Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Robert Antal, s miestom podnikania Ul. L. C. č. 2, XXX XX R. R., správca konkurznej podstaty úpadcu: BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze", IČO: 36 388 777, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, zastúpený advokátom: Mgr. Martin Štoffa, E. X, XXX XX R. R., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, právne zastúpený Mgr. Jurajom Švecom, advokátom, so sídlom Bajkalská 2/a, 821 08 Bratislava, IČO: 30 851 483, 2/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, odbor správy majetku štátu, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, 3/ Mondi SCP, a.s., so sídlom Tatranská cesta 3, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 637 051, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Lehotským advokátom, so sídlom G. D. XXX/XX, XXX XX M. G., 4/ MH Manažment, a.s., so sídlom Turbínová 3, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 088 033, 5/ Okresný úrad Žilina, majetkovoprávny odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, 6/ Poľnohospodárske družstvo Likavka, so sídlom 034 95 Likavka, IČO: 00 195 596, 7/ K. G., bytom č. d. XXX, XXX XX M., 8/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom L. č. XX, XXX XX R., 9/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné nám. 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 10/ TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. „v likvidácii", so sídlom Bratislavská 125, 911 02 Trenčín, IČO: 00 153 141, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/020083/ HOL zo dňa 30.7.2018, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát číslo: OU- ZA-OOP6-2018/020083/HOL zo dňa 30.7.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 10/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 1RE 13-2018/000504-13P zo dňa 23.2.2018 postupom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase rozhodovania t.j. od 1.9.2017 (ďalej len „“) rozhodol o oprave chybných údajov v

schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území A. v písomnej časti k parcelám určeného operátu identifikovaných a konkretizovaných vo výrokovej časti označeného rozhodnutia, ktoré sú evidované na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v katastrálnom území A. tak, že tieto údaje zmenil v časti vlastníka keď namiesto vlastníka „BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM s.r.o., Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36388777“ ako vlastníka zapísal „TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00153141“. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán s poukazom na ustanovenia , , , a ods. uviedol, že ROEP bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012. Dňa 5.4.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 a uložený v Zbierke listín katastrálneho územia A. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Dňa 12.11.2013 prvostupňový správny orgán začal ex officio konanie v zmysle o oprave chybných údajov schváleného registra ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na spomínaných listoch vlastníctva z toho dôvodu, že na predmetných listoch vlastníctva je nesprávne zapísaný vlastník, resp. spoluvlastník. Správny orgán zabezpečil ku konaniu listinné dôkazy, a to výpisy z listov vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX k. ú. A., fotokópie pozemkovoknižných (ďalej len pkn.) vl. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/II, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k. ú. A., fotokópia pkn. vl. č. XXX k. ú. T., rozhodnutie ministra priemyslu č. 14/1989, fotokópia originál listov vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX k. ú. A., zmluva o predaji časti podniku V 725/1994, V 722/94, V 723/94, V 721/94, výpis z obchodného registra oddiel Pš vložka č. 33/R na obchodné meno TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, rozhodnutie ministra priemyslu č. 55/1990, výpis z obchodného registra oddiel Pš vložka č. 162 na obchodné meno TEXICOM Bavlnárske závody š. p., uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica Pš 162-5 zo dňa 21.09.1990, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica Pš 162 zo dňa 09.1.1992. Správny orgán preskúmal návrh a upovedomil účastníkov konania v zmysle o správnom konaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) o začatí konania. K upovedomeniu o začatí konania sa v stanovenej lehote vyjadrili K. G. a MH Manažment, a.s., Bratislava ako právny nástupca po zrušenom Fonde národného majetku Slovenskej republiky. K zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na spomínaných listoch vlastníctva v prospech BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM s.r.o., ktorý je predmetom konania o oprave chybných údajov schváleného registra boli zo strany Fondu národného majetku Slovenskej republiky vypracované odborné vyjadrenia listom z 19.5.2014 Okresnému úradu Ružomberok - pozemkový a lesný odbor a listom zo dňa 25.5.2015 Slovenskému pozemkovému fondu. Prvostupňový orgán dňa 14.1.2014 vyzval komisiu, aby v súlade s ust. prešetrila návrh na zmenu údajov v schválenom registri. Komisia po vykonanom šetrení a prerokovaní na svojom zasadnutí dňa 8.10.2014 posúdila podnet a navrhla vykonať opravu údajov schváleného registra z dôvodu, že v schválenom registri je vykonaný chybný zápis vlastníckeho práva na EKN parcelách, ktoré sú evidované na spomínaných LV v k.ú. A.. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozsiahlom rozhodnutí podrobne popísal skutočnosti zistené rozsiahlym šetrením, na základe ktorého dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti v stave neidentickom neboli predmetom špecifikácie schváleného privatizačného projektu podniku TEXICOM BZ š.p. Ružomberok. Správny orgán má za to, že predmetom privatizácie boli len parcely CKN stavu zapísané na vtedy aktuálnom liste vlastníctva č. XXX v prospech TEXICOM BZ, š.p. Ružomberok, o čom svedčia aj zápisy na strane A. majetkovej podstaty na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX, ktoré boli založené na základe zmlúv o prevode časti podniku V 722/94, V 723/94, V 721/94, V 725/97 uzatvorenými s Fondom národného majetku SR. Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX sú listiny č.d. 1099/1951, č.d. 599/1951, č.d. 116/1953, č.d. 232/1957, č.d. 1278/1962, č.d. 176/1959 z pkn. vložiek, tak nemôže byť vlastníkom nehnuteľností evidovaných na týchto listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX úpadca BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM s.r.o., Textilná 23, Ružomberok len preto, že pozemky katastra nehnuteľností, t.j. stav CKN (evidované len na LV č. XXX) nadobudol od právneho predchodcu

- Bavlnárske závody V. I. Lenina n.p. Ružomberok.

