Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-215-2020.pdf
PDF · 133.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/215/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manželky: A.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., zastúpená MADEJ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 53 035 038, a manžela: A.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 238 674, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: K. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.02.2020, č.k. 27P/99/2019-131, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku X. p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 26.02.2020, č.k. 27P/99/2019-131, vo výroku I rozviedol manželstvo účastníkov konania A.. U. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a A.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. - K., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Vo výroku II zveril maloletú K. D., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vo výroku III určil, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 08.00 hod. do stredy párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Vo výroku IV rozhodol, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od stredy párneho kalendárneho týždňa od 08.00 hod. do piatku párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Vo výroku V stanovil, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatku párneho kalendárneho týždňa od 08.00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Vo výroku VI určil, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 08.00 hod. do stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Vo výroku VII rozhodol, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od stredy nepárneho kalendárneho týždňa od 08.00 hod. do piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Vo výroku VIII stanovil, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatku nepárneho kalendárneho týždňa od 08.00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Vo výroku IX určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Vo výroku X rozhodol, že výživné rodičom neurčuje. Vo výroku XI rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal kvalifikovaný rozvrat, a teda boli splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod ich manželstva. Konštatoval, že vzhľadom na vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi účastníkmi si ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, t.j. funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú, ani svoj spoločenský účel spočívajúci predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Pri skúmaní závažnosti rozvratu manželstva účastníkov vzal do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Vychádzal pritom zo zhodných tvrdení manželov o tom, že rozvrat ich manželstva je definitívny a nenapraviteľný, a že nemajú záujem zotrvať v takomto zväzku, pričom manželka za dôvod rozvratu manželstva účastníkov považovala nezáujem manžela o manželský a rodinný život, ako aj uprednostňovanie práce pred rodinou, čo viedlo k ich vzájomnému citovému ochladeniu, kým manžel poukazoval na rozdielnosť názorov účastníkov na výchovu maloletej. Rozvrat manželstva účastníkov vyhodnotil ako dlhodobý, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že manželia od júna 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, neposkytujú si pomoc a podporu. S prihliadnutím na záujem maloletej, spôsobilosť rodičov vychovávať ju a ich záujem o osobnú starostlivosť o ňu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že obidvaja rodičia pokladali za najvhodnejší model striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, ktorý realizujú bez akýchkoľvek problémov od júna 2019, maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s frekvenciou starostlivosti uvedenou vo výroku rozsudku. O zastupovaní a správe majetku maloletej rozhodol tak, že naň budú oprávnení obaja rodičia, keďže toto právo zo zákona patrí obidvom rodičom a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Za jedinú spornú medzi rodičmi označil otázku, či je namieste určiť otcovi výživné alebo postupovať tak, že rodičom výživné neurčí. Konštatoval, že matka svoj návrh na určenie výživného odôvodnila neporovnateľne vyššou životnou úrovňou otca, ktorý disponuje všetkými finančnými prostriedkami zo zisku obchodných spoločností U. s.r.o., C. s.r.o. a J. s.r.o., je výlučným vlastníkom dvoch bytov na X. ulici v I. (v jednom z nich býva sestra otca a druhý štvorizbový byt otec prenajíma za nájomné vo výške 400 eur mesačne), podielovým spoluvlastníkom stavby (podľa vyjadrenia otca ide o garáž) v katastrálnom území K. v podiele 1/4, kým matka má vo výlučnom vlastníctve iba byt na I. ulici v I. a v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov je rodinný dom v katastrálnom území K. K., ako aj byt na ulici Na barine v I.. Zistil, že maloletá navštevuje súkromnú materskú školu X. s mesačným poplatkom vo výške 300 eur a s poplatkom za stravu vo výške 5 eur na deň, pričom jej ďalšie mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 147 eur za stravu, sumu 145 eur za kreatívne potreby, športové potreby a hračky, sumu 45 eur za kozmetiku a lieky, sumu 45 eur za krúžky, múzeá, záujmové činnosti a kino, sumu 395 eur za oslavy, dovolenky a výlety, sumu 141 eur za zariadenie detskej izby, sumu 50 na sporenie a polovicu nákladov na bývanie vo výške 133 eur. