Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Pc-3-2021.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Kristínou Güner v právnej veci navrhovateľa (povinný): Q. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, M., za účasti oprávnenej (dcéra navrhovateľa): Z. A., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, M., zastúpená: JUDr. Ľubica Horváthová, bytom Furdekova 12, Bratislava, o zníženie výživného na plnoleté dieťa
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.02.2021 žiadal navrhovateľ, aby súd rozhodol o znížení výživného na plnoletú dcéru na sumu 30,00 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou dcéry Z. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 24.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2019. Týmto rozsudkom bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 200 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vchádzal z príjmu, ktorý mal navrhovateľ u vtedajšieho zamestnávateľa D., B..K.., avšak tento pracovný pomer skončil v novembri 2018 výpoveďou. Navrhovateľove problémy s alkoholizmom, napriek jeho snahe o vyliečenie spôsobili, že sa jeho zdravotný, najmä psychický stav, natoľko zhoršil, že nebol dlhodobo schopný sa zamestnať. Počas tohto obdobia ho živila jeho 73 - ročná matka a okrem nej sa zadlžil aj u svojich súrodencov. Opakovane bol hospitalizovaný na neurológii a psychiatrii. Viackrát absolvoval protialkoholické liečenie. V dôsledku zlého zdravotného stavu od roku 2018 až do začiatku roku 2020 bol nezamestnaný, nemal vôbec žiadny príjem a nebol schopný platiť výživné na dcéru Z.. Výživné je ochotný doplatiť, hneď ako mu to finančná situácia dovolí. Niekoľko mesiacov v roku 2020 poberal pomoc v hmotnej núdzi, pričom sa v tomto období snažil prispievať na výživné koľko bolo v jeho možnostiach. Následne sa jeho zdravotný stav natoľko zlepšil, že sa mu podarilo zamestnať ako pracovník SBS. Taktiež sa mu darilo prispievať na výživné vyššou sumou. Avšak po poslednom epileptickom záchvate, ktorý sa mu stal v pracovnej dobe 25.10.2020, sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že je dlhodobo PN a jeho príjem predstavuje len výplata príspevku v PN vo výške 5,22181 na deň, približne cca 160 euro mesačne od sociálnej poisťovne. Napriek zlému zdravotnému stavu a veľmi nepriaznivej finančnej situácii sa snaží prispievať aspoň čiastočne na výživné. V terajšej situácii je znova absolútne odkázaný na pomoc matky, ktorá ho živí a pomáha mu zabezpečiť základné potreby a hygienu. Do domu, ktorý vlastní s exmanželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve, nemá vôbec prístup, žije v hospodárskej budove na dvore, bez kúpeľne a bežných spotrebičov. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, žiada o zníženie vyživovacej povinnosti na minimálnu výšku. K návrhu priložil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku na nemocenské dávky zo dňa 05.01.2020.
2. Oprávnená sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 08.03.2021 tak, že od posledného rozhodnutia súdu nadobudla plnoletosť, náklady sa jej zmenili v tom, že ako študentka maturitného ročníka so záujmom študovať na vysokej škole si podala prihlášku na tri vysoké školy, celkové poplatky boli vo výške 165,00 eur. Náklady na osobnú starostlivosť uviedla vo výške cca 550,00 eur mesačne, ktoré aj podložila rozpisom výdavkov. Ďalej uviedla, že ak bude prijatá na vysokú školu, jej náklady sa zvýšia o cestovné, učebnice, skriptá, študijné materiály, ubytovanie a i.. Po zdravotnej stránke sú náklady zvýšené pre pravidelné ročné vyšetrenia u očného lekára, ktoré sa pohybujú vo výške 20,00 eur až 50,00 eur a taktiež ročne potrebuje nové okuliare, ktoré stoja 150,00 eur. Ako študentka maturitného