Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-2964-2016.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Subarea
23Er/2964/2016
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX Z., proti povinnému: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom Exekútorského úradu Duklianských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 192/2016, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné v sume 253,70 Eur a od 01.12.2016 platiť bežné výživné mesačne sumou 130,-Eur a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému súd náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému nepriznáva.
III. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,40 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor doručil dňa 25.11.2016 Okresnému súdu Malacky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorskému úradu dňa 18.11.2016 a to na podklade exekučného titulu - Rozsudok Městského soudu v Brne, č. k. 40P 24/2016-133 zo dňa 14.06.2016.
Súd poverením zo dňa 07.12.2016, pod č. 5106 077081 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné za dobu od 01.05.2016 do 30.10.2016 v sume 253,70 Eur a od 01.12.2016 platiť bežné výživné mesačne sumou 130,-Eur, preddavok na výživné 100,- Eur a zaplatiť trovy exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 15.12.2016.
Dňa 29.12.2016 súdny exekútor doručil povinnému Upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný dňa 11.01.2017 podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii.
Okresný súd Malacky uznesením č. k. 23Er/2964/2016 - 30 zo dňa 20.03.2017 námietkam povinného proti exekúcii v časti dlžného výživného za dobu od 01.05.2016 do 30.10.2016 v sume 253,70 Eur a v časti bežného výživného za dobu od 01.12.2016 do 31.12-2016 vo výške 6,30 Eur vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/22/2018-55 zo dňa 30.04.2018.
Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 50 ods. 5 EP, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým súd vyhovel námietkam proti exekúcii nadobudlo právoplatnosť, súd postupujúc podľa vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu v časti dlžného výživného za dobu od 01.05.2016 do 30.10.2016 v sume 253,70 Eur a v časti bežného výživného za dobu od 01.12.2016 do 31.12-2016 vo výške 6,30 Eur zastavil.
Dňa 22.06.2017 súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.06.2017. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že nakoľko je už plnoletý, berie exekúciu v celom rozsahu späť.
Podľa § 58 ods. 1 EP, súd exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Keďže v danom prípade podal návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, súd vzal zreteľ na tento dispozitívne procesný úkon a bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi, ktoré viedli k podaniu tohto návrhu, exekúciu podľa § 57 ods. 1, písm. c) v zastavil vo zvyšnej časti.
Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/22/2018-55 zo dňa 30.04.2018 oprávnenému sa priznáva voči povinnému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Súd výzvou zo dňa 02.07.2021 vyzval oprávneného, aby si v konaní vyčíslil trovy exekúcie v prípade, ak si ich náhradu voči povinnom uplatňuje. Oprávnený do dnešného dňa na výzvu súdu nereagoval, hoci ju mal legitímne doručenú do elektronickej schránky.
S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia, keďže oprávnenému bol nárok na náhradu trov exekúcie právoplatne priznaný, pričom oprávnený si ich náhradu voči povinnom neuplatnil.
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Dňa 22.06.2017 doručil súdny exekútor súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), v celkovej výške 51,40 Eur. Uvedená suma pozostáva z odmeny určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v minimálnej výške v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky v sume 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky v sume 9,64 Eur a 20% DPH vo výške 8,57 Eur v zmysle § 196 EP.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Súd v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmenu v ním požadovanej minimálnej výške 33,19 Eur, nakoľko súdny exekútor splnil podmienku pre
jej priznanie, t.j. uskutočnenie aspoň jedného z úkonov exekučnej činnosti uvedeného v § 15 ods. 1 Vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, tak ako si ich vyčíslil vo výške 9,64 Eur, nakoľko vynaloženie týchto hotových výdavkov mal súd zo spisového materiálu za preukázané.
Súd odmenu súdneho exekútora a náhradu hotových výdavkov vo výške 42,83 Eur navýšil o DPH vo výške 20 %, čo predstavuje sumu vo výške 8,57 Eur, nakoľko zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky mal za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Celkovo tak súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 51,40 Eur.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html> uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pri každom zastavení exekúcie musí súd posudzovať, či dôvod pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného, alebo nie. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie výživného po dovŕšení plnoletosti s odôvodnením, že berie exekúciu v celom rozsahu späť. Súd zavinenie oprávneného bezdôvodným návrhom na zastavenie exekúcie nekonštatuje, a preto súd uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinnému.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.