Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/21/2021

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: R.. W. Y., bytom Z. XXX/X, X. nad O. proti žalovanej: V.. N. W., O. M. XXX/XX, G. G., o neúplnom podaní žalobcu, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti podaného trestného oznámenia p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín. II. Vo zvyšnej časti súd podanie žalobcu zo dňa 26.04.2021, označené ako „Žaloba za páchanie trestného činu podvodu v zmysle a zločinu marenia spravodlivosti v zmysle “, doručené súdu dňa 28.04.2021 odmieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím podaním zo dňa 26.04.2021, doručeným súdu dňa 28.04.2021, domáhal vydania rozhodnutia nasledovného znenia: „Žalovaná, poznajúc skutočný právny stav, že koná v rozpore s a vykonané hlasovanie na domovej schôdzi dňa XX.XX.XXXX je neplatný právny úkon, ktorý od samého začiatku nemá právne činky a súčasne platná novelizácia zákona č. 182/93 Z. z. v neumožňuje OS prijať žalobu vznesenú osobou konateľa správcu a protiprávne vydaný Rozsudok v mene Slovenskej republiky č.p. -262 zo dňa 26.03.2018 a z dôvodu uvedeného v bode č. 17 uvedeného rozsudku mi spôsobuje majetkovú ujmu, ktorú predstavujú náklady na jej palmáre právneho zastupovania konateľa, súdne trovy a náklady na dobrovoľnú dražbu môjho bytu pre firmu FINLEGAL s.r.o. Bratislava v celkovej hodnote 20 000 (dvadsať tisíc) eur s príslušenstvom od 26.03.2018 do zaplatenia. Uvedenú finančnú čiastku požadujem žalovanou poukázať na môj sporožírový účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP a.s. do troch dní po vydaní súdneho rozhodnutia.“ Žalobca svoje podanie odôvodnil tým, že žalovaná podala na OS v Trenčíne proti jeho osobe žalobu konateľa spoločnosti TOMDom s.r.o. R.. V. G.. Na prijatie žaloby od konateľa domnelého správcu TOMDom s.r.o. neexistuje od 01.07.2016 právna norma, ktorá by súkromnú osobu konateľa k takémuto konaniu pred OS oprávňovala. Konateľ uviedol v návrhu žaloby svoju súkromnú adresu R.. V. G., J. Š. O. č. XXXX/XX, W. - B.. Z uvedeného je zrejmé, že konateľ pred OS nepreukázal, že zastupuje záujmy vlastníkov bytov. Uznesenie z domovej schôdze konanej 2

05.05.2016 o podaní žaloby na OS odsúhlasilo len osem vlastníkov bytov. Zásady pri volení na domovej schôdzi vlastníkov požadujú nadpolovičnú väčšinu. Na strane 4 tohto dokumentu je uvedené: V tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemá právne účinky (od samotného začiatku). Ak napriek neplatnosti hlasovania, dôjde k plneniu na základe neplatne prijatého rozhodnutia, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. K uvedenej problematike sa vyjadroval prokurátor KP v TN V.. N., ktorý mi listom č. k. -7 zo dňa 03.07.2017 oznámil, že moje podanie zo dňa 15.06.2017 bez prijatia konzekvencií odstupuje na ďalší zákonný postup na OS v Trenčíne. Konateľ sa v návrhu podanej žaloby domáhal v Predpise mesačných záloh od roku 2011 splácať finančné prostriedky v hodnote 27,87 eur, ktoré nie sú uvedené v kolónke fondu opráv a údržby a predstavujú splácanie spotrebného úveru prevzatého v ČSOB Trenčín v rozpore so závermi domovej schôdze vlastníkov bytov konanej dňa XX.XX.XXXX. Uvedená činnosť konateľa spoločnosti TOMDom s.r.o. je

v rozpore s a žalovaná musela vedieť, že jedná sa o neplatný právny úkon od samého začiatku. Žalovaná sa podieľala na protiprávnom vydaní Rozsudku v mene Slovenskej republiky č. k. -262 zo dňa 26.03.2018, ako aj Platobného rozkazu č. k. -16 zo dňa 20.11.2018. V bode č. 17 vydaného rozsudku a v rozpore s vydaným Mesačným predpisom záloh na rok 2011 nenamietala, že splátka spotrebného úveru je vedená v kolónke fondu opráv a údržby, nepochybne ide podľa čl. V bod 5.2 Zmluvy o výkone správy č. 4/2011 o vlastníkmi odsúhlasený príspevok, a podľa článku VI bod 6.7. Zmluvy sa žalobca mohol obrátiť na súd v lehote 15 dní od oznámenia od výsledku hlasovania o tomto príspevku, aby o jeho výške, prípadne opodstatnenosti rozhodol súd, inak právo zaniká. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná uviedla, že nepreukázal, kedy bola táto výška príspevku na spotrebný úver predmetom hlasovania, ani že v prekluzívnej dobe 15 dní od tohto hlasovania sa ako prehlasovaný účastník obrátil na súd, preto má žalovaná za to, že príspevok na úver je zákonný, prešiel riadnym hlasovaním a žalobca je povinný ho platiť napriek tomu, že prevod vlastníckych práv žalobcovho bytu bol na KÚ v Ilave vykonaný 21.01.2010. Napriek žalobcovej písomnej požiadavke zo dňa 01.04.2019 od konateľov spoločnosti TOMDom s.r.o. nedostal kópiu Zápisnice z domovej schôdze majiteľov bytov, konanej dňa 31.07.2009, na ktorej si mali odhlasovať spôsob financovania obnovy budovy a výšku splátok prijatého a vlastníkmi bytov neodsúhlasenej výšky spotrebného úveru v ČSOB Trenčín. Žalovaná žalobcovi svojim neprofesionálnym prístupom a aktívnou právnou účasťou na protiprávne vydanom Rozsudku v mene Slovenskej republiky č. p. -262 zo dňa 26.03.2018 spôsobila majetkovú a nemajetkovú ujmu. Ďalej žalobca uviedol, že v prípade splácania príspevku 28,87 eur, o ktorom sudkyňa rozhodla a ktorý je zahrnutý v Mesačnom predpise záloh za užívanie bytu, sa k uvedenej problematike na domovej schôdzi dňa 31.07.2009 nemohol vyjadriť, nakoľko v bytovom dome získal byt až v roku 2010. Z konania žalovanej sa jednoznačne jedná o páchanie trestného činu podvodu v zmysle a zločinu marenia spravodlivosti v zmysle , a je v rozpore s . 2. Keďže podanie žalobcu nespĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti, súd uznesením zo dňa 16.06.2021, č.k. -3 vyzval žalobcu na jeho doplnenie tak, aby uviedol, či má súd jeho podanie považovať za trestné oznámenie s uplatnením náhrady škody v trestnom konaní alebo či podanie predstavuje uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní. V prípade, že sa jedná o uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní, aby uviedol, aká časť zo sumy 20.000,- eur predstavuje majetkovú ujmu a aká časť z tejto sumy predstavuje nemajetkovú ujmu a zároveň, aby vysvetlil, ako dospel k požadovaným žalovaným sumám (v prípade majetkovej ujmy, aby uviedol konkrétny výpočet výšky žalovanej sumy). Ďalej súd vyzval žalobcu, aby doplnil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, dátum narodenia žalobcu, dátum narodenia žalovanej a aby riadne sformuloval žalobný návrh tak, aby bol jasný, 3

