Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Csp/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: J. I., nar. XX.XX.XXXX bytom L. XXXX/XXX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 268,79 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,52 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2018 domáhal zaplatenia sumy 268,79 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 268,79 Eur od 05.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 268,79 Eur a náhrady trov konania voči žalovanej. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 17.08.2015 požiadala právneho predchodcu žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., ktorý bol zlúčený so žalobcom dňa 01.08.2017 o uzatvorenie Rámcovej zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej žiadosti bola dňa 17.08.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou Rámcová zmluva o bežnom účte, pričom v zmysle bodu 10.1 zmluvy žalovaná potvrdila, že prevzala všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, zároveň sa s nimi oboznámila a sú súčasťou rámcovej zmluvy, pričom na základe uvedenej zmluvy žalobca, resp. jeho právny predchodca zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet IBAN číslo N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a poskytoval jej služby súvisiace s vedením účtu, s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania, ktorú žalovaný nevyužil. Žalobca uviedol, že žalovaná istina 268,79 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, o čom doložil výpisy z účtu. V tej súvislosti poukázal na § 2 písm. f) Zák. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, ako i na ustanovenie § 18 ods. 1 cit. Zákona, v zmysle ktorého v súvislosti s úročením prekročenia postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvalom médiu o úrokovej sadzbe. Uviedol, že sadzba úroku platná pre prekročenie je 17,9% ročne, čo vyplýva z bodu 4.2 zmluvy v spojení s bodom 3.3. VOP písm. n), v zmysle ktorého majiteľ účtu je povinný banke z čerpaného úverového rámca a/alebo z prekročenia platiť úroky za dohodnutých podmienok, podľa pravidiel uvedených v ods. 3.11 tohto článku VOP. Ďalej poukázal na bod 3.3. VOP písm. m), v zmysle ktorého majiteľ účtu je povinný prekročenie vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 kalendárnych dní od jeho vzniku, pokiaľ sa v OP alebo v príslušnej zmluve banka nedohodla s klientom inak s tým, že ak majiteľ účtu túto povinnosť nesplní, banka má právo zaťažiť bežný účet úrokom z omeškania zo sumy nezaplateného prekročenia.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadrila.

3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. zo dňa 02.08.2019 tak, že žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 211,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 211,71 Eur od 05.12.2018 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 57,52 %. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola 17.08.2015 uzatvorená rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2, ktorou bol žalovanej zriadený bežný účet a aktivovaný program služieb môjÚČETactive2, z titulu ktorej žalobca žiada od žalovanej zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte. Na nepovolené prečerpanie na bežnom účte sa v zmysle vzťahujú ustanovenia a nasl. o zmluve o úvere. Vzhľadom na charakter Rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju uzatvárala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri posudzovaní nárokov žalobcu, ktoré uplatnil žalobou, súd prvej inštancie zohľadnil vetu tretiu , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o prekročení, výške prekročenej časti, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, akýchkoľvek uplatnených sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania a o iných možnostiach riešenia tohto prekročenia, vrátane ponuky iných úverových produktov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe v celom rozsahu nie je možné vyhovieť. V danom prípade odvodzoval žalobca uplatnený nárok z rámcovej zmluvy o bežnom účte. V rámci skutkových tvrdení poukázal na fakt, že zriadil účet v prospech žalovanej, ktorá sa však dostala do prekročenia (tzv. nepovoleného prečerpania) a svoj dlh nevyrovnala. Z tvrdení žalobcu ako aj z obsahu rámcovej zmluvy o bežnom účte zo dňa 17.08.2015 mal za zrejmé, že sa strany o možnosti povoleného prečerpania účtu nedohodli. Dal do pozornosti, že úrok vo výške 17,9 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil s poukazom na bod 4.2. rámcovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok je úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie, ktoré ale žalovaná nevyužila. Súd uzavrel, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok vo výške 17,90 % ročne zo sumy prekročenia, t. j. nepovoleného debetu. Konštatoval, že úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca však nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovanou dojednal. Ozrejmil, že celý bod 4.2 rámcovej zmluvy „Podmienky povoleného prečerpania“, z ktorého žalobca dojednanie úroku v prípade prekročenia uplatňuje, sa na žalovanú nevzťahuje, nakoľko ide o povolené prečerpanie a prekročenie povoleného prečerpania, ktoré žalovaná nevyužila, a preto z týchto dojednaní nie je možné vyvodzovať úrokovú sadzbu pre prekročenie (nepovolené prečerpanie). Navyše úroková sadzba pre prekročenie, resp. spôsob jej výpočtu v zmysle bodu 4.2 zmluvy (BASE RATE pre povolené prečerpanie + 5,05 % p.a. v čase uzavretia zmluvy o PP) nezodpovedá sadzbe, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe. Súd tak nemal za zrejmé, na základe čoho žalobca prispel k úrokovej sadzbe 17,9 % ročne v prípade prekročenia (nepovoleného prečerpania). Súd na uvedenom základe skonštatoval, že na ťarchu účtu žalovanej boli potom bez právneho dôvodu zaúčtované úroky v sume 57,08 eura. S poukazom na uvedené skutočnosti tak v zmysle bodu 4.2. rámcovej zmluvy „Podmienky povoleného prečerpania“, bodu 3.3. písm. m) Všeobecných obchodných podmienok, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , priznal žalobcovi sumu 211,71 eura a v časti 57,08 eura ako úroky, pre nepreukázanie ich dojednania so žalovanou, žalobu zamietol. Z rovnakých dôvodov zamietol žalobu aj v časti uplatňovaného úroku 17,9 % zo sumy 268,79 eura od 05.12.2018 do zaplatenia. Keďže sa žalovaná s plnením svojho splatného dlhu dostala do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 211,71 eura od 5.12.2018 až do zaplatenia, nakoľko si ho uplatnil po vzniku omeškania v zmysle bodu 3.3 písm. m) Všeobecných obchodných podmienok v zákonnej výške.

4. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam: že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Argumentoval tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

vyplýva, že žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila, hoci bola na to súdom vyzvaná. Ozrejmil, že pojmami procesný útok a procesná obrana ( ) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami až malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Namietal, že z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že tvrdenia žalobcu čo do vzniku právneho vzťahu a výšky dlhu, žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela, preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že na ťarchu účtu boli účtované úroky bez právneho dôvodu a že nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k úrokovej sadzbe 17,9 % ročne v prípade prekročenia, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ( ). Bol názoru, že ak súd prvej inštancie považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, podľa mohol o to strany, vrátane žalobcu, požiadať, Ak potom tvrdený skutkový stav, žalovanou nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za základ rozhodnutia, mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej ( veta prvá ), na ktorom by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného právneho posúdenia veci ( ). Mal za to, že z koncepcie vyplýva, že zákonodarca chcel zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, kedy skutkové tvrdenia strán sú nesporné, nie však v prípadoch, ak tvrdený skutkový stav (tvrdenia v žalobe) súd prvej inštancie považuje za nedostatočné. Obdobne. ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že listinné dôkazy pripojené k žalobe nepreukazujú tvrdenia žalobcu v žalobe (ktoré žalovaná nepoprela), bolo dôvodné nariadiť pojednávanie vo veci samej. Poukázal na to, že formulácia korešponduje s formuláciou Ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný cenzus (ktorého výška je však rozdielna). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu. Ak ustanovenia a upravujú podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadrujú tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela ( ), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležíte preukázané. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor a resp. (ako to bolo v danom prípade) vždy nariadiť pojednávanie ( ), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle a informovať strany o rozsahu sporných a nesporných skutočností a o rozsahu dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Postup súdu musí byť pre strany predvídateľný a transparentný. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, ale namiesto vykonania dokazovania meritórne rozhodol a nepriznal žalobcovi nárok na úrok z prekročenia, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a to vykonávať procesné úkony v rámci dokazovania a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované článkom 46 ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca bol názoru, že ak podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca uplatňoval právo na peňažné plnenie, ktoré nevyplývalo z tvrdení obsiahnutých v žalobe a z listinných dôkazov pripojených k žalobe, nebolo možné žalobcu sankcionovať čiastočným zamietnutím žaloby bez nariadenia pojednávania, Zdôraznil, že konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process), preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. S poukazom na uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením a , v dôsledku čoho nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o úrok z prekročenia, ozrejmil, že daný nárok na úrok si uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje ( a ). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Samotné

