Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-15-2021.pdf
PDF · 132.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobkyne T.. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. A., č. XXX, zastúpenej právnym zástupcom Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47250640, so sídlom v Lučenci, Ulica Martina Rázusa č. 146/23, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka a konateľka, proti žalovanému OMV Slovensko, s.r.o., IČO: 00604381, so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35886625, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Matej Kán, advokát a konateľ, za účasti KOOPERATIVA, poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, ako intervenienta na strane žalovaného, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 6, o zaplatenie 1.853,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/28/2017-170 zo dňa 17.09.2020, ako súdu prvej inštancie
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok); žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania rozsahu 100 %, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania (druhý výrok) a súčasne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť intervenientovi náhradu trov konania rozsahu 100 %, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania (tretí výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.853,26 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť na jej osobnom motorovom vozidle zn. Y. C-M., N.: Z v umývacej linke prevádzkovanej žalovaným; súd prvej inštancie vec právne posúdil ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorá je zodpovednosťou objektívnou; poukázal na to, že medzi škodcom a jeho prevádzkovou činnosťou musí existovať príčinná súvislosť, ktorú je potrebné vždy preukázať a na účely skonštatovania vzniku zodpovednosti nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti; vykonaným dokazovaním nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, či škodu na motorovom vozidle žalobkyne spôsobil žalovaný svojou prevádzkovou činnosťou; žalobkyňa tvrdila, že dňa 27.06.2016 použila umývaciu linku, ktorú prevádzkuje žalovaný, o čom svedčí oznámenie o škodovej udalosti z daného dňa; zároveň uviedla, že ku škodovej udalosti malo dôjsť poruchou umývacej linky, ktorú nebolo možné spustiť a spustila ju až zamestnankyňa žalovaného, čo je tiež uvedené
v oznámení o škodovej udalosti; škoda mala vzniknúť poškodením vozidla kefami umývacej linky a túto skutočnosť mali potvrdiť likvidátori intervenienta T.. I. a T.. C.; jediný dôkaz, ktorý však žalobkyňa predložila je oznámenie o vzniku škodovej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu, z ktorého vyplýva, že chybou umývacej linky došlo k poškodeniu kapoty auta; súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa nenavrhla vypočuť samotnú žalobkyňu, ktorá sa mala pokúšať linku spustiť alebo pracovníčku žalovaného, ktorá mala vykonať odborné úkony, aby došlo k spusteniu linky; nepredložila žiaden dôkaz o tom, ako boli viditeľné škrabance a kde sa mali na motorovom vozidle konkrétne nachádzať, keďže likvidátori mali postupne objavovať pri ohliadkach aj iné poškodenia, ktoré mali byť spôsobené škodovou udalosťou; nedoložila ani záznamy o priebehu ohliadok a nenavrhla vypočuť svedkov k týmto okolnostiam; žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že bola odkázaná zamestnancom intervenienta na to, aby si dala opraviť motorové vozidlo v zmluvnom autoservise, ani nepredložila dôkaz o tom, že by technici ustálili, že k škodovej udalosti došlo v prevádzke žalovaného; súdu prvej inštancie taktiež nebolo zrejmé, kto a kedy urobil ohliadky motorového vozidla, s akým záverom a ako dospela žalobkyňa k sume 1.853,26 €, ktorú požaduje zaplatiť, keďže oprava motorového vozidla bola faktúrou vyúčtovaná v sume 1.969,25 €; na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vzniknutou škodou; žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že škrabance, ktoré sa na jej motorovom vozidle začali objavovať postupne pri jednotlivých ohliadkach boli spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného, a že vzniknutá škoda, ktorá bola vyčíslená a požadovaná od žalovaného predstavujú skutočnú škodu vzniknutú opravou motorového vozidla žalobkyne, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 a § 420a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 82 ods. 1 až 4 a § 185 ods. 