Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcov v 1. rade U.. U. Q. T., S. XXX/X, XXX XX W. A. I., narodený: X.X.XXXX, G.: XXX XXX XX, v 2. rade G. O., narodenej XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX W. A. I., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Bacákom - advokátom, Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, proti žalovanému AGRIFOP, a.s. Stakčín, Duchnovičová 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 317 132 38, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, v konaní o zaplatenie 55 580,38 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2 250,13-eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2014 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu v 1. rade zamieta.

III. Žalobcovi v 1. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 79,98%, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 6 348,80-eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2014 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne v 2. rade zamieta.

VI. Žalobkyni v 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 80,00%, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške 2 539-eur a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalobkyni v 2. rade súd neodníma oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia ako minoritní akcionári podali dňa 18.06.2013 na Okresný súd Humenné žalobu o zaplatenie sumy 55.580,38 eur s príslušenstvom a to z titulu náhrady škody voči žalovanému podľa

ustanovení a 13/1991 Zb. (ďalej len ) z dôvodu neplatne prijatého uznesenia valného zhromaždenia (ďalej len VZ) o rozdelení zisku. Poukázali na právny názor v uznesení NS SR z 27.4.2017 sp.zn.5Obdo/48/2016, ďalej v českom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. v obdobnej veci, v komentári k slovenskému a k akciovým spoločnostiam (vydavateľstvo Beck) a v rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.02.2016 sp.zn. XCob/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCb/XX/XXXX. V nich bol vyslovený právny názor, že v prípade neplatného uznesenia o rozdelení zisku (o ktorom už právoplatne rozhodol súd) sa môžu dotknutí akcionári domáhať sa voči spoločnosti nároku na náhradu škody, respektíve primerané zadosťučinenie. Súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku, to môže len VZ spoločnosti. Žalobu odôvodnili tým, že Okresný súd Prešov svojím rozsudkom z 15.12.2011, sp.zn. XXCb/XXX/XXXX (právoplatný a vykonateľný dňa 22.08.2012) právoplatne rozhodol, že prijaté na riadnom valnom zhromaždení akciovej spoločnosti - žalovaného konanom dňa 18.06.2009 o schválení riadnej účtovnej závierky a rozdelenie zisku za rok 2008 je neplatné. Okrem toho súd vyslovil neplatnosť aj ďalších uznesení. V rozsudku súd konštatoval, že došlo k porušeniu práv akcionárov - žalobcov, pretože bol schválený zisk na rozdelenie s tým, že podiel na ňom bol vyplatený iba členom orgánov spoločnosti a nie aj akcionárom. Toto uznesenie o rozdelení zisku č. 4/2008 za rok 2008 je teda pre rozpor s ustanovením neplatné. Žalobcovia poukázali na to, že týmto uznesením prijatým v rozpore so zákonom a to predovšetkým s utrpeli žalobcovia ako minoritní akcionári majetkovú škodu. Uznesením bol určený na rozdelenie zisk v sume 120.361,15 eur. Žalobca v 1. rade si uplatnil voči žalovanému náhradu škody vo výške 2.777,94 eur a to podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií v menovitej hodnote všetkých akcionárov. Žalobkyňa v 2. rade si uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanému v celkovej výške 52.802,44 eur a to tiež podľa pomeru menovitej hodnoty jej akcií v menovitej hodnote všetkých akcionárov. Celková výška náhrady škody žiadanej žalobkyňou v 2. rade pozostáva zo sumy vo výške 6.115,55 eur, kde bola priamo majiteľkou akcií, ďalej zo sumy vo výške 15.996,00 eur, pričom táto škoda vznikla ďalšiemu minoritnému akcionárovi žalovaného Ing. T. H., taktiež podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov a túto svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil tento minoritný akcionár na žalobkyňu v 2. rade, ako na postupníka podľa . Zvyšok predstavuje suma 30.690,89 eur, pričom táto škoda vznikla ďalšiemu minoritnému akcionárovi žalovaného D. O., taktiež podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov a túto svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil tento minoritný akcionár na žalobkyňu v 2. rade, ako na postupníka podľa . Žalobcovia poukázali na to, že aktívna, pasívna procesná a vecná legitimácia účastníkov v tomto konaní už bola daná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov z 15.12.2011 o neplatnosti uznesenia č. 4/2008 prijatom na valnom zhromaždení akciovej o rozdelení zisku za rok 2008. Žalobcovia si uplatnili žalovaný nárok na náhradu škody podľa (porušenie mimozmluvnej a to zákonnej povinnosti) v nadväznosti na a nasl. a poukázali na to, že sú splnené predpoklady na priznanie náhrady škody podľa a to jednak porušenie povinnosti, resp. práva, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, resp. práva a vznikom škody. K námietke premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovaného uviedli, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný, pretože podľa právo na náhradu škody plynie odo dňa keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; a končí sa najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti. Žalobcovia uviedli, že sa dozvedeli o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prešov, t.j. dňa 22.08.2012, ktorými bolo uznesenie o rozdelení zisku určené za neplatné. Žalobu podali 18.06.2013 a teda štvorročná lehota podľa bola dodržaná. Rovnako je dodržaná aj desaťročná lehota odkedy došlo k porušeniu práva, resp. povinnosti, pretože k tomu došlo na riadnom valnom zhromaždení konanom dňa 18.06.2009, kde bolo prijaté uvedené neplatné uznesenie o rozdelení zisku za rok 2008, teda aj desaťročná lehota je dodržaná.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že rieši len porušenie zmluvnej povinnosti a žalobcovia neuviedli akú konkrétnu povinnosť a z akého záväzkového vzťahu mala byť žalovaným porušená a keďže žalobcovia nedoložili obchodný záväzkový vzťah pri ktorom malo dôjsť k porušeniu povinnosti nie je splnený jeden z predpokladov na náhradu škody podľa . Nie sú podľa neho splnené podmienky na náhradu škody podľa zákona. Podľa žalovaného môžu žalobcovia žiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia a nemôžu sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ

