Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-19-2019.pdf
PDF · 193.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: AXA pojišťovňa, a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, IČO: 368 57 521 konajúca na území SR prostredníctvom AXApojišťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36857 521, právne zastúpený CSL Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972 o zaplatenie 1931,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.931,- € , úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.931,- € od 8.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 17.12.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.931,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.931, - eur od 8. 11. 018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.4.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia EČV T. XXXCB, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená B. W., bytom M.X. XXX/XX, T. B. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Passat EVČ O., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je W. D., S. A. XXX/ XX, O. A.. Poistná udalosť je evidovaná pod č.XX.XXXXXX.XXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 55/2018 zo dňa 14.4.2018, na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Hyundai i30, EČV H.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č. 2018077 zo dňa 30.5.2018, splatnú dňa 6.6.2018 na sumu 2.615,- eur . Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 14.4.2018 do 30.5.2018, t. j. 47 dni, pričom výška denného nájomného predstavovala 55,- eur . V sume 2.615,- eur s je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur s DPH. Poškodený zároveň dňa 30.5.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 14.4.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.615,- eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 31.5.2018. Keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, bola mu zo strany žalobcu zaslaná výzva
na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa 16.10.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.10.2018 zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 25.10.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 684,- eur s DPH. Krátenie poisteného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 19 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať len 36,- eur s DPH za deň. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 2.615,- eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok zaplatenie úrokov z omeškania. Dňa 23.10.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od 8.11.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca tak považoval takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Žalovaný nárok vo výške 1.931,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 2.615,- eur uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 684,- eur. 2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 32 UP/118/2018 zo dňa 7.1.2019. 3. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem skutočností týkajúcich sa uplatnenia nároku zo strany žalobcu uvedených v žalobe, uviedol ďalej, že žalobca si u žalovaného podaním označeným ako “Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky“ zo dňa 31.5.2018 uplatnil nárok na poistné plnenie. Žalovaný nárok žalobcu uznal len sčasti (a to čo do výšky 684 EUR) a podaním zo dňa 23.10.2018 označeným ako “vybavili sme Vašu poistnú udalosť“ žalobcovi oznámil, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 684 EUR. Od fakturovanej sumy (t.j. od sumy vo výške 2 615 EUR) žalovaný odpočítal (i) sumu, ktorú považoval za neúčelne vynaloženú vzhľadom na dennú sadzbu nájomného vypočítanú podľa obvyklej ceny v danom čase a regióne, t. j. sumu 1 901 EUR, (ii) poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 EUR. Poskytnutie poistného plnenia vo výške 684 EUR nie je medzi stranami sporu spornou. Predmetom tohto sporu je zníženie poistného plnenia za nájom náhradného motorového vozidla, a to s poukazom na cenu nájmu, za ktorú bol nájom náhradného motorového vozidla dojednaný, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazuje v závere tohto odporu. Prenájom náhradného motorového vozidla je v zmysle judikatúry (R 7/92) považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadať na: “priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu, účelnosť vypožičania, s prihliadnutím na možnosti iného riešenia (napr. použitie taxi pri ojedinelej potrebe využitia náhradného vozidla), primeranosť (časová, cenová) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla, individuálnosť prípadu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných úloh, odvrátenie škody. V tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia NS ČR, NS SR. Pri stanovení výšky obvyklého nájomného v danom čase a mieste žalovaný vychádzal z prieskumu trhu obdobných motorových vozidiel na území Slovenskej republiky a na základe uvedených podkladov stanovil cenu obvyklého nájmu na 30 EUR bez DPH/1 deň nájmu. Poškodená si na základe nájomnej zmluvy obstarala náhradné vozidlo, ktoré bolo v porovnaní s poškodeným vozidlom, vozidlom nižšej kategórie. V kontexte uvedeného žalovaný uvádza, že ním stanovená výška nájmu za zapožičanie obdobného náhradného vozidla (tzn. obdobného ako náhradného vozidla) je v súlade s prieskumom trhu cien za prenájom motorových vozidiel území Slovenskej republiky, z ktorého žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti vychádzal. