Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-7-2021.pdf
PDF · 105.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., sp sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša č. 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanej: I. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ľ. č. XX, zastúpenej K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ľ. č. XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že darovacia zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Ľ., okres G., obec Ľ., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX a nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., okres G., obec K., zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu G., katastrálny odbor, ktorá bola uzavretá medzi dlžníkom K. I., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. XX, XXX XX Ľ. a žalovanou I. S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. XX, XXX XX Ľ., zaevidovaná Okresným úradom G., katastrálny odbor dňa 09.11.2020 pod zn. K.-XXXX/XXXX, je voči žalobcovi neúčinná.
Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.03.2021 v domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva zaevidovaná Okresným úradom G., katastrálny odbor dňa 09.11.2020 pod zn. K.-XXXX/XXXX, je voči nemu právne neúčinná. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná ako obdarovaná uzatvorila darovaciu zmluvu s darcom: K. I., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. XX, XXX XX Ľ.. Medzi darcom a obdarovanou je príbuzenský vzťah otca a dcéry. Predmetom darovacej zmluvy bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva z darcu na obdarovanú k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Ľ., okres G., obec Ľ., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX a nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., okres G., obec K., zapísaných na LV č. XXXX.
Uviedol, že prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy bol uskutočnený prostredníctvom návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol zaevidovaný dňa 09.11.2020 pod zn. K.-XXXX/XXXX.
Spoločnosť BSV STAV, s. r. o., 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, IČO: 44 556 349 (ďalej len „spoločnosť“) dňa 22. 10. 2018 so žalobcom uzatvorila Rámcovú kúpnu zmluvu č. G. XXX/XXXX (ďalej len „zmluva“), pričom podľa bodu 7. čl. V. zmluvy K. I., nar. XX. X. XXXX, Ľ. XX, XXX XX Ľ. (ďalej len „dlžník“) ako štatutárny orgán prevzal ručiteľský záväzok, v zmysle ktorého sa zaviazal uspokojiť žalobcu v prípade nesplnenia záväzkov spoločnosti.
Na základe zmluvy žalobca vystavil spoločnosti za dodaný tovar nasledovné faktúry: č. L.-XXX/XXXX zo dňa 19.06.2020, splatnú dňa 03.07.2020, vo výške 2 584,26 eur, č. L.-XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2020, splatnú dňa 14.07.2020, vo výške 1 538,40 eur, č. L.-XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2020, splatnú dňa 14.07.2020, vo výške 404,05 eur, č. L.-XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2020, splatná dňa 24.07.2020, vo výške 1 363,96 eur.
Dňa 01.10.2020 žalobca započítal sumu vo výške 5,99 eur na úhradu faktúry č. L.-XXX/XXXX. Záväzok spoločnosti voči žalobcovi tak predstavuje sumu vo výške 5 884,68 eur s prísl. Nakoľko spoločnosť svoj záväzok nesplnila, v zmysle ručiteľského záväzku je povinný plniť dlžník. Má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 5 884,68 eur s prísl. Dňa 22.03.2021 uplatnil svoj nárok na Všeobecnom rozhodcovskom súde, a to prostredníctvom podania žaloby o zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom. Podanie žalobcu bolo zaevidované pod spis. zn. XXXX/OB/XXXXXX.
Dlžník právnym úkonom - darovacou zmluvou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dlžníka, uzavretou so žalovanou, preukázateľne zmenšil svoj majetok, pričom uvedeným konaním oslabil postavenie žalobcu ako veriteľa, nakoľko nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojej splatnej pohľadávky z takto prevedeného majetku dlžníka. Podľa jeho informácii dlžník nedisponuje iným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu aspoň čiastočne uspokojiť. V nadväznosti na uvedené skutočnosti má za to, že sú splnené zákonné predpoklady na odporovanie právnemu úkonu -darovacej zmluve, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam dlžníka, a vyslovenia jeho právnej neúčinnosti voči žalobcovi.
2. Žalovaná žalobu nerozporovala.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to rámcovou kúpnou zmluvou, faktúrami a dodacími listami, potvrdením podateľne Všeobecného rozhodcovského súdu, darovacou zmluvou a výpismi z LV, výpoveďou zástupcu žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Darovacou zmluvou v zmysle ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej dňa 09.11.2020 pod K.-XXXX/XXXX, p. K. I. - otec žalovanej, previedol na ňu svoje vlastnícke právo zodpovedajúce jeho podielu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Ľ., okres G., obec Ľ., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX a nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., okres G., obec K., zapísaných na LV č. XXXX.
Daná skutočnosť vyplýva aj z pripojených listov vlastníctva katastrálne územie Ľ., okres G., obec Ľ. a to LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie K., okres G., obec K., kde je žalovaná zapísaná ako podielová spoluvlastníčka a titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. K.-XXXX/XXXX zo dňa 09.11.2020-92/20.
5. Medzi žalobcom ako predávajúcim a spol. BSV STAV s.r.o., IČO: 44 556 349, bola dňa 22.10.2018 uzatvorená Rámcová kúpna zmluva č. G.. Za žalovaného zmluvu podpísal konateľ (štatutárny orgán)K. I. - otec žalovanej.