žalobcovia poukazujú na judikáty Českej republiky, tak v českom bolo výslovne uvedené, že pri neplatnom uznesení valného zhromaždenia sa môžu dotknutí akcionári voči spoločnosti uplatniť nárok na náhradu škody alebo na primerané zadosťučinenie, nejde teda o obdobný prípad, ako v tomto konaní. V slovenskom obchodnom zákonníka, však také ustanovenie nie je. Súhlasil s právnym názorom, že súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku a na to je oprávnené len VZ. Zároveň vzniesol námietku premlčania podľa , bez bližšieho odôvodnenia. Žalovaný uviedol, že podľa uvedeného neplatného uznesenia č. 4/2008 o rozdelení zisku, valné zhromaždenie žalovaného už vyplatilo členom predstavenstva tantiémy a sumu do fondu odmien. Žalovaný tvrdil, že podľa nie je možné žalovať náhradu škody, ale žalobcovia ako minoritní akcionári môžu podať v mene spoločnosti voči členom orgánov spoločnosti žaloby o vrátenie vyplatených tantiém. Taktiež u žalobkyni v 2.rade namietal jej aktívnu legitimáciu, pretože podľa neho oznámenie o postúpení pohľadávky nie je obsahovo určité a neprevzal ho štatutárny orgán žalovaného, ale len člen dozornej rady. Tvrdil, že konanie žalobcov ako minoritných akcionárov postupovaním pohľadávok, prevodom akcií a podaním tejto žaloby je v rozpore sa dobrými mravmi, respektíve so zásadami poctivého obchodného styku. Následne v priebehu konania potom ako nadobudol právoplatnosť nižšie uvedený rozsudok v tejto veci, došlo k zaplateniu sumy 25 000 eur na účet žalobkyni v 2. rade a sumu 8 721,18 eur vymohol súdny exekútor JUDr.Fekete. Žalovaný preto žiadal započítať tieto sumy a poukázal aj na to, že podal žalobu o vrátenie tejto sumy voči žalobkyni v 2. rade, pretože rozsudok podľa ktorého sa tieto sumy plnili bol neskôr zrušený NS SR a KS. Žalovaný sa taktiež bránil tým, že bolo rozhodnuté aj o plnení do iných fondov, ktoré súd musí zohľadniť, vrátané rezervného fondu a poukázal aj na hospodárenie spoločnosti s tým, že sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako dovolacieho súdu v tejto veci.

3. Súd vo veci prvykrát rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 25.04.2014, ktorý však bol Krajským súdom v Prešove uznesením z 26.08.2014 zrušený z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa vtedy platného na jeho vydanie. Následne súd rozhodol rozsudkom z 20.5.2015 tak, že žalobu zamietol a po podaní odvolaní zo strany žalobcov, Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom z 24.2.2016 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne v 2.rade a vo zvyšku vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade ho zrušil vrátil súdu 1.stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že valné zhromaždenie nemôže nanovo rozhodovať o rozdelení zisku a poškodený minoritní akcionári majú nárok len na náhradu škody, respektíve primerané zadosťučinenie. Po podaní dovolania žalobkyňou v 2. rade Najvyšší súd SR svojim Uznesením z 27.04.2017 zrušil rozsudok Krajského aj okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne v 2. rade. Vyslovil právny názor, že súdy sa nevysporiadali s otázkou prečo nemá aktívnu legitimáciu k celej žalovanej sume, keďže časť si uplatnila ako minoritná akcionárka. Taktiež uviedol, že postúpením pohľadávky nadobudla aktívnu legitimáciu k celej žalovanej pohľadávke a v prípade ak dlžníkovi bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, tento sa nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení.

4. Následne súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4. 10. 2017, kde priznal žalobcom žalovanú sumu s príslušenstvom a žalobu zamietol v časti príslušenstva s odôvodnením, že žalobcovia preukázali splnenie nároku na náhradu škody podľa . Proti tomuto rozsudku po podaní odvolania žalovaným rozhodol svojím rozsudkom Krajský súd v Prešove zo dňa 15. 3. 2018, ktorým rozsudok potvrdil a stotožnil sa s prvostupňovým rozsudkom.

5. Po dovolaní žalovaného voči rozsudkom Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Humenné Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. 4. 2019 sp. zn. XObdo/XX/XXXX rozsudok Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rovnako zrušil aj uznesenia s tým spojené. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že pokiaľ ide o pristúpenie k ochrane minoritných akcionárov - žalobcov takým výnimočným prostriedkom ako je priznanie nároku na ušlý zisk z nezákonného rozhodnutia VZ, takéto konanie je možné iba vo výnimočných prípadoch. V odôvodnení zrušených rozsudkov však takáto výnimočnosť vyslovená nebola. Uviedol tiež, že súdy predtým nezohľadnili povinnosť žalovaného dopĺňať fondy v zmysle a stanov žalovaného.

6. Následne Okresný súd Humenné rozhodol rozsudkom zo dňa 22.11.2019 ktorým priznal žalobcovi v 1. rade sumu 2 515,13 eur s 9 % ročným úrokom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni v

2. rade priznal sumu 44 522,20 eur s 9 % ročným úrokom. Zastavil konanie v časti sumy 5 280,24 eur a vo zvyšku žalobu žalobkyni v 2. rade zamietol, rozhodol o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet na Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu a zároveň odňal žalobkyni v 2. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 06.10.2020 zrušil tento rozsudok okrem výrokov o zamietnutí žaloby o úroky z omeškania za obdobie od 18.08.2009 do 21.01.2014 a o zastavení konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že je potrebné postupovať podľa pokynov uznesení Najvyššieho súdu a to predovšetkým, vysporiadať sa okrem rezervného fondu aj s inými fondami a to hlavne s fondom odmien. Ďalej sa treba vysporiadať s obranou žalovaného ohľadom vymoženia časti žalovanej sumy súdnym exekútorom a dobrovoľného plnenia žalobkyni v 2. rade. Taktiež je potrebné sa vysporiadať so sumou 3 000 eur, ktorá s doložených dôkazov vyplýva, že sa týka iných nárokov než nárokov v tomto konaní. Taktiež poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané aby žalobkyňa v 2. rade mala dostatočný majetok a teda aby jej bolo potrebné odňať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Je potrebné zohľadniť hospodárenie žalovaného po prídeloch do fondov, stratu z minulých období - takzvané čisté prebytky. Exekútorom vymoženej sumy 9 847,56 eur vyplýva, že bola vymožená len suma 8 760,36 eur, pretože suma 1 087,20 eur sú trovy a odmena súdneho exekútora.

7. Súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav : Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2011 sp.zn. XXCb/XXX/XXXX (právoplatný a vykonateľný 22.08.2012) vyplýva, že v konaní podľa a bolo vyhlásené za neplatné okrem iných aj prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 18.06.2009, ktorým bola schválená riadna účtovná závierka a rozdelenie zisku za rok 2008. Z rozsudku vyplýva, že žalobu podali minoritní akcionári žalovaného podľa a žalobcovia a to v 1. rade U.. U. Q. - T., v 2. rade G.. T. H., v 3. rade G. O. v 4.H. D. O. voči žalovanému AGRIFOP, a.s. Stakčín. V rozsudku je uvedené, že toto uznesenie riadneho valného zhromaždenia je neplatné pre rozpor s ustanovením a a . Hlavným dôvodom neplatnosti je, že toto uznesenie ktorým sa schválilo rozdelenie zisku, opomenulo rozdeliť časť zisku aj v prospech akcionárov na dividendy a preto ide o rozpor s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona a to predovšetkým . Okrem toho týmto spôsobom boli zneužité práva väčšinových akcionárov na úkor minoritných akcionárov - žalobcov podľa . Pre rozpor s týmito ustanoveniami je zrejmé, že toto porušenie zákona mohlo obmedziť práva spoločníka - akcionára a to konkrétne právo na vyplatenie podielu na zisku podľa a práva minoritných akcionárov podľa , . Z rozsudku vyplýva, že na rozdelenie bola uznesením č.4/2008 schválená suma 3.626.000,00 Sk (120.361,15 eur).

8. Zo zápisnice zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného vyplýva, že dňa 18.06.2009 sa konalo riadne valné zhromaždenie, ktoré malo v programe aj schválenie ročnej účtovnej závierky a rozdelenia zisku za rok 2008, pričom bolo prijaté . Toto uznesenie súd vyhlásil za neplatné pre rozpor so zákonom.

9. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu v 1. rade vyplýva, že mal 5307 akcií s pomerom 2,308% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobkyne v 2. rade vyplýva, že je vlastníčkou 11679 kusov akcií, čo predstavuje pomer 5,081% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov Ing. T. H. vyplýva, že tento je vlastníkom 30540 kusov akcií s pomerom 13,290% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov D. O. vyplýva, že tento je vlastníkom 58610 kusov akcií s pomerom 25,499% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.

10. Z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Prešov, ako aj zo zápisnice o priebehu riadneho valného zhromaždenia vyplýva, že uznesením č.4/2008 bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 120.361,15 eur (3.626.000,00 eur). Ďalej z nich vyplýva, že zisk sa mal rozdeliť týmto spôsobom:

- prídel do rezervného fondu 366.000,- Sk,

- tantiémy členom predstavenstva 1.000.000,- Sk,

- prídel do fondu odmien 2.260.000,- Sk. Uvedené uznesenie v tejto časti o rozdelení zisku bolo súdom vyhlásené za neplatné pre rozpor so zákonom, tak ako je to vyššie uvedené.

11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 15.06.2013 vyplýva, že postupcovia G.. T. H. a D. O. postúpili svoje pohľadávky z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2011 voči žalovanému a všetkými právami s ňou spojenými, zmluvou o bezodplatnom postúpení pohľadávky z 15.06.2013 na postupníčku, žalobkyňu v 2. rade. Uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal žalovaný 14.02.2014. Zo zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2013 vyplýva, že postupcovia G.. T. H. a D. O. postúpili na postupníčku - žalobkyňu v 2.rade aj pohľadávku na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako to vyplýva aj z písomných vyjadrení postupníkov G.. T. H. a D. O.. Tým je daná aktívna legitimácia žalobkyne v 2.rade v tomto konaní na celú žalovanú sumu.

12. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov ako minoritných akcionárov na náhradu škody voči žalovanej spoločnosti spôsobenej neplatným uznesením VZ o rozdelení zisku. Na uvedený spor sa použijú ustanovenia o náhrade škody. Uznesenie bolo iným súdom vyhlásené za neplatné pre rozpor so zákonom z dôvodu, že prijatým uznesením o rozdelení zisku bolo porušené právo akcionárov aj žalobcov ako minoritných akcionárov na dividendy - podiel na zisku. Predmetom konania nie je nárok na dividendy, a predmetom rozhodovania nie je ani spôsob rozdelenia zisku, o ktorom môže rozhodnúť len VZ spoločnosti. Preto súd skúmal, či boli splnené ustanovenia a a nasl. na náhradu škody, teda tzv. predpoklady na náhradu škody vyžadované zákonom. Zodpovednosť na náhradu škody v je objektívnou zodpovednosťou, zavinenie sa nevyžaduje.

13. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto ustanovenia. Podľa 13/1991 Zb. , právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením je záväzné pre každého. Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa , za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa , náhradu škody nemôže súd znížiť. Podľa , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa , pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa , ods.1 , Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10% základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10% z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, ak do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20% základného imania. Podľa , ods. 1 , akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v až 5. Podľa , zneužitie práva spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje. Podľa ods.2, akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku , nepožíva právnu ochranu.