stručný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný, a aby v ňom bola presne uvedená aj peňažná suma, ktorú žalobca požaduje zaplatiť od žalovanej (vrátane riadne určeného príslušenstva), a to členená na sumu, ktorú žalobca požaduje od žalovanej zaplatiť titulom náhrady majetkovej ujmy a na sumu, ktorú žalobca požaduje od žalovanej zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd žalobcu zároveň poučil, že ak v stanovenej lehote neodstráni uvedené vady svojho podania a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie podľa odmietne. 3. Predmetné uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.06.2021, č.k. -3 bolo žalobcovi doručené dňa 25.06.2021. Žalobca však na výzvu súdu nereagoval a svoje podanie v súdom stanovenej lehote, ani po jej uplynutí, žiadnym spôsobom nedoplnil. 4.1 Podľa a (ďalej len „“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 4.2 Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 4.3 Podľa , o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

4.4 Podľa o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní; to neplatí, ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry. 4.5 Podľa veta prvá (ďalej len „“), trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. 5. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazuje na podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a zločinu marenia spravodlivosti, je potrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Pri skúmaní podmienok konania tak súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v tejto časti, a to nedostatok právomoci súdu konať, nakoľko preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia, prípadne o podaní obžaloby, nespadá do právomoci súdu. Preto súd v súlade s konanie v časti podaného trestného oznámenia žalobcu vo výroku I. tohto uznesenia zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o týchto otázkach. 4

6. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. 7.1 Podľa , , a , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 7.2 Podľa , a , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 7.3 Podľa , , fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. 8. Súd uvádza, že žalobca je vo všeobecnosti povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. V danej veci žalobca, bez bližšieho vysvetlenia súvislostí, poukazuje na hlasovanie vlastníkov bytov na schôdzi dňa 05.05.2016, ktoré má byť neplatné, čo v odôvodnení žaloby dáva do súvislosti s nárokom na vydanie bližšie neurčeného bezdôvodného obohatenia, ktoré však, z kontextu podania vyvodzujúc, zrejme nemá byť predmetom tohto konania. Nárokom by mala byť náhrada majetkovej ujmy v celkovej hodnote 20.000,- eur, o ktorej však v odôvodnení žaloby nie je bližšia zmienka, žalobca len uvádza, že žalovaná mu „svojím neprofesionálnym prístupom a aktívnou právnou účasťou na protiprávne vydanom Rozsudku v mene Slovenskej republiky č. p. -262 zo dňa 26.03.2018 spôsobila majetkovú a nemajetkovú ujmu“. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, či suma 20.000,- eur, ktorú žalobca od žalovanej požaduje v žalobnom petite, je súčtom majetkovej a nemajetkovej ujmy, alebo či sa jedná len o majetkovú ujmu. V prípade, že sa jedná o súčet majetkovej a nemajetkovej ujmy, nie je zrejmé, aká časť z tejto sumy pripadá na majetkovú ujmu a aká časť z tejto

sumy pripadá na nemajetkovú ujmu. Ak žalobca žiada nahradiť len majetkovú ujmu, z obsahu podania nevyplýva, akým spôsobom žalobca dospel 5

k výške majetkovej ujmy, ktorú žaluje. Žalobca taktiež nekonkretizoval ani príslušenstvo, ktorého sa domáha, v dôsledku čoho nie je zrejmé, ktoré konkrétne príslušenstvo a v akej výške žalobca žiada priznať. Žalobca zároveň neuviedol ani svoj dátum narodenia, ani dátum narodenia žalovanej, pričom sa jedná o zákonnú náležitosť žaloby. Súd konštatuje, že nedostatky je potrebné vztiahnuť aj na žalobný petit, resp. žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu), ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (). 9. V danom prípade bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, nemožno považovať podanie žalobcu za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle citovaných ustanovení . Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, a ako treba podanie doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia , rozhodol vo výroku II. tohto uznesenia tak, že vo zvyšnej časti (nad rámec podania v časti trestného oznámenia) podanie žalobcu odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 6

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.