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I mal za preukázané, že obidvaja rodičia sú spoločníkmi v obchodnej spoločnosti C. s.r.o., a to každý z nich s obchodným podielom v rozsahu 25%, rovnako sú spoločníkmi v obchodnej spoločnosti U. s.r.o., a to každý z nich s obchodným podielom v rozsahu 50% a zároveň má každý z rodičov obchodný podiel v rozsahu 25% v obchodnej spoločnosti J. s.r.o. Z účtovných závierok daných obchodných spoločností mu vyplynulo, že spoločnosť U. s.r.o. v roku 2018 vykazovala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 1.962 013 eur a jej čistý obrat predstavoval sumu 1 962 013 eur, spoločnosť C. s.r.o. v roku 2018 vykazovala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 2 061 323 eur a výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 120 649 eur, a spoločnosť J. s.r.o. v roku 2018 vykazovala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 796.286 eur a výsledok jej hospodárenia po zdanení predstavoval sumu 15.553 eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že obaja rodičia sú v produktívnom veku, majú vysokoškolské vzdelanie, nemajú žiadne vážne zdravotné problémy, sú spoločníkmi v rovnakých obchodných spoločnostiach s rovnakým pomerom účasti na ich podnikaní a okrem maloletej iné vyživovacie povinnosti nemajú. Vo vzťahu k námietke matky, že otec jej počas trvania ich manželstva nevyplácal žiadne podiely zo zisku uvedených obchodných spoločností, poukázal na skutočnosť, že všetky ich príjmy počas trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva a ak sa za trvania manželstva dohodli, že otec bude spravovať všetky ich finančné prostriedky z podnikateľskej činnosti a súčasne bude uhrádzať všetky náklady na rodinu, bolo to ich slobodné rozhodnutie. Zdôraznil, že v predmetnom konaní sa rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, keď sa situácia mení a príjmy manželov už nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného vlastníctva každého z nich, a teda matke ako spoločníčke daných obchodných spoločností vzniká nárok na vyplatenie príslušného podielu na ich zisku v zmysle § 123 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), keďže ide o
majetkové právo každého spoločníka realizované rozhodnutím valného zhromaždenia, ktoré sa podľa § 128 ods. 1 ObZ musí zvolať najmenej raz za rok, prípadne ho môžu zvolať spoločníci (vrátane matky). Prízvukoval, že časť zisku určená na rozdelenie medzi spoločníkov sa delí podľa pomeru splatených vkladov jednotlivých spoločníkov, pričom obaja rodičia sú spoločníkmi v obchodných spoločnostiach v rovnakom pomere, t.j. ich podiel na zisku je rovnaký. Mal za to, že ak sa matka svojho podielu na zisku nedomáha, dobrovoľne sa tak vzdáva svojho príjmu. Poukázal na skutočnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou bytu a má príjem z pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti U. s.r.o. vo výške 1 800 eur netto. Vychádzal z premisy, že otec má príjem z podnikateľskej činnosti v rovnakej výške ako matka (účastníci nepredložili súdu zápisnicu z valného zhromaždenia, ktorá by preukazovala opak), je vlastníkom dvoch bytov v I. a je spoluvlastníkom stavby v katastrálnom území I. - K. v podiele 1/4 (garáž). Zistil, že rozsah osobnej starostlivosti o maloletú je u obidvoch rodičov rovnaký, maloletá nemá žiadne zdravotné problémy a je vo veku, v ktorom nemá mimoriadne výdaje tak, ako to je napr. u školopovinných detí. Matkou vyčíslené náklady spojené so starostlivosťou o maloletú vo veku päť rokov v sumách 164 eur mesačne za obuv a ošatenie, 395 eur za oslavy, dovolenky a výlety, 141 eur za zariadenie detskej izby a 145 eur za kreatívne a športové potreby a hračky vyhodnotil ako nereálne, premrštené a nezodpovedajúce potrebám dieťaťa predškolského veku. Vo svetle uvedených skutočností dospel k záveru, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov sú v zásade rovnaké, a preto by nebolo spravodlivé určovať rodičom výživné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku, v jeho časti o úprave pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolania manželka. Výrok rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2020. Vzhľadom na to, že odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie iba v časti týkajúcej sa úpravy pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode, účastníkov konania označoval ako matka a otec.
4. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku X. o neurčení výživného, navrhujúc ho zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej 400 eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“], že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). S poukazom na zásadný rozdiel v možnostiach a schopnostiach rodičov nesúhlasila s tým, že súd prvej inštancie neuložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej. Nespochybnila, že spolu s otcom sú spoločníkmi v obchodných spoločnostiach U. s.r.o., C. s.r.o. a J. s.r.o. formálne v rovnakom pomere, avšak súd prvej inštancie podľa jej názoru opomenul, že pri posudzovaní možností a schopností rodiča je nevyhnutné prihliadať na skutočný stav a skutočné príjmy manželov. Považovala za preukázané, že príjmy z podnikania prakticky dosahuje iba otec (celá dividenda je zasielaná na jeho bankový účet), tento zodpovedá za podnikanie predmetných spoločností, ako aj za rozdelenie ich zisku, kým ona samotná dané spoločnosti obchodne nevedie a nevie ovplyvniť ich zásadné rozhodnutia. Zdôraznila, že v zmysle listinných dôkazov obsiahnutých v spise bola len za rok 2019 na účet otca poukázaná suma 103 390 eur zo spoločnosti U. s.r.o. a suma 60 962 eur zo spoločnosti C. s.r.o., t.j. celkovo 164 352 eur, pričom jej samotnej z nich nebolo priamo vyplatené ani euro. Namietala, že otec v predloženom rozpise svojich výdavkov uvádza medzi vlastnými výdavkami dividendu, ktorú jej poskytuje vo výške 1 000 eur mesačne, a teda otec celkovú sumu dividend z jednotlivých spoločností považuje za svoje vlastné príjmy, o ktorých použití rozhoduje výlučne sám. Mala za to, že už samotné disponovanie sumou tak veľkého rozsahu oproti jej príjmom na strane otca je dostatočným dôvodom na určenie výživného pre maloletú vo výške 400 eur mesačne, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, keď otcovi navrhol určiť výživné v rovnakej výške, na ktoré odporúčanie súd prvej inštancie neprihliadol. Uviedla, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 22.01.2020 uložil právnemu zástupcovi otca povinnosť predložiť mu rozhodnutia valných zhromaždení obchodných spoločností rodičov za roky 2017 a 2018 týkajúce sa rozdelenia dividend, ako aj výpisy z účtu preukazujúce vyplatenie dividend, prípadne iné dôkazy preukazujúce rozdelenie zisku spoločnosti, ktorú povinnosť si právny zástupca otca na nasledujúcom pojednávaní konanom dňa 26.06.2020 nesplnil s tým, že spomínané valné zhromaždenia sa nekonali. Z uvedeného podľa jej mienky vyplýva, že otec si dividendy vypláca svojvoľne, čím poškodzuje jej záujmy a dochádza tým ku faktickej nerovnováhe ich príjmov, ktorá bola v konaní preukázaná, avšak súd prvej inštancie na ňu neprihliadol a neurčením výživného poskytol ochranu účastníkovi, ktorý koná protiprávne. Pokiaľ súd prvej inštancie nezohľadnil zásadný rozdiel v
príjmoch rodičov z účasti na obchodných spoločnostiach, mal podľa jej názoru vyhodnotiť nepredloženie dokladov otca s poukazom na § 63 ods. 1 Zákona o rodine a predpokladať, že jeho skutočné príjmy predstavujú dvadsaťnásobok sumy životného minima mesačne. Úvahu súdu prvej inštancie, že z dôvodu formálnej rovnosti obchodných podielov účastníkov by si mohla zabezpečiť nárok na vyplatenie príslušného podielu zo zisku cestou valného zhromaždenia spoločností, označila s poukazom na § 127 ods. 3 ObZ za právne a skutkovo nerealizovateľnú, keďže nedisponuje väčšinou hlasov v jednotlivých spoločnostiach, a teda nie je objektívne schopná prijať rozhodnutie o vyplatení zisku spoločníkom, pričom obchodná spoločnosť môže použiť zisk aj na iný účel, ako na výplatu spoločníkom. Upozornila, že