Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-11-2021.pdf
PDF · 102.18 KB
Case nature
Subarea
15CoE/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci oprávneného V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXXX/XX, O. O., t. č. bytom S. XXC, O. O., zast. advokátskou kanceláriou ŠKODA LEGAL s. r. o., so sídlom Jarabinková 175673/2C, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 244 259, proti povinnej H.. U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, G., zast. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom nám. A.H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu na výkon rozhodnutia o dočasnom odovzdaní maloletej G. S., nar. 25.08.2017, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, do osobnej starostlivosti otca, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Em/15/2020-137, zo dňa 29. apríla 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol: „ Súd konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že oprávnený
- otec maloletej sa domáhal výkonu neodkladného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/54/2020-188 zo dňa 24.09.2020, vykonateľného dňa 25.09.2020 a právoplatného dňa 27.10.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11 CoP/40/2020-471 zo dňa 23.10.2020, ktorým súd nariadil povinnej - matke maloletej odovzdať maloletú dočasne do osobnej starostlivosti otca, v tom čase sa maloletá nachádzala v starostlivosti matky a matka ju odmietala otcovi vydať a tvrdila, že maloletá otca odmieta.. V priebehu konania o výkon tohto rozhodnutia (exekučného titulu) došlo na návrh matky rozhodnutím okresného súdu - uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/54/2020 zo dňa 04.02.2021, k zrušeniu exekučného titulu ktorého výkonu sa otec v tomto konaní domáhal a došlo k zániku exekučným titulom uloženej povinnosti matke dočasne odovzdať maloletú otcovi. Z uvedených dôvodov okresný súd konanie o výkon rozhodnutia podľa ust. § 390 písm. d) CMP zastavil. Zároveň v zmysle ust. § 391 CMP rozhodol o trovách zastaveného konania tak, že podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Tým, že nedošlo k realizácii výkonu rozhodnutia nevznikli ani žiadne trovy štátu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote oprávnený - otec maloletej odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že matke maloletej uloží pokutu, nakoľko matka preukázateľne bez ospravedlnenia od 04.10. 2020 marila povinnosti uložené jej vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pokiaľ odvolací súd takýto laxný prístup okresného súdu potvrdí, matka maloletej nikdy nebude mať potrebu rešpektovať žiadne súdne rozhodnutie a beztrestne bude ďalej svojvoľne
konať. Otec maloletej namieta, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav vo veci, nedostatočne sa s vecou vysporiadal, keď sa nezaoberal podstatou obsahu samotného návrhu, na ním predložené dôkazy neprihliadal a tieto následne nedostatočne vyhodnotil, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu je arbitrárne a nezákonné. Návrhom na výkon rozhodnutia zo dňa 14.10.2020 sa v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu domáhal jeho rešpektovania matkou maloletej, ktorá nepristúpila k dobrovoľnému plneniu. Súd však v danej veci nekonal, hoci nariadiť výkon rozhodnutia bolo v najlepšom záujme maloletej. Súd matku za jej konanie dokonca ani žiadnym spôsobom nesankcionoval, hoci súd má k tomu zákonné možnosti (právo nariadiť výkon, uložiť pokutu tomu, kto dobrovoľne súdne rozhodnutie neplní). Dňa 01.11.2020 zaslal otec prostredníctvom právneho zástupcu súdu urgenciu, že vec neznesie odklad. Poukazoval na to, že tvrdeniami a výmyslami o údajnom týraní dcéry otcom matka sledovala záujem, aby získavala čas na to, aby