Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: I.B.A.C., spol. s r.o., so sídlom Brno, Nové sady 988/2, Česká republika, IČ: 188 27 331, adresa na doručovanie: N.. P. U., S.., konateľ I.B.A.C., proti povinnej: Q. G., nar. XX. XX. XXXX, W., T. 1, v konaní zastúpenej JUDr. Albínom Kostolanským, advokátom so sídlom Jablonové 323, o vymoženie 6 638,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. septembra 2020, č. k. -173, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. apríla 2021, č. k. -234 , takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením (ďalej v texte spolu len „napadnuté uznesenie“) uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -140 zo dňa 12. 07. 2019, vydané vyšším súdnym úradníkom, v časti výroku, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31. 03. 2017 zamietnutý, zmenil a exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil. Vo zvyšnej časti sťažnosť povinnej zo dňa 31. 07. 2019, podanú proti uzneseniu Okresného súdu Komárno vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. -140 zo dňa 12. 07. 2019, zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. a , , , a (ďalej v texte len „CSP“), a , Exekučného poriadku, a , , , a (ďalej v texte aj len „ObZ“). Argumentoval, že dňa 12. 07. 2019 vydal vyšší súdny úradník Okresného súdu Komárno uznesenie č. k. -140, ktorým návrh povinnej zo dňa 20. 06. 2018 na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie zamietol. V predmetnom uznesení vyšší súdny úradník vyhodnotil podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania vymáhania nároku za nedôvodný, keď argumentoval ustanoveniami , a . Za nedôvodný vyhodnotil i návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, keď vymáhaná pohľadávka vznikla z dohody o pristúpení k záväzku a nie zo zmenky. Pre nevzhliadnutie dôvodu na odklad exekúcie zamietol i tento návrh povinnej. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote povinná sťažnosť, v ktorej namietala správnosť napadnutého uznesenia v časti zamietnutého návrhu na zastavenie exekúcie, keď mala za to, že v danom prípade s poukazom na ustanovenie , Exekučného poriadku nebolo možné voči nej vykonať exekúciu, nakoľko exekučným titulom bol prvotne zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom v Brne a potvrdený Krajským súdom v Brne. Tieto rozhodnutia jej však nikdy doručené neboli, lebo nebola ani zmenkovým dlžníkom, ani avalistom, s veriteľom nemala žiaden vzťah z titulu pôžičky, či úveru. Skutočnosť, či jej tieto rozhodnutia boli doručené však súd v tejto veci nijako

neskúmal. Doplnila, že bola účastníkom len konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , predmetom ktorých bol odporovateľný právny úkon z titulu majetku - rodinného domu v Komárne a ďalšieho bitúnku. Tieto rozhodnutia sa nijako netýkali jej povinnosti uhradiť pohľadávku oprávneného z jej príjmov, ale len z majetku, ktorý bol predmetom žaloby oprávneného v predmetných súdnych konaniach. Keďže k prevodu povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (zmenkových rozhodnutí) na ňu nedošlo, tieto exekučné tituly sa voči nej nikdy nestali vykonateľné. Podľa jej názoru povinným v tomto exekučnom konaní má byť jej manžel a nie ona. Mala za to, že nebolo jej povinnosťou uhradiť celý záväzok dlžníka zo zmenky s príslušenstvom, ale len z ušlého majetku. Exekúciu na svoj majetok považovala za nezákonnú. Konštatovala, že v napadnutom uznesení sa súd nijako nezaoberal jej návrhom na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku, keď oprávnený mal návrh na vykonanie exekúcie doplniť do 30. 01. 2016, čo neučinil a preto mal súd ešte v roku 2016 exekúciu zastaviť. Tiež namietala, že súd v napadnutom uznesení neriešil jej námietku premlčania zdôvodnenú , , keď návrh na vykonanie exekúcie bol v danom prípade podaný po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby. Preto navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu v celom rozsahu zastaviť.

