Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-35-2021.pdf
PDF · 95.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manžela H. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. na H. ceste č. XXXX/XX zastúpeného Mgr. Miroslavom Semancom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Národnej triede č. 213/38 proti manželke Q. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 25 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. M. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/161/2019 - 208 zo dňa 22.9.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania. Výrokom II. na čas po rozvode zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. rozhodol, že otec a matka majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom IV. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej Q. výživným v sume 250 Eur mesačne vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred matke, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Výrokom V. upravil styk otca s maloletou bez obmedzenia. Výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z dokazovania v konaní mal jednoznačne preukázané, že manžel považuje svoje manželstvo za formálne, dlhodobo nefunkčné, nemá záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, má novú známosť, s ktorou už zdieľa spoločnú domácnosť. Jeho citový vzťah k manželke je negatívny, manželku už neľúbi a neznáša. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov je v dôsledku vzájomného citového odcudzenia tak hlboko rozvrátené a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na postoj manžela nie je ani predpoklad, že by sa tak mohlo stať v budúcnosti. Konštatoval, že skutočnosť, že manželka manžela ľúbi nie je dôvodom na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo už nie je založené na vzájomnej úcte, rešpekte, ale len na formálnom základe. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode mal preukázané, že odkedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, tak osobnú starostlivosť o ňu v celom rozsahu na seba prevzala matka, ktorá výchovu maloletej zvláda a výchovné problémy s dcérou nemá. Dieťa ju rešpektuje. Počas konania manžel nevzniesol žiadne námietky ohľadom starostlivosti manželky o maloletú. Manželka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu dieťaťa. Taktiež maloletá počas šetrenia kolízneho opatrovníka ako aj pred súdom uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti manželky. Pri stanovení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných výdavkov maloletej, pričom stanovená výška výživného 250 Eur mesačne odzrkadľuje
jej odôvodnené potreby s poukazom na jej vek, záľuby, záujmy a školské aktivity. Manželka uviedla, že by bolo v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom podľa názoru súdu hlavnými predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri takomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pri vyhodnotení celkovej situácie v rodine maloletej, mal súd za jednoznačne preukázané, že tieto podmienky splnené neboli. Miesto trvalého bydliska maloletej od manžela je vzdialené 480 km, časovo je to asi 5,15 hodín autom. Práve táto vzdialenosť bola podstatná k rozhodnutiu súdu, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme dieťaťa. Samotné dieťa o takúto formu starostlivosti ani manžel neprejavili záujem. Mal preukázané, že v rodine pretrvávajú nezhody, ktoré vylučujú schopnosť rodičov eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. Styk otca s maloletou, ktorá mala v čase rozhodnutia súdu 15 rokov upravil bez obmedzenia, najmä z dôvodu, že dieťa takýto styk samo navrhlo a je v záujme dieťaťa. Takáto úprava styku bola upravená aj v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde rodičia uzavreli rodičovskú dohodu s totožnou úpravou styku, rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.12.2019. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje za ustálenú a preukázanú otázku kvalifikovaného rozvratu manželstva, ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadal na záujem maloletého dieťaťa, a to aj napriek tomu, že postoj maloletej bol známy a v konaní deklarovaný. Ona s návrhom na rozvod nesúhlasila, usporiadaným rodinným životom žili, pokiaľ manžel nepodľahol cudzej žene, ktorá s ním začala manipulovať. Ona považuje tento vzťah len ako časovo obmedzený flirt, ktorý nemôže mať budúcnosť, ani dlhé trvanie. Pripustila, že ich manželstvo prechádza krízou, je však presvedčená, že je len prechodného charakteru. Je jej ľúto, že manžel nezvládol psychicky jej onkologické ochorenie a namiesto toho, aby jej bol nápomocný, tak zo vzťahu zutekal. Zdôraznila, že dĺžka ich odlúčenia neznamená, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Taktiež namietala, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keďže z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní súd riadil, keď vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah, popísal skutkový stav a pri odôvodnení len veľmi stručne naznačil úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu predmetného rozhodnutia. Neobsahuje jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.