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca pri stanovení výšky nájmu vychádzal z hodnôt nájmu prislúchajúcich pre vozidlo vyššej kategórie ako bolo náhradné vozidlo, a to aj napriek tomu, že náklady na zapožičanie náhradného vozidla, teda vozidla nižšej kategórie, by boli nižšie. Žalobca tak umelo navýšil náklady na zapožičanie náhradného vozidla, pričom žalovaný je toho názoru, že v prípade ak by nahradil žalobcovi náklady v zmysle ním uplatneného nároku podľa faktúry (suma vo výške 2 615 EUR): 1. nejednalo by sa len o obchádzanie obvyklosti a účelnosti vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla, ale 2. žalobca by sa tým úmyselne bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. Žalovaný má tiež za to, že výška nájomného určená
žalovaným za náhradné vozidlo zodpovedá účelne vynaloženej výške nájomného za motorové vozidlá v predmetnom období. V ďalšej časti svojho odporu žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu v prípade, ak bude konanie pokračovať na akomkoľvek inom súde, než je súd miestne príslušný podľa § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom poukázal na ust. § 13 CSP a § 15 ods. 2 CSP. V zmysle citovaných ustanovení CSP je na konanie príslušný všeobecný súd žalovaného. Všeobecným súdom žalovaného je súd, v obvode ktorého má ako zahraničná právnická osoba umiestnenú svoju organizačnú zložku. Sídlo organizačnej zložky žalovaného sa nachádza na adrese: Kolárska 6, 811 06 Bratislava (obvod Bratislava I), a to znamená, že miestne príslušným súdom na konanie je Okresný súd Bratislava I. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v dôsledku ktorej nie je podľa názoru žalovaného žalobca aktívne vecne legitimovaný na konanie. Z predloženého osvedčenia o evidencii náhradného vozidla je zrejmé, že jeho vlastníkom nie je ani žalobca ani poškodená, ale obchodná spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 745 804 (ďalej aj len ako “vlastník náhradného vozidla“), s ktorou má žalobca uzavretú zmluvu o financovaní/lízingovú zmluvu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, o aký typ financovania náhradného vozidla v danom prípade ide (finančný/operatívny leasing), pričom práve od druhu, ako aj od zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o financovaní/lízingovej zmluvy závisí, či bol žalobca oprávnený náhradné vozidlo ďalej prenajať, resp. či bol na takýto právny úkon povinný vopred si vyžiadať súhlas od vlastníka náhradného vozidla, a teda, či bol vôbec žalobca oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu s poškodenou a prenechať jej do dočasného užívania náhradné vozidlo. V prípade, ak bol žalobca oprávnený náhradné vozidlo prenajať iba s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradného vozidla, je žalobca povinný splnenie tejto podmienky v súdnom konaní preukázať. V čase pred vznikom dopravnej nehody (resp. škodovej udalosti) viedol poškodené motorové vozidlo vodič, tzn. osoba odlišná od poškodenej ako vlastníka poškodeného vozidla. K uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v deň dopravnej nehody (resp. škodovej udalosti). Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomcom náhradného vozidla mala byť poškodená. Žalovaný má však pochybnosti o tom, či poškodená túto nájomnú zmluvu so žalobcom naozaj uzatvorila a či náhradné vozidlo od žalobcu aj prevzala. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na údajný podpis poškodenej na nájomnej zmluve, ako aj na údajný podpis poškodenej na protokole pri dátume 14.4.2018 (tzn. v momente prevzatia náhradného vozidla). Už z vizuálnej stránky podpisu poškodenej na týchto dvoch listinách (tzn. na nájomnej zmluve a na protokole pri dátume 14.4.2018), je zrejmé, že tento podpis poškodenej sa líši od podpisu poškodenej na protokole pri dátume 30.5.2018 (tzn. v čase odovzdania náhradného vozidla), ako aj od podpisu poškodenej na iných listinách predložených žalobcom v rámci súdneho konania. Z kópie vodičského preukazu vodiča (t. j. osoby odlišnej od poškodenej) je z vizuálnej stránky zrejmé, že tento podpis je totožný s podpisom na nájomnej zmluve, ako aj s podpisom na protokole pri dátume 14.4.2018. Z týchto dôvodov má žalovaný za to, že poškodená neuzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu a dňa 14.4.2018 od žalobcu náhradné vozidlo neprevzala. Vo vzťahu k nájomnej zmluve je teda sporným: - či bol žalobca oprávnený náhradné vozidlo ďalej prenajať, nakoľko v čase dopravnej nehody (resp. škodovej udalosti) bol len jeho držiteľom, nie vlastníkom, - ak bol žalobca v čase dopravnej nehody (resp. škodovej udalosti) oprávnený prenajať náhradné vozidlo s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradného vozidla, či takýto vopred daný súhlas na prenájom náhradného vozidla od vlastníka náhradného vozidla mal, - kto so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu, - kto od žalobcu dňa 14.4.2018 náhradné vozidlo prevzal. Z podkladov, ktoré doručil žalobca súdu prvej inštancie, podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom nevyplýva, že žalobca je oprávneným subjektom na podanie žaloby, a to s ohľadom na obsah oznámenia o postúpení pohľadávky, ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluvu o postúpení pohľadávky nepovažuje žalovaný za dostatočne určité a relevantné na preukázanie takéhoto postavenia žalobcu, ako aktívne legitimovanú stranu sporu. Práve kvalifikované preukázanie toho, aký nárok bol v skutočnosti postúpený na žalobcu, je nevyhnutnou podmienkou na preverenie toho, či žalobca je alebo nie je v danom konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný je toho názoru, že oznámenie o postúpení pohľadávky, ako aj zmluva o postúpení pohľadávky, ktoré boli predložené žalobcom zakladajú pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii a považuje ich za neplatné. Ak žalobca ako držiteľ (nie vlastník) náhradného vozidla, náhradné vozidlo požičal tretej osobe (odhliadnuc od tohto, či na to mal súhlas vlastníka náhradného vozidla, alebo nie), nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi, ale vlastníkovi náhradného vozidla. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nebol oprávnený vystaviť poškodenej faktúru za nájom náhradného vozidla. Rovnako tak je zrejmé, že žalobca by sa nemohol súdnou cestou domáhať úhrady takto fakturovaného nájomného. Nakoľko žalobca nemal voči poškodenej pohľadávku spôsobilú na započítanie (resp. nemal voči poškodenej žiadnu pohľadávku), nemohol si svoj nárok na úhradu nájomného fakturovaného poškodenej predmetnou faktúrou započítať proti nároku poškodenej na úhradu poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu je zápočet obsiahnutý v
zmluve o postúpení pohľadávky neplatný. Žalovaný ďalej uvádza, že ak by aj súd prvej inštancie mal za to, že aktívna vecná legitimácia je v tomto konaní daná a preukázaná zo strany žalobcu, je potrebné v predmetnom konaní skúmať, či postupom poškodenej a žalobcu nedošlo k naplneniu ustanovenia § 584 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ako “Občiansky zákonník“), podľa ktorého ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak, a teda existuje za daných okolností pomerne vysoký predpoklad toho, že v dôsledku stretu práva s povinnosťou z toho istého záväzkovo-právneho vzťahu (tzn. zmluva o nájme) u subjektu žalobcu došlo k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho sporu. Dôvod zániku tohto záväzku vyplýva zo zásady súkromného práva, že nikto nemôže byť sám sebe dlžníkom a naopak. Žalovaný súčasne poukazuje na to, že dôsledkom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je zamietnutie žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nesvedčí voči žalovanému žiadna peňažná pohľadávka, nemá ani nárok na úhradu príslušenstva v podobe uplatnených úrokov z omeškania. Okrem vyššie uvedených tvrdení týkajúcich sa ceny nájmu náhradného motorového vozidla žalovaný poukázal na tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu (predtým poškodenej), nemožno za daných okolností považovať za správne, nakoľko ten pri dojednávaní výšky nájomného nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka, nepreukázal vykonanie úkonov smerujúcich napr. k uskutočneniu prieskumu prípadných ďalších požičovní motorových vozidiel, porovnaniu viacerých cenových ponúk, reálnemu zohľadneniu svojich potrieb, ako ani nezohľadnil prípadnú inú možnosť na zabezpečenie náhradného motorového vozidla iným vhodným spôsobom, resp. vykonanie týchto úkonov (v rámci prevenčnej povinnosti) nevyplýva z podkladov predložených žalobcom v konaní. Žalovaný má za to, že poškodená v tomto smere neuskutočnila všetky potrebné úkony (resp. ich vykonanie nepreukázala) na naplnenie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. 4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., na súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Žilina. 5. V samotnom vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že Odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K právnemu základu uplatneného nároku a vecnej legitimácii strán sporu uviedol, že nijakým spôsobom nespochybňuje, že Nájomnú zmluvu č. 55/2018 zo dňa 14.04.2018, ako i Protokol o prevzatí náhradného vozidla dňa 14.04.2018 podpísal za poškodenú vodič Ing. W. W.. Pre tento účel držiteľka poškodeného vozidla B. W. ústne splnomocnila vodiča poškodeného vozidla, pričom zákon takúto možnosť pripúšťa, keďže pre uzatvorenie nájomnej zmluvy sa obligatórne nevyžaduje písomná forma. Písomná forma sa vyžaduje pri zmluve o postúpení pohľadávky, pri ktorej uzatváraní už poškodená konala osobne. V rámci svojej procesnej obrany žalovaný poukazuje na údajnú neplatnosť nájomnej zmluvy, nakoľko v čase jej uzatvorenia prenajímateľ (žalobca) nebol vlastníkom veci (bol lízingovým nájomcom z finančného lízingu). V praxi je prenajímateľ spravidla vlastníkom prenajímanej veci, avšak Občiansky zákonník nestanovuje ako podmienku, že prenajímateľom môže byť iba vlastník veci. Prenajímateľom býva spravidla vlastník veci, môže ním byť i osoba, ktorá má právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu (Ro NS ČR, sp. zn. 32 Odo 406/2004). Okrem toho poukázal na ust. § 666 ods. 1,2 OZ., v zmysle uvedeného je žalobca ako lízingový nájomca oprávnený dať vec do podnájmu, v danom prípade teda predmetná nájomná zmluva má charakter platne uzavretej podnájomnej zmluvy. Skutočnosť, že táto neobsahuje doslovné označenie nemôže mať za následok neplatnosť takejto zmluvy, vzhľadom k čomu v nijakom prípade neobstojí námietka neplatnosti predmetnej