Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-16-2021.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10T/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. augusta 2021
rozhodol:
Obžalovaný P. O. Q. G. O. X. Q., nar. XX. XX. XXXX v M. K., trvale bytom P. S. XXX, XXX XX N. N. H. P., občan SR
je vinný, že
- dňa 31. 10. 2017 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách na parkovisku M. - D. v Q., na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol Q. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Č.. XXXX/XXA, Z. a to tým spôsobom, že ho po predchádzajúcej slovnej hádke niekoľkokrát udrel zatvorenou päsťou do oblasti tváre, následkom čoho Q. C. spadol na zem, čím mu spôsobil zranenia a to pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu spodiny pravej očnice, s komunikáciou do pravej hornočeľustnej prínosovej dutine a s prítomnosťou krvi v tejto dutine s predpokladanou dobou liečenia a pracovnej neschopnosti 3-5 týždňov, pričom obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali do 1 mesiaca.
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejne prístupnom výtržníctva
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek. 1 Tr. zák a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zák.
za to sa odsudzuje
podľa § 364 ods. 1. Tr. zák s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 56 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný p e ň a ž n ý t re s t vo výške 500 (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený u k l a d á náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd o d k a z u je poškodeného Q. C., nar. XX. XX. XXXX bytom L. XXXX/ XXA, Z. s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
odôvodnenie:
Dňa 18. 03. 2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený ho zobral do práce. Po čase mu začal vykrikovať, že kradne naftu, čo nebola pravda. Vždy musel s pomocou iných vyvracať jeho tvrdenia. Keď nastúpil do práce nový kolega, tak ho poškodený s H. a Z. chceli z práce dostať, lebo sa báli, že prídu o prácu. Vyčítali mu, že ho tam dostal on. Chceli obžalovaného nafotiť pri krádeži nafty, ale on naftu nekradol. Povedal mu o tom H., povedal, čo chcú robiť. S poškodeným mal slovnú výmenu, poškodený sa vtedy opil, chodil aj medzi jednotlivými partiami. Poškodený prišiel za ním s tým, že má s ním problém. Obžalovaný mu povedal, aby odišiel preč. Nevie ako utrpel zranenia, on ho neudrel. Bol v podnapitom stave, tackal sa, určite vypil viac ako 3 pol deci. Pil aj s inými partiami. Aj on si vypil asi 4 pivá, nie toľko, ako poškodený. Nebol som opitý ani agresívny. Na poškodeného žiadne trestné oznámenie nepodával, bol kolegiálny. Nevidel na ňom žiadne zranenia. Keď od neho odišiel, už ho nevidel, bolo okolo 20.00 hodiny. Videl len staré zranenie, o ktorom poškodený povedal, že ho v minulosti prepadli. Poškodený bol agresívny, viacerých ľudí chytal pod krkom. Poškodený sa potácal, vykrikoval, že ho dostane z práce. Vo firme pracuje 4 roky, zamestnávateľ je spokojný, s kolegami vychádza normálne. Z. nepovedal, že poškodeného udrel. Poškodený uviedol, že vzťah s obžalovaným je čisto pracovný, predtým ho nepoznal. Chcel ísť robiť k nim, on sa zmienil šéfovi. Končil prácu okolo obeda, čakal na kolegu H., asi o 13.30 h išli do dediny na nákup. Zdržali sa asi dve hodiny, prišiel na parkovisko k ostatným šoférom a začali popíjať. Dal si asi dva - tri poháriky, potom prišiel O., pridal sa k nim. Potom sme sa pohádali, lebo robí zlé meno firme. Obžalovaný ho udrel, spadol ku kolesu pod kabínu, chcel vstať, ale stále ho bil. Ušiel, ale spadol, chlapi na neho kričali, aby prestal, že sú tam kamery. Potom išiel za ním, či je spokojný. Obžalovaný na neho kričal, či mu je málo a znova ho udrel. Skočil medzi nich H. a poslal ho spať. Spadol dvakrát, prvýkrát, keď ho udrel a druhýkrát, keď pred ním utekal. Udrel ho raz päsťou do tváre, na zemi ho kopol. Keď sa vrátil, udrel ho druhýkrát päsťou do tváre. Nebránil sa, lebo to nečakal. Nikto mu nepomohol, ale prvýkrát mu asi pomohol vstať R. O.. V minulosti konflikty s kolegami nemal. Nikto iný ho nebil. Nikoho pod krk nechytal, to si vymysleli. Ráno mal opuchnuté oko, dobre nevidel. Volal do firmy a švagrovi, ktorý po neho prišiel. Po príchode domov ho zaviezol na pohotovosť. Mal opuchnuté oko, zlomený nos a malíček. Malíček ho začal bolieť, keď sa zobudil, nevie, či som si ho poranil pri páde, alebo keď si chránil hlavu. Napadnutie videlo viacej svedkov. R. O., Z. L., Z. H., ostatných po mene nepozná. Proti obžalovanému neintrigoval, z práce som ho dostať nechcel, aj mu to povedal. Známy, ktorého priviedol do práce, nebola konkurencia. Svedok Z. uviedol, že pri tom nebol, vtedy bol doma. Poškodený chcel, aby mu priniesol nejaké veci. Na ďalší deň mu volal, že ho napadol O. a švagor ide pre neho. V práci s O. nakladali na spoločnej nakládke. Povedal mu, že obžalovaný povedal, že sa pochytili, ohľadom