Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcov v 1. rade: C. H., A.. XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, H. a v 2. rade: P. H., H.. F., A.. XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, H., zast. JUDr. Michal Mudrák, advokát so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava proti žalovanému: U. M., A.. XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, H., zast. JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B, Malacky, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. zo dňa 02.10.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd V Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. , zo dňa 02.10.2018, p o t v r d z u j e. Žalovanému proti žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. zo dňa 02.10.2018 žalobu žalobcov zamietol a žalovanému proti žalobcom v 1. rade a v 2. rade priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie.

2. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že žalovaný je povinný v zmysle z. č. za účelom obhospodárenia ich nehnuteľnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok. Ďalej sa domáhali, že za týmto účelom je žalovaný povinný odstrániť zo steny ich rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, na vlastné náklady: kovovú tyč, garáž, letnú kuchyňu, dosky, ktoré sú navŕtané na ich dome, tuje, drevo, psiu ohradu, pretože existencia a umiestnenie vyššie spomínaných vecí žalobcom bráni užívať si osobnú slobodu, bráni v prístupe k ich nehnuteľnostiam a zamedzuje vykonať bežnú údržbu ich nehnuteľností. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemku p. č. X/X a X/X v k.ú. Rohožník. Na pozemku p. č. X/X majú postavený dom súp. č. XXX a na pozemku p. č. X/ X sa nachádza hospodárska budova. Rodinný dom užívajú od roku 1974 a hospodárska budova bola naposledy rekonštruovaná v roku 1974. Pozemky p. č. X/XX a X/X v k.ú. Rohožník susedia s pozemkom p. č. XX/X a XX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Kvôli zdravotným rizikám, ktoré spôsobuje azbest sa rozhodli zrenovovať strechu domu a hospodárskej budovy. Tiež sa rozhodli zatepliť ich dom a zrenovovať hospodársku budovu. Aby bolo možné vykonať práce, je potrebný prístup na pozemok žalovaného. Žalovaný ich nechce pustiť na svoj pozemok a navyše užíva ich dom, ich severnú stenu, ako svoju štvrtú stenu pre svoje drobné stavby, na výstavbu ktorých nemal ich súhlas. Pozdĺž celého domu od ulice až po koniec záhrady „lepí všetko“ na ich dom a to: kovovú tyč, ktorá je pozostatkom čiernej stavby, garáž postavená bez ich súhlasu a v nesúlade so stavebným

povolením, letnú kuchyňu postavenú bez stavebného povolenia a ich súhlasu, tuje, ktoré sú posadené do tesnej blízkosti ich domu bez ich súhlasu, drevo, psiu ohradu. Žalovaný pozatĺkal na ich rodinnom dome pivničné okienka. V pivnici sú bez svetla. Do kúpeľne, resp. špajze im vidí, keď sa prechádza po streche spomenutých stavieb. Pri kúpaní a sprchovaní nemajú súkromie, čo vplýva na ich duševné a fyzické zdravie. Žalovaného vyzvali, aby všetko odstránil a sprístupnil im ich dom a dovolil ho zrekonštruovať. Žalovaný o tom nechce počuť, na ich výzvy nereaguje. Na písomné výzvy neodpovedá a osobným ústnym výzvam sa smeje. Vyhráža sa im a stále vymýšľa a pridáva zo svojej strany na ich dom niečo nové, čím im strpčuje a znepríjemňuje život. Týmto návrhom sa žalobcovia domáhajú ochrany proti žalovanému, teda proti tomu kto zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva. Bránia sa proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, trvajú a hrozí ich opakovanie. Dožadujú sa, aby rušiteľ obnovil pôvodný stav, ktorý bol zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka. Kovová tyč, ktorá im bráni v prístupe k ich rodinnému domu je pozostatkom čiernej stavby - oplotenia, ktorú žalovaný postavil na verejnom priestranstve p. č. 487/5 na pozemkoch obce. Je spojená s jeho garážou a bezprostredne susedí s ich rodinným domom. Táto čierna stavba mala byť kompletne odstránená do 28.02.2015, táto tyč neplní žiaden účel. Navyše sa stačí po nej vyšplhať a hocikto z ulice sa ocitne pri ich okienkach, ktorými môže pozerať do ich kúpeľne alebo špajze, alebo ich môže cez ne vykradnúť. Na pozemku p. č. XX/X žalovaný postavil garáž, ktorá bola postavená v nesúlade so stavebným povolením. V časti A/ stavebného povolenia určil stavebný úrad urbanistické podmienky a v časti B/ architektonické podmienky, ktoré stavebník nedodržal. Nedodržal predovšetkým urbanistickú podmienku určenú v druhej odrážke časti A/, podľa ktorej stavba garáže mala byť 0,30m od hranice pozemku p. č. 9. Stavebník - žalovaný stavbu garáže pristavil k ich rodinnému domu. Väčší je aj pôdorysný rozmer garáže. Garáž nie je ani prefabrikovaná železobetónová typ 81-1/995, ale je murovaná z odpadových tehál. Spôsob realizácie garáže je aj v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi, keďže im neumožňuje vykonať nutnú údržbu ich rodinného domu, neumožňuje vykonať zateplenie domu, pristavením garáže došlo k znefunkčneniu pivničných okienok, čo má za následok, že do pivnice nevniká denné svetlo a nemožno ju vetrať, čím sa zvyšuje výskyt plesní v pivničných priestoroch. Výskyt plesní sa prejavuje nie len v pivničných priestoroch, ale aj v izbe používanej v minulosti ako spálňa, v dnešnej dobe zo zdravotných dôvodov radšej ako obývačka, ktorá sa nachádza nad pivničnými priestormi a v susedstve garáže. Pristavením garáže je zvýšený hluk v ich obývačke, keďže garáž a obývačka sú oddelené iba jedným múrom. Výskyt plesní v obývačke sa snažili odstrániť zateplením miestnosti z vnútra, čím sa zmenšila úžitková plocha. Napriek tomu táto stavebná úprava nepomohla vyriešiť problém, keďže pleseň sa len prekryla a začína sa opätovne prejavovať na stenách. Problémy s plesňou ich nútia vykonať zateplenie domu zvonka, čomu bráni stavba garáže. Bezprostredné pristavenie garáže k ich rodinnému domu im spôsobuje závažný problém a to tlak na psychiku, pretože rovná strecha sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ich kúpeľňového okienka. Kúpeľňa je oázou čistoty ale aj miestom, do ktorého keď ľudia vojdú, zabudnú na všetky starosti zlého a špinavého sveta. V ich prípade to neplatí, pretože za oknom ich kúpeľne je rovná strecha garáže, po ktorej sa často niekto prechádza, pozerá im do kúpeľne a počúva ich. Konaním žalovaného dochádza k neoprávnenému zásahu do ich súkromia, každodenných intímnych činností. Stres, únavy, depresie, pocity strachu a úzkosti ich sprevádzajú na každom kroku. Zatepleniu a údržbe ich rodinného domu bráni ďalšia čierna stavba a to letná kuchyňa, ktorá je pristavená na ich rodinný dom a postavená bez stavebného povolenia. Táto stavba im spôsobuje rovnaké problémy a ako stavba garáže. Zatepleniu a údržbe ich rodinného domu bránia aj tuje, ktoré žalovaný zasadil do bezprostrednej blízkosti ich domu. Nie sú zasadené v dostatočnej vzdialenosti od obvodového muriva, ich koreňové sústavy zadržiavajú vodu, menia vodné pomery v zemine, spôsobujú zvýšenú vlhkosť a prerastajú pod základy a rušia statiku domu vznikom prasklín na obvodových múroch budovy. Údržbe a obhospodarovaniu ich pozemku, rodinného domu a hospodárskej budovy bráni aj drevo naukladané a postavená psia ohrada na p.