otec aj napriek tomu, že nemá väčšinový podiel v daných spoločnostiach, fakticky ich ovláda a necháva si na svoj účet vyplácať rôzne sumy, s čím z titulu neväčšinového spoločníka doteraz nevedela nič urobiť. Považovala za zrejmé, že sa žiadneho svojho príjmu dobrovoľne nevzdáva, ale naopak, žiadala, aby sa zisk spoločníkom vyplácal rovnomerne. Vo vzťahu k jej funkcii konateľky v jednej z predmetných spoločností zdôraznila, že v zmysle zmluvy o výkone funkcie konateľa jej neprislúcha žiadna odmena, pričom konateľ nemôže bez právneho dôvodu vybrať z účtu spoločnosti peňažné prostriedky a použiť ich na svoju vlastnú spotrebu, keďže by išlo o bezdôvodné obohatenie, prípadne až o spreneveru. Vyjadrila sa, že žiadna dohoda účastníkov o správe všetkých finančných prostriedkov pochádzajúcich z ich podnikateľskej činnosti otcom neexistuje a súd prvej inštancie v tejto súvislosti iba nekriticky prijal tvrdenie otca, ktorý na jej úkor zneužíva svoje postavenie v predmetných spoločnostiach. Súd prvej inštancie podľa jej názoru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil protichodné argumenty, keď na jednej strane vychádzal z premisy, že otec má príjem z podnikateľskej činnosti v rovnakej výške ako matka, a na strane druhej uviedol, že finančné prostriedky účastníkov z ich podnikateľskej činnosti spravuje výlučne otec. Mala za to, že súd prvej inštancie úplne rezignoval na skutočný stav príjmov rodičov, hoci tento bol v konaní nepochybne preukázaný, čím jej ako slabšej strane v konaní neposkytol ochranu. Z výroku o neurčení výživného má podľa jej mienky prospech výlučne otec, ktorý bude naďalej fakticky ovládať predmetné obchodné spoločnosti, bude si vyplácať plnenia bez akéhokoľvek rozhodnutia valného zhromaždenia a v konečnom dôsledku bude naďalej ekonomicky zneužívať svoju faktickú moc na jej úkor, čo by bolo možné s prihliadnutím na okolnosti prípadu vyhodnotiť ako konanie hraničiace s ekonomickým násilím.
5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku X potvrdil. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu matky na určenie výživného nevyhovel, vychádzajúc z toho, že neexistuje žiadny zákonný dôvod na to, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné pre maloletú počas režimu striedavej osobnej starostlivosti. V konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že majetkové pomery rodičov, ako aj ich schopnosť pracovať (obidvaja sú vyštudovaní magistri farmácie) sú v zásade rovnaké. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle potvrdenia o príjme zo dňa 17.01.2020 matka ako hlavný farmaceut v spoločnosti zaoberajúcej sa distribúciou liekov dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1 800 eur, z jeho účtu jej je vyplácaná dividenda vo výške 1 000 eur mesačne a zároveň matka využíva päťročné firemné vozidlo, kým jemu po úhrade všetkých výdavkov spojených s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov zostáva z vyplatených spoločných dividend cca 1 300 eur mesačne, pričom tiež využíva trinásťročné firemné vozidlo. Tvrdil, že matka sa na vedení obchodných spoločností z vlastnej vôle aktívne nepodieľa ani sa dlhodobo nezaujíma o dianie v nich. Vyjadril sa, že všetky procesy v daných spoločnostiach, výkon práce na pozícii hlavného farmaceuta, konateľa a finančné toky vrátane výplaty dividend zabezpečuje od ich založenia výlučne on sám. Uviedol, že v súlade s neformálnou dohodou rodičov ako spoločníkov vypláca dividendu určenú pre ich oboch na svoj účet a následne z nej platí všetky náklady vyplývajúce z ich spoločných rozhodnutí (kúpa spoločných nehnuteľností, spoločné dovolenky, platby za súkromné materské