práce. Vraj ho chce Q. dostať z práce a že ho dva - trikrát udrel. Nikto z kolegov mu o konflikte nič nevravel. Poškodeného som nikdy nevidel agresívneho, nevidel, že by sa s niekým bil. Obžalovaný nemal s kolegami žiadne konflikty. Svedok E. uviedol, že keď prišiel na parkovisko, kamaráti už popíjali. Bol tam aj poškodený a mal dosť vypité, mal v ruke fľašu koňaku alebo whisky, chytil ho pod krk. Povedal mu, aby to nerobil, že to nemám rád. Odišiel a po čase sa vrátil s fľašou. S obžalovaným riešili naftu a gurtne. C. búchal do P. bruchom a hovoril, že ako ho dostal do firmy, tak ho z nej aj dostane. Obžalovaný mu povedal, aby ho nechal na pokoji. Nevidel, že by poškodený spadol ani či ho obžalovaný udrel. Bol tam s kolegom L.. Podišli stranou, lebo od vedúceho mali príkaz nezapájať sa do žiadnych hádok. Nevidel poškodeného ležať na zemi a nevidel žiadne zranenia. Svedok U. uviedol, že na parkovisku bola zábava, popíjalo sa, debatovalo. Žiadnu hádku, ani bitku nevidel. Poškodený bol pod vplyvom alkoholu, bol otravný, chytal ho za krk. Nevie, že by mal obžalovaný s niekým konflikt. Svedok poškodeného nenapadol.
Svedok Z. uviedol, že na parkovisku videl poškodeného, bol veľmi opitý, tackal sa, chôdza bola na spadnutie. On ho spadnúť nevidel, Pôsobil agresívne, kolegu B. chytil za krk, pýtal sa, či sa ho bojí, či ho má udrieť, ten to zahral na žart. Nevidel, že by niekoho iného chytil pod krk, ale bolo vidieť, že hľadá konflikt. Obžalovaný sa správal normálne, piť som ho nevidel a agresívne sa nesprával. Svedok potom odišiel. Neskôr počul krik, išiel sa dozadu pozrieť, počul ako O. povedal poškodenému, aby išiel preč, nech mu dá pokoj. Súd ďalej vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisniciach o hlavných pojednávaniach.
Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.. Po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že obžalovaný sa dopustil skutku prevažne tak ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný vinu popiera. Súd má nesporne preukázanú existenciu zranení poškodeného. Tieto zranenia sú objektivizované predovšetkým lekárskymi správami. Súd podotýka, že ide o správy od viacerých lekárov a špecialistov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Súd má tak bez najmenších pochybností preukázané, že poškodený utrpel pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu spodiny pravej očnice, s komunikáciou do pravej hornočeľustnej prínosovej dutine a s prítomnosťou krvi v tejto dutine a odtrhnutie vystierača (šľachy) malíčka v oblasti úponu. O zraneniach svedčí aj výpoveď švagra poškodeného, ktorý po neho prišiel a po príchode na Slovensko ho zaviezol na pohotovosť. Súd tak považuje za vylúčené, že by išlo o zranenie staršieho dáta. Podstatnou otázkou však je, ako mohlo dôjsť k zraneniu, t. z. k mechanizmu zranenia. Pokiaľ svedok H. uvádzal, že poškodený zranenia utrpel pádom pod vplyvom alkoholu, toto tvrdenie môže byť pravdivé len čiastočne. Hoci súd má z výpovedí svedkov preukázané, že poškodený bol silno pod vplyvom alkoholu a tackal sa, podstatným sa však súdu javia závery znaleckého dokazovania. Znalec Doc. MUDr. Popelka popísal, že k zraneniu očnice a oka došlo s najväčšou pravdepodobnosťou úderom päsťou. Nevylúčil síce, že by k zraneniu nemohlo dôjsť aj inak (pádom) avšak sám sa za 30 rokov praxe nestretol s tým, aby takéto zranenie nevzniklo úderom päsťou. Argumentáciu znalca podporenú dlhoročnou praktickou skúsenosťou považuje súd za tak závažnú a dôveryhodnú, že otázku mechanizmu vzniku zranenia oka a očnice považuje za preukázanú. Súd však musel zistiť príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom, t. z. či k zraneniam došlo vinou obžalovaného. Žiaden zo svedkov nevidel útok obžalovaného na poškodeného. Aj svedkovia uvádzaní poškodeným tvrdili, že žiaden úder nevideli. Na druhej strane má ale súd preukázaný verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Žiaden svedok neuviedol žiadny iný závažný konflikt (okrem chytania pod krk, ale bez konfliktu). Niektorí svedkovi (Z., L., O.) však uviedli, že na druhý deň počuli o potýčke medzi obžalovaným a poškodeným. Za kľúčové svedectvo považuje súd výpoveď svedka Z., ktorý uviedol, že mu obžalovaný povedal, že sa s poškodeným pobil a dvakrát ho udrel. Napriek tomu, že ide o dlhoročného kamaráta poškodeného súd túto výpoveď nespochybňuje. Svedok uviedol, že s obžalovaným vychádza dobre a súd nevidí dôvod, prečo by sa svedok mal podieľať na krivom obvinení obžalovaného. Jedná vec je tváriť sa, že nič nevidel (ako väčšina) a druhá je vedome klamať a obviniť nevinného človeka. Pokiaľ poškodený s Z. mali výhrady voči obžalovanému pre údajnú pomoc pri získaní zamestnania pre známeho, motív pomsty a postup s krivým obvinením sa súdu zdá nepravdepodobný. Na základe znaleckého dokazovania a výpovediam poškodeného a svedka Z. má súd preukázané, že k zraneniu oka a očnice poškodeného došlo úderom päste a poškodeného udrel obžalovaný.