č. XX/X na ich stavbu súp. č. XXX. Zatepleniu a údržbe ich rodinného domu bránia aj žalovaným susedom pozatĺkané pivničné okienka. Negatívne následky susedových nelegálnych stavieb prilepených na ich dom sa prejavujú už niekoľko rokov. Pokúšali sa tento problém riešiť u samotného suseda a u viacerých štátnych orgánoch, avšak neúspešne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že kovová tyč bola odstránená, bola pozostatkom ochrany ich súkromia, nakoľko žalobcovia už 3 roky monitorujú kamerovým systémom ich dom. Garáž bola postavená pred 17 rokmi a pomáhal im ju stavať sám žalobca so synom, 15 rokov nemal žiadne námietky voči tejto stavbe. Stavba bola postavená a skolaudovaná. Všetky povolenia riešil stavebný úrad. Garáž sa 2 roky nepoužíva na parkovanie áut, ale ako sklad bežných vecí. Nerušia preto žalobcov štartovaním a hlukom. Letná kuchyňa bola postavená na základe ohlášky drobnej stavby,

asi 15 cm od hospodárskej budovy žalobcu je po celej dĺžke urobená odvodňovacia drenáž vsypaná kameňom a tuje sú 40cm od hospodárskej budovy žalobcu a nijako nezasahujú a ani sa nedotýkajú stavby žalobcu. Sú zasadené v kontajneroch, ktoré sú umiestnené v zemi. Drevo je naukladané pri plote v ohrade pre psa. Plot aj ohrada pre psa je postavená na jeho pozemku na základe povolení. Psia ohrada vôbec nezasahuje dom žalobcov a dotýka sa len jeho plotu. Žalobcovia ho nijako neinformovali o zateplení domu a výmeny strechy. Ani osobne ani cez stavebný úrad. Nevie o akej slobode žalobca hovorí, nakoľko má načierno postavenú hospodársku budovu, ktorá je nalepená na ich plot a taktiež má nalepenú časť výbehu pre ošípané na ich plote, čím ho znehodnocuje. Pri plote má nasadený vinič, ktorý sa ťahá nad ich plot, čím tieni ich pozemok a znehodnocuje plot. Žalobca ich neustále monitoruje a sleduje. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o porušení ich práv. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Žalobu žalobcov, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom vstup na jeho pozemok na nevyhnutú dobu a v nevyhnutnej miere za účelom obhospodárenia ich nehnuteľnosti, súd musel zamietnuť. Zhodne so žalovaným je súd toho názoru, že petit, tak ako ho uviedli žalobcovia je neurčitý a nevykonateľný. Uznesením zo dňa 16.01.2017 boli súdom vyzvaný na odstránenie vád podania, kde boli presne poučení ako treba vady odstrániť. Bolo im vysvetlené, že je potrebné presne špecifikovať nehnuteľnosti uvedené v petite, uvedenie náš dom a jeho pozemok je nedostatočné. Bolo jasne uvedené, že nehnuteľnosti je potrebné označiť tak, ako sú uvedené v katastri nehnuteľností a to súpisným číslom, katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva. Žalobcovia i napriek poučeniu vôbec nešpecifikovali pozemok, ktorý im má žalovaný sprístupniť. Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že nebolo vôbec v konaní preukázané, že žalovaný nie je pripravený si svoju zákonnú povinnosť sprístupniť pozemok v zmysle ust. splniť, ak bude zo strany žalobcov riadne vyzvaný, aby tak učinil. Žalobcovia nemajú vypracovaný žiaden projekt na opravu strechy a zateplenie domu, nie je vôbec preukázané, či potrebujú k vykonaniu týchto prác prístup na pozemok žalovaného. Žalovaného pred tým, ako podali žalobu na súd, nijakým spôsobom nekontaktovali, nežiadali o sprístupnenie pozemku za účelom obhospodárenia si svojej nehnuteľnosti. Žalobcovia sa ďalej domáhajú odstránenia garáže, ktorá je postavená na pozemku žalovaného. Odôvodňujú to tým, že garáž bola postavená nie v súlade so stavebným povolením. Z predložených listín vyplýva, že na stavbu garáže bolo vydané stavebné povolenie dňa 10.11.1999 a dňa 27.10.2011 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívať garáž stavebníka U., na p.