školy) tak, ako to preukázal príslušnými bankovými výpismi. V tejto súvislosti zdôraznil, že „hypotekárne účty“, z ktorých odchádzajú platby za spoločné nehnuteľnosti rodičov sú vedené na jeho meno. Nesúhlasil s tvrdením matky, že ich príjmy z podnikania sú rozdelené nerovnomerne, keď matkou uvádzané príjmy dosahuje iba formálne. Vyjadril sa, že z celkovej sumy 164 352 eur vyplatenej spoločnosťami na jeho účet v roku 2019 bola po spoločnej dohode rodičov suma 148 419 eur investovaná do zveľaďovania ich spoločného majetku (splátky hypotekárnych úverov spoločne vlastnených nehnuteľností v sume 56 779 eur, platba za spoločne kupovaný trojizbový byt na ulici Na I. v P. v sume 25 000 eur, rekonštrukcia tohto bytu za 15 000 eur, investície do spoločných nehnuteľností vo výške 36 500 eur, dividenda vyplatená na účet matky v sume 11 000 eur a platba za súkromnú materskú školu v sume 4 140 eur), pričom aj v minulosti boli všetky platby realizované po spoločných dohodách účastníkov (kúpy nehnuteľností, zahraničné dovolenky - v roku 2018 cca 12 000 eur, investície do spoločných nehnuteľností, platby za súkromné materské školy a iné výdavky zveľaďujúce ich
spoločný majetok). Tvrdil, že počas existencie paralelných vzťahov rodičov v manželstve a v podnikaní sa ich vzťah ako dvoch spoločníkov striktne neopieral o ustanovenia Obchodného zákonníka resp. spoločenskej zmluvy, ale nimi dohodnutý režim vyplácania plnení z obchodných spoločností fungoval bez potreby formalizácie v podobe zápisníc z valného zhromaždenia s tým, že žiadny z rodičov nikdy nevzniesol požiadavku na formalizáciu týchto vzťahov. Upozornil, že výška dividend sa určuje s ohľadom na hospodárenie v spoločnostiach, ktoré je realizované vždy s prihliadnutím na investície potrebné na udržanie konkurencieschopnosti spoločností a ich udržateľný rozvoj. Mal za to, že životná úroveň obidvoch rodičov je v zásade rovnaká, čo dokumentuje aj výška ich príjmu. Bol toho názoru, že si riadne a včas splnil povinnosť preukázať svoj príjem z inej než závislej činnosti, a to predložením výpisu z bankových účtov obchodných spoločností, z ktorých je zrejmé kedy a v akej výške boli dividendy spoločníkov vyplatené na jeho účet. Z tohto dôvodu považoval požiadavku matky na aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine za neopodstatnenú. Poukázal na skutočnosť, že matka mu v prípade záujmu o vyplácanie dividend priamo na jej účet mohla túto požiadavku oznámiť, resp. oficiálne z titulu výkonu funkcie konateľa a spoločníka v daných spoločnostiach zvolať valné zhromaždenia a navrhnúť na nich zmenu rozdeľovania zisku spoločností a vyplácania dividend, čo však matka ani raz neurobila. Súd prvej inštancie preto podľa jeho mienky správne vyhodnotil pasivitu matky vo vzťahu k vyplácaniu spoločných dividend na jeho účet, o ktorom mala vedomosť, ako dôkaz jej súhlasu, resp. existencie ich spoločnej dohody na tomto modeli fungovania. Zdôraznil, že matka nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by jej tento zaužívaný model niekedy nevyhovoval a že by sa pokúšala o jeho zmenu. Uviedol, že podiel matky na zisku je riadne účtovne vykázaný tak v spoločnosti C. s.r.o. (25% zo zisku), ako aj v spoločnosti U. s.r.o. (50% zo zisku). Vyjadril sa, že mesačne mu je vyplácaná suma 6 000 eur ako spoločná dividenda, z čoho sumu 3 300 eur použije na splátky dvoch spoločných hypoték rodičov, sumu 400 eur predstavuje poplatok za materskú školu maloletej, sumu 1 000 eur mesačne posiela matke ako jej čistý podiel na zisku a zvyšnú sumu 1 300 eur si necháva ako svoju dividendu na živobytie.
6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní dňa 26.02.2020.