zmluvy vznesená žalovaným. Žalobca je navyše obchodnou spoločnosťou, ktorej najrozsiahlejšia časť podnikateľskej činnosti je práve prenájom vozidiel osobám poškodeným pri dopravných nehodách. Pre tento účel disponuje žalobca vozovým parkom, pričom aj v rámci slobody podnikania od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby mal všetky vozidlá vo svojom vlastníctve, nakoľko má za to, že je podstatné a úplne „stačí,“ keď je s vozidlami oprávnený disponovať. Z tohto hľadiska je potom nesprávny názor žalovaného, že ak žalobca ako držiteľ a nie vlastník náhradného vozidla toto prenajal tretej osobe, nepatrí mu nárok na úhradu nájomného, pretože ten patrí vlastníkovi. Podľa toho by žalobca tiež nebol oprávnený vystaviť poškodenej faktúru za nájom náhradného vozidla a domáhať sa úhrady fakturovaného nájomného. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore tiež od ust. § 524 OZ. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo
pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Ďalej poukázal na ust. § 580 OZ. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.05.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. Hyundai i30 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 55/2018 sumu vo výške 2.615,- EUR voči poškodenej. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.05.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny v sume 1.931,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 2.615,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 684,- EUR. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky .K tejto problematike poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn.3 Cob 220/2017. K údajnému splynutiu práva a povinnosti na strane žalobcu sa v celom rozsahu odvolal na vyššie uvedenú argumentáciu k postúpeniu budúcej pohľadávky, ktorú mal pôvodne poškodený voči žalovanému a k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2018 vyplýva, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, keďže poškodený mal voči žalobcovi pohľadávku (A - odplata) vo výške 2.615,- EUR z titulu odplatného postúpenia svojej pohľadávky voči žalovanému (C - náhrada škody) a žalobca mal voči poškodenému pohľadávku (B - nájomné) vo výške 2.615,- EUR z titulu nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Išlo o postúpenie budúcej pohľadávky C, keďže táto reálne vznikla až započítaním pohľadávky A s pohľadávkou B, pričom moment započítania pohľadávok reálne predstavoval úhradu, a teda i vznik škody. Vzhľadom na skutkové okolnosti tak nemožno aplikovať ust. § 584 OZ, nakoľko k úhrade celej skutočnej škody (pohľadávky C) zo strany povinného subjektu - žalovaného ešte nedošlo. K výške denného nájomného za náhradné vozidlo uviedol, že žalovaný tvrdí, že vychádzal z prieskumu trhu obdobných motorových vozidiel na území Slovenskej republiky a na základe uvedených podkladov stanovil cenu obvyklého nájmu na 36,- EUR za jeden deň nájmu. Žalovaný však účelovo skúmal takú vzorku trhu, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Poškodené vozidlo Škoda Octavia patrí do vyššej strednej triedy vozidiel, zatiaľ čo náhradné vozidlo Hyundai i30 možno zaradiť do strednej triedy vozidiel. Žalobca účtoval štandardnú výšku nájomného za vozidlo strednej triedy. V celom rozsahu je nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že by žalobca pri stanovení výšky cien nájmu vychádzal z cien nájmu prislúchajúcich pre vozidlo vyššej kategórie, a to aj napriek tomu, že náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla, teda vozidla nižšej kategórie by boli nižšie. Rovnako v celom rozsahu odmietal tvrdenie, že by sa žalobca doplatením ním uplatneného nároku bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, potom je potrebné ako účelové vyhodnotiť jeho konanie v rozsahu predkladania neobjektívnej vzorky trhu z čo najnižšou výškou denného nájomného. Navyše prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Napriek uvedenému tiež predložil vzorku trhu, z ktorej vyplýva výška denného nájomného pre porovnateľný typ vozidla od 54,- EUR do 63,60 EUR. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje
si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený ani požičovňa nevie odhadnúť dĺžku opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Nejde teda o účelové konanie zo strany žalobcu, ako sa žalovaný snaží navodiť, ale o konanie v záujme poškodeného, a to, aby mu už aj v tak nepriaznivej situácii nevznikalo ďalšie finančné zaťaženie. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.10.2018, ako aj z postupu žalovaného pri likvidácii vyplýva, že zapožičanie náhradného vozidla bolo priznané len v rozsahu 19 dní. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu považuje uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom má za to, že takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Po vydaní krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla uviedol, že tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 23.10.2018, nárok žalobcu bol preto splatný 07.11.2018 a od 08.11.2018 sa žalovaný dostal do omeškania. K všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ uviedol, že ak v tomto smere žalovaný argumentuje tým, že žalobca nepreukázal vykonanie úkonov smerujúcich k uskutočneniu prieskumu prípadných ďalších požičovní, opätovne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. 6. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.3.2019, v ktorom zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa oprávnenia vodiča Ing. W. W. uzatvoriť nájomnú zmluvu a prevziať vozidlo na základe preberacieho protokolu. Žalovaný má za to, že vodič nebol oprávnený na uvedené právne úkony, nakoľko nemal s poškodenou B. W. na to vopred udelené písomné plnomocenstvo. Taktiež zotrval na argumentácii týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu týkajúcej sa oprávnenia žalobcu prenajať náhradné vozidlo, ako aj neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. K dennému nájomnému uviedol, že v podanom odpore jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k výške ním stanoveného denného nájomného. Za týmto účelom vykonal prieskum trhu nájmu vozidiel obdobnej kategórie v rozhodujúcom čase a mieste. V danom prípade si poškodený ( resp. žalobca ) uplatňuje nárok na nájomné za obdobie 47 dní, čo je neprimerane dlhá doba trvania takéhoto nájomného vzťahu. Žalovaný akceptoval dobu trvania nájmu v rozsahu 19 dní, keď vychádzal z predpokladu, že táto doba zodpovedá štandardnej dĺžke opravy vozidla, pričom uviedol z akej kalkulácie vychádzal. Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvodnosť a účelnosť takejto doby trvania nájmu. Žalovaný má za to, že účelná a dôvodná doba trvania nájmu bola 19 dní a výška nájomného, na ktorú má žalobca nárok zodpovedá sume 30,- eur/deň. V takomto rozsahu poskytol žalobcovi poistné plnenie, čo medzi stranami sporu nie je v konaní sporné. Žalovaný uhradil žalobcovi jeho skutočný nárok, pričom má za to, že žalobcom uplatnený domnelý nárok vo výške 1.931,- eur s prísl. mu nesvedčí. 7. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 8. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 9. K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina súd uvádza, že v predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla - poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá poistený žalovaného, ku ktorej došlo dňa 14.4.2018 v Žiline. Predmetný nárok žalobca uplatnil ako priamy nárok poškodeného vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 Zák.č. 381/2001 Z.z. priamo proti poisťovateľovi - žalovanému, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524 OZ. Z uvedeného vyplýva, že ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v územnom obvode Okresného súdu Žilina, pričom je na voľbe žalobcu, či podá žalobu na všeobecný súd žalovaného, alebo či využije niektorú z možností uvedených v § 19 CSP a podľa okolností si zvolí súd na výber daný. Pre príslušnosť jedného z niekoľkých miestne príslušných súdov ( § 37 ods. 2 CSP ) je rozhodujúce, na ktorý súd bola žaloba podaná. V prejednávanej veci si žalobca zvolil na konanie Okresný súd Žilina a nie všeobecný súd žalovaného ( Okresný súd Bratislava I), z dôvodu, že ku skutočnosti
- poistnej udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v územnom obvode tohto súdu. Súd považuje za potrebné uviesť, že pre príslušnosť podľa § 19 písm. b) CSP je rozhodujúce miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, teda miesto, kde došlo k poškodeniu veci, zdravia alebo iných chránených hodnôt, a preto súd dospel k záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina je nedôvodná a na konanie a prejednanie veci je tunajší miestne príslušný, keďže v jeho územnom obvode došlo k skutočnosti, z ktorej žalobca svoj nárok uplatnený v konaní odvodil. 10. Na pojednávaní dňa 30.8.2021 sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcovu zásadne zotrvali na v písomných podaniach uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore. 11. Právna zástupkyňa žalobcu k duplike žalovaného uviedla, že argumentáciu žalovaného ohľadom nepreukázania dispozície s náhradným vozidlom, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, neplatnosti nájomnej zmluvy, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za nedôvodnú. Má za to, že vzťah žalobcu a leasingovej spoločnosti nie je predmetom tohto konania a žalovaný nie je subjektom legitimovaným domáhať sa neplatnosti zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k nedostatku udeleného plnomocenstva, poškodenou na uzatvorenie nájomnej zmluvy, v tomto prípade tak isto považuje námietku za neopodstatnenú. V prípade nedostatku udeleného plnomocenstva a jeho formy sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 a Obč. zák., avšak má za to, že žalovaný nie je subjektom oprávneným dovolávať sa neplatnosti tejto nájomnej zmluvy. Zároveň takáto neplatnosť by pominula, pokiaľ účastník právneho úkonu ktorého sa takto priamo takáto neplatnosť týka, tento právny úkon dodatočne schváli. Za týmto účelom predložila súdu čestné prehlásenie poškodenej, ktorým v podstate dáva najavo, že udelila plnú moc na uzatvorenie nájomnej zmluvy svojmu synovi Ing. W.. Čo sa týka jednotlivých skutočnosti s poukazom na ktoré žalovaný krátil poistné plnenie, či už je to dĺžka prenájmu náhradného vozidla, výška denného nájomného, ako aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, v tomto smere má za to, že žalovaný postupoval svojvoľne, kedy si sám určil dĺžku trvania nájmu, ako aj výšku denného nájomného. Fakturované nájomné tak ako bolo v tomto prípade bolo vynaložené nutne a účelne. Čo sa
