďaleko horšia ako na Slovensku. Priemerný mesačný príjem 902,45 libier neumožňuje otcovi platiť výživné v sume 250 eur mesačne, pričom ako uviedol, je schopný platiť výživné v sume 150 eur mesačne. Je nemysliteľné, aby platil stále rovnaké výživné, keď sa mu znížil čistý príjem. Matka sa za každú cenu domáha výživného v sume 250 eur, čo je z jej strany vypočítavosť a bezcharakternosť voči otcovi. Je toho názoru, že matka maloletej, ktorá žije s priateľom K. H. v prenajatom byte, používa výživné na platenie svojich pohľadávok a na dcéru R. míňa iba minimum zo sumy obdržaného výživného od otca. Keď mal dcéru u rodičov v A., tak matka jej niky nedala žiadne vreckové a všetky náklady spojené s cestovaním, stravou a výletmi hradil iba otec.
9. Matka maloletej R. nie je schopná napísať otcovi, ako nakladá s výživným, čo jej je posielané otcom, vždy tvrdí že to nie je starosť otca, ktorý sa nemá starať o to, ako matka nakladá s výživným pre maloletú dcéru. Povinnosťou otca je iba platiť výživné v sume 250 eur mesačne. Takýto postoj matky je zarážajúci a svedčí o jej charaktere, vypočítavosti a lakomosti.
10. Trvá na znížení výživného na sumu 150 eur mesačne, pretože platenie výživného 250 eur mesačne + 50 eur je pre neho likvidačné. Taká je realita života v UK v súčasnej dobe koronakrízy a pandemických opatrení. Od 01. 01. 2021 Veľká Británia vystupuje z EÚ, pričom pre ľudí z EU žijúcich a pracujúcich v UK bude ťažšie sa presadiť a získať dobre platenú prácu.
11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že so znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletej R. D., nar. XX. XX. XXXX nesúhlasí, pretože zníženie výživného nie je v záujme tohto dieťaťa.
12. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje druhoinštančnému súdu, aby napadnutý prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Vzhľadom na vek maloletej, jej odôvodnené výdavky, je suma výživného stanovená predchádzajúcom rozsudkom primeraná. Vyživovacia povinnosť
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súdom stanovená výška výživného nie je vôbec nadštandardná a zodpovedá právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
13. To, že otec má problémy s platením výživného nie je z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho strane, ale z dôvodu, že matku maloletej z duše nenávidí, čo preukazuje nenávistnými sms správami. Ak je v O. tak zle, ako tvrdí otec, má možnosť sa vrátiť pracovať na Slovensko. V žiadnom prípade matka nepoužíva výživné na platenie svojich pohľadávok.
14. Otec maloletej R. je beznádejný po tom, čo si matka maloletej našla priateľa skôr ako on priateľku.
15. Otec v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie matky k jeho odvolaniu uviedol, že matka U. D. mala dňa XX. XX. XXXX na mestskom úrade v Šahách sobáš, pričom prijala priezvisko po svojom manželovi, t. j. H., čo jej advokátka zatajila a zároveň uvádza nepravdivé informácie. Žiada vážený súd, aby vzhľadom na skutočnosti, ktoré napísal vo svojom vyjadrení k predmetnému podaniu matky, znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne a akceptoval ním predložené výplatné pásky.
16. Právna zástupkyňa matky v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie otca zo dňa 02. 04. 2021 uviedla, že nemá význam naďalej sa vyjadrovať v danej veci, pretože otec účelovo naťahuje čas, aby sa vec čo najneskôr dostala pred Krajský súd v Nitre. Právna zástupkyňa matky bola na jej svadbe, pretože matka je jej švagriná. Ako právna zástupkyňa matky si vyprosuje verbálne útoky na svoju osobu ako advokátku zo strany otca. Naďalej trvajú na potvrdení prvoinštančného rozsudku ako vecne správneho, pretože je vydaný v prospech maloletej R..
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote pre podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok pri dodržaní procesného postupu podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie otca vyhodnotil ako nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu otca ohľadne zníženia výživného na maloletú R., nar. XX. XX. XXXX v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení Zák. o rodine. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Na podporenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný súd pri rešpektovaní rozsahu vykonaného dokazovania v prejednávanej veci správne skonštatoval, že nenastala taká zmena pomerov, ktorú predpokladá ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine majúca za následok revidovanie predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného na maloletú R. v tom smere, že by došlo k zníženiu výživného zo súdom určených 250 eur mesačne na otcom v návrhu požadovaných 150
eur mesačne. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne uviedol, že zistený pokles príjmu otca v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného (apríl 2019) o 219,53 eura nie je možné kvalifikovať ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu čo i len čiastočnému vyhoveniu návrhu otca na zníženie výživného, ktorý návrh tým pádom považoval súd prvej inštancie za nedôvodný v celom rozsahu a v dôsledku uvedeného ho v celom rozsahu aj správne zamietol. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že platenie výživného zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa je potrebné s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine vnímať ako prioritnú pohľadávku, majúcu prednosť pred inými výdavkami rodičov. Tu odvolací súd opäť súhlasí s konštatáciou prvoinštančného súdu v tom smere, že pokiaľ ide o vynakladanie nákladov otca za jeho bývanie v O. v sume 695 libier mesačne za nájom rodinného domu, tak takto vynakladané náklady je potrebné považovať skutočne sa nadštandardné a tým pádom aj do určitej miery neodôvodnené, pretože v čase predchádzajúcej úpravy výživného (apríl 2019) v tom istom rodinnom dome bývali dve dospelé osoby (rodičia maloletej R.) ako aj samotná maloletá R., pričom v súčasnosti daný rodinný dom obýva iba jedna dospelá osoba, t. j. otec maloletej R..
21. V danej prejednávanej veci pri rozhodovaní o dôvodnosti podaného návrhu otca na zníženie výživného súd prvej inštancie okrem základného kritéria pri určení výšky výživného, ktorým sú zárobkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov, ako aj vek a odôvodnené potreby maloletej R. správne poukázal aj na vyšší vek tohto dieťaťa, ktorý je takisto jedným z kritérií majúcim významný vplyv na zmenu rozhodnutia o výške výživného. V danom prípade je maloletá R. v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného takmer o tri roky staršia, navštevuje v súčasnosti štvrtý ročník základnej školy, pričom v čase predchádzajúcej úpravy výživného to bol prvý ročník základnej školy. Uvedený časový odstup od predchádzajúcej úpravy výživného v komplexe zvýšil bežné mesačné náklady matky spojené so zabezpečením výživy, ošatenia, školských a mimoškolských aktivít desať a polročného dieťaťa, na ktorých by sa mal logicky podieľať aj povinný rodič nemajúci dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti.
22. V kontexte takto uvedeného bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu prihliadnuť na napadnutý prvoinštančný rozsudok v rámci odvolacieho konania ako na vecne správny s jeho následným potvrdením v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).