č. XX/X, Rohožník. Ďalej je nesporné, že garáž je postavená na pozemku žalovaného. Zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že so stavbou garáže žalovanému pomáhal žalobca v 1. rade a jeho syn. Podľa súd môže dať odstrániť stavbu, ktorá je postavená na cudzom pozemku. Predmetná garáž nie je postavená na pozemku žalobcov, ale je postavená na pozemku žalovaného. Nejde teda o stavbu postavenú na cudzom pozemku, a preto súd nie je oprávnený rozhodnúť o jej odstránení. Súd nemôže dať odstrániť stavbu z dôvodu, že táto bola postavená nie v súlade so stavebným povolením. Navyše bolo v konaní preukázané, že so stavbou garáže pomáhali žalovanému žalobca v 1. rade so synom, teda žalobcovia od začiatku mali vedomosť o tom, že garáž sa stavia k stene ich domu a nie je dodržaný odstup 0,30 m od hranice pozemku parc. č. 9 ako bolo uvedené v stavebnom povolení. Súd nie je ani oprávnený skúmať kolaudačné rozhodnutie. Ďalej súd poukazuje na vyjadrenie prokurátora zo dňa 20.11.2013 č. Pd 67/13-13, ktorý sa zaoberal danou vecou na základe podnetu žalobcov, kde okrem iného uvádza že:" stavba garáže je dlhú dobu postavená, táto bola podľa vyjadrenia obce predmetom riešenia komisie pre verejný poriadok a životné prostredie, ktorá pri šetrení zistila, že stavba garáže bola postavená v súlade s dohodou medzi stavebníkom a podávateľom podnetu, keď mal podávateľ podnetu uvedenú garáž stavebníkovi stavať, pričom pri samotnej realizácii stavby mohol podávateľ podnetu svoje požiadavky uplatniť, čo neurobil, preto je nutné prihliadať na ochranu nadobudnutých práv v dobrej viere." Súd sa plne stotožňuje s týmto posúdením prokurátora. Žalobcovia sa domáhali aj odstránenia kovovej tyče, letnej kuchyne, dosiek, ktoré navŕtal žalovaný na ich dom, tují, dreva a psej ohrady. Súd vykonal obhliadku nehnuteľností žalovaného a žalobcov. Vykonanou obhliadkou nebolo zistené, že by sa predmetné veci, odstránenia ktorých sa domáhajú žalobcovia nachádzali na ich pozemku, alebo že by ich umiestnenie nejakým spôsobom zasahovalo do ich práv a znemožňovalo by im užívať ich nehnuteľnosti riadne. Kovová tyč je položená na streche garáže žalovaného a nijako nezasahuje do práv žalobcov. Letná kuchyňa je postavená na pozemku žalovaného, nijakým spôsobom nebráni v užívaní nehnuteľnosti žalobcov. V prípade

tejto letnej kuchyne ide o drobnú stavbu, ktorá bola ohlásená stavebnému úradu a bola stavebným úradom vybavená pod sp. zn. . Tuje sú zasadené v dostatočnej vzdialenosti od steny domu žalobcov, takmer všetky sú vsadené do kvetináčov. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ich tvrdenie, že korene týchto tují spôsobujú problémy so statikou ich nehnuteľnosti. Psia búda je postavená na pozemku žalovaného a nachádza sa pri oplotení, ktoré je postavené na hranici pozemkov žalobcov a žalovaného. Drevo je taktiež naukladané na pozemku žalovaného a to pri plote, ktorý je na hranici pozemkov žalobcov a žalovaného. Umiestnenie psej ohrady a uloženie tohto dreva nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalobcov. Nebolo vôbec preukázané, že by žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcov umiestnením predmetných vecí alebo by ich umiestnením vážne ohrozoval výkon ich práv. Neboli vôbec naplnené zákonné dôvody, pre ktoré by súd mohol nariadiť odstránenie predmetných vecí, preto súd musel žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Žalobcovia sa domáhali odstránenie garáže a letnej kuchyne aj z dôvodu, že im tieto stavby prekryli pivničné okienka a znemožňujú prenikanie denného svetla do pivnice. Súd musí uviesť, že aj keby bol dodržaný odstup garáže 30 cm od steny domu žalobcov, na ktorej sa nachádza aj malé pivničné okienko, došlo by k jeho zatieneniu. Voči stavebnému povoleniu žalobcovia nemali žiadne námietky. Navyše súd pri obhliadke nehnuteľnosti žalobcov zistil, že v pivnici žalobcov sa nachádza množstvo vecí a rôznych káblov, ktoré sú umiestnené aj pred pivničným oknom, ktoré nie je vôbec cez káble vidieť, takže aj samotní žalobcovia svojim konaním znemožnili prístup svetla cez pivničné okno. Obhliadkou bolo zistené, že samotná stavba letnej kuchyne nezakrýva druhé pivničné okienko. Pred toto okienko