Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/279/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: I. K., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. XX/D, A. D., zastúpeného Mgr. Natáliou Michalovovou, LL.M, advokátkou so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 38/A, proti žalovanej: J. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q., U. Č.. X, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Šumavská č. 3, o zaplatenie 19.360 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. júna 2019 č. k. -233, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie 16.360 € s príslušenstvom a vo zvyšku (19.960 € - 16.360 €) žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 69 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami došlo k uzavretiu neformálnej zmluvy o pôžičke podľa , na základe ktorej žalobca preukázateľne požičal žalovanej súdom priznané plnenie. Záver o uzavretí zmluvy o pôžičke založil na listinných dôkazoch, predovšetkým na mejlovej komunikácie strán v období od novembra 2016 do júna 2017. Z mejlu žalovanej zo dňa 30.11.2016 mal za preukázané, že požiadala žalobcu o požičanie peňazí vo výške 11.340 € na kúpu motorového vozidla s tým, že mu ich potom vráti. Následne v ďalšom mejli dňa 1. 12. 2016 sa opätovne dopytovala, kedy jej môže peniaze požičať. V mejli zo 16.12.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že nemôže uhradiť kúpnu cenu v dvoch splátkach a na splatenie ceny potrebuje ešte 7.400 € a následne ďalšiu sumu. Výpismi z účtu žalovanej mal preukázané, že žalobca zaslal žalovanej v decembri 2016 a v januári 2017 finančné prostriedky s poznámkou „Trnava Mazda 3“ a „Coach training“.

3. Neakceptoval obranu žalovanej o tom, že síce žalobcu najskôr požiadala o pôžičku, avšak finančné prostriedky sa pretransformovali na dary pri príležitosti jej narodenín a Vianoc. Žalovaná toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nenavrhla dôkazy na jeho preukázanie. Za účelovú považoval tiež obranu v tom smere, že vzťah strán sa zmenil na partnerský. Navrhovateľ ani po tvrdenom začatí udržiavania partnerského vzťahu neprezradil žalovanej svoje pravé meno, ale pri výkone činnosti žalovanej ako spoločníčky sa predstavil iným menom.

4. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podala včas odvolanie žalovaná. Tvrdila, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec

neuvádza, ako sa vyporiadal s jej rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a celkom arbitrárne sa priklonil k tvrdeniam žalobcu. Namietala tiež záver, že medzi stranami vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom ústnej zmluvy o pôžičke, keď žalovaná v mejlovej komunikácii so žalobcom uviedla slovo „pôžička“ len raz, v dôsledku čoho nie je možné považovať celú finančnú čiastku za pôžičku. Pritom žiadna z platieb neobsahovala predmet označený ako „pôžička“. Uviedla tiež, že žalobca z vlastnej iniciatívy poskytol finančné dary žalovanej, išlo o finančné operácie, ktoré vždy obsahovali predmet daru, ktorý si mala žalovaná z finančného daru zakúpiť. Z tohto dôvodu žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Domnieval sa, že súd prvej inštancie na žalovanou opakované nepodložené názory dal jednoznačné odpovede. Zdôraznila, že v konaní nebolo sporné, že prostriedky v priznanej sume boli poukázané z účtu žalobcu a jeho manželky na účet žalovanej. Sama priznala, že peniaze pýtala a prijala od žalobcu a minula ich na účel, ktorý žalobca špecifikoval v predmete bankového prevodu. Žalovaná v rámci výsluchu tiež priznala, že vedela, že žalobca je ženatý, napriek tomu tvrdila, že medzi stranami išlo o partnerský vzťah. Z dôkazných materiálov pritom vyplýva, že medzi stranami išlo najprv o pracovný vzťah, keď žalobca platil žalovanej za sexuálne služby a potom pokračoval žiadosťou žalovanej o pomoc, ktorú žalovaná sľubovala vrátiť. Neexistuje jediný dôkaz o tom, že medzi stranami existoval partnerský vzťah alebo o úmysle žalobcu opustiť svoju rodinu. Poukázala tiež na skutočnosť, že v mejlovej komunikácii je uvedené slovo „pôžička“, avšak slovo „dar“ nie je použité ani jeden raz. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu názoru existencii neformálnej zmluvy o pôžičke.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s Civilným súdnym poriadkom, vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán, vykonané dôkazy riadne vyhodnotil, či už jednotlivo ale i vo vzájomnej súvislosti ( ), z ktorých vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o tom, že medzi stranami došlo k uzavretiu neformálnej zmluvy o pôžičke podľa , a to z iniciatívy žalovanej, za účelom kúpy motorového vozidla žalovanou, ktorá sa so žalobcom zoznámila pri poskytovaní sexuálnych služieb. Svoje závery aj riadne odôvodnil.

8. Odvolací súd osobitne poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovanou o dare peňažných prostriedkov.

9. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na prejednaciu zásadu civilného sporového konania, v zmysle ktorej je súd pri zisťovaní skutkového stavu zásadne odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán, s výnimkou podľa . Z vlastnej iniciatívy (okrem sporov s s ochranou slabšej strany) dokazovanie nevykonáva. Stranu sporu zaťažuje nielen povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové tvrdenia a popierať rozhodujúce skutkové tvrdenia protistrany (tzv. bremeno tvrdenia, , ) ale tiež označiť dôkazy na ich preukázanie (tzv. dôkazné bremeno, , ). Strana môže očakávať úspech v konaní, ak tvrdí a preukáže pre spor rozhodujúce skutkové tvrdenia, vyplývajúce z hmotného práva.

10. Žalovaná síce v spore poprela skutkové tvrdenia žalobcu o požičaní peňazí, keď tvrdila, že jej boli darované, avšak túto svoju inak relevantnú obranu nijako nepreukázala, keď neoznačila na jej preukázanie žiaden dôkaz, teda neuniesla dôkazné bremeno, čo vylučuje jej úspech v konaní. Postupovala tak za situácie, keď v mejlovej komunikácii z obdobia pred vznikom sporu sa bežne používané slovo „dar“ vôbec nevyskytuje, ako správne zdôraznil i žalobca. Rovnako nepreukázala a neoznačila dôkazy na preukázanie tvrdenia, že vzťah so žalobcom bol partnerský, v ktorom dochádza k obdarovávaniu. Súd prvej inštancie uvedenú obranu správne vyhodnotil ako účelovú i s prihliadnutím na okolnosti zoznámenia sa strán, činnosť spoločníčky, osobný stav žalobcu a jeho vystupovanie pod falošným menom. Naproti tomu žalobca ako veriteľ preukázal poskytnutie peňazí na účet žalovanej v súdom priznanom rozsahu, čo napokon nebolo medzi stranami sporné. Dôvod poskytnutia peňazí preukázal výpismi z mejlovej komunikácie, kde samotná žalovaná dvakrát (30.11 a 1.12.2016) použila bežne používaný a zrozumiteľný výraz “požičať“. Z mejlovej komunikácie a ani z iného vykonaného dôkazu darovanie peňazí nevyplýva. O požičaní peňazí žalovaná hovorila v mejle po jej narodeninách 13.11., hoci peniaze mali byť započítané i s darčekom k narodeninám.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

12. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd plnú náhradu trov konania ( v spojení s ).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).