maloletou manipulovala a docielila u maloletej strach z vlastného otca. K podaniu trestného oznámenia pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby matka dospela zjavne z dôvodu, že napriek odsťahovaniu sa s maloletou do Žiliny (obvyklý pobyt dieťaťa matka svojvoľne zmenila, čo je súdu tiež známe), otec za maloletou pravidelne chodil bez ohľadu na časovú a finančnú náročnosť. Matka zistila, že vzdialenosť nebude pre otca až taký veľký problém, aby sa prestal domáhať svojich rodičovských práv. Dňa 23.12.2020 zaslal otec súdu ďalšiu urgenciu, nakoľko matka maloletej neustále marila súdne rozhodnutie a odopierala otcovi styk s maloletou a postupne aj príležitostný telefonický kontakt s vysvetlením, že maloletá dcéra sa odmieta s ním rozprávať. Údajne mala maloletá matke povedať: „ že je klamárka, lebo ju nechala u ocka, kde bola s cudzími ľuďmi, ktorých sa bála a nechcela tam byť a ona s tým nič nespravila“ . Toto považuje otec vyslovene za lož a výmysel matky, aj vzhľadom na slovnú zásobu trojročného dieťaťa, uvedené vyjadrenie je produktom dospelej osoby. Súd na urgencie otca nereagoval a najmä nevyhodnotil skutočné dôkazy ako napr. sms od matky maloletej, svedectvo príslušníkov privolaných policajných hliadok, čím takto súd sám matke nahrával a sám dal matke možnosť mariť súdne rozhodnutie, pomáhal jej získavať čas na to, aby mohla v pokoji pripraviť ďalšie nezmyselné kroky, ktoré však boli a sú v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dieťa sa identifikuje s názorom toho rodiča, v ktorého bezprostrednej starostlivosti sa nachádza a z toho dôvodu je potrebné pre zdravý a harmonický vývoj maloletého dieťaťa konštruktívne, vecne a racionálne pristupovať k budovaniu vzťahu maloletého dieťaťa s rodičmi. Otec má zato, a ustálil to i súd, že otec bol práve ten rodič,. ktorý zabezpečí styk maloletej s druhým rodičom, z tohto dôvodu dočasne zmenil starostlivosť o maloletú, pretože súd mal za osvedčené, že matka neadekvátne koná v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Vzhľadom na opakované nerešpektovanie viacerých súdnych rozhodnutí a na súčasne zákonné možnosti je zrejmé, že postup súdu nebol vecne správny. Uznesením zo dňa 04.02.2021 sp. zn. 37P/54/2020 okresný súd zrušil svoje vlastné predchádzajúce rozhodnutie bez toho, aby počas 134 dní vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia vyzval matku k plneniu povinností alebo uložil matke pokutu za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia a neplnenie súdom uloženej povinnosti, alebo nariadil vo veci výkon rozhodnutia. Súd rozhodol na základe toho, že maloletá bola v danej dobe v starostlivosti matky - čo je pravda, nakoľko matka nikdy nerešpektovala súdne rozhodnutie a neplnila povinnosť súdom jej uloženú, t. j. že má otcovi maloletú odovzdať do dočasnej osobnej starostlivosti. Zo správy ÚPSV a R v Banskej Bystrici je zrejmé, že všetky stretnutia maloletej s otcom, ktoré sa začali realizovať pod jeho dohľadom, prebiehali bezproblémovo, G. otca vítala s otvorenou náručou a tešila sa na neho, nebol dôvod na to, aby stretnutia so G. boli realizované za prítomnosti matky, prípadne asistencie tretej osoby, úrad odporúčal, aby sa kontakt otca a dieťaťa realizoval v prirodzených podmienkach otca a dieťaťa. Odporúčania súdu ako majú rodičia spolu pre dobro dcéry komunikovať sa zjavne míňajú účinku, nakoľko snaha je len zo strany otca maloletej. Matka má voči nemu stále nenávistný postoj, rozhodnutia súdu nerešpektuje a marí, pričom k žiadnej sankcii nedôjde a trpí maloleté dieťa o ktorého zdravý vývoj sa majú starať obaja rodičia. Pokiaľ súd rozhodne a niektorá zo strán rozhodnutie marí (v prípade matky ide o viaceré porušenia povinností) je to opäť súd, ktorý má zjednať nápravu.
4. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, kolízny opatrovník maloletej, vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu, aby vyhovel odvolaniu a aby zmenil rozhodnutie okresného súdu a matke maloletej uložil pokutu, prípadne, aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úrad má zato, že matka maloletej vedome opakovane marila a dobrovoľne neplnila vykonateľné súdne rozhodnutie. Okresný súd nevyužil zákonné možnosti ako postihnúť takéto matkine protiprávne konanie, napr. uložením pokuty, čo je najmiernejším prostriedkom, ako prinútiť matku, ako povinnú, rešpektovať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie.
5. Povinná - matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že celú situáciu vyvolal práve on svojím necitlivým a neempatickým konaním, najlepší záujem maloletej ho vôbec nezaujíma. Práve naopak, jeho snahou je prostredníctvom maloletej čo najviac ublížiť matke. Pokiaľ oprávnený hovorí o najlepšom záujme maloletej, tak je otázne, z akého dôvodu si maloletú po vydaní neodkladného opatrenia ponechal bez jej psychickej prípravy, pričom maloletá, ktorá s otcom nikdy netrávila dlhší čas, musela byť zrazu v pre ňu cudzom prostredí medzi cudzími ľuďmi, keďže otec sa nevedel a ani nevie o maloletú náležite postarať (nevie variť, starať sa o domácnosť), a preto vyhľadával osoby, ktoré by mu so starostlivosťou pomohli. Pre maloletú to bola vážna trauma. Otec sa o maloletú riadne nestaral a od otca sa vrátila vo veľmi zlom stave, čo potvrdili aj detský lekár a psychológ. Konanie otca spôsobilo maloletej separačnú úzkosť, teda nie je možné hovoriť, že matka konala v rozpore so záujmom maloletej. Otec zabránil maloletej aj v návšteve predškolského zariadenia, ktoré s radosťou navštevovala - tento stav zvrátil až krajský súd jeho rozhodnutím. Pokiaľ otec tvrdí, že pravidelne chodil do Žiliny za maloletou, tak je otázne z akého dôvodu nesúhlasil s návrhom matky, aby mohol navštevovať G. v CPPaP v Žiline, aby maloletú odbremenil od toľkého cestovania, aby nemusela absolvovať unavujúcu cestu. Matka poukazuje na konanie oprávneného dňa 20.05.2021, kedy po ukončení styku s otcom prevzala dcérku, táto bola zakríknutá a neskôr začala v aute plakať, že otec jej povedal že bude bývať u neho a pýtala sa, kde bude potom bývať matka. Otec by mal pochopiť, že takýmto konaním škodí maloletej. Ona chce pre maloletú len to najlepšie, snaží sa konflikty medzi rodičmi nezačleňovať do rodičovskej role, preto navrhla styk otca s maloletou za účasti ÚPSV a R, aby sa malá cítila bezpečne, na druhej strane aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi pred maloletou. Od vydania neodkladného opatrenia (04.02.2021) tieto styky prebiehajú pravidelne každý týždeň vo štvrtok, teda povinnosť danú súdom si matka plní. Okrem toho uznesenie na základe ktorého prebieha dané konanie o výkon rozhodnutia je zrušené. Matka poukazuje i na to, že v danej veci konal aj Ústavný súd SR - viď. nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 52/2021-72 zo dňa 11.05.2021, ktorý pripája k podaniu zo dňa 07.08.2021 a poukazuje na jeho závery. (ÚS sa vyjadril ku konaniu okresného aj odvolacieho súdu tak, že prostriedok, akým sa všeobecné súdy rozhodli uvedený problém riešiť, sa javí ako neproporcionálny a výrazne zasahujúci práve maloleté dieťa, najmä s ohľadom na jeho vek. Eskalujúce napätie a konflikty medzi rodičmi nemožno riešiť presúvaním dieťaťa, ktoré dosiahlo tri roky veku a potrebuje stabilné prostredie, pričom je evidentné, že rodičia majú záujem o výchovu dieťaťa, ale nie o spoločnú výchovu dieťaťa. Ak je problematické správanie medzi rodičmi navzájom, pričom nie je preukázané, že rodič nedokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa, je potrebné viesť ich k vzájomnému rešpektovaniu sa prostriedkami, ktoré zasahujú v čo najväčšej miere práve ich, pričom vplyv na maloleté dieťa nemožno eliminovať ale je potrebné ho minimalizovať. Maloleté dieťa nemôže byť objektom na vynucovanie si správania rodičov.) .Aj vzhľadom na závery uvedeného nálezu ÚS sa matka domnieva, že nie je možné sankcionovať ju za nedodržanie protiprávneho, v rozpore so záujmom maloletej vydaného neodkladného opatrenia, pričom výrok na základe ktorého prebieha výkon rozhodnutia je zrušený a nahradený iným výrokom, ktorý matka dodržiava.