prekročenie bolo definované v bode 4.2 Zmluvy v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, tak ako to bolo špecifikované v žalobe. Úrok pre prípad prekročenia bol upravený priamo v zmluve v bode 4.2, pričom išlo o úrokovú sadzbu prekročenia, nie o úrokovú sadzbu prekročenia povoleného prečerpania. Súčasne poukázal na znenie bodu 3.3 a 3.11 Všeobecných obchodných podmienok a tiež rozhodnutia súdov týkajúcich sa povahy a formy dohodnutia úroku pri prekročení.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -98 zo dňa 29.01.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zamietajúcej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany: zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. Ak v súdenej veci súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcľšľľšššššššš+ľqwa nepreukázal svoj nárok na zaplatenie úrokov z nepovoleného debetu, pristúpil k zisťovaniu pravdivosti skutkových tvrdení na základe žalobcom predložených dôkazov a následne výsledky hodnotenia týchto dôkazov (v ich vzájomnej súvislosti) premietol do prijatých skutkových záverov o tom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto žalovaného nároku. Za tejto procesnej situácie, t. j. keď súd zisťoval na základe predložených (listinných) dôkazov skutkový stav, t .j. pravdivosť skutkových tvrdení, nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože jeho právne posúdenie veci už nevychádzalo zo skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutkových tvrdení strán. Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania nemožno založiť na závere, že niektorá zo strán neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdených rozhodujúcich skutočností, čo ale neznamená, že súd prvej inštancie je povinný bezvýhradne si osvojiť nesporné skutkové tvrdenia strán. Súd môže mať v intenciách dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných (nesporných) tvrdení strán, najmä v prípadoch, ak nie sú podložené relevantnými dôkazmi na ich preukázanie. To platí aj vtedy, ak žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ale tieto nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti, pretože tieto v žalobe úplne absentujú (ide o prípad, kedy žalobca opísanie rozhodujúcich skutočností nahradí iba odkazom na pripojené listinné dôkazy). Súd prvej inštancie sa teda dopustil pochybenia tým, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď fakticky nevychádzal z nesporností skutkových tvrdení strán. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom, pokiaľ vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď fakticky nevychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán, uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť (z hľadiska meritórneho výsledku konania) k relevantným skutkovým tvrdeniam, o pravdivosti ktorých nadobudol dôvodnú pochybnosť a zmaril tak možnosť aktívnej účasti žalobcu v konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie tak znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces: nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách konania podľa zrušil a podľa vrátil vec na ďalšie konanie.

6. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa konal v neprítomnosti žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou o otvorenie bežného účtu a uzatvorenie rámcovej zmluvy zo dňa 17.08.2015, s rámcovou zmluvou o bežnom účte zo dňa 17.08.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami Sberbank Slovensko, a.s. a žalobcu, sadzobníkom poplatkov Sberbank Slovakia, a.s., výpisom z účtu za obdobie august 2015 až február 2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 17.08.2015 uzavretá Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môj účet active2, na základe ktorej zriadil žalobca pre žalovanú - majiteľa účtu a viedol účet v mene EUR. K účtu s programom služieb môj účet active2 bola žalovanej vydaná platobná karta Maestro s maximálnym denným limitom 800,- Eur.

9. Súdu bol predložený výpis z účtu za obdobie od 17.08.2015 do 14.02.2018. Ku dňu 14.02.2018 bol stav na účte - 268,79 Eur. Z výpisu z účtu vyplýva, že na účte prebehla jedna kreditná transakcia a to dňa 17.08.2015 - úver vo výške 1.000,- Eur. Žalobca však v žalobe uviedol, že celková suma kreditných operácií bola 3.045,82 Eur. Výber v hotovosti bol realizovaný v celkovej sume 970,- Eur. Ďalej bol

žalovanej účtovaný poplatok za poistenie schopnosti splácať v sume 5 krát po á 1,50 Eur, spolu v sume 7,50 Eur, 2 krát poplatok v sume po á 20,- Eur, spolu v sume 40,- Eur, poplatok za transakcie v sume 5,70 Eur, poplatok za vedenie účtu 21 krát po á 5,99 Eur, 8 krát po á 4,99 Eur, spolu v sume 165,71 Eur a úroky v sume 55,07 Eur. Od mesiaca nasledujúceho po zriadení účtu (september 2015) do februára 2018 (t.j. 30 mesiacov) neboli na účte vykonávané žiadne kreditné transakcie. Ako žalobca uviedol účet nebol až do podania žaloby zrušený.

10. Na pojednávaní v rámci vyjadrenia k žalobe žalovaná uviedla, že čerpala úveru od Sberbank vo výške 1.000,- Eur, pričom na účel vyplatenia úveru si musela uriadiť účet, lebo úver sa nemohol poslať do inej banky. Tento bežný účet nevyužívala, ani nevedela, že tento účet existuje. Má vedenú aj exekúciu k tomuto úveru vo výške 1.000,- Eur. Z tohto účtu peniaze iba vybrala a nepoužívala ho.