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 05.10.2020 (č.l. 183-186 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); rozsudok súdu prvej inštancie v časti hodnotenia dôkazov považovala za nepreskúmateľný (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne uviedla, že k poškodeniu vozidla došlo jeho poškriabaním kefami umývacej linky, ktoré sa automaticky dali do pohybu po zapnutí umývacej linky; súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor, že vec bude posudzovať podľa § 420a Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, no podľa právneho názoru žalobkyne mohla byť vec posúdená aj podľa ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka; žalobkyňa oznámením o vzniku škody zo dňa 27.06.2016 preukázala, že použila umývaciu linku prevádzkovanú žalovaným a zamestnankyňa žalovaného v ňom potvrdila, že pri umývaní auta dňa 27.06.2016 o 08:35 hod. poškriabali kefy kapotu auta; opis ako k poškodeniu vozidla došlo mal súd prvej inštancie podrobne popísaný v sťažnosti G. banke A. zo dňa 02.11.2016; z podrobného popisu poškodenia auta, spísania hlásenia o škode zo strany zamestnankyne žalovaného, zistenia škôd likvidátorom poisťovne a faktúry za opravu vozidla vystavenej servisom je zrejmé, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie potom ako poisťovňa žalovaného (intervenient na strane žalovaného) odmietla vykonanú opravu motorového vozidla žalobkyne preplatiť; žalobkyňa predloženými dôkazmi dostatočne preukázala, že ku škode na vozidle došlo využitím služieb ponúkaných žalovaným; skutočnosť, že ku škode na vozidle došlo iným spôsobom, bol povinný preukázať v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný; tým, že žalovaný spochybňuje oprávnenie vlastnej zamestnankyne vypisovať hlásenie škodovej udalosti a správnosť v ňom uvedených údajov sa neprenáša dôkazné bremeno na žalobkyňu; súd prvej inštancie v konaní nesprávne aplikoval ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, keď považoval za potrebné, aby žalobkyňa preukázala výsluchom zamestnankyne, že táto bola oprávnená konať za žalovaného vo veci zistenia škody na vozidle a vypísania oznámenia pre poisťovňu; naopak bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobkyňa vedela o tom, že zamestnankyňa žalovaného nie je na takéto konanie oprávnená; súd prvej inštancie presúva na žalobkyňu aj dôkazné bremeno tvrdení o tom, že porucha na linke nebola hlásená, a že v ten deň žiadne iné vozidlá poškodené neboli; uvedené však má preukázať žalovaný, ktorý
toto tvrdí; rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za rozporné s obvyklou rozhodovacou praxou súdov; poškodený v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka nemusí preukázať porušenie právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale to, že škoda bola spôsobená zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti a skutočnosti odôvodňujúce zbavenia sa zodpovednosti musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ; s poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.10.2020 (č.l. 202-204 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu podmienok, ktorými sú udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi; poškodený pri uplatňovaní svojho nároku musí dokázať, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti; žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala prevádzkovú činnosť žalovaného, ktorá by jej spôsobila škodu; žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne, že sa predmetná škoda stala v umývacej linke a uvádza, že škoda mohla nastať v akejkoľvek inej umývacej linke, jazdou, či z iných príčin; uvedené tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že poškodenia (škrabance) boli zisťované postupne, a to aj po jednotlivých obhliadkach celého auta osobou z poisťovne, ako aj samotnou žalobkyňou; žalobkyňa bola v umývacej linke iba raz, ale škrabance sa objavovali viac krát, z čoho vyplýva, že príčina vzniku poškodení je iná ako prevádzkou umývacej linky žalovaného; k svojej zamestnankyni žalovaný uviedol, že už jej samotné zaradenie muselo evokovať na čo má oprávnenie, pričom potvrdenie (hlásenie o škode) nebolo na oficiálnom liste žalovaného; aj výška škody je podľa žalovaného nejasná, keď faktúra predložená v konaní bola na inú sumu akú požaduje žalobkyňa a žalobkyňa nepreukázala ani zmenšenie jej majetku o sumu, ktorú požaduje nahradiť; na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal aj trovy odvolacieho konania.
2.3 Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 09.11.2020 (č.l. 208-210 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s odvolaním žalobkyne a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správne a zákonné; žalobkyňa v rámci konania nepreukázala, že škodu na motorovom vozidle spôsobil svojou prevádzkovou činnosťou práve žalovaný, v konaní bola pasívna a snažila sa svoje dôkazné bremeno preniesť na žalovaného; žalobkyňa bola povinná označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú ňou uplatňovaný nárok a pokiaľ tak neurobila neuniesla dôkazné bremeno; z pravidla, že každý preukazuje svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti; v týchto prípadoch sa presúva dôkazné bremeno na protistranu; žalobkyňa preto nemôže od žalovaného požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo jeho prevádzkovou činnosťou; na základe uvedeného intervenient navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a intervenientovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2.4 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.11.2020 (č.l. 224 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu intervenienta poukázal na to, že intervenient uviedol skutočnosti, ktoré podporujú jeho doterajšie tvrdenia a právne posúdenie celej veci; uvedené preukazuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolací súd by ho mal potvrdiť.
