Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-1132-2020.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Subarea
31Ek/1132/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C.D.TRANS, s.r.o., so sídlom J. Murgaša 6/11, 971 01 Prievidza, IČO: 36 349 038, zast.: JUDr. Jana Bezáková, so sídlom Bakalárska 6/6, 971 01 Prievidza, IČO:37 915 061, proti povinným: 1/ AGENTÚRA AMMA, s.r.o., so sídlom Cabanova 3289/13F, 841 02 Bratislava, IČO: 31 405 223, 2/ B.. N. L., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX F, XXX XX R.-N., o vymoženie 5 098,59 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, ktorý ju vedie, pod sp. zn. 318EX 213/20, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinných voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 31Ek/1132/2020 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 12.02.2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného 1/ z a m i e t a .
II. Súd sťažnosť povinného 2/ z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2020 domáhal od povinných vymoženia sumy 5 098,59 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 26Cb/129/2006, zo dňa 29. 05. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 26Cb/129/2006 zo dňa 25. 09. 2007. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, JUDr. Hanu Cibulkovú, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 318EX 213/20.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.02.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdili, exekučný titul im nebol nikdy doručený do vlastných rúk tak, ako to ustanovuje § 266 Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho nie je právoplatný ani vykonateľný a exekúcia neprípustná. Ďalej tvrdili, že povinný 2/ bol do exekúcie nezákonne zatiahnutý, keď nebol priamym účastníkom právneho vzťahu. Stará exekúcia bola v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) zastavená a táto exekúcia sa vedie na jej podklade. Oprávnený považoval návrh na zastavenie exekúcie za účelový a žiadal ho zamietnuť. Exekúcia sa vedie od roku 2008, no povinní až teraz vzniesli výhrady voči doručeniu exekučného titulu, rovnako povinný 2/ plnil dobrovoľne do rúk súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu v starej exekúcii sumu 21 244, 11 EUR z jeho vlastnej vôle.
3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 11 ods. 1, § 29 ods. 1, § 32 ods. 2, ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon
o e-Gov“) a § 1 ods. 2, § 8 ods. 4, § 9 ods. 1a 2 ZoUNEK vyšší súdny úradník návrh povinných na zastavenie exekúcie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku s odkladným účinkom, no ako nedôvodný. Uviedol, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Povinní mali možnosť brániť sa voči exekučnému titulu podaním opravného prostriedku v zákonnej lehote, čo nevyužili. V čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v čase posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, exekučný titul spĺňa všetky náležitosti formálne, aj materiálne ustanovené zákonom. Povinní sa prevzatím exekučného titulu oboznámili s jeho obsahom, a zároveň mali dostatok času sa brániť v základnom konaní. Za mylné považoval tvrdenie, že povinný 2/ je nezákonne zaťahovaný do exekúcie. Exekučné tituly svedčia voči obom povinným, teda aj voči povinnému 2/ a exekúcia je voči nemu preto vedená exekúcia v súlade so zákonom. Dodal, že k zastaveniu starej exekúcie došlo z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, čo preukazuje upovedomenie o zastavení starej exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, sp.zn. EX/574/2010- 37. Oprávnený po splnení podmienok uvedených v § 9 ods. 1 a 2 ZoUNEK využil zákonnú možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia je vedená v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie a preto návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
4/ Proti rozhodnutiu podali povinní (spoločne) sťažnosť, ktorú odôvodňovali tým, že im súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva, vec nesprávne právne posúdil a nevykonal navrhované dôkazy. Preto ho navrhli v celom rozsahu zrušiť. Súd prerokoval vec bez ich prítomnosti, čím im boli odňaté ústavné práva obhajovať sa v konaní pred súdom. Poverenie na vykonanie exekúcie doručil súd iba povinnému 2/, povinnému 1/ nebol doručený vôbec, nakoľko nemá aktivovanú elektronickú schránku. Uznesenie mu súd doručil iba na základe fikcie doručenia. Okresný súd Banská Bystrica zaviazal svojim uznesením odporcu 1/ a odporcu 2/ na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom solidárne, napadnutým uznesením ako i poverením o vykonaní exekúcie, bola založená ich pasívna solidarita a tak i nerozlučné spoločenstvo v konaní.