11. Podľa , účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

12. Podľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom u0stanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

13. Podľa ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

14. Podľa , za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

15. Podľa , banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.

16. Podľa , banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

17. Podľa , zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.

18. Podľa , , , zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

19. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa (v spojení s ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa (v spojení s ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa , (v spojení s ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

32. Podľa o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia , , , a , , a , , , a , až 27.

33. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

34. Podľa o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia ,2,3 ods.1 písm. a)-d), 3 ods. 3, 4 ods. 14, 5-8, 9 ods. 1,4,6-8, 10, 11, 12 ods.2, 15, 17, 20-23,25-27.

35. Podľa o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

36. Podľa o spotrebiteľských úveroch ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov preukázané, že žalobca v postavení banky a žalovaná v postavení majiteľa účtu dňa 17.08.2015 platne uzatvorili zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení , obsahom ktorej je podľa čl. I vedenie účtu v mene EUR. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Táto zmluva je zmluvou o bežnom účte a obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením . Zmluva o bežnom účte je podľa absolútnym obchodom. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval otvoriť účet nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa , ale pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte a to aj s prihliadnutím na .

38. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom zostala predmetom konania suma 57,08 Eur ako účtované úroky. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba v tejto zostávajúcej nie je dôvodná. Súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, z titulu ktorej žalobca žiada od žalovaného zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte, ktoré vzniklo iba na poplatkoch (29 krát poplatok za vedenie účtu vo výške 5,99 Eur a 4,99 Eur účtovaný od 09/2015 do 02/2018), na poplatkoch za upomienky vo výške 40,- Eur, na poplatkoch za poistenie,

transakcie a na úrokoch (57,08 Eur). Na týchto nárokoch uplatnil žalobca na zaplatenie žalobou sumu 268,79 Eur. Na nepovolené prečerpanie na bežnom účet sa v zmysle vzťahujú ustanovenia a nasl. , v zmysle ktorého jednou z náležitostí zmluvy o úvere, ktorá musí mať písomnú formu, je aj údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, pričom absencia tohto údaju spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní na bežnom účte v zmysle , z tohto dôvodu nie je možné v zmysle žiadať ani úrok ani poplatky. Napokon sama žalovaná uviedla, že účet mala zriadený len za účelom vyplatenia iného úveru v tej istej banke, účet nevyužívala a povolené prečerpanie nerealizovala. Samotný žalobca v žalobe uviedol, že povolené prečerpanie žalovaná nevyužila. Preto súd žalobu v časti úrokov 57,08 Eur zamietol, a to vrátane požadovaného debetného úroku, keďže žalobcovi nepatrí príslušenstvo pohľadávky, t.j. podľa úrok, pre tieto dôvody je žaloba zamietnutá aj o zaplatenie 17,90 % ročne zo sumy 268,79 Eur od 05.12.2018 do zaplatenia.

39. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Ako bolo preukázané z výpisu z účtu ku dňu 14.02.2018 jedinou kreditnou transakciou bolo vyplatenie úveru, následne žalovaná vybrala sumu 970,- Eur. Následne bol už účet zaťažovaný len poplatkami a úrokmi a to celých 30 mesiacov (od mesiaca september 2015 do februára 2018). Súdu sa javí v rozpore s o ochrane spotrebiteľa to, že žalobca nechá otvorený účet a výsledkom je dlh, ktorý je tvorený len poplatkami a úrokmi. Žalobca vedel už v mesiaci september 2015, že žalovaná porušila ustanovenia zmluvy o bežnom účte (dosiahnutie záporného zostatku) a napriek tomu, ju nevyzval na zaplatenie, neupozornil ju na možnosť uzatvorenia účtu a ani účet nezatvoril, tak ako mu to prikazovalo ustanovenie Takýto výkon práv nemôže požívať právnu ochranu.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 268, Eur, v prvom rozsudku bol úspešný v časti o zaplatenie 211,71 Eur (v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť, keďže vo vyhovujúcej časti nebolo podané odvolanie), v druhom rozsudku bola žaloba v zostávajúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 57,08 Eur zamietnutá. Úspech v sume 211,71 Eur predstavuje z celkovej uplatnenej sumy 78,76 %. Žalovaná mala úspech 21,24 %, čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 57,52 % (78,76 - 21,24). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).