Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-130-2021.pdf
PDF · 111.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/130/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunay a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. O., S.. X.X.XXXX, M. W. R., Z. XXXX/ X, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie úrokov z omeškania s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/41/2016-23 zo dňa 7. júna 2016
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd konanie o zaplatenie sumy 92,21 eur zastavuje. III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 512,50 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.639,14 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 497,85 eur, úrokmi z omeškania vo výške 16,52 eur, úrokom vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.008,10 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.639,14 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 497,85 eur nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia, poplatok vo výške 60,00 eur a náhrady trov konania vo výške 518,00 eur zaplateného súdneho poplatku.
3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 24.04.2013 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytoval žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur, pričom poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 23.04.2019. Po vyčerpaní poskytnutého úveru ale žalovaný porušil zmluvné povinnosti a preto žalobca listom zo dňa 22.10.2014 mu oznámil predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 13.11.2014. Žalovaný pohľadávku žalobcovi neuhradil a ku dňu zosplatnenia, t.j. 22.10.2014 predstavovala 9.213,51 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 8.639,14 eur a úrokov vo výške 497,85 eur, predstavujúci dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuity splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, z úrokov z omeškania vo výške 16,52 eur, z poplatkov za upomienky (za každú vo výške 15,00 eur) a za výzvu na predčasné splatenie úveru (vo výške 30,00 eur), spolu vo výške 60,00 eur, pričom žalobca si voči žalovanému uplatnil aj úroky z nezaplatenej istiny vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.639,14 eur od 21.11.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.639,14 eur od 21.11.2014 do zaplatenia a ďalej z nezaplatených úrokov vo výške 497,85 eur od 21.11.2014 do zaplatenia.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/81/2015-40 z 8.12.2015 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 8.639,14 eur istiny s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2014 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nad 8.639,14 eur s príslušenstvom vylúčil konanie na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2016.
5. Predmetom tohto konania je zaplatenie úrokov z omeškania s príslušenstvom, z titulu neuhradených splátok úveru žalovaným, na základe uzavretej zmluvy o úvere.
6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 prvej vety, 5 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 až 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09.06.2013, t.j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 24.40.2013 uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka, ale citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka s tým, že je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 206,35 eur a je tam uvedený počet splátok 72 s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov , nakoľko žalobca do úverovej zmluvy uviedol iba celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená iba splátka poplatku za správu úverového účtu. Výška jednotlivých zložiek mesačných splátok dohodnutých v úverovej zmluve nevyplýva ani z vyššie citovaného bodu 1, časti D Splácanie úveru, či bodu 2 časti F Poplatky a náklady klienta, článku IV Platobné služby Všeobecných obchodných podmienok, a priemerný spotrebiteľ si uvedenú výšku nemá možnosť ani vypočítať. Spotrebiteľ teda v čase uzatvárania úverovej zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
8. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
10. V prevyšujúcej časti, ktorá bola predmetom tohto konania, žalobu zamietol z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11. Keďže žaloba pri predmetnom spotrebiteľskom úvere požadovala aj úhradu zmluvného úroku a to výške 13,90 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia, súd mal za to, že pokiaľ žalobcovi pre nedodržanie podmienok zákona o spotrebiteľských úveroch nevzniklo právo na úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetného úveru, tieto mu nepatria ani po jej vyhlásení a preto zamietol nároky žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 13,90 % ročne do zaplatenia, vrátane nárokov na zmluvné úroky
vyčíslené vo výške 474,50 eur z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru a na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z týchto zmluvných úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia, nakoľko predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
12. V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, čo do sumy 92,91 eur, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu priznal žalobcovi trovy konania vo výške 512,50 eur predstavujúce súdny poplatok, po čiastočnom späťvzatí žaloby.
14. Proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a voči výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, v ktorom nesúhlasil so záverom súdu, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, čím je naplnený odvolací dôvod vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukazoval na bod 1.1 úverovej zmluvy a na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP) a že niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny a úverov sú uvedené v samotnom texte zmluvy a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty, podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky, s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by samotný text zmluvy mal obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na čas pripadajúci na istinu a čas pripadajúci na úroky, pričom pripravovaná novela z októbra 2015 bola v tomto znení. Zároveň, keďže bol žalobca plne úspešný v konaní, mal mu súd priznať trovy konania vo výške 518,00 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a priznal žalobcovi navrhované úroky, ako aj náhradu trov konania.
15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
16. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania podaného žalobcom rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 3Co/18/2017-51 zo dňa 18. januára 2018, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o trovách konania a zároveň nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to od otázky „vyžadovania rozpisu splátok na členenie jednotlivých nárokov (istina, úrok, iné poplatky)“, poukazujúc na rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018.
18. Najvyšší súd uznesením č.k. 7Cdo/50/2020 zo dňa 29. marca 2021 rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. januára 2018 sp. zn. 3Co/18/2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil, že otázku interpretácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. už dovolací súd riešil v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia dovolacím súdom zodpovedá účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a. s. proti Z. M.Ó. z 9. novembra 2016 (ďalej aj „rozsudok ESD“ alebo „Rozsudok“) a tiež účelu samotného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.“).
Pokiaľ teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku. Z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd mal teda nesprávne za to, že princíp právnej istoty prevažuje a Smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok Smernice nemožno použiť contra legem, v zmysle čoho uviedol, že v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitostí špecifikácie splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
19. S ohľadom na záver prijatý dovolacím súdom, Krajský súd v Košiciach opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 8C/41/2016-23 zo dňa 7. júna 2016,v intenciách podaného odvolania žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
21. Žalobca podstatnú časť odvolacích námietok založil na tvrdení, že úverová zmluvu uzavretá stranami sporu, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje náležitosti predpísané v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (24.04.2013).
22. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva uzavretá stranami sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a v dôsledku toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
23. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie, vzhľadom až od rozhodnutia NS SR zo dňa 22. februára 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemožno súhlasiť, dávajúc v tomto prípade do pozornosti, že Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. januára 2018 sp. zn. 3Co/18/2017, t.j. v čase tohto rozhodnutia, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22 .februára 2018, vydané ešte nebolo.
24. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
25. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V uvedenom ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
26. Európsky súdny dvor v Rozsudku konštatoval, že: 20.1. článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), 20.2. článok 10 ods. 2 písm. h) Stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku).20.3. z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. 20.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku).20.5. článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).21. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 21.1. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 21.2. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) zákona č. 129/2010 Z.z. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
27. V dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
28. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je
absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).
29. Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytovali pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. 26. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
30. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice.
31. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver prijatý súdom prvej inštancie o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby a súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to v intenciách záverov prijatých dovolacím ako aj odvolacím súdom v tomto rozhodnutí s tým, že z dôvodu potreby vykonania procesných úkonov v zmysle § 106 ods. 3 CSP na strane žalovaného, tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( § 391 CSP).
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej ( § 396 ods. 3 CSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).