Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-25-2021.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Nagel Slovensko s.r.o., Diaľničná cesta 5, 903 01 Senec, IČO: 36 566 292, zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: RiD s.r.o., 044 43 Vajkovce 300, IČO: 36 831 964, zastúpenému JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 31 962 238, v konaní o zaplatenie 11.406,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 17Cb/22/2019-124 zo dňa 22. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 17Cb/22/2019-124 zo dňa 22. septembra 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.406,60 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.104 eur od 5.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.207,20 eur od 6.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.366,80 eur od 4.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 528,60 eur od 3.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.200 eur od 7.3.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania, o výške ktorých vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne osobitným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.406,60 eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravu zásielok, ktorú pre neho vykonal. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávok žalovaného vykonával pre neho prepravné služby. Po tom, čo tovar riadne a včas dopravil do miesta určenia, žalovaného vyzval na zaplatenie vopred dohodnutej odplaty za prepravu faktúrami, ktoré mu vystavil. Žalovaný mu ale neuhradil odplatu za prepravu, na zaplatenie ktorej ho vyzval faktúrou č. 801803094 splatnou 4.10.2018 na sumu 7.104 eur, faktúrou č. 81800919 splatnou 5.12.2018 na sumu 1.207,20 eur, faktúrou č. 81801019 splatnou 3.1.2019 na sumu 1.366,80 eur, faktúrou č. 81801119 splatnou 2.2.2019 na sumu 528,60 eur a faktúrou č. 81900050 splatnou 6.3.2019 na sumu 1.200 eur. Žiadal preto, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 11.406,60 eur s úrokmi z omeškania podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z.z.“).
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že nárok žalobcu namieta, pretože na faktúrach, ktoré žalobca označil v žalobe a ktorými ho vyzval na zaplatenie 11.406,60 eur je chybne označené jeho sídlo, čo znamená, že sú vystavené na neexistujúcu spoločnosť.
4. Žalobca poukázal, že odpor proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní nespĺňa požiadavku vecného odôvodnenia, preto ho navrhol odmietnuť. Dôvodil, že žalovaný v odpore neuviedol, či mu boli doručené faktúry ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s nimi naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov (§ 11 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní). K námietke žalovaného, že faktúry smerovali na neexistujúcu spoločnosť uviedol, že i keď sídlo žalovaného je na nich označené ako „Vajkokovce“ a nie ako „Vajkovce“, tieto faktúry obsahujú aj hlavné identifikačné údaje žalovaného ako sú IČO, DIČ a obchodné meno. Ide teda len o chybu v písaní, ktorá ale neznamená zameniteľnosť označeného subjektu s iným subjektom, ak je dostatočne označený inými správnymi identifikátormi. Argumentoval tiež, že pri obchodnom styku by vystavenie faktúry malo odrážať skutočné dodanie služby. Preto faktúra je len jedným z dokumentov vystavených k dodávke. O obchodnom styku so žalovaným svedčia aj objednávky a dodacie listy, na ktorých je adresa sídla žalovaného uvedená bez chyby, a ktoré sú preukázateľne spárovateľné s dotknutými faktúrami.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 610, 621, 625, 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z., ktoré obsahujú úpravu základných ustanovení zmluvy o preprave, plnenie ďalším dopravcom, odplatu za prepravu veci, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace. Ďalej podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o popretí skutkových tvrdení protistrany.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepoprel, že by žalobca nevykonal pre neho niektorú z vyúčtovaných prepráv v zmysle objednávok a ani nereklamoval vyfakturovanú odplatu za prepravu. Dôvodil, že nad rámec tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu už žalovaný v ďalšom konaní na svoju obranu nič neuviedol. Podaný odpor nemá podľa súdu prvej inštancie výpovednú hodnotu vo vzťahu k tomu, čo je predmetom konania a žalovaným neboli produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy na vyvrátenie pravdivosti žalobcom uvádzaných skutočností. Poukázal, že obrana žalovaného v odpore bola založená výlučne na tom, že na faktúrach č. 801803094, č. 81800919, č. 81801019, č. 81801119 a č. 81900050, ktorými ho žalobca vyzval na zaplatenie 11.406,60 eur, je chybne uvedená adresa jeho sídla, čo podľa neho znamená, že sú vystavené na neexistujúcu spoločnosť. Predmetnú procesnú obranu vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú, evidentne zameranú na oddialenie rozhodnutia vo veci samej a bez právneho významu. Argumentoval, že nad pochybnosti je jasné, že adresa sídla žalovaného na sporných faktúrach označená ako „Vajkokovce“ znamená administratívny preklep pri písaní, pričom ostatné identifikačné znaky ako sú IČO a DIČ žalovaný nenamietal. Uzavrel, že ak by aj teoreticky na namietaných faktúrach sídlo žalovaného uvedené nebolo, ale boli by na nich ostatné údaje uvedené správne, na totožnosti subjektu, ktorému je faktúra určená, by sa nič nezmenilo. Navyše, žalovaný ani nenamietal, že mu faktúry neboli doručené. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.406,60 eur spolu s úrokmi z omeškania podľa §§ 365, 369 Obchodného zákonníka vo výške podľa nariadenia č. 21/2013 Z.z..