2.5 Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 19.11.2020 (č.l. 227 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu intervenienta uviedla, že dôkazné bremeno o poškodení vozidla na umývacej linke uniesla a tvrdenia o údajnom poškodení auta iným spôsobom považuje za účelové a iniciované primárne intervenientom, ktorý odmietol likvidovať poistnú udalosť; bol to práve intervenient, ktorý mohol predložiť dôkazy o tom, že ku škode na vozidle žalobkyne došlo inak než poškodením umývacej linky, pretože škodová udalosť mu bola riadne nahlásená, likvidátori vykonali ohliadku vozidla, určili aké škody boli spôsobené a vyhotovili cenovú kalkuláciu pre autoservis, ktorý mal s intervenientom zmluvu; listom zo dňa 21.09.2016 intervenient žalobkyni oznámil, že poistnú udalosť nebude likvidovať z dôvodu, že poškodenie auta nebolo spôsobené na umývacej linke, keďže žalovaný poruchu umývacej linky nenahlásil; dôvodom odmietnutia plnenia bolo teda zanedbanie povinnosti zo strany žalovaného; na záver žalobkyňa dodala, že aj keby bolo preukázané nepoškodenie iných vozidiel umývacou linkou, nedokazovalo by to nepoškodenie auta žalobkyne.
2.6 Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 19.11.2020 (č.l. 228-229 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázala na to, že dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo, v spore uniesla; zamestnankyňa žalovaného v hlásení o škodovej udalosti uviedla, že žalobkyňa umývaciu linku použila a v dôsledku jej poruchy došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne; uvedené síce nie je spísané na oficiálnom liste žalovaného, ale na oficiálnom tlačive intervenienta, u ktorého je žalovaný poistený zo zodpovednosti za škodu; skutočnosť, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne v zmysle § 151 C.s.p. ho nezbavuje povinnosti predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; tvrdenia žalovaného, že škrabance na aute sa objavovali viackrát nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní; rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v tej časti, pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil zo skutočnosti, že škrabance sa na aute objavujú postupne ako poškriabanie auta mimo umývacej linky; z vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.06.2020 je zrejmé, že žalovaný spolu s intervenientom disponujú určitými dôkazmi vo vzťahu k likvidácii poistnej udalosti, ktoré však súdu prvej inštancie nepredložili; žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k zamestnankyni žalovaného nebola povinná skúmať jej pracovnú náplň a žalovaný zodpovedá za konanie zamestnankyne v prevádzkarni podľa § 16 ods. 1 Obchodného zákonníka; prekročenie oprávnení zo strany zamestnanca je obsahom pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a zamestnávateľom; k výške škody žalobkyňa uviedla, že žalovaný výšku škody v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, a to, že si žalobkyňa uplatnila len časť fakturovanej sumy nie je dôvodom na záver o nejasnosti škody; doklad o zaplatení faktúry za opravu bol pripojený k návrhu na vydanie platobného rozkazu.
2.7 Dňa 21.12.2020 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie oznámenie zo dňa 18.12.2020 (č.l. 239 spisu), ktorým prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že jej bolo dňa 18.12.2020 doručené vyjadrenie žalovaného, ktoré berie na vedomie, no s poukazom na § 374 ods. 3 C.s.p. jej už nevzniklo procesné právo reagovať na toto vyjadrenie, pričom na svojom písomne podanom odvolaní a písomných vyjadreniach trvá.
2.8 Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 22.12.2020 (č.l. 241 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatoval, že žalobkyňa preukazuje vznik škody iba faktúrami, kalkuláciami opravy, uplatňovaním si nároku a podobne; v celom konaní však nebol žalobkyňou predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukázal vznikanie škody na aute; žalovaný ani intervenient nemôžu preukazovať, že daná škoda nevznikla v umývacej linke, pretože sa nedá preukázať niečo, čo sa nestalo; poškodenia na aute vznikali postupne a jedine jazdou, čiže mimo umývacej linky.
2.9 Intervenient v odvolacej duplike zo dňa 08.01.2021 (č.l. 243-247 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v predošlom podaní; nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný sa s poukazom na ustanovenie § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka nezbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu, pretože nepreukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného; žalovaného nemožno označiť za osobu, ktorá škodu spôsobila, pretože tento popiera, že by k poškodeniu žalobkyne došlo v jeho prevádzke a nemôže sa zbaviť zodpovednosti za niečo, za čo nikdy nezodpovedal; uvedené ustanovenie by bolo možno použiť len v prípade, ak by bolo zrejmé, kto škodu spôsobil; na záver intervenient zdôraznil, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali potvrdzovať tvrdenia žalobkyne v konaní, pričom žalobkyňa ani neuviedla, o aké konkrétne dôkazy sa má jednať.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6 Odvolanie žalobkyne je dôvodné.