7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v podanom odvolaní. Považovala za zrejmé, že možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu maloletej ďaleko presahujú jej možnosti, čo vyjadrenie otca do značnej miery potvrdzuje. Tvrdenie otca, že mesačne mu zostáva len cca 1 300 eur, označila za zavádzajúce, keď tento zároveň potvrdil, že v roku 2019 mu bola priamo vyplatená dividenda vo výške 164.352 eur, čo predstavuje mesačný príjem vo výške 13.696 eur. Mala za to, že otec neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu žiadnej dohody, a to ani neformálnej, ktorá by mu priznávala nárok na celú dividendu. Označila za preukázané, že otec ako ovládajúca osoba obchodných spoločností pri vyplácaní dividendy postupoval protiprávne, keď neexistuje žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia, ktoré by otcovi priznávalo nárok na výplatu celého zisku spoločností, v ktorých je aj ona spoločníčkou. Vyjadrila sa, že počas trvania manželstva skutočne vznášala voči otcovi požiadavku na iný spôsob vyplácania dividend a žiadala, aby sa im zisk vyplácal rovnomerne, avšak bezúspešne. Poukázala na skutočnosť, že nedisponuje väčšinou hlasov spoločníkov v jednotlivých spoločnostiach, a preto objektívne nie je schopná prijať žiadne rozhodnutie o vyplatení zisku spoločníkom. Uviedla, že aj keď otec nemá väčšinové podiely v spoločnostiach a nemá dostatočný počet hlasov na rozhodnutie o vyplácaní zisku, tento postupuje svojvoľne a fakticky spoločnosti ovláda. Odmietla akceptovať, že súd prvej inštancie poskytol ochranu výlučne otcovi, ktorý bezpochyby koná protiprávne a neúmerne svojim podielom v spoločnostiach disponuje celým ich ziskom, v čoho dôsledku sú reálne zárobkové pomery otca neporovnateľne vyššie ako jej zárobkové pomery. Podotkla, že z pohľadu práva dieťaťa na výživné nemôžu byť príjmy rodičov z podnikania rovnaké, ak je v konaní preukázaný opačný faktický stav. Súd prvej inštancie podľa jej názoru opomenul, že pri posudzovaní možností a schopností rodičov je nevyhnutné prihliadať na skutočný stav a ich skutočné príjmy a nie iba na formálne podiely v obchodných spoločnostiach. Otcom uvedené údaje, že z celkovej sumy dividend vyplatených na jeho účet vo výške 164.352 eur bola suma 148.419 eur investovaná do zveľaďovania spoločného majetku rodičov, pokladala za nepresné s tým, že o použití sumy 164.352 eur otec rozhodoval sám a ona nemohla v zásade nič ovplyvniť. Vyjadrila sa, že suma 25.000 eur bola vynaložená v roku 2018 a nie až v roku 2019 a ostatné otcom tvrdené výdavky sú nepreukázané a vo svojom objeme pravdepodobne aj nereálne. Za podstatnú v prejednávanej veci však považovala skutočnosť, že otec dosahuje taký značný príjem, že je schopný sám investovať a v priebehu jedného roka rozhodovať o sume 148.419 eur a ona samotná takýto príjem ani zďaleka nedosahuje, z ktorého dôvodu možnosti a schopnosti otca prispievať
na výživu maloletej ďaleko presahujú jej možnosti. Určenie výživného pre maloletú vo výške 400 eur pri priemernom mesačnom príjme otca vo výške 13 696 eur je preto podľa jej názoru jediné spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov po rozvode manželstva.
8. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyslovil nesúhlas s návrhom kolízneho opatrovníka, aby odvolací súd určil výživné vo výške 400 eur pri ponechaní modelu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú. Poukázal na skutočnosť, že kolízny opatrovník sa zúčastnil iba na jednom z dvoch pojednávaní uskutočnených v predmetnej veci, a preto si vzhľadom na nával informácií nemohol uvedomiť okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov a dohodnutých zaužívaných modelov fungovania rodičov, ktoré trvajú od roku 2014, či reálnych odôvodnených potrieb maloletej. Uviedol, že od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva rodičov a zrušenia ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov je matke vyplácaná dividenda priamo na jej účet v rovnakom pomere ako jemu s tým, že časť dividendy je vyplácaná na účet vedený na jeho meno, z ktorého sa uhrádzajú výdavky spojené so spoločnými hypotékami. Mal za to, že matkou vyčíslené výdavky na maloletú sú nereálne, premrštené a nezodpovedajú potrebám päťročného dieťaťa. Upozornil, že právoplatnosťou rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva rodičov, zrušením režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aplikáciou striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú prestala platiť aj neformálna dohoda rodičov o zabezpečovaní potrieb pre maloletú, podľa ktorej ošatenie a obuv maloletej zabezpečovala prevažne matka, keď v súčasnosti v čase jeho starostlivosti o maloletú sám plnohodnotne zabezpečuje aj tieto potreby s tým, že o väčších výdavkoch maloletej má záujem s matkou komunikovať a zabezpečovať ich v striedavom režime. Návrh kolízneho opatrovníka na určenie výživného, ktorý nebol nijakým spôsobom odôvodnený, považoval za účelový, rozporný s princípmi Zákona o rodine a ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky vo veciach striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a určovania výživného počas nej. S poukazom na dôkazy predložené v konaní podľa jeho názoru neexistuje žiadny zásadný rozdiel v možnostiach a schopnostiach či majetkových pomeroch rodičov, pre ktorý by bolo možné oprávnene požadovať, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť podľa návrhu matky nad rámec bežných rodičovských a vyživovacích povinností realizovaných v čase, keď má maloletú v osobnej starostlivosti.