5/ Zopakovali, že povinný 2/ nebol nikdy účastníkom civilného obchodného konania ako súkromná osoba, ale výhradne len ako konateľ povinného 1/, čiže v súdnom civilnom spore dvoch právnických osôb. Preto jeho postavenie v tomto exekučnom konaní nie je založené na žiadnom relevantnom právnom titule a je v príkrom rozpore so zákonom. Sťažnostný súd by mal preto venovať náležitú pozornosť v spise doloženej Dohode o vrátení finančných prostriedkov v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 17.07.2003, uzatvorenej medzi DREVOUNION SLOVAKIA Prievidza s.r.o., IČO: 36 007 307 a AGENTÚROU AMMA s.r.o., IČO: 31 405 223 zo dňa 12.02.2004, ktorej povinný 2/ nie je účastníkom, a na základe ktorej si spoločnosť CD TRANS s.r.o, Prievidza, IČO: 37 915 061 nárokuje od oboch povinných vrátenie istiny s príslušenstvom v tomto exekučnom konaní. Plnenie povinného 2/ v starej exekúcii bolo pod hrozbou exekúcie jediného majetku súkromnej osoby. Povinný 2/ je z dôvodu postupu súdov dlhodobo vystavovaný nie vlastným zavinením do zložitej životnej situácie. Exekučné konanie sa zo zákona môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon a v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného výlučne z majetku povinného. Oprávnený sa neuspokojil so zaplatením istiny v starej exekúcii, ale cestou nového exekučného konania v rozpore s dobrými mravmi sa snaží získať abnormálne sumy od povinných na základe poverenia o vykonaní exekúcie sp. zn. 32Ek/1132/2020 zo dňa 31.07.2020, kde z istiny 5 098, 59 EUR si za 15 dní cestou exekútora spolu s úrokmi a trovami exekúcie nárokuje uhradiť sumu 44 111,80 EUR. Mali za to, že postup oprávneného napĺňa znaky minimálne nekalého obohacovania sa, ak nie úžery. Pri existujúcej závažnej procesnej vade v konaní označenej i v návrhu na zastavenie exekúcie podanom povinným 2/ nevenoval súd vo svojom uznesení zo dňa 12.02.2021 žiadnu pozornosť.
6/ Oprávnený žiadal rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť, nakoľko sťažnosť považoval za zmätočnú. Ak súd vec prerokoval bez prítomnosti povinných, nejde o odňatie práva obhajovať sa pred súdom. Povinní mali možnosť sa s prejedávanou vecou oboznámiť a mali riadnu možnosť uplatniť procesnú obranu voči exekúcii, čo aj urobili. Pojednávanie je v exekučných konaniach nariaďované len celkom výnimočne, keďže procesné úkony strán a dôkazy možno spravidla vyhodnotiť bez nutnosti jeho nariadenia. Možno konštatovať, že exekučné konanie prebieha v zásade len písomne. Poverenie na vykonanie exekúcie sa povinnému nedoručuje, preto nie zrejmé, aká písomnosť nemala byť doručená povinnému 2/. Účastníkmi konania 26Cb 129/2006, v ktorom bol vydaný exekučný titul boli obaja
neskorší povinní, čo založilo ich postavenie účastníka konania aj v neskoršom exekučnom konaní. Preto tvrdenia, že povinný 2/ nebol účastníkom základného súdneho konania považoval za nepravdivé. Navyše taká procesná obrana nie je v exekučnom konaní opodstatnená a nie je úlohou súdu zaoberať sa touto otázkou v exekučnom konaní. V súvislosti so zastavením starých exekúcií, oprávnený vyžil svoje zákonné právo podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Povinní o nepomere úrokov a istiny zavádzajú, pretože tieto boli priznané exekučným titulom a úroky vyplývajú z pôvodnej výšky istiny 21 244,11 Eur, ktorá bola vymáhaná v starej exekúcii, kde došlo k jej čiastočnému vymoženiu. V rámci opätovného návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil istinu už len v nezaplatenej časti. Aktuálnu výšku úroku z omeškania si v plnej miere spôsobili povinní sami, keďže riadne a včas nesplnili svoj záväzok, a to ani po tom, čo bola ich povinnosť judikovaná.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že táto bola povinným 1/ podaná po zákonom stanovenej lehote. Súd pri doručovaní uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (poznámka - poverenie na vykonanie exekúcie sa s poukazom na § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doručuje len súdnemu exekútorovi) postupoval podľa § 105 ods. 1 CSP v spojení so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon o e-Gov“). Povinný 1/ je právnickou osobou so sídlom na území SR a z údajov obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, do ktorého je zapísaný, mal súd za preukázané, že vznikol v zmysle § 19a ods. 2 OZ, resp. § 62 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dňa 07.11.1995 (t.j. dňa ku ktorému bol zapísaný do obchodného registra). Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ a § 60e zákona o e-Gov sa elektronické schránky právnických osôb so sídlom na území SR zapísaným do obchodného registra aktivovali na doručovanie buď prvým prístupom osoby oprávnenej do elektronickej schránky (resp. do 10 dní odo dňa vykonania úkonu správcu modulu el. schránok), alebo najneskôr 01.07.2017, a to v prípade, že sa v období do 01.07.2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlásil. Preto sa povinnému 1/ najneskôr od 01.07.2017 doručuje do jeho elektronickej schránky. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o e-Gov vyplýva, že tento je lex specialis vo vzťahu k procesným predpisom (napr. CSP) aj čo sa týka ustanovení o elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34). Právna úprava zákona o e- Gov umožňuje doručovanie aj s využitím tzv. náhradného doručenia, resp. fikcie doručenia. Pri doručení bolo aplikované ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenie alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z doručenky nachádzajúcej sa v spise a tvrdení
povinných mal súd za preukázané, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo márne uplynutie úložnej lehoty, a ktorá nastala dňa 05.03.2021, čím v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov došlo k doručeniu uznesenia (o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie, sp. zn. 31Ek/1132/2020 zo dňa 12.02.2021) do elektronickej schránky povinného 1/. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP (o ktorej bol poučený priamo v napadnutom uznesení) je 15 dní od doručenia uznesenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti (§ 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Povinnému 1/ začala dňom 06.03.2021 plynúť lehota na podanie sťažnosti, pričom márne uplynula dňa 22.03.2021, ktorý bol posledným dňom na podanie sťažnosti (na súde, odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho - t.j. poštovému podniku alebo elektronickými prostriedkami). Nakoľko povinný 1/ podal sťažnosť súdu až 30.03.2021, jeho sťažnosť bola podaná po lehote, preto ju musel súd ako oneskorene podanú zamietnuť podľa § 250 ods. 1 CSP bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
14/ Vo vzťahu k sťažnosti podanej povinným 2/, podanej v zákonom stanovenej lehote, sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že jeho sťažnosť, vychádzajúca už len z toho, že exekúcia je voči nemu nesprávne vedená, pretože nebol účastníkom právneho vzťahu, doplnená tvrdeniami o neprimeranej výške úrokov a trov, nie je dôvodná.
15/ K namietanému prerokovaniu veci v neprítomnosti účastníkov, súd uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania exekučný súd nevykonáva dokazovanie, keďže je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, najmä z predložených listín. Exekučný poriadok v právnej úprave účinnej od 1. apríla 2017 už neobsahuje povinnosť obligatórne pojednávanie nariadiť, ale ide o fakultatívnu možnosť exekučného súdu, ktorá závisí od jeho uváženia (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku), pričom však musí byť rešpektované právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené sa v tejto fáze súdneho konania pojednávanie za prítomnosti účastníkov spravidla nenariaďuje, to platí najmä v prípade, ak povinný neuviedol vo svojich námietkach/návrhoch také skutkové tvrdenia, ktoré je potrebné na pojednávaní overiť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Výsluch, resp. pojednávanie by boli namieste, pokiaľ by v konaní boli sporné skutkové okolnosti prípadu, o také však v danej veci nešlo a pre rozhodnutie súdu boli postačujúce podania a listiny nachádzajúce sa v spise.