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal nárok na náhradu 100 % trov konania, o výške ktorých vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne osobitným uznesením.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že dlžné sumy namieta ako celok, pretože na faktúrach č. 801803094, č. 81800919, č. 81801019, č. 81801119 a č. 81900050 je chybne označená adresa jeho sídla a teda sú vystavené na neexistujúcu spoločnosť.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že i keď žalovaný v odvolaní výslovne identifikoval odvolacie dôvody, opomenul sa k nim akokoľvek vyjadriť. Jediným tvrdením žalovaného v odvolaní je, že na faktúrach bola uvedená chybná adresa sídla žalovaného, s ktorým tvrdením sa ale súd prvej inštancie riadne vysporiadal a v napadnutom rozsudku uviedol, prečo ho odmieta. Poukázal, že i keď podľa žalovaného dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný nešpecifikuje, na základe akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k údajným nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň neuvádza, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú byť podľa neho nesprávne. Žalovaný tiež neuvádza, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci a prečo argumenty súdu prvej inštancie v súvislosti s chybným označením adresy neobstoja. Pokiaľ ide o namietané faktúry, žalobca argumentoval, že nepopiera chybné označenie sídla žalovaného v tvare „Vajkokovce 300, SK 044 43 Vajkovce“ namiesto správnej adresy „Vajkovce 300, SK 044 43 Vajkovce“. Nepovažuje ale túto chybu za relevantnú, keďže faktúry obsahujú správnu identifikáciu žalovaného prostredníctvom nezameniteľného obchodného mena, IČO aj IČ-DPH. Namietaná chyba v písaní podľa neho preto nemá vplyv na identifikáciu žalovaného, ktorej slúžia iné, vo faktúre správne uvedené údaje.
10. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 19.1.2021.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
13. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
15. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
16. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
18. Žalovaný svoju procesnú obranu tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní založil výlučne na tvrdení, že na namietaných faktúrach je chybne označená adresa jeho sídla, čo podľa neho znamená, že sú vystavené na neexistujúcu spoločnosť.
19. Podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba.
20. Zatiaľ čo adresu sídla alebo obchodné meno si žalovaný môže za podmienok stanovených zákonom zmeniť, jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu je dodávaný tovar alebo služba, ostáva nemenné. Z uvedeného je zrejmé, že je nesporným identifikátorom, ktorého správnosť žalovaný v konaní nenamietal.
21. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, že je nepochybné, že nesprávne označenie adresy sídla žalovaného ako „Vajkokovce“ namiesto „Vajkovce“ je zapríčinené len chybou pri písaní. Keďže žalovaný nenamietal, že žalobca pre neho na základe jeho objednávok vykonal prepravu veci riadne a včas a žalobca vykonanie jednotlivých prepráv preukázal aj objednávkami a dodacími listami, ktoré sa na ne vzťahujú, a v ktorých je označená bez chyby aj adresa sídla žalovaného, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby za správny.
22. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).