9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu namietal, že matka neuviedla, aké konkrétne skutočnosti z jeho vyjadrenia, majú nasvedčovať tomu, že jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletej ďaleko presahujú možnosti matky. Uviedol, že výška jeho mesačného príjmu v sume 13.696 eur je matkou vyfabulovaná. Zdôraznil, že spoločne vyplatenú dividendu z podnikania so súhlasom matky investoval do spoločných nehnuteľností, ktoré s matkou vlastní až do vyporiadania v podielovom spoluvlastníctve, a iných spoločných aktivít, a zároveň ich použil na výplatu dividendy matke s tým, že po odpočítaní uvedených nákladov mu mesačne zostáva cca 1 300 eur. Tvrdil, že z dôvodu neformálnosti nie je možné preukázať existenciu dohody rodičov o vyplácaní a ďalšom použití dividend v listinnej podobe. Za nepriamy dôkaz existencie predmetnej dohody považoval skutočnosť, že matka nenavrhla zmenu vyplácania zisku zo spoločného podnikania, ako aj preukázané finančné toky pri splácaní spoločných hypoték. Poprel tvrdenie matky, že táto voči nemu opakovane a neúspešne vznášala návrhy na rovnomerné rozdelenie zisku, keď na valnom zhromaždení spoločností nikdy nenavrhla akúkoľvek zmenu týkajúcu sa rozdelenia zisku ani inak neformálne neprejavila nesúhlas so spôsobom nakladania so ziskom spoločností. Mal za to, že matka v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno. Podotkol, že po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva rodičov už títo pristupujú k vyporiadaniu svojich rodinných aktív a pasív v širšom zmysle na základe dohôd, ktoré budú formalizované, pričom pôvodné neformálne dohody strácajú aktuálnosť. Poukázal na to, že aj keď matka nie je väčšinovým spoločníkom v predmetných obchodných spoločnostiach, a teda podľa Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy nevie sama presadiť svoju vôľu na zmenu spôsobu vyplácania zisku z podnikania, nikdy sa ako spoločníčka predmetným obchodných spoločností ani nepokúsila navrhnúť, aby valné zhromaždenie zaradilo takýto bod programu na rokovanie a hlasovanie. Upozornil, že matka namieta aj skutočnosti, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie považované za nesporné, keď ním preukázané vyplatenie súm dividend a uhradenie investícií do spoločných nehnuteľnosti výpismi z firemných účtov, ako aj osobného účtu matka na žiadnom z vykonaných pojednávaní ani písomne nerozporovala a nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Vyjadril sa, že matka bola oboznámená, ako a na čo boli dané sumy vynaložené a všetky tieto body rodičia spoločne odsúhlasili. Uviedol, že rodičia nedisponujú ani počas trvania ich manželstva bežne nedisponovali sumou dividend vo výške 150 000 eur ročne,
ktorá bola vyplatená na základe kumulácie nevyplatenej dividendy z dôvodu spoločnej dohody o kúpe nehnuteľnosti a jej rekonštrukcie, keď napr. v roku 2018 im bola vyplatená polovičná dividenda. Bol toho názoru, že určenie výživného pre maloletú v režime striedavej osobnej starostlivosti by nebolo spravodlivé a nezohľadňovalo by jeho reálne príjmy vo výške 1.300 eur mesačne ani jeho životnú úroveň, ktorá je rovnaká ako na strane matky.
10. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vyhodnotiac odvolacie dôvody matky dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite a vyčerpávajúco zdôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako na správne poukazuje.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, resp. o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
14. V prípade, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného má relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, t.j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.