ročníka hradila aj náklady na stužkovú slávnosť vo výške 400,00 eur. Uviedla, že navrhovateľ neprispieva na chod domácnosti, ktoré spočívajú v úhradách elektrickej energie, vody, komunálneho odpadu, úveru, poistenia domácnosti, dane z nehnuteľnosti. Matka oprávnenej vyzvala navrhovateľa listom zo dňa 25.01.2021 na úhradu alikvotnej časti nákladov, ktoré predstavujú sumu 78,57 eur mesačne, ale navrhovateľ neakceptuje splátku na úver. Oprávnená žije v spoločnej domácnosti s bratom, ktorý je nezamestnaný, matka oprávnenej finančne podporuje aj jeho. Snaží sa hľadať trvalú prácu, avšak sa mu nedarí vzhľadom na súčasnú situáciu. Matka odporkyne taktiež podala dňa 24.02.2020 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Z. na navrhovateľa trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, ktoré bolo dňa 18.09.2020 dostúpené na Okresnom riaditeľstvo Policajného zboru S. a je vedené pod č. k. X.-XXX/X-N.-S.-XXXX. Dlh na výživnom má navrhovateľ ku dňu vyjadrenia vo výške 5.100,00 eur. Navrhovateľ dlhodobo požíva alkoholické nápoje, viackrát bol na protialkoholickom liečení, ešte aj v čase manželstva s matkou oprávnenej. Opakovane prichádzal o zamestnania, čo si zapríčiňoval on svojím postojom, správaním, alkoholom. Jeho zdravotný stav je preto odrazom jeho postoja k životu a zapríčinil si ho on sám. Aj keď má občas snahu sa dať do poriadku, dlhodobo mu to nevydrží, a vždy sa k alkoholu vráti. Podľa oprávnenej sa navrhovateľ sám svojím správaním ukracuje o príjem a preto nesúhlasí so znížením výživného. Aj keď je navrhovateľ momentálne práceneschopný, je zamestnaný a po ukončení PN môže naďalej pracovať. Navrhovateľ má príjem stanovený na minimálnu mzdu, avšak jeho príjem je podstatne vyšší, čo dokazujú podľa oprávnenej poštové poukážky zaslané k jeho rukám, v čase, keď pracoval. Podľa jej vedomostí je jeho priemerný mesačný príjme vo výške cca 800,00 eur mesačne. Aj v čase, keď dosahoval tento príjem, vyživovaciu povinnosť neplnil v plnej výške, ani nepreukázal snahu vyplatiť čo i len sčasti dlh na výživnom, a matke odporkyne zasielal 50,00 až 100,00 eur mesačne, aj to nie pravidelne. Svoje mesačné náklady vyčíslila oprávnená nasledovne - koncesionársky poplatok + TV 17,25 eur, voda 33,80 eur, elektrina 65,00 eur, OLO 7 eur, spolu 123,05 eur / 4 = 30,76 eur, spotrebný úver 81,93 eur, poistka na dom 10,51 eur, daň z nehnuteľnosti 3,17 eur, spolu 95,61 eur /2 = 47,81 eur, 78,57 eur od 01.10.2018 x 28 mesiacov = 2.199,93 eur, teda spolu 2.200,52 eur.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k podaniu oprávnenej uviedol, že v čase rozvodu bol už približne rok nezamestnaný, kvôli zlému zdravotnému stavu. Súdu, kde bolo určené výživné, sa nezúčastnil. Súd určil výživné na základe príjmu z posledného pracovného pomeru, ktorý skončil v novembri 2018. V novembri 2019 súd určil výšku výživného 200,00 eur, ktorú nebol schopný splácať, nakoľko nemal vôbec žiadny príjem. Bez príjmu bol až do začiatku roka 2020, kedy sa na niekoľko mesiacov stal poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. V tomto období bez príjmu sa oňho starala a živila ho jeho 73-ročná matka. Taktiež sa zadlžil u svojich súrodencov. Hneď, ako sa stal poberateľom príspevku v hmotnej núdzi, snažil sa prispievať na výživné podľa svojich finančných možností. Túto sumu zvýšil okamžite, ako sa mu podarilo zamestnať. Avšak nemohol posielať plnú sumu určenú súdom, pretože potreboval splatiť aspoň niečo z dlžôb, ktoré si narobil, keď nemal príjem. Taktiež bol nútený si zo mzdy pred začiatkom zimy zabezpečiť drevo na kúrenie v sume 470,00 eur, nakoľko žije v hospodárskej budove, kde mená možnosť kúriť inak ako v piecke, za ktorú ešte dodnes dlží bratovi peniaze. Ďalej uviedol, že nežije v spoločnej