3. Preskúmaním podanej sťažnosti aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia dospel k záveru, že v danom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný po uplynutí premlčacej doby, ktorú bolo potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení a nie podľa ustanovení , ako to učinil vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. V danom prípade bol exekučným titulom rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -128 zo dňa 13. 12. 2004, ktorým bolo oprávnenému ako veriteľovi voči dlžníkom priznané právo na zaplatenie sumy 6 638,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 6 638,78 eura od 01. 07. 1997 do zaplatenia, ktorý nárok vznikol oprávnenému z titulu nesplnenia obchodnoprávneho záväzku vyplývajúceho z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 25. 10. 1996, na základe ktorej sa dlžníci (jedným z dlžníkov bol manžel povinnej) zaviazali uhradiť veriteľovi spoločne a nerozdielne sumu 6 638,78 eura do 30. 06. 1997. Premlčacia doba potom začala plynúť v zmysle veta prvá dňom 01. 07. 1997 (t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 25. 10. 1996) a uplynula dňa 01. 07. 2007. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného doručený súdnemu exekútorovi až dňa 16. 04. 2014, bolo to po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby v zmysle . Preto vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, keď exekúcia bola pre premlčanie výkonu súdneho rozhodnutia neprípustná, preto v tejto časti vyhodnotil sťažnosť podanú povinnou proti napadnutému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu č .k. -140 zo dňa 02. 07. 2019 ako dôvodnú a napadnuté uznesenie v tejto časti prvým výrokom uznesenia zmenil.

4. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, zhodne s názorom vyššieho súdneho úradníka konštatoval, že exekučným titulom v danej veci nebolo rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Preto nebol dôvod, aby postupoval podľa ustanovenia § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tejto časti potom podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil i sťažnosť povinnej v časti, v ktorej namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď vyslovením právnej neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní BSM medzi dlžníkom z titulu dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 25. 10. 1996 (manželom povinnej) a povinnou (konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. ) vo vzťahu k oprávnenému, oprávnený vychádzajúc z ustanovenia mohol od povinnej žiadať, aby uspokojila predmetnú pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (manželovho) majetku. Z uvedeného dôvodu mal za to, že na strane povinnej bola daná pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. I v tejto časti preto podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

5. Proti prvému výroku uznesenia, ktorým bola exekúcia zastavená, podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie v tejto časti označil za nesprávne a contra legem a tvrdil, že proti uzneseniu v tejto časti je prípustné odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul, že sa jedná o exekučné konanie, ktorým sa vymáha nepremlčaný judikovaný právoplatný a vymáhateľný