dal žalovaný skriňu, a to ako tvrdil, z dôvodu, že žalobcovia ho cez toto okno sledovali. Odstránenia skrine sa žalobcovia nedomáhali. Žalobcovia ďalej uvádzajú problém s plesňami v ich dome, z dôvodu stavby garáže. Obhliadkou neboli zistené tieto problémy a žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil tieto ich tvrdenia. Žalobcovia predložili v konaní súkromné znalecké posudky a to posudok Ing. Q. Q., znalca z odboru geodézie a kartografie č. 14/2018, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepodstatné pre konanie. Posudky len uvádzajú, že pri stavbe garáže nebolo dodržané stavebné povolenie, čo je zrejmé aj z iných predložených dokladov. Relevantné je to, že len z dôvodu nedodržania stavebného povolenia, konkrétne nedodržania odstupu 30 cm od hranice pozemku, nie je možné rozhodnúť o odstránení predmetnej garáže. Posudok, ktorý sa vyjadruje k otázke požiarnej bezpečnosti je tiež pre spor irelevantný. Skutočnosť že môže dôjsť k požiaru domu žalobcov, ak začne horieť garáž žalovaného, nie je zákonným dôvodom, pre ktorý by súd mohol rozhodnúť o odstránení garáže. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených dôvodov, prijal súd prvej inštancie záver, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol. Právne vec posúdil podľa , , a , . O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s. 1 a . 5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa a . Uviedli, že súd sa v zmysle žaloby zaoberal dvoma nárokmi a to návrhom na umožnenie vstupu na pozemok žalovaného a návrhom na odstránenie vecí špecifikovaných v petite žaloby. Nesúhlasia s tým, že petit prvého návrhu je v rozsudku ako neurčitý a nevykonateľný, pretože jednak doplnili návrh v zmysle uznesenia zo dňa 16.01.2017, a jednak je z kontextu celej žaloby zrejmé t.j. určité a tým pádom aj vykonateľné, o aké nehnuteľnosti žalovaného ako aj žalobcu sa jedná - žaloba obsahuje na viacerých miestach identifikáciu nehnuteľností sporových strán, t.j. číslo parcely, katastrálne územie, číslo LV ako aj výpisy listov vlastníctva. Nesúhlasia s tým, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaný nie je pripravený si splniť povinnosť v zmysle a že žalobca žalovaného nijakým spôsobom nekontaktoval. Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní viackrát uviedol, že ústne ako aj písomne kontaktoval žalovaného a ten ho len vysmial a vyhrážal sa mu. K uvedenému tiež podotkli, že nie sú povinní pri oboznámení povinnej osoby v zmysle disponovať už projektovou dokumentáciou na opravu strechy príp. zateplenie. Pokiaľ ide o odstránenie garáže uviedli, že garáž je postavená síce na základe stavebného povolenia zo dňa 10.11.1999 avšak rozpore s ním, napriek tomu došlo v roku 2011 k jej kolaudácií - č.SOU-R/2011/10/3747/75-Ko. Garáž mala byť v zmysle uvedeného postavená 0,30 m od hranice pozemku par. č. 9 -t.j ich nehnuteľnosti a mala byť postavená použitím určených stavebných materiálov. Stavba garáže nebola zrealizovaná, tak ako je uvedené v stavebnom povolení, ktoré je súčasťou dôkazov predložených v konaní. Uvedené je preukázané aj znaleckým posudkom, ktorý bol predložený v konaní ako dôkaz. Aj v samotnom prešetrení veci Okresnou prokuratúrou Malacky: list. Č.Pd 67/13-13 z 20.11.2013 bolo uvedené cit., že: ...je však jasné, že mal byť vypracovaný protokol o ústnom pojednávaní, pretože neboli splnené podmienky Stavebného zákona, keďže sa stavba nedokončila v súlade s overenou dokumentáciou a boli zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby.“ Od r. 2011 sa domáhajú napravenia tohto