domácnosti, spoločný dom je vo výlučnom užívaní bývalej manželky, detí a svokra. Býva v hospodárskej budove v spoločnom dvore. Nemá kúpeľňu, osobnú hygienu je nútený vykonávať u svojej matky, ktorú mu taktiež perie oblečenie, keďže nemá ani práčku. Stravovať sa chodí tiež k matke. Na výzvu matky oprávnenej zo dňa 25.01.2021 začal prispievať na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou 29,00 eur + 11,00 eur ako doplatok na tieto náklady, vrátane jeho splátky úveru za obdobie od rozvodu dňa 30.11.2019. Okrem chladničky nevlastní ani bežné domáce spotrebiče, vrátane televízora. Keďže mu nie je umožnené používať spoločnú nehnuteľnosť v rozsahu, ktorá je uvedená v vyjadrení, nepovažuje za primerané žiadať od neho úhradu nákladov na spoločnú domácnosť v rozsahu požadovanom exmanželkou. Za primerané považuje podieľať sa na úhrade nákladov na spoločnú domácnosť v 1/5 a príspevkom na spoločnú nehnuteľnosť v 1/2, posledná splátka za úver bola splatná ku dňu 14.02.2021. Jeho príjem pochádza z výplaty nemocenského v sume cca 160,00 eur mesačne. Tento príjem mu neumožňuje zaplatiť výživné v plnej výške 200,00 eur. So
zhoršeným zdravotným stavom si vôbec nie je istý, či po ukončení PN mu terajší zamestnávateľ umožní ďalej preňho pracovať. Aj napriek tomu je odhodlaný ihneď po ukončení PN začať pracovať. Ak sa mu zvýši príjem, bude súhlasiť s navýšením výživného pre potreby oprávnenej.
4. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 22.06.2021, sa navrhovateľ bez ospravedlnenia nedostavil, predvolanie mal riadne doručené dňa 21.05.2021. Na pojednávaní sa zúčastnila oprávnená, ktorá súdu krátkou cestou predložila predbežné potvrdenie o prijatí na vysokú školu bez prijímacích skúšok. Oprávnená uviedla, že podľa jej informácii by mal mať navrhovateľ už ukončenú PN a mal by pracovať. Ďalej predložila súdu exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnému, doklad o vymožení pohľadávky súdnym exekútorom na sumu 38,00 eur a poštové poukážky o zaplatení výživného v sume 50,00 eur za mesiace apríl, máj a jún.
5. Dňa 14.07.2021 doručila súdu oprávnená vyčíslenie výdavkov - mobil 17,00 eur, sporenie 30,00 eur, strava 200,00 eur cca, oblečenie, obuv 50,00 eur cca, hygienické potreby, kozmetika, kancelárske potreby cca 50,00 eur, fitness 80,00 eur, záujmy, kultúra a i. cca 20,00 eur, spolu cca 549,68 eur, k tomu jednorazový každoročný výdavok na očné vyšetrenie vo výške 60,00 eur a kúpa nových okuliarov a rámov vo výške cca 110,00 eur. Náklady na bývanie v sume 102,68 eur vyčíslila nasledovne - elektrina 16,25 eur, plyn 31,50 eur, voda 8,45 eur, úrazové poistenie (+matka) 23,00 eur, poistka na dom 2,63 eur, odpad 2,33 eur, daň z nehnuteľnosti 0,87 eur, internet 13,34 eur, koncesie + TV 4,31 eur.
6. Na pojednávanie dňa 31.08.2021 navrhovateľ uviedol, že momentálne pracuje ako SBS s mesačným priemerným čistým príjmom 600-800 eur mesačne. Oprávnená uviedla, že jej matka pracuje ako riaditeľka Materskej školy na M. s priemerným mesačným príjmom okolo 1.100,00 eur.
7. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej aj ako „ZR“), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
8. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4 ZR., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Z. o. r., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1 Z. o. r., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa povinného platiť výživné na zníženie výživného na dospelú dcéru Z. vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav
a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, nakoľko nebolo preukázané, že by oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca povinného platiť výživné, či k zníženiu potrieb oprávnenej poberať výživné.