majetkový nárok v Slovenskej republike na základe exekučného titulu. Mal za to, že súd prvej inštancie aplikoval na daný exekučný prípad nesprávne právne predpisy, z čoho potom dovodil nesprávne právne závery. Namietal nesprávne právne posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinnou, čo si vyžadovalo zistiť, kedy mohol oprávnený právo voči povinnej uplatniť na súde prvý raz, vyhodnotiť právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu voči povinnej, na ktoré atribútu súd prvej inštancie celkom rezignoval. Dôvodil, že exekučný titul tvorí triáda právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí voči povinnej: rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -128 zo dňa 13. 12. 2004 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. -737 zo dňa 30. 04. 1997 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -835, ktorý sa stal právoplatným 01. 02. 2008 a vykonateľným 04. 02. 2008, ktorými súdy konštitutívnymi výrokmi určili, že žalobami napadnuté právne úkony povinnej Q. G., tzn. Kúpna zmluva a Dohoda o vyporiadaní BSM sú voči žalobcovi (oprávnenému) právne neúčinné, v zmysle ust. b) . Táto triáda právoplatných a vykonateľných rozhodnutí tvorí jeden integrálny exekučný titul (celok) podľa ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. To čo odporovateľným úkonom - právne neúčinnou kúpnou zmluvou a právne neúčinnou dohodou o vyporiadaní BSM - ušlo z dlžníkovho majetku (manžela povinnej Q.. G.) sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. W. (RD a Predajňa) a LV č.XXXX v k. ú. N.. V zmysle citovaného mu teda vzniklo z exekúcie konštitutívne právo domáhať sa predaja uvedených nehnuteľností v exekučnom konaní podľa . . Vzhľadom na to, že je rozhodnou právnou normou je , preto na inštitút posúdenia námietky premlčania dopadá aplikácia ust. až 110 , ktorými sa spravuje beh premlčacej doby v občiansko-právnych vzťahoch. Dodal tiež, že vzhľadom na úspešné vyslovenie právnej neúčinnosti bola na strane povinnej dňom nadobudnutia právoplatnosti (01. 02. 2008) založená tzv. pasívna vecná legitimácia v zmysle Exekučného poriadku. Prvým dňom, kedy mohol z exekúcie podať objektívne návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej bol deň 01. 02. 2008. Mal za to, že v danom prípade bol preukázaný zákonný prechod práva na povinnú, manželku solidárneho dlžníka v rade 2. L. G.. Na základe exekučného titulu boli žalovaní solidárni dlžníci 1. I. Z. 2. L. G. povinný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 200.000 SK so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 1997 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V aplikácii ust. Obč. zákonníka na daný prípad platí, že v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, teda do 19. 11. 2005, boli povinní dlžníci uhradiť svoj dlh. Veriteľ uplatnil svoju pohľadávku u súdneho exekútora JUDr. Szénasiho dňa 04. 01. 2008. K zastaveniu exekúcie EX 1/2008, ku ktorému došlo v roku 2014 (dňa 27. 01. 2014), v dôsledku vyhlásenia konkurzu však po dobu exekúcie (od jej začatia v roku 2008 - 11. 02. 2008) premlčacia doba v EX 1/2008 nebežala. To, že podal súdnemu exekútorovi JUDr. Ivančíkovi Jozefovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 16. 04. 2014 značilo, že návrh na vykonanie exekúcie (novej) bol podaný včas, pred uplynutím desať ročnej lehoty zakotvenej v ust. . Uzavrel, že podľa nemohlo nastať premlčanie exekučne vymáhanej pohľadávky v exekúcii a súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčania podľa . Dodal tiež, že ak bolo právo priznané právoplatne v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v a zároveň skorej než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby

- výkon rozhodnutia, resp. Exekučné konanie musí byť začaté do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. Pokiaľ ide o situáciu, keď právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v ods. l alebo po jej uplynutí, vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr do 3 mesiacoch od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak právo nemožno súdne (exekučne) vykonať. Uviedol, že predmetnej exekúcii predchádzala exekúcia , ktorá bola začatá dňa 04. 01. 2008 a trvala až do roku 2014. V rámci tejto exekúcie bola povinná jej účastníčkou, a to vo fáze od 11. 02. 2008, keď bývalý súdny exekútor vydal v rámci EX 1/2008-7,8 Upovedomenia o začatí exekúcie, kde zahrnul medzi účastníkov konania aj povinnú, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. S povinnou ako účastníčkou konania konal bývalý súdny exekútor aj v ďalších exekúciách , a ďalej EX 2275/2003 a urobil prvé úkony voči povinnej už 10. deň od nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku OS v Komárne č. k. -737 zo dňa 30. 04. 2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -835, o právnej neúčinnosti právnych úkonov povinnej. Potom z objektívnej lehoty v trvaní 3 mesiacov v zmysle ust. uplynulo len prvých desať dní. Pretože dňom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka L. G., podľa Obchodného vestníka, došlo ku dňu 27. 01. 2014 k zastaveniu EX 1/2008 v časti povinného v 2. rade a jeho manželky povinnej Q. G., a to zo zákona ex lege - v prípade ak oprávnený z exekúcie podal (nový) návrh na vykonanie