Podľa Článku 5 č., Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

14. V konaní bola žalovaným opätovne vznesená námietka premlčania a z dôvodu hospodárnosti súd musel riešiť aj túto námietku. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov a odvolacieho súdu v tomto konaní, že k premlčaniu nedošlo, pretože predmetom konania je nárok na náhradu škody a preto je na neho potrebné použiť aj čo sa týka premlčania vyššie uvedené ustanovenia a . Predpokladom na náhradu škody v tomto prípade je neplatné uznesenie VZ, o čom môže rozhodnúť len súd. Bez právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia VZ, žaloba o náhradu škody nie je možná, pretože by chýbal prvý predpoklad náhrady škody - protiprávna skutočnosť. V tomto prípade súd má za to, že žalobcovia sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prešov, ku ktorému došlo dňa 22.08.2012, ktorým bola vyslovená neplatnosť napadnutého uznesenia o rozdelení zisku. Z toho vyplýva, že od tohto dátumu je potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je štvorročná podľa . Žaloba bola podaná na súd 18.06.2013, teda v rámci tejto štvorročnej premlčacej lehoty. Zároveň súd konštatuje, že nebola prekročená ani desaťročná premlčacia lehota podľa , že premlčacia doba sa končí najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Súd poukazuje, že v tomto prípade došlo k porušeniu povinnosti uznesením prijatým na valnom zhromaždení ktoré sa konalo dňa 18.06.2009 a keďže žaloba bola podaná 18.06.2013 k uplynutiu desaťročnej premlčacej doby určenej pri náhrade škody taktiež nedošlo. Z tohto dôvodu súdu námietke premlčania zo strany žalovaného nevyhovel.

15. Podľa nárok na náhradu škody je možný nielen z porušenia záväzkovej povinnosti, ale aj z porušenia zákonných povinností v súlade s a . zakladá princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, pričom musia byť splnené tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti a to: porušenie povinnosti, resp. práva - tzv. protiprávna skutočnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, resp. práva (kauzálny nexus). Zavinenie sa na rozdiel od nevyžaduje. Protiprávnosť musí spočívať v porušení konkrétnej právnej povinnosti vyplývajúcej buď zo záväzkového vzťahu alebo priamo zo zákona. Protiprávnosť môže byť spôsobená buď konaním alebo nekonaním. Žalobca v konaní o náhradu škody musí preukázať porušenie konkrétnej povinnosti, v tomto prípade vyplývajúcej zo zákona. V tomto konkrétnom spore súd konštatuje, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa .

16. Konkrétne protiprávne konanie, resp. nekonanie, resp. porušenie povinnosti alebo práva vyplýva z vyššie uvedeného rozsudku súdu (rozsudok záväzný pre každého /5 ) v ktorom bolo jednoznačne rozhodnuté o neplatnosti celého uznesenia prijatého pod bodom 5 o rozdelení zisku, lebo došlo k porušeniu konkrétnej právnej normy a to predovšetkým vyššie uvedených ustanovení , ale aj (právo akcionára na dividendu) a to na škodu minoritných akcionárov. Z tohto dôvodu bolo vyslovené, že uznesenie valného zhromaždenia č. 4/2008 o rozdelení zisku je neplatné pre rozpor so zákonom. Nanovo o rozdelení zisku rozhodnuté nebolo a súd o tom nemá právomoc rozhodovať, len VZ. Aj napriek tomu, že v právnej teórii a praxi sa vedú spory o to, či uznesenie valného zhromaždenia má povahu právneho úkonu alebo nie, súd poukazuje na to, že aj takéto uznesenie bez ohľadu na jeho právne posúdenie, je právnou skutočnosťou - protiprávnou, ktorá v prípade ak je v rozpore s konkrétnym ustanovením má za následok splnenie jedného z predpokladov na náhradu škody podľa . Uvedené uznesenie teda porušilo a , tak ako to bolo právoplatne rozhodnuté súdom, rozsudkom záväzným pre tento súd aj pre strany (/5 ) tohto konania. Aj napriek tomu, že toto uznesenie bolo prijaté valným zhromaždením, ktoré nemá právnu subjektivitu, treba podotknúť, že podľa je valné zhromaždenie jedným z orgánov akciovej spoločnosti a preto je tu daná pasívna legitimácia akciovej spoločnosti za konanie tohto svojho orgánu. Valné zhromaždenie nie je možné žalovať.

17. Opačný výklad by znamenal nemožnosť uplatniť si nárok na náhradu škody zo strany akcionárov voči spoločnosti v prípade, že bolo prijaté uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom, ktoré bolo dokonca súdom vyhlásené za neplatné. Súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenia , že rozsudok súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je záväzný pre každého. Táto otázka bola teda právoplatne rozhodnutá a tento súd je týmto rozsudkom súdu o určenie neplatnosti tohto uznesenia viazaný. V tomto prípade sa jednalo o a to rozdelenie zisku za rok 2008, ktorý bol určený na rozdelenie v celkovej sume 120.361,15 eur bez toho aby bola určená čo i len čas tohto zisku na vyplatenie akcionárom. V takomto prípade došlo k porušeniu práva akcionárov - žalobcov, na podiel na zisku podľa a bola zneužitá väčšina hlasov v spoločnosti žalovaného na úkor minoritných akcionárov - žalobcov podľa .

18. Súdu je známe z jeho činnosti v obdobných prebiehajúcich sporoch o náhradu škody medzi tými istými stranami, ale za iné obdobia, napríklad sp.zn. XXCb/XX/XXXX, sp.zn. XXCb/XX/XXXX a sp.zn. XXCb/XX/XXXX, že väčšinoví akcionári žalovaného, ktorí sú aj členmi predstavenstva a členmi dozornej rady žalovaného, takto protiprávne postupovali opakovane počas viacerých rokov, teda viac krát rozhodli o takomto rozdelení zisku, bez povinnosti vyplatiť akcionárom dividendy a viackrát rôzne súdy rozhodli o neplatnosti uznesení takýchto VZ o rozdelení zisku. Väčšinoví akcionári takto spôsobili vedome a opakovane, že zisk sa nerozdelil akcionárom a to ani minoritným akcionárom - žalobcom v rozpore s a . Ide z ich strany o dlhodobé a cielené konanie porušujúce zákon a konanie v rozpore s dobrými mravmi, respektíve s poctivým obchodným stykom. Tým bola preukázaná aj výnimočnosť tohto konania, keď poškodení akcionári nemajú inú právnu možnosť, len podať túto žalobu o plnenie

- náhradu škody.