protiprávneho stavu na obci ako stavebnom úrade, Slovenskej stavebnej inšpekcii, krajskom stavebnom úrade v Bratislave ako aj podaním podnetu na preskúmanie postupu správneho orgánu na prokuratúre, t.j. nie je pravdivé tvrdenie, ktoré si súd osvojil, že žalobca súhlasil s kolaudáciou garáže. Žalobca o kolaudácii garáže totiž ani nevedel. Nakoľko garáž bola evidentne postavená v rozpore so stavebným povolením došlo k jej zmene - je pristavaná k ich nehnuteľnosti, mali byť jednoznačne účastníkmi kolaudačného konania, t.j. nemohli v čase konania kolaudácie uviesť svoje námietky. Nakoľko vyčerpali všetky mimosúdne možnosti riešenia predmetného protiprávneho stavu podali na súd žalobu, ktorou žiadajú odstránenie stavby garáže. Súd ako posledná inštancia má právo zmeniť tento protiprávny stav. Tým, že došlo k postaveniu garáže odlišným spôsobom ako je uvedené v stavebnom povolení sa im obmedzilo ich vlastnícke právo - nemajú prístup z jednej strany k nehnuteľnosti, zatienenie pivničných priestorov, plesnivé steny. Súd prvej inštancie došiel k skutkovému záveru, že žalobca v 1. rade a jeho syn osobne pomáhali žalovanému pri stavbe garáže. Uvedené nie je pravda. Súd prvej inštancie tento skutkový záver ustálil len na základe tvrdenia žalovaného, ktorý podložil svedectvami dvoch osôb. Prvou osobou je Q., ktorý u žalovaného dlhodobo pracuje a sú kamaráti, čo tento svedok potvrdil aj svojou výpoveďou. Druhým svedkom je P. O., ktorá je kamarátkou manželky žalovaného. Obaja svedkovia tak majú veľmi blízky vzťah k žalovanému, prvý svedok dokonca od neho pracovne a finančne závisí. Svedkyňa síce uviedla, že na stavbe pracoval žalobca a jeho syn, ale žalobcu osobne nepoznala a jeho meno jej vraj len niekto povedal. Zároveň ho medzi fotografiami nevedela rozpoznať. Syna žalobcu nepoznala už vôbec a ňom sa len domnievala. Pre oboch svedkov zároveň platí, že je veľmi podivné, ak si pamätajú osoby, ich mená a skutočnosti po takmer 20 rokoch. Preto svedkovia žalovaného nie sú dôveryhodní a ich výpovede sú nepoužiteľné. Skutočnosť, že na stavbu garáže žalovaného bolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudácia, neznamená, že na takúto stavbu sa nemôže uplatniť ustanovenie . Aj takouto stavbou resp. jej úpravami môže dôjsť k ohrozeniu susednej nehnuteľnosti. A v tomto prípade stavbou garáže v rozpore so stavebným povolením a stavbou kuchynky bez stavebného povolenia je ohrozené riadne užívanie domu žalobcov, ktorý na mieste stojí podstatne dlhšie, zabezpečuje základnú životnú potrebu žalobcov. Aj sudca v konaní na súde prvej inštancie pri osobnej ohliadke nehnuteľnosti skonštatoval, že nehnuteľnosť žalobcov potrebuje rekonštrukciu. Práve tomu bráni existencia garáže a kuchynky. Z rozsudku je zjavné, že súd prvej inštancie sa nezaoberal súkromnými znaleckými posudkami predloženými žalobcami. Z tohto dôvodu súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je predčasné. Zároveň súd tým riadne neposúdil všetky podstatné argumenty žalobcov, tieto ani riadne nezdôvodnil v rozsudku a tým svojim konaním znemožnil žalobcom riadne uskutočniť im patriace procesné práva. To viedlo k nepriaznivému rozhodnutiu v neprospech žalobcov. Pokiaľ ide o odstránenie kovovej tyče, letnej kuchyne , dosiek, ktoré navŕtal žalovaný na dom, tují, dreva a psej ohrady uviedli, že kovová tyč je pozostatkom čiernej stavby, táto mala byť kompletne odstránená v termíne do 28.2.2015, čo do dnešného dňa nebolo urobené a zároveň môže jej neodstránenie v budúcnosti spôsobiť škody - ľahší prístup zlodejov k našej nehnuteľnosti. Uviedli, že v zmysle vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje - má právo teda žiadať o jej odstránenie. Odstránenia letnej kuchynky sa domáhajú na základe toho, že jej stavba im znemožňuje prenikanie denného svetla do pivnice. Súd vo svojom rozsudku uvádza, že majú v pivnici množstvo vecí a káblov pri okne, čo spôsobuje tiež zatienenie, s týmto nesúhlasia, nakoľko bez ohľadu na to, čo sa v ich pivnici nachádza a čo nie, letná kuchyňa im zamedzuje k