2. O odvolaní žalobcu proti citovanému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát - žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA- OOP6-2018/020083/HOL zo dňa 30.7.2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. K primárnej odvolacej námietke spočívajúcej v nesprávnom

právnom posúdení aplikácie intertemporálneho ustanovenia účinnom od 1.5.2014 žalovaný správny orgán uviedol, že predmetné prechodné ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán má postupovať pri oprave chýb registra v zmysle podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 23.2.2018, čiže postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 1.7.2016. V tomto konaní podľa mal žalovaný za to, že chybné údaje v schválenom registri je možné opraviť do 5-ich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Žalovaný po preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vydané v súlade so zákonom.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu považuje za rozhodnutia nezákonné. Podľa jeho názoru rozhodoval prvostupňový orgán o oprave chybných údajov ROEP po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, a teda protizákonne a následne odvolací orgán - žalovaný, takéto nezákonné rozhodnutie, na základe jeho odvolania, v celom rozsahu, ako správne potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí v konfrontácii s gramatickým a logickým výkladom ust. zákona v spojení so , ktorým sa v čl. II. mení a dopĺňa . sa v sa síce zmenila lehota na opravu chybných údajov registra z troch na päť rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak v prechodných ustanoveniach účinných od 1.5.2014 sa v uvádza, že „Konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.“. Z uvedeného logicky vyplýva, že konania, v ktorých bol návrh registra uverejnený do 30.4.2014, dokončia sa podľa zákona účinného do 30.4.2014. Zároveň je nesporné, že právna úprava, účinná od 1.5.2014, sa nijako nevzťahuje na konania už skončené. Keďže v danom prípade bol Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) zverejnený cca dva roky pred 30.4.2014, dokonca do tohto dňa bol už aj schválený, Rozhodnutím 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012 tak, ako je to uvedené aj v poslednom odseku výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, je vylúčené, aby sa na opravu jeho prípadných chýb mohla vzťahovať päťročná lehota podľa znenia platného a účinného od 1.5.2014. Ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že prechodné ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, potom je celkom zrejmé zásadné nepochopenie zmyslu a účelu tohto prechodného ustanovenia. Jeho zmyslom a účelom je predsa, celkom logicky, určiť jasnú hranicu medzi konaniami, na ktoré sa nová právna úprava vzťahuje a ktoré sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy. A zo znenia prechodného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že nová právna úprava sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014. Úplne vylúčená je aplikácia novely zákona č. 180/95 Z.z., obsiahnutej v čl. II. zákona 115/2014 na konania, ktoré v čase jej schválenia, resp. jej vstupu do platnosti a účinnosti, boli skončené, pretože by sa jednalo o neprípustnú retroaktivitu. A v danom prípade bolo konanie skončené právoplatne už dňa 26.7.2012. Predĺžená 5 ročná lehota na opravu chybných údajov registra sa vzťahuje len na tie konania, v ktorých nebol návrh podľa uverejnený do 30.4.2014. Na tie konania, v ktorých tento návrh k 30.4.2014 uverejnený bol, sa nová právna úprava a teda ani predĺžená lehota na opravu chýb registra nevzťahuje. Na daný prípad vzťahuje právna úprava platná a účinná do 30.4.2014, obsahujúca 3 ročnú lehotu na opravu chybných údajov registra. Ako správca úpadcu zistil nespeňažený nehnuteľný majetok, vedený Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, ktorý následne zapísal do konkurznej podstaty a jeho zapísanie do konkurznej podstaty zároveň zverejnil v Obchodnom vestníku č. 174/2014 zo dňa 11.9.2014, zn. K017574. Zapísanie všetkých nehnuteľností, vedených na vyššie uvedených LV, je zároveň vyznačené poznámkou na všetkých dotknutých LV, pričom poznámku o zápise týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu - BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze“, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 388 777, zapísal na jednotlivé LV Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, na základe jeho podnetu. Nezákonný postup teda ďalej vyplýva aj zo skutočnosti, že napadnutými rozhodnutiami dotknuté pozemky, ktoré sú riadne zapísané do súpisu konkurznej podstaty, nemôžu byť z tejto vylúčené iným, ako zákonným spôsobom, upraveným v o konkurze a vyrovnaní. S výnimkou konkurzného súdu, v danom prípade Krajského súdu Banská Bystrica, žiadny iný súd či správny alebo iný orgán nemá kompetenciu akokoľvek postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich svojvoľne z konkurznej podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby, ako to už Okresný úrad v Ružomberku urobil.