týka uplatneného úroku z omeškania žalovaný na základe predložených listinných dôkazov si nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 Zák. o povinnom zmluvnom poistení a s poukazom na to je namieste, aby súd žalobcovi priznal tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania. 12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že poškodená p. Jašková si uplatnila nárok na náhradu škody u svojho havarijného poisťovateľa a nie u ich klienta ako žalovaného a teda havarijný poisťovateľ zabezpečoval celý priebeh likvidácie poistnej udalosti ako aj dotknuté obhliadky a preto žalovaný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť napr. rýchlosť likvidácie, resp. sa dopytovať skutočnosti, ktoré mali za následok predĺženie nájmu náhradného vozidla a s ohľadom na túto skutočnosť navrhla vykonať výsluch štatutára autoservisu, resp. zamestnanca autoservisu, ktorý opravu vykonával, nakoľko nemali ako preverovať tieto skutočnosti, teda možné prieťahy na strane servisu. Čo sa týka dĺžky a výšky nájomného, tak žalovaný uznal dĺžku v trvaní 19 dní, nakoľko má za to, že tá dĺžka zodpovedá účelnému využívaniu vozidla poškodeným v danom čase a v prípade ak teda poškodený využíval náhradné vozidlo dlhšie ako je potrebné, tak má za to, že je potrebné skúmať z akého dôvodu sa tak stalo, nakoľko účelom nie je kryť akékoľvek škody, ktoré vznikli poškodenému ale refundovať len také výdavky, ktoré sú vynaložené účelne, nevyhnutne a dôvodne. Žalovaným uznaná dĺžka nájmu a výška nájmu bola posúdená pracovníkmi žalovaného, ktorí sú dostatočne odborne vzdelaní na posúdenie tejto otázky, ale vzhľadom na skutočnosť, že táto otázka je sporná medzi stranami sporu i navrhla vykonanie odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania za účelom posúdenia obvyklej výšky nájmu danej kategórie vozidla v danom mieste a čase, resp. obvyklej doby opravy vzhľadom na rozsah jeho poškodenia. Ďalej uviedla, že poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla je nadštandardná služba, ktorá je poskytovaná žalobcom jeho klientom, čo je potrebné vnímať len ako nejaké komerčné rozhodnutie žalobcu a nie ako nevyhnutne a kauzálne teda súvisiaci náklad, ktorý má byť hradený žalovaným s PZP. 13. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 114.4.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia EČV T. XXX J., ktorého vodičom bol W. W. a držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená B. W.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV O. XXX S., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. 14. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam. 15. Dňa 14.4.2018 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a B. W. ako nájomca Zmluvu o nájme č. 55/2018 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 17 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla zn. Hyundai i30 EČV H. XXX N. a to na dobu od 14.4.2018 do 30.5.2018. Ďalej bolo v zmluve dojednané denné zmluvné nájomné vo výške 55,- eur, poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- eur. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že nájomnú zmluvu za nájomcu podpísal Ján Jaško. 16. Dňa 25.8.2021 poškodená B. W. vydala čestné prehlásenie ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 85 spisu), v ktorom čestne prehlásila, že splnomocnila Ing. W. W. na zastupovanie pri podpísaní Nájomnej zmluvy č. 55/2018 zo dňa 14.4.2018 so žalobcom a na prevzatie náhradného vozidla zn. zn. Hyundai i30 EČV H. XXX N.. 17. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 55/2018 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 18 spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. zn. Hyundai i30 EČV H. XXX N. žalobcom odovzdané a vodičom poškodeného motorového vozidla Jánom Jaškom prevzaté dňa 14.4.2018 a poškodenou B. W. odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 30.5.2018. Zároveň v tomto protokole bol ako držiteľ poškodeného osobného motorového vozidla Škoda Octavia EČV T. XXX J. (poškodenie: zadná časť ) označená B. W. a ako vodič, ktorý nehodu zavinil W. D.. Na protokole sa nachádza poznámka, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia vinníka. 18. Dňa 30.5.2018 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX . (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 16 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 6.6.2018 fakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zn. zn. Hyundai i30 EČV H. za obdobie od 14.4.2018 do 30.5.2018, t. j. za 47 dní sumu 2585,- eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur ; teda spolu na úhradu sumu 2615,- eur. 19. Dňa 30.5.2018 uzavreli žalobca ako postupník a poškodená ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 15 spisu), v ktorej poškodená deklarovala, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. VW Passat EVČ O. XXX S. vo výške 2615,- eur z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14.4.2018 na vozidle zn. Škoda Octávia EČV T. XXX J. (bod 1 zmluvy). Poškodený ako postupca touto zmluvou ďalej s poukázaním na § 524 OZ postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). Podľa bodu 3 zmluvy postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi aj všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s postupovanou pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude žalovaného informovať postupca a to tak, že žalobca v jeho mene doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému. Postupca bol povinný odovzdať žalobcovi ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 2615,-eur , ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. zn. Hyundai i30 EČV H. XXX N. . V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 20. Dňa 30.5.2018 poškodená podpísala čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. 