6. K vyjadreniu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej a uviedol, že z obsahu vyjadrenia ÚPSV a R Banská Bystrica zo dňa 19.05.2021 k odvolaniu otca je zrejmé, že úrad znalý pomerov a veci, odporučil odvolaciemu súdu vyhovieť odvolaniu otca a zmeniť rozhodnutie okresného súdu. Z obsahu písomností vyplýva, že úrad má zato, že matka maloletej vedome a opakovane marila vykonateľné súdne rozhodnutie a dobrovoľne neplnila povinnosti uložené súdom. Skutočnosť, že neskôr bolo predmetné súdne rozhodnutie zrušené, pretože sa zmenili pomery, neznamená, že matka maloletej povinnosti jaj uložené nebola povinná plniť. Pokiaľ by súdy neukladali sankcie za obdobné správanie účastníkov konaní, nikdy by nikto nebol postihnuteľný a to najmä vo veciach týkajúcich sa rodinnej agendy. Matka maloletej tým, že ignorovala vykonateľné a právoplatné súdne rozhodnutie, konala proti najlepšiemu záujmu dieťaťa. Otec zotrváva na názore, aby odvolací súd uložil matke pokutu, aj ako výchovný prostriedok, nakoľko matka maloletej takto v budúcnosti nebude mať žiadnu potrebu rešpektovať rozhodnutia súdov.
7. Matka na vyjadrenie otca reagovala, že z neho je zrejmé, že otec naďalej trvá na jej sankcionovaní a nejde mu o maloletú. Na svoju obranu upriamuje pozornosť súdu na znalecký posudok vypracovaný Mgr. A. Kollárovou v trestnom konaní vedenom pod ĆVS: OKP-760/2-VYS-BB-2020 (viď. uznesenie zo dňa 18.06.2021) z ktorého tiež vyplýva, že dôvod pre ktorý odmietala maloletá styk s otcom sa nachádza výlučne v jeho osobe.
8. Otec maloletej k vyjadreniu matky uviedol, že z podania matky je zrejmé, že opäť konštatuje a vytrháva z kontextu tie skutočnosti, ktoré sa jej hodia, aby ospravedlnila svoje konanie, s jasným cieľom vyhnúť sa sankcii za to, že svojvoľne a úmyselne marila súdne konanie (nie jediné). Otec je presvedčený, že matka si vopred presne pripravila určité kroky, napr. aj v podobe trestného oznámenia, založeného na výmysloch matky. Jediným sledovaným cieľom matky je postupné pretrhnutie väzieb otca s maloletou G. a to odopieraním jeho styku s dcérou. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný Mgr. A. S. v trestnom konaní konštatuje, hoci bolo trestné oznámenie podané na „doposiaľ nezistenú osobu“, z obsahu trestného oznámenia je zrejmé, že smerovalo voči osobe otca, čím si matka zabezpečila, že predmetom znaleckého dokazovania bude len ona a G. a ustanovený znalec bude musieť vychádzať z jednostranných tvrdení matky. Matka zdôrazňuje „úzkostné prežívanie maloletej“, ktoré mal spôsobiť a zapríčiniť otec keď dcére povedal že „ju maminka nechce!, uvedené otec absolútne odmieta. Na rozdiel od matky, on matku maloletej akceptuje ako druhého rodiča, správa sa k matke maloletej slušne a pred malou G. sa o jej mame vyjadruje pekne. Matka sa všemožne snaží ospravedlniť nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Trvá na tom, aby bola matke uložená pokuta ako minimálna sankcia, považuje to za výchovný prostriedok. Odkazuje aj na správu kolízneho opatrovníka, ktorý tiež odporučil uloženie pokuty matke. .
9. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 372 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 377 ods. 1 CMP), odvolanie prejednal, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky otca spolu s napadnutým uznesením okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje.
13. Výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí je upravený v štvrtej časti CMP (ust. § 370 a nasledujúce). Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Pri uzneseniach je vykonateľnosť viazaná na moment doručenia, a teda prípadné odvolanie odkladá len právoplatnosť, nie však vykonateľnosť. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť je ním subjekt viazaný (je povinný sa ním riadiť, podľa neho sa správať) doručením. Vykonávacie konanie prebieha v jednotlivých fázach, ktoré na seba nadväzujú. V zmysle právnej úpravy platí, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP), súd však môže nariadiť výkon aj bez návrhu (§ 376 ods. 2, 3 CMP). Ide o fázu začatia vykonávacieho konania. Nasleduje fáza zisťovania skutočností, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Následne súd vydá alebo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 377 CMP). Ak súd nariadil výkon rozhodnutia, konanie prechádza do tzv. preventívnej fázy (preventívna fáza predchádza samotnému odňatiu dieťaťa.) - ide však o fakultatívnu fázu ktorej realizácia závisí od rozhodnutia súdu. V rámci preventívnej fázy má súd niekoľko možností, ktoré môže využiť kumulatívne alebo jednotlivo: výzva na plnenie - písomná alebo na pojednávaní, zisťovanie dôvodov neplnenia u ÚPSVa R a obce (mesta), odkázanie na stretnutie s mediátorom, pokuta, pozastavenie výplaty štátnych sociálnych dávok.
14. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil podľa § 390 písm. d) CMP. Teda v danom prípade okresný súd po začatí konania o výkon iniciovaného otcom maloletého, nerealizoval procesný postup popísaný vyššie
kedy „výkon rozhodnutia (exekučného titulu) nebol súdom nariadený“ ale, bez ďalšieho konanie o výkon (konanie ako také) súd ex offo (aj bez návrhu) zastavil v súlade s ust. § 390 písm. d) CMP, keďže súd zistil, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik exekučným titulom uloženej povinnosti - zánik povinnosti matky odovzdať maloletú otcovi. Za existujúcej situácie okresný súd k inému výsledku dospieť ani nemohol.
15. Keďže v priebehu daného konania o výkon rozhodnutia nedošlo k samotnému nariadeniu výkonu rozhodnutia (k vydaniu uznesenia o nariadení výkonu okresným súdom), okresný súd opodstatnene a v súlade s platnou právnou úpravou ani nepristúpil k takému procesnému postupu - k prípadnej realizácii vyššie popísanej preventívnej fázy, v rámci ktorej súd môže uplatniť zákonom mu dané možnosti (vrátane ukladania pokút tomu, kto dobrovoľne neplní súdom jemu uloženú povinnosť, a to za predpokladu, že výzva súdu v zmysle § 379 CMP aby sa povinný rozhodnutiu podrobil je bezvýsledná)). Potom nie je dôvodná ani odvolacia námietka otca maloletej, že okresný súd sa nedostatočne s vecou vysporiadal, keď sa nezaoberal podstatou obsahu samotného návrhu, na dôkazy predložené otcom neprihliadal a tieto následne nedostatočne vyhodnotil. Okresný súd rozhodol podľa skutkového stavu existujúceho v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 217 CSP v spojení s ust. § 234 CSP), s prihliadnutím na okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti, ktorá mala byť predmetom núteného výkonu. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) a podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).