16/ Nesúhlas povinného 2/ s vedením exekúcie voči nemu, resp. nesprávnosti jej vedenia voči nemu, treba odmietnuť ako neopodstatnený. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Povinnosť zaplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému bolo uložené exekučným titulom povinnému 1/ a povinnému 2/ spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Preskúmavanie „správnosti“ exekučného titulu exekučným súdom neprichádza do úvahy a je bez akéhokoľvek právneho významu skúmanie postavenia povinného 2/ v základnom konaní (pred vydaním exekučného titulu, t.j. či bol konateľom alebo ako tvrdil súkromnou osobou). Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
17/ Napriek tomu možno povinnému 2/ ozrejmiť, prečo sa exekučný titul vzťahuje aj na neho, a to za pomoci odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/129/2006-69 zo dňa 29.05.2007 (ktorý je exekučným titulom v posudzovanej veci). Okresný súd Bratislava II pri rozhodovaní vychádzal (vykonával dokazovanie) z mandátnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou DREVOUNION SLOVAKIA PRIEVIDZA, spol. s r.o. a spoločnosťou AGENTÚRA AMMA, s.r.o. zo dňa 17.07.2003 a z dohody o vrátení finančných prostriedkov v zmysle Mandátnej zmluvy z 17.07.2003, ktorú uzavreli vyššie uvedené spoločnosti dňa 12.02.2004, a na ktoré odkazoval aj povinný 2/ v sťažnosti. Ďalej však už povinný 2/
neuviedol, že súd rozhodoval aj na základe dohody o uznaní záväzku a o spôsobe a termíne jeho úhrady zo dňa 11.07.2005 uzavretej medzi DREVOUNION SLOVAKIA Prievidza, s.r.o., AGENTÚRA AMMA, s.r.o. a Ing. Darinou Kišovou, z ktorej článku III. vyplynulo, že Ing. Darina Kišová prehlásila, že pristupuje k záväzku, ktorý má AGENTÚRA AMMA, s.r.o. voči DEVOUNION SLOVAKIA PRIEVIDZA spol. s.r.o. vo výške 640 000,- Sk a v prípade, že sa AGENTÚRA AMMA s.r.o. omešká s úhradou splátok, zaväzuje sa tento záväzok plniť Ing. Darina Kišová, ktorá sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi AGENTÚRA AMMA, s.r.o. a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pretože po vykonanom dokazovaní Okresný súd Bratislava II vydal exekučný titul, ktorým povinnosť uložil tak spoločnosti AGENTÚRA AMMA, s.r.o., ktorý je povinným 1/ v exekúcii ako aj Ing. Darine Kišovej, ktorá je povinným 2/ v exekúcii, nemožno vysloviť iný záver, než ten, že obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Exekučný súd nie je zásadne oprávnený zmeniť ani zrušiť exekučný titul a ani preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Nakoľko povinný 2/ namietal skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu (keď svoje tvrdenia o neprípustnosti exekúcie odvodzoval od zmlúv z rokov 2003 a 2004), vydaním exekučného titulu ich relevancia pominula. Vychádzajúc z uvedeného, neboli ničím podložené tvrdenia povinného 2/, že bol nezákonným spôsobom zatiahnutý do exekúcie a z tohto dôvodu niet právneho titulu na vykonanie exekúcie voči nemu, spôsobilé privodiť zmenu, ani zrušenie napadnutého rozhodnutia.
18/ Za nesprávne súd považoval aj tvrdenia povinného 2/ o tom, že Okresný súd Banská Bystrica, ako exekučný súd, vydaním poverenia založil pasívnu solidaritu a nerozlučné spoločenstvo povinných. Solidarita povinných (v tomto prípade sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo) bola založená už dohodou o uznaní záväzku a spôsobe a termíne jeho úhrady zo dňa 11.07.2005, táto solidarita bola prevzatá i do exekučného titulu, podľa ktorého mali povinní (v základnom konaní v postavení žalovaných) splniť povinnosť oprávnenému spoločne a nerozdielne. Exekučný súd pri vydaní poverenia vychádzal tak z exekučného titulu ako aj z návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal vymôcť nárok (jeho zvyšnú časť) od oboch povinných. Pre úplnosť veci možno dodať, že napriek tomu, že v prípade solidárneho záväzku ide o spoločné práva a povinnosti účastníkov konania, má záväzok každého zaviazaného solidárneho dlžníka samostatný osud. Preto ani v prípade, že veriteľ žaluje viacerých solidárnych dlžníkov, nejde na žalovanej strane vždy o nerozlučné procesné spoločenstvo iba z dôvodu solidarity (Ro NS SR, sp. zn. 5Cdo 79/2003). Súdna prax aj právna teória vychádza z toho, že osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.
19/ Súd pri rozhodovaní o sťažnosti na námietku povinného 2/ týkajúcu sa tvrdení o neuspokojení sa oprávneného so zaplatením istiny a požadovaním vysokých úrokov a trov, čo malo podľa jeho tvrdenia predstavovať nekalé obohacovanie až úžeru, neprihliadal. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je obsiahnutá tzv. koncentračná zásada exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Nakoľko povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie tieto skutočnosti neuvádzal, hoci ich objektívne uviesť mohol, ich namietanie až v sťažnosti nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky, preto sa súd v sťažnostnom konaní nimi nezaoberal.
20/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinný 2/ súdu netvrdil a nepreukázal žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a teda napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nesprávne, sudca jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).