Ak teda mal správny orgán pochybnosti o tom, či dotknuté parcely patria do súpisu podstaty, mohol sa zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia, podaním vylučovacej žaloby na konkurznom súde v súdom určenej lehote. Naopak, tento správny orgán, v zrejmom rozpore s ustanoveniami o konkurze a vyrovnaní, ktorý je špeciálnym právnym predpisom, upravujúcim konkurzné konanie, a v rámci neho aj súpis konkurznej podstaty, správu majetku v súpise konkurznej podstaty a jeho speňaženie, tak v rozpore s týmto zákonom opakovane rozhoduje a rozhodol o zmene schváleného registra, čoho následkom je, že po právoplatnosti jeho rozhodnutia zmení zápis v katastri nehnuteľností tak, že dotknuté parcely zapíše na nové LV v prospech tretej osoby, čím svojvoľne a nezákonne odníme predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. Celkom zjavná nezákonnosť touto žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva aj zo skutočnosti, že správny orgán a následne žalovaný svojím potvrdzujúcim rozhodnutím, údajne opravuje zápis v katastri nehnuteľností tak, že dotknuté pozemky majú byť zapísané v prospech vlastníka, ktorým je TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, a nie úpadca. Avšak TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu ako aj na rozdiel od žalovaného, postupoval vo veci zákonne a podal na konkurznom súde, t.j. na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o vylúčenie dotknutých parciel, teda aj tých, ktorých sa týka rozhodnutie žalovaného z konkurznej podstaty úpadcu, a to žalobou zo dňa 4.5.2015, avšak po zhodnotení všetkých skutkových aj právnych okolností prípadu napokon zobral žalobu vo veci celkom späť, a to podaním zo dňa 19.10.2015, čím bez najmenších pochybností deklaroval, že nemá žiadny nárok na pozemky, ktoré boli obsahom jeho žaloby a že tieto sú do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísané oprávnene.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.9.2018 uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odôvodnení svojho (žalobou napadnutého) rozhodnutia. Opätovne uviedol, že prechodné ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, upravuje ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.4.2014, prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán má postupovať pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 1.7.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.

5. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.11.2018 uviedol, že z dôvodovej správy k , nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výklad, použitý správnymi orgánmi, že v danom prípade je možné ROEP opraviť v päťročnej lehote. Za rozhodujúcu považuje úpravu, obsiahnutú v , pretože tá jednoznačne identifikuje konania, ktoré sa majú dokončiť podľa právnej úpravy, platnej do 30.4.2014, a ktoré sa dokončia podľa právnej úpravy, platnej od 1.5.2014. V dôvodovej správe sa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré umožňuje dokončiť už začaté správne konania podľa ustanovení tohto zákona.“. Teda opäť nič, čo by akokoľvek odôvodňovalo výklad správnych orgánov, t.j. žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. V správnom konaní bolo preukázané, a to bez najmenších pochybností, že v danom prípade bol návrh registra uverejnený do 30.4.2014 (čo v napadnutom rozhodnutí uvádza sám žalovaný), potom sa na dané konanie môže aplikovať právna úprava účinná do 30.4.2014, podľa ktorej možno rozhodnúť o oprave ROEP v trojročnej a nie v päťročnej lehote. Okrem toho, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je do značnej miery nezrozumiteľné, nemôže obstáť, nakoľko nemá žiadnu oporu v zákone. Zákon totiž nerozlišuje medzi ukončenými a neukončenými ani zapísanými alebo nezapísanými registrami, ako to žalovaný vo svojom odôvodnení uvádza. Jediným kritériom pre zistenie, že ktorá právna úprava sa na dané konanie vzťahuje, je, či bol návrh registra v danom konaní uverejnený do 30.4.2014, alebo nebol.

6. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 16.5.2019 opätovne cyklicky opakujúc svoju argumentáciu týkajúcu sa nemožnosti aplikácie novely č. na posudzovaný prípad, uviedol, že vinou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným sa nedovoleným spôsobom rozširuje okruh pôsobnosti prijatej novely a zasahuje tak do vzťahov, kde ich účastníci sa už právom spoliehali a očakávali, že isté predvídateľné právne účinky nastanú, resp. nebude už do nich zasahované (t.j. že po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty troch rokov od zápisu údajov schváleného registra ROEP do katastra nehnuteľností už nebude možné vykonávať ich zmenu, v súvislosti s čím poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 12.11.2014. Je presvedčený, že spôsob výkladu, ktorý žalovaný použil pri svojom rozhodovaní a postupe, je neudržateľný, v rozpore s ústavným princípom