15. Pokiaľ ide odvolaním matky napadnutý výrok X, ktorým súd prvej inštancie rodičom výživné neurčil, aj podľa názoru odvolacieho súdu takáto úprava počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, ako aj dĺžke striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti obsiahnutých v ust. §
62 ods. 1 až 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolacie námietky matky nemali za následok úvahu odvolacieho súdu o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o výživnom pre maloletú. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov sú približne rovnaké, a preto s prihliadnutím na rovnaký rozsah starostlivosti o maloletú zo strany matky aj otca v danom prípade nebolo dôvodné určiť niektorému z rodičov povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným nad rámec zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú a úhrady jej nákladov v čase, keď sa nachádza v starostlivosti tohto rodiča. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obidvaja rodičia sú spoločníkmi v obchodných spoločnostiach U. s.r.o., C. s.r.o. a J. s.r.o. v rovnakom pomere, ktorú skutočnosť matka v podanom odvolaní nespochybnila. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 123 ods. 1 ObZ majú spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom s výnimkou prípadu, že spoločenská zmluva určuje inak, ktorá skutočnosť však z tvrdení účastníkov nevyplýva. V súvislosti s odvolacou námietkou matky, že celkový podiel obidvoch rodičov na zisku vyššie uvedených obchodných spoločností bol poukazovaný na bankový účet otca, je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade sa jedná o interné záležitosti predmetných spoločností, ktoré sa spravujú príslušnými obchodnoprávnymi predpismi. Pokiaľ matka poukazuje na svoj menšinový podiel v daných obchodných spoločnostiach, ktorý jej znemožňuje presadiť na valných zhromaždeniach jednotlivých spoločností, aby bol jej podiel na zisku vyplácaný priamo na jej účet, odvolací súd zdôrazňuje, že matka mala možnosť sa o takúto zmenu vo vyplácaní podielov na zisku aspoň pokúsiť a za týmto účelom iniciovať zvolanie valných zhromaždení predmetných spoločností v zmysle § 129 ods. 2 ObZ, ku ktorému kroku však matka nepristúpila. Navyše obchodnými podielmi v spoločnostiach C. s.r.o. a J. s.r.o. okrem rodičov disponujú aj ďalšie osoby, ktorých hlasy by matke mohli zabezpečiť požadovanú väčšinu hlasov v súlade s ust. § 127 ods. 3 ObZ. Matka zároveň vo svojom odvolaní ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepoprela tvrdenie otca, že podiely obidvoch rodičov na zisku predmetných spoločností boli na jeho účet vyplácané najmä z praktických dôvodov, keďže účty, z ktorých boli strhávané splátky hypotekárnych úverov poskytnutých rodičom za účelom kúpy nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, boli vedené na meno otca. Rozhodujúce pre rozhodnutie o určení, resp. neurčení výživného počas rovnomerne rozvrhnutej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú sú pritom schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú v danom prípade vzhľadom na rovnaké vzdelanie rodičov maloletej ako vyštudovaných farmaceutov, ich produktívny vek a neprítomnosť zdravotných obmedzení, ich účasť v rovnakých obchodných spoločnostiach s rovnakým podielom, výkon funkcie konateľa vo všetkých týchto spoločnostiach otcom a v jednej z nich matkou za súčasnej existencie pracovného pomeru matky s príjmom vo výške 1.800 eur mesačne, a rodičmi vlastnené nehnuteľnosti (spoločných byt a dom, ako aj ďalšie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve otca a matky), aj podľa názoru odvolacieho súdu približne rovnaké. Odvolací súd sa súčasne nestotožnil s matkou prezentovaným názorom, že súd prvej inštancie mal vo vzťahu k otcovi uplatniť fikciu príjmu v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu nedoplnenia súdom prvej inštancie požadovaných rozhodnutí valných zhromaždení obchodných spoločností rodičov za roky 2017 a 2018 týkajúcich sa rozdelenia zisku, výpisov z účtu preukazujúcich vyplatenie dividend, prípadne iných dôkazov preukazujúcich rozdelenie zisku spoločnosti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec požadované rozhodnutia valných zhromaždení súdu prvej inštancie nepredložil z dôvodu, že takéto valné zhromaždenia sa vôbec nekonali, ktorú skutočnosť matka ako spoločníčka ani nespochybnila. Povinnosť predložiť súdu prvej inštancie výpisy z účtu obchodných spoločností preukazujúce vyplatenie dividend za roky 2017 a 2018 si pritom otec splnil. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť predloženia vyššie uvedených rozhodnutí valných zhromaždení otcom je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade by nebolo namieste otca sankcionovať použitím § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a teda predpokladať, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku X. (ktorým súd prvej inštancie počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné na maloletú neurčil), ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).