prístupu k dennému svetlu. Pokiaľ ide o tuje, psia búda a drevo, tak vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom stačí, že ide o možnosť hrozby vzniku zásahu v budúcnosti. Na základe uvedeného majú za to, že v budúcnosti dôjde k zásahu do ich o vlastníckeho práva. Predmetné tuje nie sú všetky vsadené do kvetináčov, čo s odôvodňuje obavu, že blízkosť posadených tují k stene domu spôsobí narušenie statiky domu. To isté platí aj pre psiu búdu a drevo, ich blízkosť im totiž znemožňuje vykonať plánované udržiavacie práce na dome. Na základe uvedeného žiadajú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. zn. - 396 zo dňa 02.10.2018 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril písomne žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu, podľa ktorej v zmysle vlastníci susedných pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere za ďalej špecifikovaných podmienok. Je preto logické, že je potrebné splniť nasledovné podmienky: špecifikáciu potrebnej údržby alebo opravy - vecne aj časovo. V prípade potreby rozhodnutia stavebného úradu, tak sa preukázať takýmto rozhodnutím. Rozsah opráv je potrebné predložiť aj z dôvodu, aby údajnou ochranou vlastníctva žalobcu nedošlo k poškodeniu vlastníctva žalovaného. Ďalej je potrebné určenie nevyhnutného rozsahu prístupu na

pozemok (aspoň jednoduchým grafickým znázornením) a navrhnutím časových lehôt z pohľadu dĺžky lehoty a konkrétneho termínu, ako aj preukázanie, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu - žalovaný sa v konaní vyjadril, že ak by ho žalobcovia „normálne“ oslovili, že si chcú opraviť strechu a potrebujú prístup cez jeho nehnuteľnosť, nemal by problém im to umožniť. Argumentácia žalobcu, že nie je potrebné disponovať už projektovou dokumentáciou na opravu strechy, príp. zateplenia už naznačuje , že sám ešte nevie rozsah prác a nemôže teda od žalovaného spravodlivo požadovať všeobecný súhlas, vzhľadom aj na vzťahy, ktoré medzi susedmi dlhodobo vládnu. Pokiaľ ide o odstránenie garáže - v konaní bolo preukázané, že stavba garáže bola povolená stavebným úradom, bola riadne skolaudovaná. Túto skutočnosti nesporovali ani žalobcovia. Garáž je postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Nebolo preukázané, že stavba garáže by ohrozovala majetok alebo zdravie žalobcov. Neexistuje preto zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd nariadiť odstránenie stavby. Pokiaľ ide o odstránenie ostatných hnuteľných vecí - v tejto časti súd rozhodol po vykonaní obhliadky na mieste samom. Obhliadkou mal preukázané, že všetky veci sa nachádzajú na pozemku žalovaného, že žalobcov žiadnym spôsobom neobmedzujú, nezasahujú do ich práv. Nie je ani možné identifikovať akým spôsobom do budúcnosti by mohli označené veci, napr. tuje zasahovať do ich vlastníctva. Súd vykonal všetky navrhované dôkazy a je teda zrejmé, že žalobcovia svoje tvrdenia nemajú možnosť preukázať relevantným spôsobom, napriek tomu trvajú na nich trvajú i keď sú založené výlučne na ich subjektívnych pocitoch a obavách. Navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvého studňa a žalobcov zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. 7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.08.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom (, , , .). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku i v čase podania odvolania. 8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (, ). v ustanovení . dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žalobného nároku zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. 10. V odvolaní žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci ( ). V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). K uvedenému odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania .

11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení , alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Odvolatelia v podanom odvolaní v podstate poukázali na argumentáciu prezentovanú pred súdom prvej inštancie a ich odvolanie neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti. Obsah odvolania teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 13. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že nie je pravda, že nebolo preukázané, že žalovaný nie je pripravený si splniť povinnosť v zmysle a že žalobca žalovaného nijakým spôsobom nekontaktoval. Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní viackrát uviedol, že ústne ako aj písomne kontaktoval žalovaného a ten ho len vysmial a vyhrážal sa mu. Taktiež namietali, že nie sú povinní pri oboznámení povinnej osoby v zmysle disponovať už projektovou dokumentáciou na opravu strechy príp. zateplenie. K tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú vstupu na pozemok žalovaného za účelom obhospodarovania svojej nehnuteľnosti je potrebné preukázať dôvodnosť žaloby a to z hľadiska vecného a časového a uviesť na akú nevyhnutnú dobu a za akým účelom je vstup na pozemok žalované ho potrebný. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie žalobcovia neuviedli konkrétne čo, ani v akom rozsahu a kedy budú robiť. Odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti umožnenia nevyhnutného vstupu na pozemok žalovaného. Preto iba všeobecné tvrdenia žalobcov, že budú rekonštruovať strechu a pod., bez ďalšieho vymedzenia nepreukazuje samo osebe dôvodnosť vstupu na pozemok žalovaného a v tejto súvislosti ani dôvodnosť požadovaného odstránenia vecí. 14. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že viackrát ústne ako aj písomne kontaktovali žalovaného a tento im vstup na jeho pozemok neumožnil, tak tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázali, pričom sám žalovaný uviedol, že s umožnením vstupu problém nemá. Preto žalobcovia nepreukázali, že žalovaného vyzvali na dobrovoľné splnenie povinnosti a ten to odmietol. 15. Žalobcovia v odvolaní namietali, že sa dožadujú odstránenia vecí, ktoré ich nad mieru primeranú obťažujú, zasahujú do výkonu ich vlastníckeho práva a sú aj potencionálnou hrozbou zásahu do ich vlastníckeho práva aj do budúcnosti. Avšak ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie žalobcovia nepreukázali, že veci, ktorých odstránenia sa dožadujú zasahujú do výkonu ich vlastníckych práv, alebo ich ohrozujú, alebo že žalovaný ich umiestnením nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcov, čo vyplynulo najmä z obhliadky vykonanej súdom. Pokiaľ sa domáhajú odstránenia garáže, tak je potrebné uviesť, že táto bola postavená na základe stavebného povolenia. Hoci nie je nie je dodržaný odstup tejto stavby od nehnuteľnosti žalobcu je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania (vyjadrenia obce, stanovisko prokuratúry, výsluch svedkov) bolo preukázané, že žalobca sám pomáhal garáž stavať a súhlasil s jej umiestnením. Znalecké posudky predložené žalobcami v konaní preukazujú už známu a nespornú skutočnosť, že nebolo dodržané stavebné povolenie pri výstavbe garáže a to aj v dôsledku súhlasu žalobcu s jej umiestnením. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani namietané zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcov (vznik plesní, tienenie). Taktiež ostatné veci, ktorých odstránenie požadujú žalobcovia nezasahujú do jeho vlastníckeho práva

ani ho neohrozujú, nachádzajú sa na pozemku žalovaného a žalobcovia nepreukázali dôvodnosť ich odstránenia.

16. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu vznikol proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).