právnej istoty a ako taký viedol zjavným nesprávnym právnym posúdením k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré je potrebné zrušiť spolu s rozhodnutím prvostupňovým, nakoľko tieto boli vydané po zákonom stanovenej lehote, kedy bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra ROEP. V ďalšom citujúc z dôvodovej správy (ktorú je možné považovať za druh tzv. autentického výkladu právnej normy) k bodu 4 a bodu 7 novely č. , ktorými došlo s účinnosťou od 1.5.2014 k predĺženiu pôvodnej lehoty troch rokov na novú päťročnú lehotu v ust. a , uviedol, že inštitút možnosti zmeny údajov schváleného registra ROEP v zmysle ust. má primárne slúžiť prípadom opravy (spravidla náhodnej a ojedinelej) chyby v písaní, tzn. zjavného omylu a nesprávnosti pri vyhotovovaní údajov registra ROEP. V posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho „údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. ), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. ) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní resp. vzali žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Aj za situácie, kedy by mal byť použitý výklad žalovaného v otázke aplikovania „predĺženej“ lehoty na uskutočnenie zmeny údajov schváleného registra ROEP v zmysle ust. , v posudzovanom prípade nedošlo k dodržaniu zákonom stanoveného rozsahu (časového limitu), dokedy bolo možné o takej zmene údajov rozhodnúť a správne orgány preto postupovali v rozpore so zákonom. Z uvedenej dikcie a použitia slovného spojenia „možno rozhodnúť“ v normatívnom texte podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby stanovenej lehote s presne stanoveným momentom začiatku jej plynutia skutočne nastali účinky rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra ROEP, tzn. aby sa prijaté rozhodnutie prejavilo s reálnymi dopadmi na právnu sféru jeho adresátov. Inými slovami povedané, v zákonom stanovenej lehote musí prípadné rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra ROEP nadobudnúť právoplatnosť, pretože dovtedy nemožno hovoriť o jeho právnych účinkoch. Žalovaný vo svojej argumentácií vychádza jednak z toho, že v danom prípade bol register ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností údajne dňa 5.4.2013 a ďalej hneď uvádza, že prvostupňové rozhodnutie o zmene údajov bolo vydané dňa 23.2.2018, z čoho následne dedukuje, že bolo vydané v súlade so zákonom a v rámci zákonom stanovenej lehoty. Z porovnania dátumov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.2.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 2.3.2018. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 30.7.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 2.8.2018. To znamená, že konanie o zmene údajov schváleného registra ROEP sa mohlo v tomto prípade právoplatne skončiť najskôr dňa 2.8.2018, pričom uvedený dátum je každopádne už po zákonom stanovenej trojročnej (a dokonca aj päťročnej) lehote od údajného dátumu zápisu registra ROEP do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2013. Opačný výklad, t. j. ten ktorý zaujal žalovaný a správny orgán prvého stupňa je neudržateľný, nakoľko by fakticky viedol k ďalšiemu predlžovaniu zákonom stanovenej lehoty, ak by právoplatnosť (t. j. právne účinky) rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra ROEP mali nastať až po stanovenej dobe. V deň, ktorý uvádzajú správne orgány, bol prenos údajov registra údajne ukončený, avšak z toho nie je možné nijako vyvodiť, kedy bol pre jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a listy vlastníctva) reálne zápis vykonaný, nakoľko k tomu mohlo dôjsť vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam v rôzne dni (obdobia). Už len zo samotného dňa právoplatnosti schváleného registra ROEP (26.7.2012), ďalej označenia položiek výkazu zmien (2243/12 a 2244/12) a označenia súpisu listín (Z 2724/12) vyplýva, že sa tak začalo diať určite už v roku 2012. Pokiaľ však správne orgány uvádzajú v rozhodnutiach len dátum 5.4.2013 ako jediný a rozhodný, potom pre uvedené východisko v administratívnom spise chýba akýkoľvek podklad, nie je to nijako zdôvodnené a vzhľadom na vyššie uvedené nejednoznačnosti sa jedná o neúplný, nepreukázaný a zmätočný údaj, ktorý objektívne znemožňuje exaktné určenie okamihu začiatku počítania zákonom stanovenej lehoty pre prípadné opravy údajov schváleného registra ROEP.

7. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 13.5.2020 uviedol, že s právnym názorom žalobcu sa nestotožňuje, naopak v plnom rozsahu sa pridržiava doterajších vyjadrení a trvá na skutočnostiach uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

8. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe z 22.5.2020 okrem iného uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ sa žalobca snaží argumentovať odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 27.1.2017, ktorým súd zamietol žalobu ďalšieho účastníka v rade 1/ v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, tak podľa jeho názoru za závažnú vadu, ktorou trpelo celé predmetné konanie na

Krajskom súde v Banskej Bystrici vo veci vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty bol práve postup a právny záver označeného krajského súdu ohľadne možného prieskumu a opravy schváleného ROEP podľa V ďalšom poukázal na to, že v súlade s právnou teóriou a ustálenou judikatúrou nie je možné považovať zápis vlastníctva v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim za titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, ktorý má iba evidenčný účinok, spočívajúci v tom, že sa ním nemení právna situácia. V tomto prípade ide o rozhodnutie o obnovenej evidencie pozemkov vydané správnym orgánom v správnom konaní, ale vlastnícke právo nevzniká, pretože vlastník je stále ten istý. Údaje zapísané v katastri nehnuteľností ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností žalobcom ako úpadcom nie sú hodnoverné a jediný titul, od ktorého žalobca odvodzuje vlastnícke právo úpadcu je práve chybný ROEP zapísaný 5.4.2013 do katastra nehnuteľností, čo je v rozpore s argumentami uvedenými v tomto vyjadrení, pretože pozemnoknižné vložky svedčia v prospech štátu, resp. iných vlastníkov. Neexistovala žiadna privatizačná zmluva, resp. v katastri nehnuteľností sa k dotknutým parcelám nenachádzala a nenachádzala sa tam ani iná scudzovacia zmluva, ktorá by nasvedčovala, že by predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX prešli z TEXICOM Bavlnárske závody,š.p. na TECHNOCONSULTING, spol. s r.o., a následne z TECHNOCONSULTING