exekúcie dňa 16. 04. 2014 proti povinnej, exekúciu, ktorá je predmetom tohto konania, bolo potom možno v zmysle vykonať, a teda nemohla byť táto exekúcia č. k. premlčaná. Po zastavení exekúcie (v konaní EX 1/2008) mu začala plynúť nová 3 mesačná lehota. Koniec trojmesačnej lehoty v danom prípade pripadol na deň 27. 04. 2014 - tento deň ešte nemohlo nastať premlčanie rozhodnutím priznaného práva voči povinnej. Ďalej uviedol, že v zmysle exekučnej triády vzniklo právo veriteľa a zároveň oprávneného z exekúcie uplatniť exekučné konanie proti povinnej najskôr 01. 02. 2008, teda zjavne až po márnom uplynutí desaťročnej premlčacej doby (po 01. 07. 2007) rozhodnutím priznaného práva - lebo medzi časom od 01. 07. 1997 do 01. 07. 2007 nebolo ešte právoplatne skončené súdne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov voči povinne. Teda nemohol pred 01. 02. 2008, resp. pred 01. 07. 2007 viesť, resp. zahájiť výkon rozhodnutia (exekúciu), keď nemal voči povinnej ešte patričný exekučný titul. Zastal tiež názor, že námietka premlčania exekučnej pohľadávky podľa ust. a povinnej reprezentuje výkon práva, ktoré je v rozporu s dobrými mravmi podľa ust. a zároveň v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a ktoré - v zmysle kogentného ustanovenia nepožíva právnu ochranu. Povinná sa dopustila protiprávneho konania vo forme odporovateľných právnych úkonov odporujúcim dobrým mravom. Navyše márne uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty spôsobila svojím úskočným konaním povinná s cieľom „dobehnúť“ a poškodiť oprávneného z exekúcie.

6. Povinná vo svojej replike zastala názor, že exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Brne č. k. a iného rozhodnutia, ktorého účastníkom nikdy nebola. Mala za to, že exekúciu bolo možné viesť len proti povinnému L. G., nar. XX. XX. XXXX. Zopakovala tie isté skutočnosti ako vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Zvýraznila, že exekučné konania EX 2/2008 a EX 2275/3, vedené JUDr. Jozefom Ivančíkom boli zastavené ex lege pre vyhlásenie konkurzu. Trvala na tom, že exekučné tituly bolo možné vymáhať do 10 rokov od splatnosti pohľadávok alebo do 3 mesiacov od právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Zotrvala na svojom tvrdení, že v exekučných konaniach boli dôvody na zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s odkazom na nesplnenie zákonných požiadaviek podľa ust. § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Žiadala odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a exekúciu zastaviť v plnom rozsahu.

7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré mu predchádzalo, najskôr posudzoval, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa ust. ods. c) odmietnuť.

8. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Okruh uznesení súdu prvej inštancie proti ktorým je odvolanie prípustné zákon taxatívne vymenúva v ust. . Odvolanie je tak prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Znamená to, že proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je.

12. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12. 07. 2019 súd prvej inštancie uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, č. k. -140, zamietol návrh povinnej zo dňa 20. 06. 2018 na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podala povinná sťažnosť, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia.

14. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

15. Podľa , sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

16. Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

17. V zmysle , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o sťažnosti povinnej proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým návrh povinnej zo dňa 20. 06. 2018 na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie zamietol. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie, teda sťažnosť nemá tzv. devolutívny účinok. Rozhoduje o nej sudca (a v prípade, ak je súdom prvej inštancie krajský súd, tak senát) toho súdu, ktorý uznesenie vydal. Sudca rozhoduje o sťažnosti formou uznesenia, pričom môže rozhodnúť buď tak, že zamietne sťažnosť v prípade, ak je nedôvodná, alebo napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, ak je sťažnosť dôvodná. Je nutné zvýrazniť, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo zásady procesnej ekonómie, rozhodnutie sudcu o sťažnosti je rozhodnutím konečným, rozhodnutím bez možnosti podať proti nemu akýkoľvek ďalší opravný prostriedok, teda proti tomuto rozhodnutiu sudcu o sťažnosti povinnej zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 a contrario).

20. Za danej situácie preto odvolací súd postupujúc v intenciách vyššie citovanej zákonnej úpravy odvolanie oprávneného podľa odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, na základe čoho sa ďalej nezaoberal dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).