Takýmito opakovanými nezákonnými (rozhodli o tom súdy) uzneseniami o rozdelení zisku, väčšinoví akcionári, ktorí boli zároveň aj členmi predstavenstva a dozornej rady u žalovaného, vyplácali reálne zisk spoločnosti len sebe, cez tantiémy a do fondu odmien a nevyplácali zisk minoritným akcionárom. Ide jednoznačne o úmyselnú nekalú obchodnú praktiku a o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, - takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Preto neobstojí obrana žalovaného, že minoritní akcionári môžu požiadať o zvolanie mimoriadneho VZ a dožadovať sa na ňom rozhodnutia o rozdelení zisku. Nastala by situácia, že väčšinoví akcionári znova zneužijú svoje práva, znova schvália protiprávne uznesenie o rozdelení zisku na škodu minoritných akcionárov a títo znova musia žalovať o neplatnosť uznesení a takto stále dookola. Taktiež neobstojí obrana, že minoritní akcionári môžu v mene žalovaného podať žaloby voči členom orgánov o vrátenie vyplatených tantiém. To je v rozpore s dobrými mravmi, respektíve so zásadami poctivého obchodného styku. Preto súd ustálil, že minoritný akcionári môžu v takomto prípade podať žalobu o náhradu škody podľa a a nasl. , čo je predmetom tohto konania a ak sú splnené zákonné predpoklady, majú nárok na náhradu škody voči spoločnosti. Okrem toho treba podotknúť, že žalobcovia - minoritní akcionári nemajú inú možnosť ako sa domôcť svojho práva, pretože neexistuje uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku (bolo zrušené súdom ako neplatné), ktoré im podľa zakladá nárok na jeho vyplatenie, nárok na dividendy. A súd o rozdelení zisku nemôže rozhodovať, lebo na to má právomoc len VZ. Tým je vyvrátená aj ďalšia námietka žalovaného, že náš na rozdiel od českého výslovne neumožňuje minoritným akcionárom v prípade neplatného uznesenia VZ dožadovať sa náhrady škody alebo primeraného zadosťučinenia. Súd tu nerozhodoval podľa českého a českého judikátu, ale podľa slovenskej právnej úpravy a to konkrétne ustanoveniach o náhrade škody podľa a a nasl. č.

19. Súd konštatuje, že bol splnený aj druhý predpoklad náhrady škody a to vzniknutá škoda a jej výška podľa . Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, alebo môže mať podobu ušlého zisku, ktorými sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností, resp. práva a vznikom škody je vtedy, ak škoda vznikla práve v dôsledku porušenia povinnosti, resp. práva, teda škoda bola následkom tejto protiprávnosti ako príčiny. Žalobca ako poškodený musí teda v konaní preukázať, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo na strane žalovaného ako škodcu k porušeniu práva, resp. povinnosti. Ak by škodca preukázal v konaní okolnosti vylučujúce zodpovednosť, v takom prípade by nebol povinný nahradiť škodu poškodenému. Uvedená právna úprava sa použije aj v prípade, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti stanovenej priamo

v právnej norme, t.j. bez toho, aby bola porušená nejaká záväzkovo-právna povinnosť zo zmluvy alebo z iného právneho úkonu. Z vyššie uvedeného rozsudku o určenie neplatnosti uznesenia č.4/2008 je zrejmé, že žalobcovia sú minoritnými akcionármi žalovaného. V čase prijatia neplatného uznesenia o rozdelení zisku, vlastnili akcie, tak ako je to vyššie uvedené a ako vyplýva aj z výpisu z účtu majiteľov cenných papierov. Toto už skúmal a judikoval súd v rámci konania o neplatnosť uznesenia z dôvodu aktívnej legitimácie žalobcov ako akcionárov. Aj napriek tomu, že valné zhromaždenie uznesením rozhodlo o rozdelení zisku, tento zisk im v rozpore so zákonom nebol rozdelený. Z tohto dôvodu vznikla na strane minoritných akcionárov - žalobcov škoda vo forme ušlého zisku, pretože sa nezväčšil ich majetok o sumu podielu ma zisku, na ktorú majú priamo zo zákona nárok podľa . Ako je zrejmé zo spisu, žalovaná spoločnosť na základe tohto neplatného uznesenia vyplatila zisku určený na rozdelenie a to aj okrem iného aj členom predstavenstva ako odmenu - tantiémy a do údajného fondu odmien o ktorom znova môže rozhodovať len predstavenstvo ( členovia predstavenstva boli zároveň aj väčšinovými akcionármi). Títo členovia sú pritom aj väčšinovými akcionármi, respektíve ovládajú právnické osoby, ktoré sú väčšinovými akcionármi žalovaného. Tak si vlastne reálne sami vyplatili zisk, nie vo forme dividend, ale formálne ako tantiémy, respektíve do fondu odmien, na úkor minoritných akcionárov, ktorým nebolo vyplatené nič. Táto skutočnosť znova preukazuje výnimočnosť tohto sporu, ako jedinej právnej možnosti zo strany minoritných akcionárov - žalobcov. Protiprávnym uznesením o rozdelení zisku bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 120.361,15 eur. Keďže súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe rozdelenia zisku, z tejto sumy určenej na rozdelenie vo výške 120.361,15 eur treba vychádzať pri určení vzniknutej škody žalobcom zo strany žalovaného. Žalobcovia majú pritom nárok priamo zo zákona podľa a , ako aj podľa stanov akciovej spoločnosti V., nárok na podiel na zisku podľa menovitej hodnoty ich akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov (to už bolo taktiež judikované v rozsudku o neplatnosť uznesenia). Tým, že žalovaná spoločnosť nerozdelila zisk vo výške 120.361,15 eur určenej valným zhromaždením na rozdelenie akcionárom, došlo na ich strane k škode. Vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý prevzal aj odvolací súd pri určovaní výšky škody je potrebné vziať do úvahy fondy, ktoré boli zriadené u žalovaného. Zo stanov spoločnosti a z vyplynulo, že žalovaná spoločnosť musela mať a mala zriadený rezervný fond, ktorý je povinným fondom u tejto akciovej spoločnosti podľa spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10 % základného imania a tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však do výške 10 % z čistého zisku vyčísleného z riadnej účtovnej závierky až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určeného v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo ak stanovy neurčujú inak. Stanovy žalovaného prevzali túto zákonnú právnu úpravu v . Z tohto dôvodu súd ponížil žalované sumy u žalobcu v 1. rade o 10 %, čo predstavuje sumu 2 250,13 eur a u žalobkyni v 2. rade taktiež o 10 %, čo predstavuje sumu 40 069,98 eur. Súd taktiež v súlade s právnym názorom zisťovať existenciu alebo neexistenciu iných fondov, predovšetkým fondu odmien, ktorý je uvedený aj v uznesení valného zhromaždenia žalobcu a súd zistil, že uznať valným zhromaždením schválenú sumu, ktorá bola určená do fondu odmien tejto spoločnosti nie je možné a to z týchto dôvodov: Predovšetkým súd poukazuje na vyššie uvedené uznesenie súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z ktorého vyplýva, že súd vyslovil, že neplatné je celé toto uznesenie o rozdelení zisku, pričom v tomto uznesení sa uvádza aj suma do fondu odmien. Pokiaľ iný súd právoplatne rozhodol, že takéto uznesenia v celku je neplatné pre rozpor so zákonom, tak nie je možné aby súd v tomto konaní o náhradu škody zohľadnil fond odmien uvedený v tomto uznesení a odpočítal od žalovaných súm žalobcov - minoritných akcionárov tento odvod do fondu odmien. Bolo by to v rozpore so zákonom. Okrem toho súd poukazuje na to, že stanovy, ani dodatky k stanovám, ani zakladateľská zmluva tejto akciovej spoločnosti neobsahuje zriadenie fondu odmien a iných fondov s výnimkou rezervného fondu, tak ako to vyžaduje . Preto súd nemohol zohľadniť obranu žalovaného v tomto smere a ponížiť žalovanú sumu o tieto sumy. Naopak súd podotýka, že suma zisku určená valným zhromaždením na rozdelenie, ktorý iný súd svojim rozsudkom vyhlásil za neplatné uznesenie bola reálne vyplatená na tantiémy a do fondu odmien v zmysle tohto uznesenia valného zhromaždenia, hoci bolo v rozpore so zákonom, o čom rozhodol súd. Taktiež ak na základe nezákonného uznesenia VZ o rozdelení zisku boli vyplatené sumy okrem tantiém aj do údajného fondu odmien, na škodu minoritných akcionárov, ide ako už bolo vysvetlené vyššie o konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu.