16. Výživné pre oprávnenú, vtedy ešte maloletú, bolo určené rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.10.2019 tak, že navrhovateľ bol zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 200,00 mesačne. Oprávnená vtedy navštevovala 3. ročník gymnázia E. Š. N. Z., mala problémy so zrakom, navštevovala očného lekára, chodila autobusom, nestravovala sa v škole. Priemerné mesačné výdavky oprávnenej, z ktorých súd pri rozhodovaní o určení výživného pre oprávnenú vychádzal, v tom čase boli vyčíslené na sumu 300 eur. Súd pritom vychádzal z priemerného mesačného príjmu matky oprávnenej vo výške 1050,- eur. Navrhovateľ bol v čase rozhodnutia súdu už vyše roka nezamestnaný, pričom súdu uviedol jeho posledné príjmy, kde zarábal 1000-1100 eur mesačne, a skutočnosť, že si plánuje absolvovať rekvalifikačný kurz na SBS, kde by mal mať mesačný príjem 800,- eur.
17. Pri rozhodovaní súdu o zmene vyživovacej povinnosti určenej súdnym rozhodnutím ide o akúsi výnimku zo zásady res iudicata, kedy súd môže v rovnakej veci opätovne rozhodnúť, avšak za predpokladu, že v čase medzi právoplatným rozhodnutím súdu a novým rozhodnutím došlo k zmene pomerov účastníkov, ktoré sú spôsobilé odôvodniť zmenu výživného. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva (oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), atď.
18. Súd v predmetnom konaní posudzoval existenciu zmeny pomerov ako na strane povinného (navrhovateľa) tak na strane oprávnenej. Čo sa týka pomerov navrhovateľa deklarovaných počas konania je potrebné konštatovať, že sú v podstate totožné ako v čase rozhodovania súdu o určení jeho vyživovacej povinnosti k oprávnenej. Navrhovateľ je v súčasnosti zamestnaný s príjmom 600-800 eur mesačne, preto neobstojí jeho argumentácia v návrhu, že kvôli svojmu zdravotnému stavu nie je schopný si nájsť prácu. Rovnako nemôže byť na ujmu oprávnenej, ako ani dôvodom na zníženie výživného skutočnosť, že navrhovateľ si chce najskôr uhradiť dlhy, ktoré má, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými pohľadávkami. Životná situácia, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, je plne v jeho réžii. Nakoľko však súd nemal za preukázané také zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo jeho neschopnosť pracovať, a s tým súvisiacu aj neschopnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. plniť ju v súdom stanovenej výške, vyhodnotil jeho návrh ako nedôvodný. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, podľa ktorého treba pri rozhodovaní (a podľa názoru súdu aj rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti) o vyživovacej povinnosti prihliadať na tzv. potencionalitu príjmov osoby povinnej platiť výživné. To znamená, že súd neprihliadol len na skutočné, faktické príjmy navrhovateľa, ale vychádzal z príjmov, ktoré by navrhovateľ potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a schopnosti, ako aj vzhľadom na dopyt na trhu práce.
19. Pri posudzovaní pomerov oprávnenej je potrebné konštatovať, že vzhľadom k tomu, že oprávnená od času rozhodnutia o výživnom zmaturovala, a ako sama dala do pozornosti, spolu s nástupom na vysokú školu je dôvodný predpoklad, že jej životné náklady sa zvýšia. Náklady oprávnenej na život a bývanie v sume, ktorú vyčíslila v podaní doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.07.2021 na sumu v priemere 550,- eur mesačne, súd vyhodnotil ako primerané. Výživné, na ktorého úhradu bol navrhovateľ súdom zaviazaný vo výške 200,00 eur, nepokrýva všetky životné náklady oprávnenej, resp. ich pokrýva v menšej polovici, a preto je táto výška spravodlivo určená aj s ohľadom na momentálne výdavky oprávnenej, pričom zvyšok jej výdavkov na život uspokojuje matka, a teda prispievanie otca - navrhovateľa výživným v tejto (menšej) výške je spravodlivé aj vzhľadom na príjem a výdavky matky, spolu s ktorou oprávnená býva v spoločnej domácnosti, a teda treba vziať do úvahy aj osobnú starostlivosť matky o oprávnenú a súd platenie výživného v tejto výške považuje za momentálne dostatočné vykompenzovanie výhradnej osobnej starostlivosti matky a v súčasnosti predstavuje vhodné a spravodlivo očakávané podieľanie sa na životnej úrovni oprávnenej, s poukazom na príjem navrhovateľa priemerne 600-800 eur mesačne (zohľadňujúc jeho potenciálny príjem) a príjem matky približne 1050,- eur mesačne.
20. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, nemal súd za preukázané, že na strane otca nastali také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, a preto návrh otca zamietol v celom rozsahu.
21. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. m. p.“), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a preto súd rozhodol o trovách účastníkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.