- TEXICOM, s.r.o. na RTZ, spol. s r.o. Na základe svedeckej výpovede Bc. K. D., zamestnankyne Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor a listinných dôkazov - pozemnoknižných vložiek, ktoré boli podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech úpadcu a stanoviska Fondu národného majetku, bol úpadca na listoch vlastníctva č. XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. A., zapísaný chybou správneho orgánu v rámci konania ROEP, a nie na základe právne relevantných listín. V ďalšom ďalší účastník v rade 1/ citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.1.2018, ktorým bol potvrdený vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci excindačnej žaloby, ako i z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.12.2019, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. - 157 zo dňa z 27.1.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho právneho názoru je s účinnosťou od 1.5.2014 lehota na opravu údajov ROEP päťročná, pričom táto lehota nie je dotknutá prechodnými ustanoveniami. Ustanovenie sa týka výlučne konania, ktorým je podľa cit. zákona konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“). Podľa sa na konanie vzťahujú predpisy Správneho poriadku, pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak. Takéto konanie je v zmysle Správneho poriadku ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zmenu registra podľa považuje za nové samostatné konanie, na ktoré sa vzťahuje platná právna úprava v čase rozhodovania správneho orgánu o zmene a oprave ROEP. V čase konania prvostupňového správneho orgánu a vydania rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, sp. zn. 1RE 13- 2018/000504-13P zo dňa 23.02.2018, to bol v znení novely , účinnej od 1.9.2017. Tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný pochybnosti, či dotknuté nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty, tak sa mohol zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia na konkurznom súde a tiež, že postup správneho orgánu pri rozhodovaní o oprave ROEP je v rozpore so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktorý je zákonom špeciálnym, považuje za právne nesprávne a účelové. je tiež lex specialis a ukladá správnemu orgánu nielen právo, ale aj povinnosť konať, ak zistí, že údaje zapísane v schválenom ROEP sú v rozpore s údajmi podľa zákona. Je absolútny právny nezmysel, aby sa správny orgán poverený zhotovením ROEP, na podklade ktorého sa zapisujú pôvodní vlastníci do katastra nehnuteľností, domáhal pred opravou schváleného Registra na konkurznom súde najprv vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty a až následne schválil opravený ROEP. V ďalšom citoval z rozsudku tunajšieho krajského súdu sp. zn. zo dňa 7.5.2019, ktorým bola analogická správna žaloba zamietnutá. V závere vyjadrenia ďalší účastník v rade 1/ žiadal, aby správny súd k uplatneným novým námietkam a výhradám proti žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, t.j. k novým žalobným bodom uplatneným v stanovisku žalobcu zo dňa 16.5.2019 zmysle SPP po lehote ustanovenej na podanie žaloby neprihliadal a správnu žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

9. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.3.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že obsah jeho podania - stanoviska zo dňa 16.5.2019 je plne kompatibilný a súvisiaci s jeho žalobnými námietkami uvedenými v texte samotnej všeobecnej správnej žaloby, ktoré len podrobnejšie zdôvodnil a uviedol ďalšie jednotlivosti podporujúce jeho hlavné argumentačné línie. Pritom poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 15.8.2018, kde ústavný súd posudzoval obdobnú otázku dodatočného rozpracovania odvolacích dôvodov už po lehote na podanie

odvolania. Aj naďalej pridržiava právnych a faktických dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe a tiež v jeho podaní zo dňa 16.5.2019. Taktiež poukázal na to, že na tunajšom súde sa vedie celkovo osem obdobných konaní o skutkovo a právne súvisiacich správnych žalobách. V poslednej ôsmej veci sp.zn. , v ktorej už rozhodoval aj kasačný súd pod sp.zn. , sa žalobca obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR, ktorý po predbežnom prerokovaní veci svojím uznesením č.k. -27 zo dňa 26.5.2020 prijal ústavnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu na ďalšie konanie.

10. V reakcii na vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 1/ zo dňa 10.5.2021, v ktorom neboli obsiahnuté žiadne iné relevantné argumenty okrem tých, ktoré už prezentoval vo svojom predchádzajúcom podaní, žalobca vo svojom vyjadrení zo 17.5.2021 poukázal na to, že o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR tak, že dal sťažovateľovi v jeho hlavnej argumentačnej línii za pravdu a svojím nálezom č.k. -80 zo dňa 6.5.2021 rozhodol, že boli porušené základné práva sťažovateľa podľa a , právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V ďalšom poukázal na to, že ako správca musí podľa zákona zahrnúť všetok známy majetok úpadcu do konkurznej podstaty, musí s ním nakladať ako odborne spôsobilý hospodár a je povinný ho chrániť pred nepodloženými protinárokmi, ktoré by mohli ukracovať záujmy veriteľov. Taktiež poukázal na to, že žiadny z ďalších účastníkov v rade 1/ až 10/ sa sám iniciatívne nedomáhal vykonania opravy chyby v spracovanom výstupe z ROEP, teda nedal na takú opravu podnet (čo podľa jeho názoru preukazuje, že nemali námietky voči obsahu výstupu z ROEP). Žiadny z ďalších účastníkov v rade 1/ až 10/ nepodal vo veci svojho domnelého vlastníckeho práva určovaciu žalobu na všeobecný civilný súd (čo podľa jeho názoru preukazuje, že si boli vedomí skutočnosti, že im nesvedčí žiadny vlastnícky titul v prejednávanej veci). Ďalší účastník v rade 3/ Mondi SCP, a.s. a aj ďalší účastník v rade 10/ TEXICOM Bavlnárske závody š.p. v likvidácii podali proti žalobcovi vylučovaciu žalobu, avšak v následnom konaní pred konkurzným súdom ich vzali v celom rozsahu späť (čím podľa jeho názoru bolo preukázané, že im nesvedčí žiadny vlastnícky titul v prejednávanej veci). Ďalší účastník v rade 1/ SPF podal proti žalobcovi vylučovaciu žalobu, no pred krajským konkurzným súdom bol neúspešný a vec nie je doteraz právoplatne skončená. Pozične sa argumentácia ďalšieho účastníka v rade 1/ zakladá na údajnej zámene označení subjektov v konaní ROEP. Ohľadom údajnej a aj žalovaným tvrdenej „jednoznačne preukázanej zámeny obchodných mien dvoch subjektov v konaní ROEP“ namieta, že k takémuto záveru správne orgány v konaní nikdy presvedčivo nedospeli a pre uvedené nepodložené tvrdenie neexistuje žiadny listinný ani iný dôkaz, a to ani v administratívnom spise žalovaných správnych orgánov a ani v súdnom spise správneho súdu alebo všeobecných súdov, ktorí sa predmetnými nehnuteľnosťami zaoberali. Tejto časti nepodloženej argumentácie však chýba faktická opora v obsahu súdneho spisu a vykonaných dôkazoch, pričom je zjavne postavená výlučne na jedinej svedeckej výpovedi zamestnankyne správneho orgánu prvého stupňa p. Bc. K. D., ktorá však má skôr povahu neurčitých subjektívnych dohadov a presvedčení ako objektivizujúceho dôkazu. Práve uvedená svedkyňa začala údajne z vlastného podnetu realizovať opravy v zápisoch vlastníkov vo výstupe z ROEP. Tvrdená zámena obchodného mena úpadcu BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM, s.r.o. je absolútne neobhájiteľná vo vzťahu k označeniu ďalších subjektov, v prospech ktorých sa opravy registra REOP vykonávali a je vylúčené, že by mohlo dôjsť k omylu a zámene s menami ako K. G., Základina pre prestárlych a invalidných robotníkov Ružomberských textilných závodov, úč. spol., Poľnohospodárske družstvo Likavka alebo Bavlnárske závody V. I. Lenina, n.p. v Ružomberku. V celom doterajšom konaní pred správnymi orgánmi a pred správnym súdom žalovaný nepreukázal, že by údajnú zámenu a potrebu opravy chyby akokoľvek riešil s najpovolanejším subjektom, ktorým je spracovateľ nového registra ROEP, a ktorý tak nikdy nedostal príležitosť vysvetliť ako postupoval, z akých podkladov vychádzal a k akým záverom dospel, čo žalobca považuje za fatálne zlyhanie správnych orgánov. K vyjadreniu priložil nález Ústavného súdu SR, č.k. -80 zo 6.5.2021.