Okrem rezervného fondu teda v konaní neboli preukázané zo strany žalovaného platne právne zriadené iné fondy a teda súd nemohol uznať obranu v tomto smere. Čo sa týka hospodárenia spoločnosti, čistého zisku, strát v predchádzajúcich obdobiach, fondov, súd podotýka, že v tomto spore je predmetom nároku, nárok na náhradu škody podľa , ide o objektívnu zodpovednosť a preto súd vychádza zo sumy určenej na rozdelenie, ktorou vznikla škoda po jej ponížení o rezervný fond. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že zo strany žalovaného nešlo o jedno rázové konanie - exces, čo sa týka rozdelenia zisku ale o dlhodobé niekoľkoročné nekalé obchodné praktiky vo vzťahu k minoritným akcionárom, keď spoločnosť dosahovala zisk, ale tento bol väčšinovými akcionármi, ktorí boli zároveň členmi predstavenstva a dozornej rady bol valným zhromaždením rozdeľovaný tak aby minoritní akcionári nedostali nič. O tom svedčia vyššie uvedené viaceré rozsudky iných súdov o neplatnosti takýchto uznesení valného zhromaždenia žalovaného v rozdeleniach zisku. Takéto konanie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, respektíve dobrými mravmi podľa , nepožíva právnu ochranu a naopak je potrebné poskytnúť minoritných akcionárov, ktorí majú viaceré rozhodnutia iných súdov o neplatnosti takýchto uznesení valného zhromaždenia žalovaného o rozdelení zisku, niekoľko rokov po sebe. Žalovaná spoločnosť ani napriek týmto viacerým súdnym rozhodnutiach minoritným akcionárom žiadny zisk doteraz nevyplatila, avšak súdi sa a používa všetky právne prostriedky ochrany v konaniach o náhradu škody. Súd opätovne podotýka, že minoritní akcionári nemajú inú možnosť len podať žaloby o náhrady škody, čo aj urobili voči žalovanému. Okrem toho súd podotýka, že aj na tento spor sa vzťahuje zákonná a sudcovská koncentrácia a žalovaný sa začal brániť hospodárením spoločnosti, ziskom a stratou z minulých období až po uplynutí koncentrácie a preto súd na túto jeho ďalšiu procesnú obranu a doložené dôkazy ani nemôže prihliadať v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami článku 5 v spojení s , s , s a s .

20. Tretí predpoklad podľa , príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je taktiež splnený, pretože práve v dôsledku prijatia protiprávneho uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku, ktoré bolo súdom určené za neplatné, došlo k vzniku škody vo forme ušlého zisku na strane žalobcov, pretože im nebol vyplatený podiel na zisku - dividendy určeného na rozdelenie, na ktorý majú nárok priamo zo zákona. Ak by VZ rozhodlo na VZ o rozdelení zisku v súlade s právom a stanovami, žalobcovia a ostatní akcionári by už mali dávno vyplatený svoj podiel na zisku a nedošlo by u nich ku škode vo forme ušlého zisku. Žalobcovia pritom nemajú k dispozícii žiaden iný právny prostriedok.

21. V konaní nebola preukázaná zo strany žalovaného okolnosti vylučujúca jeho zodpovednosť ( ). Zodpovednosť podľa je objektívna, zavinenie sa nevyžaduje a preto žalovaná spoločnosť zodpovedá za škodu vzniknutú následkom neplatne prijatého protiprávneho uznesenia o rozdelení zisku (porušenie zákonnej povinnosti ) jeho orgánom - valným zhromaždením. Žalovaný tu nenavrhoval žiadne dôkazy a nemal žiadne tvrdenia.