13 spisu), že mala od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. Hyundai i30 EČV H. XXX N. po dobu od 14.4.2018 do 30.5.2018 z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXX zo dňa 14.4.2018 v autoservise až do doručenia krycieho listu. Zároveň prehlásila, že po uvedenú dobu nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný. 21. Z potvrdenia spoločnosti Todos Žilina, s.r.o. ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 52 spisu ) vyplýva, že poškodené vozidlo zn. Škoda Octávia EČV T. XXX J.B, ktorého držiteľom je B. W. bolo po škodovej udalosti č. 18.20007.001332 zo dňa 14.4.2018 umiestnené za účelom opravy v ich servise a to od 14.4.2018 do 30.5.2018. Po vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo ihneď odovzdané držiteľovi, a to dňa 30.5.2018. 22. Listom zo dňa 30.5.2018 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 14 spisu) poškodená oznamovala žalovanému, že dňa 30.5.2018 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXX zo dňa 14.4.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 2615,- eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadala o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet. 23. Listom zo dňa 1.6.2018 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 spisu) žalobca s odkazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.5.2018 medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom požiadal žalovaného v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o úhradu žalovanej pohľadávky v sume 2615,- eur na špecifikovaný bankový účet. 24. Žalovaný listom zo dňa 23.10.2018 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 9 spisu) oznamoval žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyčíslil škodu v nasledujúcej výške: požičovné za náhradné vozidlo s DPH 2615,- eur, nepriznané položky -1931,- eur., poistné plnenie k výplate 684,- eur, s tým že vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla. Na základe predloženej dokumentácie túto dobu určili na 19 dní. Nemohli akceptovať ním fakturovanú dennú sadzbu požičovného. Akceptovali sadzbu 30 eur bez DPH, ktorá je na dané vozidlo obvyklá. Zároveň nemôžu akceptovať nároky za pristavenie vozidla, ktoré nie sú súčasťou skutočnej škody. 25. Podľa detailu pohybu na bankovom účte označenom v liste zo dňa 1.6.2018 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu) bola na tento účet pripísaná dňa 25.10.2018 suma 684,- eur. 26. Zo žalovaným predložených internetových stránok ww.rai.sk a abrix.sk. ( dôkazy produkované na č.l.36 -37 spisu) súd zistil, že ceny za prenájom auta - stredná trieda sa pohybujú v rozmedzí od 27 eur do 49,- eur , v závislosti od doby prenájmu, pri mesačnom prenájme od kalkulácie, cez víkend až v sume 80,- eur. 27. Zo žalobcom predloženého prehľadu cenových ponúk za vozidlá strednej triedy z portálu irent (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.50-51) vyplýva výška prenájmu v rozmedzí od 54,- eur do 63,60 eur. 28. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 29. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
30. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 31. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 32. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 33. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 34. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 35. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 36. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 37. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 38. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 39. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 40. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]. 42. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524 OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) ZPZP]. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 1931,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 2615,- € uvedenej vo faktúre 2018077 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 684,- eur. 43. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (M.) L. B. A. H.. A. M. K. O. 566 BH, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah
výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného. 44. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.5.2018. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Táto legitimácia vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 2615,- eur voči žalovanému, ktoré je odplatné za odplatu vo výške 2615,- eur a ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. 45. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524 Občianskeho zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu. 46. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 Občianskeho zákonníka). K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ 118 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 OZ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. 29 Odo 1435/2005) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“. 47. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to: a) započítanie jednostranným právnym úkonom , b) započítanie dohodou. 48. Poškodený úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. a ktorú si mohol voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na
