Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-47-2021.pdf
PDF · 78.24 KB
Case nature
Subarea
8S/47/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúp. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom v Bratislave, Dunajská 32, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335894/2021 zo dňa 24.02.2021, takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručenej správnemu súdu dňa 30.04.2021.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 28.04.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu dňa 30.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100335894/2021 zo dňa 24.2.2021 ako i rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101350966/2020 zo dňa 24.08.2020 a vrátenia veci Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalovaný rozhodnutím č. 100335894/2021 zo dňa 24.2.2021 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101350966/2020 zo dňa 24.08.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel dane v sume 127.298,55 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013.
2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Tento návrh žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Žalobca zároveň poukazuje na to, že akákoľvek strata pracovných miest, ktorá v súvislosti s blokáciou bankových účtov môže nastať, bude pre ťažko skúšaný región Kežmarku zásadným negatívnym účinkom, ktorý sa môže podpísať pod nárast kriminality, prípadne zvýšenia rozvratu jednotlivých rodín zamestnaných u žalobcu. V súvislosti s vládou prijatými opatreniami na zabránenie šíreniu ochorenia COVID - 19, ktoré žalobca hodnotí ako mimoriadny zásah do jeho finančnej situácie, tento uvádza, že v ich dôsledku došlo k evidentnému poklesu predaja mäsa, nakoľko zákazníci zamerali svoju kúpyschopnosť na zásobenie sa múkou, pečivom a čistiacimi prostriedkami. V ďalšej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalobca venuje ekonomickým prognózam v rámci Slovenskej republiky a opakovane aj opisom negatívnych dopadov núteného výkonu žalovaných rozhodnutí na jeho podnikateľskú činnosť a na situáciu jeho zamestnancov. Žalobca sa vo svojom návrhu venuje aj príkladom, kedy rozhodnutiami Krajských súdov v Trnave a Prešove boli správnym žalobám na základe návrhov žalobcov, odlišných od žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, priznané odkladné účinky. Žalobca uvádza, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, pretože nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny
nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Na základe takto predostretých skutočností, žalobca žiada aby Krajský súd v Košiciach uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok v súlade s ust. § 185 ods. 1, písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z..
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.07.2021 a uviedol, že sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestotožňuje. Daňovými kontrolami u žalobcu a nie iba jednou, bolo zistené účelové konanie s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa, a tým získania daňovej výhody, preto nemožno súhlasiť s navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby. Argument, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe vznikne priama hrozba hladu a zanedbania výživy 113 maloletých detí, je silne expresívny. Správca dane pri kontrole zistil porušenie zákona a dôsledky takéhoto konania musí mať na zreteli predovšetkým podnikateľský subjekt.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
7. Právo na správnym súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
8. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.
9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
10. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
11. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil skutočnosťami uvedenými v druhom odseku tohto uznesenia.
12. Súčasťou žalobcovho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bola aj účtovná závierka zostavená k 31.12.2019, prehľad peňažných tokov za obdobie roka 2019 a základné ukazovatele o nezamestnanosti v SR.
13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak sa preukáže reálna hrozba následkov uvedených v ust. § 185 SSP. Preto nestačí len tvrdenie žalobcu o hrozbe takýchto následkov, ale žalobca musí ním uvádzané fakty podoprieť nespochybniteľnou dôkaznou situáciou, ktorá utvrdí správny súd v závere, že negatívne dôsledky okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovi skutočne hrozia.
14. Na podporu svojich tvrdení o hrozbe „ekonomickej likvidácie“, prípadne „radikálnych reštrikčných opatrení“ v prípade výkonu žalovaného rozhodnutia, vyplývajúcich z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, predložil žalobca správnemu súdu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2019. Pokiaľ však ide o údaje uvedené v účtovnej závierke, správny súd môže v záujme konštatovania ich spoľahlivosti, vychádzať len s audítorom verifikovanej účtovnej závierky, nakoľko len táto podáva pravdivý a reálny obraz o ekonomickej situácii účtovnej jednotky/žalobcu. Účelom auditu vykonaného od žalobcu nezávislým audítorom podľa medzinárodných audítorských štandardov, je získať primerané uistenie, že účtovná závierka ako celok neobsahuje významné nesprávnosti, v dôsledku ktorých možno odôvodnene očakávať, že tieto by jednotlivo alebo v súhrne mohli ovplyvniť ekonomické správanie sa účtovnej jednotky/žalobcu. Žalobcom predložená účtovná závierka za obdobie roka 2019 auditovaná nie je a preto pre správny súd takúto výpovednú hodnotu nemôže mať. Inými slovami správny súd konštatuje, že priložená účtovná závierka mu nedáva záruku, že poskytuje pravdivý a verný obraz o finančnej situácii žalobcu a z tohto dôvodu, že z nej vyplývajúce skutočnosti spolu s jeho tvrdeniami v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, u neho odôvodňujú hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Zároveň správny súd poukazuje aj na fakt, že ekonomické ukazovatele vyplývajúce so žalobcom predloženej účtovnej závierky nie sú aktuálne, a preto neodzrkadľujú jeho hospodárske fungovanie v čase, kedy tento žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe (žalobca je v zmysle zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou / veľkou /, ktorá je povinná zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne ). Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný negatívny dopad realizácie žalovaných rozhodnutí na nárast nezamestnanosti a na finančné zabezpečenie členov rodín jeho zamestnancov, správny súd to aj vzhľadom na neoverené ekonomické ukazovatele hodnotí iba ako žalobcom prezentovaný scenár, pre ktorý ale nie je za danej situácie podľa správneho súdu vybudovaný hodnoverný základ. Z tohto dôvodu žalobca v tomto štádiu konania nepresvedčil správny súd o tom, že ním uvádzané negatívne následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu skutočne hrozia a mali by podobu konkrétnych, nielen hypotetických dopadov na jeho existenciu, pričom reálna hrozba žalobcom uvádzaných následkov nevyplýva ani z administratívneho spisu, ktorý správnemu súdu predložil žalovaný orgán verejnej správy. Z tohto dôvodu preto správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe.
15. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup), súd preto ani nepristúpil.
16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa ust. § 188 SSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).