22. Súd teda konštatuje, že na strane žalobcov boli preukázané a splnené zákonom vyžadované predpoklady na náhradu škody a to tým, že na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 18.06.2009 bolo prijaté o rozdelení zisku za rok 2008 a to tým spôsobom, že zisk nebol určený na výplatu akcionárom a bola zneužité väčšina, čím došlo k porušeniu zákona a preto súdy svojimi právoplatnými rozsudkami vyhlásili uvedené uznesenie v súlade s za neplatné. V dôsledku tohto neplatného uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku došlo k porušeniu konkrétnej právnej normy a to a (protiprávna skutočnosť) a tým spôsobom došlo ku škode vo forme ušlého zisku na strane žalobcov, ako minoritných akcionárov vychádzajúc zo zisku určeného na rozdelenie v sume 120.361,15 eur podľa pomeru menovitej hodnoty akcii (výška škody), ponížená o 10 % povinného odvodu do rezervného fondu. Z tohto dôvodu je nárok žalobcov na náhradu škody voči žalovanému opodstatnený.

23. Vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu súd skúmal, či v tomto konkrétnom spore sa jedná o takú ochranu minoritných akcionárov - žalobcov takým výnimočným prostriedkom, ako je priznanie nároku na ušlý zisk z nezákonného rozhodnutia VZ. V tomto konkrétnom spore z vykonaného dokazovania je zrejmé, že VZ žalovaného bezdôvodne odmietlo rozdeliť zisk bez dôvodov dôležitých pre chod samotnej spoločnosti (ohrozenie hospodárenia spoločnosti) minoritných akcionárom a ostatným akcionárom, pričom došlo k zneužitiu podľa , pretože minoritní akcionári

- žalobcovia nemohli ovplyvniť rozhodnutie VZ o rozdelení zisku. Súdu je známe z jeho činnosti tak ako je to uvedené už v odôvodnení, že VZ žalovaného opakovane niekoľkokrát po sebe rozhodlo tým spôsobom, že zisk nerozdelilo medzi akcionárov, ale so ziskom narábali členovia predstavenstva a dozornej rady, ktorí sú zároveň väčšinovými akcionármi spoločnosti na úkor minoritných akcionárov, ktorí nedostali svoj podiel na zisku. Už v právoplatnom rozhodnutí súdu o neplatnosti valného zhromaždenia žalovaného o rozdelení zisku je uvedené, že boli porušené práva minoritných akcionárov - žalobcov a teda je zrejmé, že minoritní akcionári nemajú inú právnu možnosť, len podať takúto žalobu o náhradu škody, pretože VZ žalovaného opakovane o rozdelení zisku nerozhodlo. Z tohto je zrejmé, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku, kedy dotknutí minoritní akcionári majú podľa súdu právo domáhať sa nároku na náhradu škody takouto žalobou ako je to v tomto konaní. Zo strany žalovaného pritom nejde o exces

- ojedinelé pochybenie, ale takto porušuje právo minoritných akcionárov na podiel na zisku - dividendy opakovane, niekoľko rokov po sebe, keď stále vykazuje zisk, avšak tento bez vážnych dôvodov nerozdelí medzi akcionárov. Takéto protiprávne konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, respektíve dobrými mravmi, preto nemôže byť chránené súdom a zákonom.

24. Žalobkyňa v 2.rade preukázala svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na celú žalovanú sumu zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky a vyjadreniami postupcov O. a H.. Namietaná neurčitosť oznámenia o postúpení pohľadávky nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení a má právne účinky len vo vzťahu k dlžníkovi, komu má plniť. Pre oznámenie dokonca zákon nevyžaduje ani písomnú formu. V spore však ani žalovaný nepreukázal, aby mu oznámenie nebolo doručené a z neho a vyjadrení strán jasne vyplýva, že doručené bolo.

25. Žalobcom súd priznal aj v súlade s zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo žalovanej sumy od 01.02.2014 a vo zvyšku ho zamietol (žalobcovia požadovali úrok už od 18.08.2009, vychádzajúc kedy mal byť splatný podiel na zisku) a to z dôvodu, že v konaní nebolo žalobcami preukázané, aby pred týmto dátumom vyzývali žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy na náhradu škody (predmet konania). Preto súd bral za preukázané, že až doručením žaloby na náhradu škody žalovanému dňa 30.01.2014, bol tento vyzvaný na jej zaplatenie a teda druhým dňom 01.02.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Po zrušení predchádzajúcich rozsudkov OS a KS po dovolaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky sa žalovaný z dôvodu opatrnosti začal brániť aj kompenzačnou námietkou, resp. námietkou započítania a to z dôvodu, že na základe výzvy žalobkyne v 2. rade z 9. 4. 2018 žalovaný plnil na ňou uvedený účet 12. 4. 2018 sumu 5.000,--eur, 18. 4. 2018 sumu 5.000,-- eur, 17. 5. 2018 sumu 10.000,-- eur, 6. 6. 2018 sumu 5.000,-- eur, 19. 7. 2018 sumu 3.000,-- eur, čo spolu predstavuje sumu 28.000,-- eur. Žalovaný potvrdil, že z týchto súm len sumu 3.000-eur zaplatil žalovaný a zvyšok spoločnosť Agro-Dlhé s.r.o., ktorá síce neuviedla účel platieb, ale uviedla IČO žalovaného. Pritom vychádzal z vtedy právoplatných rozsudkov Okresného súdu Humenné a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove. Následne tieto rozsudky boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež uviedol, že v exekúcii vedenou žalobkyňou v 2. rade ako oprávnenou na základe týchto exekučných titulov urobil exekútor vyúčtovanie exekučného konania a žalovaný ako povinný mu uhradil sumu 2.847,56 eur. Podľa žalovaného tak na strane žalobkyne v 2. rade vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 28.000,-- eur, ďalej trovy exekučného konania 9.847,56 eur, čo spolu predstavuje sumu 37.847,56 eur. Ide teda o pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody voči žalobkyni v 2. rade. Zároveň žalovaný podal návrh na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov pre žalobkyňu v 2. rade z dôvodu, že prebehli už aj iné exekučné konania, na základe ktorých žalobkyňa v 2. rade mala vymožené rôzne sumy, minimálne cca vo výške 108.594,65 eur v exekučnom konaní XXXEx/XXX/XXXX u P.. C.. Následne žalovaný potvrdil, že z týchto piatich splátok, ktoré plnili dobrovoľne žalobkyni v 2. rade, celkovo v sume 28.000,-- eur, štyri splátky zaplatila spoločnosť Agro Dlhé, s. r. o., s ktorou má žalovaný dohou a splátku 3.000,-- eur zaplatil priamo žalovaný zo svojho účtu na účet žalobkyni v 2. rade.