4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že v predmetnej veci boli splnené aj preukázané hmotno-právne podmienky pre rozvod. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2019 a intímne sa nestýkajú od apríla 2019. Od januára 2020 žije s priateľkou v Gabčíkove, t.j. 480 km od bydliska manželky a od 1.2.2020 začal pracovať na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava, Oddelenie služobnej kynológie Rusovce. Uviedol, že súd prvej inštancie vypočul jeho, ako aj manželku, pričom z ich výpovedí a bezprostredného vystupovania muselo byť zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a hlboko rozvrátené a ich vzťahu absentuje vzájomná úcta, láska, manželstvo už ďalej neplní svoj účel a že minimálne na jeho strane chýba akákoľvek vôľa obnoviť manželské spolužitie. Podľa jeho názoru boli splnené a preukázané hmotno-právne podmienky pre rozvod ich manželstva. Čo sa týka ich maloletej dcéry, považuje za prirodzené, že táto túži žiť v úplnej rodine a v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, a preto by bola najradšej, ak by sa manželské spolužitie účastníkov obnovilo. Konštatoval, že vzhľadom na vážnosť a intenzitu narušenia ich vzťahov už nie sú schopní ďalej vytvárať pre maloletú harmonické výchovné prostredie. Z tohto uhla pohľadu nie je rozvod manželstva v rozpore so záujmami maloletej. Je pre ňu lepšie žiť v domácnosti s jedným rodičom, ako v domácnosti, v ktorej síce žijú obaja rodičia, ale bez vzájomnej lásky, úcty a rešpektu, v neustálom konflikte. Zdôraznil, že nesúhlas manželky s rozvodom manželstva považuje za účelový, jej nesúhlas nie je motivovaný láskou, ale skôr pomstou a snahou čo najdlhšie disponovať spoločným majetkom. Podľa jeho názoru rozvrat manželstva je trvalý a nezvratný. Poprel, že by dôvodom na rozvod boli onkologické problémy jeho manželky. Je toho názoru, že psychicky zvládol jej ochorenie, pomáhal jej ako vedel a mohol. Zdôraznil, že návrh na rozvod manželstva nijako nesúvisí s jej ochorením. Čo sa týka námietky manželky na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, je
toho názoru, že odôvodnenie rozsudku je dostatočné a spĺňa požiadavky kladené § 220 CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Iné vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa
prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona a rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
11. Odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z nich po vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.
12. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj manžela ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede manžela jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len formálny a majú medzi sebou dlhodobejšie problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manželky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manžela zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že od augusta 2019 nežijú spolu ako manželia, manžel sa v januári 2020 presťahoval do Gabčíkova, kde si našiel prácu a býva tam so svojou novou priateľkou. Vrátiť sa k manželke nemieni, pretože už ku nej nič necíti.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení mal. Q. do osobnej starostlivosti manželky, ktorá sa doteraz o ňu osobne starala, pričom o jej starostlivosti neboli zistené žiadne pochybnosti. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti manželke navrhol aj manžel maloletej, ako aj kolízny opatrovník. Uvedené rozhodnutie preto odvolací súd považuje za plne súladné so zákonom a zároveň je aj v najlepšom záujme maloletej. Styk manžela s maloletou, ktorá mala v čase rozhodnutia súdu 15 rokov upravil bez obmedzenia, najmä z dôvodu, že dieťa takýto styk samo navrhlo a je v jej záujme. Takáto úprava styku bola upravená aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde rodičia uzavreli rodičovskú dohodu s totožnou úpravou styku, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.12.2019.
14. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorí nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
15. Odvolací súd dodáva, že hoci manželka podala odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, k určenému výživnému sa nevyjadrila. Námietky voči určenému výživnému nemal ani manžel. Súd prvej inštancie mal preukázané príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené mesačné potreby maloletej. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z preukázaných výdavkov maloletého dieťaťa, pričom stanovená výška výživného 250 Eur mesačne odzrkadľuje odôvodnené potreby dieťaťa s poukazom na jeho vek, záľuby, záujmy a školské aktivity. Odvolací súd konštatuje, že je v možnostiach ako aj v schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu.
16. Odvolací súd k námietke manželky, že boli porušené jej základné práva na spravodlivý proces poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky základné obsahové náležitosti
požadované ust. § 220 CSP, pri zachovaní svojej logickej štruktúry. Je z neho zrejmé, čoho sa manžel domáhal, aké skutočnosti tvrdil a preukázal, aké vyjadrenie podala manželka, maloletá, aké listinné dôkazy bral do úvahy, stručne zhodnotil vykonané dokazovanie, zistený skutkový (skutočný) stav podriadil pod príslušnú právnu normu. Na záver poskytol účastníkom zákonné poučenie. Záverom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní neboli manželkou uvedené žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a náležite v odôvodnení nevysporiadal a ktoré by zároveň mali znamenať iné rozhodnutie vo veci.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).