Súdu sa však nepodarilo preukázať koľkokrát a v akom časovom rozpätí udrel obžalovaný poškodeného, ale zranenie oka vzniklo jedným úderom (ako uviedol znalec). Súd sa dôvodne domnieva, že ho udrel aspoň dvakrát (priznanie Z.), avšak nepodarilo sa preukázať, či k úderom došlo pri jednom konflikte alebo pri opakovanom konflikte. Súdu sa taktiež nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi zranením malíčka ruky a konaním obžalovaného, keďže znalec uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou k nemu došlo pádom. Nepodarilo sa preukázať, či poškodený spadol a zranil si malíček po údere, pri úteku, alebo pádom vlastnou vinou, keďže je preukázané, že bol pod vplyvom alkoholu a tackal sa (svedok H. uviedol pády pri návesoch). Na základe uvedeného, keďže súd nemal preukázané, že zranenie malíčka spôsobil obžalovaný došlo aj k úprave skutkového stavu oproti obžalobe pokiaľ ide o dĺžku práceneschopnosti a dobe obmedzenia.
Súd považuje za preukázané, že obžalovaný P. O. napadol Q. C.D., čím sa dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a spôsobil mu zranenie - pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu spodiny pravej očnice, s komunikáciou do pravej hornočeľustnej prínosovej
dutine a s prítomnosťou krvi v tejto dutine s predpokladanou dobou liečenia a pracovnej neschopnosti 3-5 týždňov, pričom obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali do 1 mesiaca, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví § 156 ods. 1 Tr. zák..
Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na zásady generálnej a individuálnej prevencie pri aplikácií poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z miesta pobytu je hodnotený kladne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že sa dopustil 2 priestupkov na úseku dopravy. Nemá žiaden záznam v registri trestov. Súd mu preto priznal poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Obžalovaný spáchal dva trestné činy - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví § 156 ods. 1 Tr. zák.. Súd tak vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť - spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). Súd preto ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa ustanovenia s prísnejšou trestnou sadzbou, čo je sadzba za prečin výtržníctva. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mohol súd uložiť trest v rozmedzí 0 až 3 roky. Vzhľadom k osobe obžalovaného a všetky okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa postačí aj alternatívny trest. Súd prihliadol na jednej strane na osobu obžalovaného. Ide doposiaľ o netrestaného človeka s dobrou povesťou. O jeho kladných povahových črtách sa vyjadrovali aj svedkovia. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že sa stará o chorú manželku a deti (s pomocou svokry) a ocenil jeho starostlivosť a obetavosť. Na druhej strane prihliadol na skutočnosť, že to bol práve poškodený, kto vyprovokoval konflikt. Z výpovede svedkov má súd jednoznačne preukázané, že sa mu vyhrážal vybavením výpovede, strkal do neho a najmä bol pod vplyvom alkoholu. Z takto zisteného stavu súd dospel k záveru, že obžalovaný sa bránil, avšak neprimerane a nevhodne. Súd mu preto uložil peňažný trest v uvedenej výmere a zároveň uložil aj náhradný trest odňatia slobody. Uložený trest považuje súd za spravodlivý a dostatočný.
Pokiaľ ide o náhradu škody súd odkázal poškodeného na civilné konanie. Z vykonaného dokazovania súd nemá preukázané, že zranenie malíčka spôsobil obžalovaný. Konflikt vyvolal poškodený, ktorý pod vplyvom alkoholu verbálne zaútočil na obžalovaného so snahou vyvolať konflikt (tlačenie bruchom) pričom nevhodne sa správal aj k iným osobám (chytanie pod krk). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že ku konfliktu došlo aj vinou poškodeného, pričom je potrebné objektivizovať mieru zavinenia jednotlivých aktérov. Toto zisťovanie však prekračuje rámec trestného konania a neúmerne by ho predĺžilo. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).