Súd po preskúmaní tejto ďalšej obrany žalovaného, ktorá vznikla v priebehu tohto súdneho konania zistil, že táto obrana žalovaného je čiastočne dôvodná. Na vzájomný zápočet súd uznal dve sumy zo strany žalovaného, ktoré boli v tomto konaní preukázané a ktoré v podstate nespochybnila ani žalobkyňa v 2. rade. Konkrétne sa jedná o sumu vymoženú súdnym exekútorom v exekučnom konaní podľa predchádzajúcich právoplatných rozsudkov súdneho exekútora P.. C., sp. zn. B. vo výške 8 721,18 eur, ktorú reálne vymohol a poskytol žalobkyni v 2. rade a taktiež sa jedná o sumu 25 000 eur, ktorú zaplatil za žalovaného jeho spoločnosť AGRO Dlhé s.r.o., s ktorou mal uzavretú zmluvu na plnenie. Táto

suma 25 000 eur bola zaplatená v splátkach žalobkyni v 2. rade, žalobkyňa túto skutočnosť potvrdila a táto suma vyplynula aj z pripojeného spisu sp. zn. XC/X/XXXX Okresného súdu Humenné v ktorom AGRO Dlhé s.r.o. žaluje žalobkyňu v 2. rade o vrátenie tejto sumy z dôvodu, že odpadol právny dôvod - rozsudok na základe ktorého plnili. Toto konanie je prerušené do skončenia konania v tejto veci sp. zn. . O tieto dve sumy 8 721,18 eur a 25 000 eur, teda súd ponížil žalovanú sumu žalobkyni v 2. rade, pretože obrana žalovaného ohľadom týchto súm je preukázaná a právne relevantná. V ostatných sumách uvádzaných žalovaným, súd konštatuje, že neboli preukázané, aby tieto sumy sa týkali tohto konania, tejto pohľadávky, ale ide o iné obchodné prípady a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, na čo už poukázal aj Krajský súd v Prešove vo svojom poslednom zrušujúcom uznesení.

26. Súd teda žalobcovi v 1. rade so žalovanej sumy 2 500,15 eur priznal sumu 2 250,13 eur, teda žalovanú sumu ponížil o povinný 10 % prídel do rezervného fondu, čo vyplýva nie len zo stanov žalovaného ale predovšetkým z kogentných ustanovení o rezervnom fonde v akciových spoločnostiach. Vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Žalobkyni v 2. rade súd zo sumy 44 522,20 eur priznal sumu 6 348,80 eur. Zo žalovanej sumy jej odpočítal 10 % prídel do rezervného fondu do výške 4 452,22 eur a taktiež jej odpočítal sumy určené na započítanie zo strany žalovaného vo výške 8 721,18 eur, ktorú vymohol súdny exekútor P.. C. v exekučnom konaní sp. zn. B. a sumu 25 000 eur, ktorú plnil za žalovaného podľa predchádzajúceho právoplatného rozsudku na túto pohľadávku žalobkyni v 2. rade AGRO Dlhé s.r.o., ktorá mala na to uzavretú zmluvu so žalovaným. Súd tak priznal žalobkyni v 2.rade sumu 6 348,80-eur a jej žalobu vo zvyšku zamietol.

27. Súd rozhodol, že neodníme žalobkyni v 2. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom vyplatenia súm cca 100 000 eur pre žalobkyňu a nedoložil ani iné tvrdenia a teda nie je možné konštatovať že sa zmenil skutkový a právny stav ohľadom majetkových pomerov žalobkyni v 2. rade. Túto skutočnosť už taktiež konštatoval aj Krajský súd v Prešove vo svojom poslednom zrušujúcom uznesení.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s podľa podľa pomeru úspešnosti, priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom voči žalovaným s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vyšším súdnym úradníkom. Žalobca v 1.rade žaloval sumu 2 500,015-eur a súd mu priznal 2 250,13-eur, teda pomer úspechu vo výške 79,98%. Čo sa týka žalobkyne v 2. rade, tak súd poukazuje na to, že jej žaloba bola dôvodná vo výške 40 069,98-eur od samého počiatku a preto jej súd prisúdil z tohto prísudku trovy konania, pretože obrana žalovaných na započítanie vo výške 8 721,18-eur a 25 000-eur nastala až v poslednom štádiu konania, ktoré však nezavinila žalobkyňa v 2.rade (zrušenie právoplatných rozsudkov OS a KS podľa ktorých sa plnilo dovolacím NS SR), pričom súdne konanie trvá dlhý čas. Opačne rozhodnutie by znamenalo, že nárok na trovy by vznikli žalovanému, čo by však bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. Žalobkyňa žalovala sumu 44 522,20-eur a oprávnená bola od začiatku suma 40 069,98-eur (- 10% rezervný fond), teda neúspešná bola v sume 4 452,22-eur a podľa tohto pomeru budú počítané trovy konania, t.j. úspech vo výške 80,00%.

29.Keďže boli žalobcovia oslobodení od platenia súdneho poplatku, tak súd v súlade s zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z prísudku z oprávnene žalovaných sú, u žalobcu v 1.rade 2 250,13-eur a u žalobkyne v 2.rade 40 069,98-eur) na účet Okresného súdu Humenné podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov. To znamená 6% zo žalovanej sumy 42 320,11-eur, t.j. súdny poplatok vo výške 2 539,00-eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.