Podľa Čl. III., bod 7. zmluvy, dole podpísaný štatutárny orgán vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí predávajúceho v prípade ak ho neuspokojí kupujúci, či potvrdzuje nižšie svojim podpisom.
6. Faktúrami č. L.-XXX/XXXX zo dňa 19.06.2020, splatnú dňa 03.07.2020, vo výške 2 584,26 eur, č. L.-XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2020, splatnú dňa 14.07.2020, vo výške 1 538,40 eur, č. L.-XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2020, splatnú dňa 14.07.2020, vo výške 404,05 eur, č. L.- XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2020, splatná dňa 24.07.2020, vo výške 1 363,96 eur cenu dodaného tovaru v celkovej výške vyúčtoval žalobca spol. BSV STAV s.r.o.. Zostatok k úhrade z predmetných zmlúv je vo výške 5 884,68 eur.
7. Z potvrdenia Všeobecného rozhodcovského súdu ST zo dňa 22.03.2021 vyplýva, že žalobca podal voči žalovanému BSV STAV, s.r.o., K. I., žalobu a konanie je vedené pod sp. zn. XXXX/OB/XXXXXX.
8. Zástupca žalovanej vo svojej výpovedi uviedol, že nepopiera, že existuje pohľadávka žalobcu, ktorú sa on bude snažiť vysporiadať. Dostal sa do zlej finančnej situácie.
9. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
10. V danej právnej veci súd má za nesporné a preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a spol. BSV STAV s.r.o., v ktorej konateľom, teda štatutárnym orgánom je otec žalovanej, bola uzatvorená rámcová kúpna zmluva. Predávajúci si svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas splnil, t.j. dodal kupujúcemu požadovaný tovar a jeho cenu vyúčtoval faktúrami. Kupujúci cenu tovaru neuhradil. Konateľ spoločnosti vystupujúcej na strane kupujúceho zároveň podpisom rámcovej kúpnej zmluvy prevzal na seba ručiteľský záväzok a to, že ak kupujúci riadne a včas neuhradí kúpnu cenu, upokojí predávajúceho sám. Predávajúci kúpnu cenu neuhradil a neuhradil ju ani ručiteľ na základe výzvy veriteľa.
V konaní tiež nebolo sporné, že následne otec žalovanej, teda ručiteľ, darovacou zmluvou previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Ľubiša, okres G., obec Ľ., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX a v katastrálnom území K., okres G., obec K., zapísaných na LV č. XXXX, pričom vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený dňa 09.11.2020.
11. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.
Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( §42a ods. 1 a § 42b ods. 4 OZ). Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu. To, že právny úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu. Iba v pomere medzi veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci) sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v tomto vzťahu, nenastali.
12. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Dlžník nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak hmotnoprávnou podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavil majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť.
Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať).
Poslednou podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje nielen právny úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 OZ).
13. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2 OZ nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne úkony (napr. kúpnu zmluvu).
Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie § 116 OZ. Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.
Predpoklad vedomosti blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že tu je situácia odlišná. V prípade blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. spotrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú svoje majetkové pomery.
14. Teda právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba veriteľovi a jej nadobúdateľovi v dôsledku singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým ukráti právo veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Pod dlžníkom veriteľa je však potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa.
15. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „náležitú starostlivosť“ na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).
Úspešná obrana osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula „starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka, pričom išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).
Zákon teda od osoby blízkej dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.
16. Súd je toho názoru, že právny úkon a to darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou ako obdarovanou a jej otcom ako darcom, ktorý je ručiteľom spol. BSV STAV, s.r.o. za splnenie jeho záväzkov voči žalobcovi v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy, je úkonom, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa - žalobcu, nakoľko sa ním ručiteľ - otec žalovanej, vzdal jediného majetku z ktorého by žalobca ako veriteľ mohol byť uspokojený. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky.
Žalobca preukázal aj existenciu jeho vymáhateľnej pohľadávky vo výške 5 884,68 eur, ktorá jej predmetom rozhodcovského konania vedeného pred Všeobecným rozhodcovským súdom pod sp. zn. XXXX/OB/XXXXXX.
17. V prípade právneho úkonu, ktorým bol žalobca ako veriteľ dlžníka ukrátený, bol tento urobený medzi dlžníkom a jeho dcérou, teda blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa mohla odporovacej žalobe ubrániť len ak by preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, keď dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na jej strane.
Súd poukazuje, že v danej právnej veci vzhľadom na to, že ide o osoby blízke, sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu a vedomosť žalovanej o tomto úmysle predpokladá, prezumuje. Bolo na žalovanej preukázať, že úmysel jej otca ako dlžníka ukrátiť žalobcu nemohla v čase urobenia odporovaného právneho úkonu - uzatvorenia darovacej zmluvy, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý v čase odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník plnil týmto právnym úkonom svoj morálny alebo právny záväzok. Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti znamená, že osoba ktorá s dlžníkom odporovaný právny úkon uzatvorila, sa mala presvedčiť o tom, že právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa. Vyžaduje sa teda aktívne konanie takejto osoby, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa z jeho dôsledkov poznala.
18. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania a tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.