11. Ďalší účastník v rade 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo 14.5.2020, v ktorom uviedol niektoré okolnosti konkurzného konania sp.zn. 47-24K 152/02 ako i okolnosti konania o vylúčení nehnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty sp.zn. a sumarizoval priebeh konania pred správnymi orgánmi, okrem iného vo vzťahu k predmetnej správnej žalobe uviedol, že nedisponuje s relevantnými listinami (dôkazmi) ktoré sa týkajú žalobou napádaného administratívneho konania preto sa podstatnejším spôsobom nemôže (ani nie je kompetentný) vyjadriť k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe. Podľa jeho názoru bola však žaloba proti nemu podaná len z formálnych dôvodov - keďže v napádanom administratívnom konaní bol účastníkom konania aj keď ani v uvedenom administratívnom

konaní nebolo rozhodované ojej právach alebo povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch. Žaloba proti nemu nie je dôvodná, a preto žiada správny súd, aby žalobu proti nemu rozsudkom zamietol.

12. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.7.2020 v podstate tak, že v posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k údajnej „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho „údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. ), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. ) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní, resp. vzali žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Ním podaná správna žaloba je smerovaná výhradne proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 10/, teda vrátane ďalšieho účastníka konania v rade 3/, sú priamo zo zákona subjektmi, ktorých právny predpis označuje za účastníkov súdneho konania o správnej žalobe a musia byť priamo žalobcom už v podanej žalobe označení. Z popísaného dôvodu je aj uvedenie ďalšieho účastníka konania v rade 3/ len povinnou formálnou náležitosťou správnej žaloby v tomto prípade, avšak obsahovo sa nejedná o podanie žaloby proti tomuto subjektu, len o uvedenie procesne oprávneného účastníka súdneho konania s osobitným postavením. Preto nie je ani dobre možné, aby správny súd rozhodol v zmysle návrhu ďalšieho účastníka a správnu žalobu voči nemu rozsudkom zamietol. Správny súd bude o žalobe rozhodovať výlučne vo vzťahu k existencií alebo neexistencií namietaných dôvodov nezákonnosti na strane žalovaného správneho orgánu a ním vydaného napadnutého rozhodnutia.

13. K vyššie označenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril ďalší účastník v rade 1/ podaním zo dňa 22.3.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že správny orgán svojím rozhodnutím o oprave ROEP nevyjme majetok zo súpisu konkurznej podstaty, ani to nie je účelom konania o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Je potrebné rozlišovať administratívne konanie podľa , v ktorom má kompetenciu vydávať rozhodnutia konkrétny správny orgán od súpisu veci do konkurznej podstaty správcom konkurznej podstaty podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. Rozhodovaním o oprave schváleného ROEP nedochádza ku vzniku vlastníckeho práva, pretože sa iba deklaruje, že vlastníkom určitej nehnuteľnosti je konkrétna osoba, ktorej vlastnícke právo vzniklo na základe iného právneho titulu. Rozhodnutie o zmene schváleného ROEP sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, ktorý má len evidenčný charakter, a preto úpadca nikdy nenadobudol právotvorne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Záznam má iba evidenčný účinok, ktorý spočíva v tom, že sa ním nemení právna situácia. Pre správny orgán spracúvajúci ROEP sa právna situácia nemení. V tomto prípade ide o rozhodnutie o obnovenej evidencii pozemkov vydané správnym orgánom v správnom konaní, ale vlastnícke právo nevzniká, pretože vlastník je stále ten istý. Pre konanie o obnove evidencie pozemkov, ale aj pre samotný ROEP, či zmenený ROEP, je súpis majetku konkurznej podstaty absolútne irelevantný, pretože správny orgán nevyslovuje svojím ROEP alebo zmenou údajov schváleného ROEP pochybnosti, či vec patrí do súpisu konkurznej podstaty a ani nie je k tomu oprávnený. Tu je jednoznačne postrehnuteľný kontrast vzťahu medzi schváleným alebo zmeneným ROEP a inštitútom súpisu majetku konkurznej podstaty, ktorý je od konania a rozhodnutia o obnovenej evidencii pozemkov alebo jeho zmeny úplne závislý. V prejednávanej veci by súpis majetku podstaty k sporným nehnuteľnostiam nikdy nemohol vzniknúť bez schváleného ROEP (aj keď chybne spracovaného), pretože bez existencie chybného ROEP by nebol úpadca evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, a teda ani správca konkurznej podstaty by sporné nehnuteľnosti nemohol v roku 2014 zapísať do majetkovej podstaty konkurzu.

14. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom podaní zo dňa 30.8.2021, ktorým súdu ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, v podstate prezentoval svoj názor k nálezu Ústavného súdu SR, č.k. -80 zo dňa 6.5.2021, čo definoval ako vyjadrenie k právnej stránke veci i ako konečný návrh okrem iného uviedol, že Ústavný súd SR postavil svoje rozhodnutie na ochrane právneho štátu, konkrétne princípu právnej istoty a zákazu spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, pričom nezobral do úvahy verejný záujem na správnosti údajov v katastri. Správny orgán vyhotovením a schválením ROEP, resp. zmenou údajov schváleného ROEP v súlade so zisťuje dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré doteraz neboli v katastri nehnuteľností evidované a na podklade ROEP sa rozhodnutie záznamom zapisuje do katastra nehnuteľností. Ak je verejný záujem na správnosti údajov katastra nehnuteľností (informačného systému katastra), tak je analogicky daný aj verejný záujem na správnosti údajov schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov. Dôvera subjektov v informačný systém katastra a v správnosť jeho

údajov a pravdivosť informácií o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch, je tiež jedným z atribútov princípu právnej istoty. Rozhodnutie o schválení ROEP alebo o zmene schváleného ROEP majú len evidenčný charakter. Preto úpadca, v mene ktorého koná žalobca, nikdy nenadobudol právotvorne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a jeho spochybňovanie argumentov a svedeckej výpovedi zamestnankyne Okresného úradu v Ružomberku o zámene obchodných mien, mu dôkaznú núdzu o jeho vlastníckom práve nezlepší. Taktiež s poukazom na body 26. až 28. predmetného nálezu Ústavného súdu SR, v ktorých sa ústavný súd zaoberal aj námietkou žalobcu, podľa ktorej rozhodnutím o zmene údajov schváleného ROEP bol porušený zákon aj v tom, že vzhľadom na znenie dôvodovej správy k novele sa možnosť opravy mala týkať iba zrejmých nesprávností, nie teda vecných zmien, uviedol, že Ústavný súd SR dospel k opačnému záveru, v dôsledku ktorého túto námietku sťažovateľa nemožno považovať za dôvodnú. Za tejto situácie, keď ústavný súd svojím rozhodnutím chráni vlastnícke právo úpadcu, pričom konajúcemu súdu i ďalším účastníkom je zrejmé, že údaj o vlastníckom práve úpadcu v katastri nehnuteľností nie je hodnoverný a vlastnícke právo mu nesvedčí, lebo ho hmotnoprávne nikdy nenadobudol, navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Ďalší účastníci konania v rade 2/ a v rade 4/ až 10/ svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe nevyužili.

16. Na pojednávaní konanom 31.8.2021 v neprítomnosti žalovaného a žalobcu i ďalších účastníkov v rade 1/ až 10/, právny zástupca žalobcu zotrvávajúc na dôvodoch svojej žaloby s odkazom na všetky podania učinené v tejto veci vo vzťahu k vyššie označenému podaniu ďalšieho účastníka v rade 1/ (bod 13. tohto rozsudku) uviedol, že stanoviská ďalšieho účastníka v rade 1/ sú žalobcovi známe zo sporu vedeného o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Konanie, ktoré je vedené na správnom súde, sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa - teda v merite sa týkajú niečoho iného ako otázky vlastníctva. Ohľadom tej základnej žalobnej námietky, ktorá sa následne premietla aj do námietok kasačných sťažností, ktoré žalobca podával, je správnemu súdu známe, že sa tu vedie celkovo 8 konaní o preskúmanie zákonnosti toho istého žalovaného, ktoré sa líšia len v počte a subjektoch ďalších účastníkov konania. Jedno konanie je už právoplatne skončené aj rozhodnutím kasačného súdu, ktorým menil rozsudok správneho súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. a kasačný súd rozsudkom sp.zn.1Sžrk 7/2020 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, poukazoval pritom aj na stotožnenie sa so závermi uvádzaného nálezu Ústavného súdu SR č.k. -80 zo dňa 6.5.2021, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec v tomto konaní s prihliadnutím na ust. . Žalovaný následne v tej veci dňa 19.8.2021 vydal rozhodujúc o odvolaní žalobcu v konaní o oprave registra rozhodnutie, ktorým napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil v zmysle Správneho poriadku s poukazom na to, že pokiaľ správne orgány mali v zmysle prechodných ustanovení zákona vo vzťahu k právo rozhodnúť o zmene údajov registra v lehote troch rokov odo dňa zápisu, po tomto dátume ich právo zaniklo a pokiaľ bolo vydané rozhodnutie, bolo toto rozhodnutie nulitné, pretože nikdy vydané byť nemohlo. V tejto veci, ktorá je prejednávaná, vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o oprave údajov zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov dňa 23.2.2018, ROEP bol zapísaný v ten posledný deň, ktorý uvádzajú správne orgány - t.j. 5.4.2013, čiže aj v tejto veci je nepochybné z dátumov, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty, a teda malo by sa naň nahliadať ako na nulitné. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

17. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

18. Správny súd po prejednaní veci v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

19. Zo správneho spisu súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 2. tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú v samotnej podstate identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov. Žalobca prioritne namietal nesprávne posúdenie aplikácie s tým, že o zmene údajov registra bolo rozhodnuté po zákonnej lehote, predĺžená lehota sa má vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, ktoré žalobné body počas správneho súdneho konania rozvinul o právny názor, že výkladom žalovaného došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, nakoľko v súlade s doktrínou legitímneho očakávania sa žalobca spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu, pričom preskúmavané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ani v predĺženej lehote piatich rokov. Podstatným a primárnym žalobným bodom bolo teda posúdenie otázky - nesprávneho právneho posúdenia aplikácie spomínaného intertemporálneho ustanovenia .

20. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia (účinného od 1.5.2014) a to najmä z toho hľadiska, či orgány verejnej správy mali o zmene údajov v registri rozhodnúť v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná do 30.4.2014), alebo o zmene schváleného registra mohli rozhodnúť v predĺženej zákonnej lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).

21. Podľa veta prvá (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.14) 14) v znení

Podľa , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Podľa , konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.

Podľa v znení účinnom do 30.04.2014, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

22. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku dňa 12.6.2006 zverejnil návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v katastrálnom území A.. Register v katastrálnom území A. bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2012. Z administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že automatizované preberanie údajov registra bolo ukončené dňa 5.4.2013 pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 v Zbierke listín katastrálneho územia A. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Následne, dňa 12.11.2013 začal prvostupňový správny orgán ex officio konanie o oprave chybných údajov schváleného registra. Konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom správneho súdneho konania, začalo teda ešte za účinnosti právnej úpravy účinnej do 30.4.2014. Na základe výzvy komisia na zasadnutí dňa 8.10.2014 navrhla vykonať opravu údajov schváleného registra a prvostupňový správny orgán vydal 23.2.2018 prvostupňové rozhodnutie. Z doterajšieho priebehu konania je teda zrejmé, že nie je sporná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Preskúmavané rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania nadobudlo právoplatnosť ( ) po účinnosti novely , ktorou bola

lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch na päť rokov odo dňa schválenia registra.

23. Počas tohto správneho súdneho konania boli v súvislosti s posúdením primárnej otázky - týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia (účinného od 1.5.2014) zo strany žalobcu iniciované ďalšie konania, a to konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky (vedené na základe ústavnej sťažnosti žalobcu pod sp.zn. ), ako i konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu pod sp.zn. podanej proti rozsudku tunajšieho súdu, sp.zn. z 22.4.2020, ktorým tunajší súd správnu žalobu v skutkovo a právne obdobnej veci zamietol.

24. V spomínanom náleze Ústavného súdu SR, č.k. -80 zo 6.5.2021 sú aj vo vzťahu k prejednávanej veci koncipované nasledovné ústavnoprávne východiská, a to najmä v bodoch 17. až 23. jeho odôvodnenia, ako aj v bodoch 24., 25. a 31. Z odôvodnenia predmetného nálezu jednoznačne vyplýva, že pri aplikácii všeobecných ústavnoprávnych východísk sa v argumentácii nemožno obmedziť na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení, a opomenúť ústavnoprávne aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia , a to konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany legálne nadobudnutých práv.

25. V bode 25. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR uviedol: „Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po uplynutí lehoty piatich rokov.“

26. V bode 31. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR skonštatoval: „V konečnom dôsledku predchádzajúce úvahy týkajúce sa charakteru opravy údajov schváleného ROEP výrazne posilňujú tézu, podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“

27. Vyššie citované závery v náleze Ústavného súdu SR boli podkladom pre rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 22.6.2021, ktorým kasačný súd rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. z 22.4.2020 (ktorým bola správna žaloba zamietnutá) zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z predmetného rozsudku kasačného súdu vyplýva, že prechodné ustanovenie 29b ods. 1 nevylučuje, že sa konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom prejednávanej veci, nemá dokončiť podľa predpisu účinného do 30.4. 2014, keďže, návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v katastrálnom území A. bol zverejnený pred účinnosťou novely Kasačný súd sa z tohto hľadiska stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v čase rozhodnutia správneho orgánu o schválení registra, vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, bola sťažovateľovi zrejmá tá skutočnosť, že jeho právna neistota ohľadne správnosti údajov schváleného registra, môže trvať maximálne tri roky odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tunajší súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou prezentovanou žalobcom a v súlade s právnymi závermi vyslovenými tak v Náleze Ústavného súdu SR, č.k. -80 zo 6.5.2021 (najmä bod 25. a 31. odôvodnenia nálezu) ako i v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.6.2021, z ktorého dôvodu zhodne konštatuje, že za takých okolností, aké sú okolnosti prejednávaného prípadu vo veci samej, by výsledkom posúdenia veci podľa výkladu prezentovaného žalovaným bol právny stav, kedy by dotknuté ustanovenie (účinné od 1.5.2014) o päťročnej lehote na rozhodnutie o zmene údajov registra

pôsobilo spätne na právne vzťahy žalobcu do minulosti, s ktorými žalobca nemal možnosť oboznámiť sa v čase zapísania údajov registra do katastra nehnuteľností. Výklad, ktorý prezentoval žalovaný vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia , je v rozpore s princípom právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania účastníka konania. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.

29. Nakoľko citovaný právny záver je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na všetky ďalšie argumenty prezentované účastníkmi v tomto správnom súdnom konaní prihliadajúc na to, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a nie určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné administratívne konanie o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov týkalo.

30. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

31. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 10/ rozhodol správny súd podľa tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.