prijatie takéto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o prenájme dopravného prostriedku č. 55/2018 z 14.4.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V danej veci nepochybne došlo k zániku záväzku započítaním na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným 30.5.2018 v Zmluve o postúpení pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní. 49. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. 50. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. Hyundai i30 EČV H. XX XHS. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť aj v prejednávanom prípade. 51. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku, prípadne skúmať podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Z cenníkov autopožičovní predložených žalovaným vyplýva výška nájmu porovnateľného vozidla v rozmedzí od 27 eur, do 49,- eur , v závislosti od doby prenájmu, pri mesačnom prenájme od kalkulácie, cez víkend až v sume 80,- eur. Naproti so žalobcom predložených cenníkov autopožičovní vyplýva výška prenájmu v rozmedzí od 54,- eur do 63,60 eur. Cena za nájom dohodnutá v nájomnej zmluve medzi poškodenou a žalobcom tak v porovnaní s inými požičovňami je cena porovnateľná resp. aj výhodnejšia. V danej veci je nepochybné, že poškodená sa dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jej poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bola poškodená donútená práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté motorové vozidlo od 14.4.2018 do 30.5.2018, kedy jej bolo po jeho oprave z autoservisu vydané, t.j. 47dní a za uvedené časové obdobie zaplatila ako nájomca prenajímateľovi sumu 2615,- eur z titulu dojednaného nájomného, vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla, ktorý poplatok tak tvorí súčasť skutočnej škody, ktoré boli poškodenou nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohla užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania a tvrdenie žalovaného, že vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla, ktorú v danom prípade určil na 19 dní, je vzhľadom na faktickú nemožnosť používať vlastné motorové vozidlo počas opravy 47 dní irelevantné. 52. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok písomného plnomocenstva na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ako aj spochybňoval možnosť žalobcu ako lízingového nájomcu prenajať predmetné náhradné vozidlo súd sa stotožnil so stanoviskom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní uvedenom v bode 11. tohto odôvodnenia. Uvedené námietky navyše nemajú pre právne posúdenie predmetnej veci žiadny význam, taktiež sú právne nevýznamné tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní týkajúce sa uplatnenia náhrady škody poškodenou u svojho havarijného poisťovateľa, ktorý zabezpečoval celý priebeh likvidácie a žalovaný nemohol ovplyvniť rýchlosť likvidácie, ktorá mala za následok predĺženie nájmu. 53. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 1931,- eur a preto žalobe v časti istiny vyhovel. 54. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 55. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 56. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 OZ), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 Z.z.). Ukončenie šetrenia bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 23.10.2018. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( § 11 ods. 6 písm. b) Zák.č. 381/2001 Z.z.) o sumu 1931,-eur, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len, že vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla, a túto dobu na základe dokumentácie určili na 19 dní a nemohli akceptovať fakturovanú dennú sadzbu požičovného, akceptovali sadzbu 30,- eur bez DPH, ktorá je na dané vozidlo obvyklá, aj to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 Zák.č. 381/2001 Z.z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust.§ 517 OZ. Keďže žalovaný dňa 23.10.2018 skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 7.11.2018), čo neučinil, preto od 8.11.2018 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 57. Ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 tohto zákona po spojke alebo (t.j. druhá časť predmetného ustanovenia), pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou sporu, a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, ak by poisťovňa nebola stranou sporu a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu.
58. Nemožno sa stotožniť s takým výkladom ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila plnenie uplatnené právnym nástupcom poškodeného, žalovaný splnil podmienky v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ predmetného zákona a v zmysle § 11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. 59. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 61. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalobca bol v konaní úspešný , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).