4.7.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v podstate s odôvodnením, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej súvislosti medzi poškodením jej motorového vozidla dňa 27.06.2016 a prevádzkou umývacej linky žalovaného; odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôkazné bremeno strán v prejednávanom spore, pričom nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena zakladá nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
4.7.2 Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu; podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona; z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (napr. všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1 C.s.p., zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., nepopreté skutkové tvrdenia v zmysle § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., rozhodnutia iných orgánov v zmysle § 193 C.s.p.).
4.7.3 Pri hodnotení unesenia dôkazného bremena na strane žalobkyne súd prvej inštancie nevzal dostatočne do úvahy, že v prejednávanom spore ide podľa doterajšieho obsahu spisu o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.); podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou; uplatnený nárok žalobkyne má svoj základ v nepomenovanej spotrebiteľskej zmluve zo dňa 27.06.2016, predmetom ktorej bola služba (povinnosť) žalovaného spočívajúca v umytí motorového vozidla žalobkyne v umyvárni za stanovenú odplatu; uvedenú spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) uzavierala žalobkyňa ako spotrebiteľka a žalovaný ako dodávateľ (zo spisu nevyplýva opak); nárok na náhradu škody vzniknutý pri plnení dojednaných povinností podľa uvedenej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 27.06.2016 nepochybne súvisí so spotrebiteľskou zmluvou, preto v prejednávanom spore ide o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.).
4.7.4 Podľa § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; ustanovenie § 295 C.s.p. nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.), t.j. súd nemôže (s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom spore
nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1029-1031).
4.7.5 Základným priestorom pre uvedenie skutkových tvrdení ohľadne uplatneného nároku je žaloba (§ 131 C.s.p.); procesný predpis stanovuje náležitosti žaloby, bez splnenia ktorých nie je možné spor prejednať (pokračovať v konaní); z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaný spor začal na základe žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) žalobkyne doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 20.07.2017 (sporu bola pridelená sp. zn. 3Up/161/2017); podľa § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 307/2016 Z. z.“), konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu; podľa § 3 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno odôvodnene predpokladať; podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z., uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu; podľa § 4 ods. 1 prvá veta zákona č. 307/2016 Z. z., návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126 C.s.p.; podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh; podľa § 132 ods. 2 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy; z uvedených ustanovení zákona č. 307/2016 Z. z. a Civilného sporového poriadku vyplýva, že jednou z náležitostí žaloby je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové odôvodnenie žaloby), ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre prejednanie sporu pred súdom; v prípade absencie tejto náležitosti je nevyhnutné dodržať postup podľa § 129 C.s.p., pretože bez skutkového odôvodnenia žaloby nie je spravidla možné pokračovať v konaní; procesný predpis súčasne výslovne zakazuje nahradenie skutkového odôvodnenia žaloby odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.); v prejednávanom spore z obsahu spisu vyplýva, že v podanej žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) žalobkyňa vôbec neuviedla „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“ (skutkové odôvodnenie žaloby), keď v tomto smere odkázala len na pripojenú sťažnosť zo dňa 02.11.2016 adresovanú G. K. A. (č.l. 15 spisu); v elektronickom formulári určenom na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (§ 4 ods. 1 prvá veta zákona č. 307/2016 Z. z.) je pritom nevyhnutné (aj) uvedenie „opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok“; po skončení upomínacieho konania a postúpení sporu súdu prvej inštancie (Okresný súd Lučenec) na pokračovanie v konaní, tento nepostupoval podľa § 129 C.s.p. a nevyzval žalobkyňu na odstránenie predmetnej vady žaloby spočívajúcej v absencii skutkového odôvodnenia žaloby (pripojená sťažnosť nemôže túto náležitosť žaloby nahradiť, pretože okrem iného suma škody uvedená v sťažnosti nekorešponduje so žalovanou sumou, ktorú nejasnosť odstránila žalobkyňa až v odvolacom konaní v odvolacej replike zo dňa 19.11.2020); v tomto smere je bez právneho významu, že upomínací súd na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloby) vydal platobný rozkaz, pretože samotné vydanie platobného rozkazu neodstránilo rozpor s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p.
4.7.6 Napriek uvedenému pochybeniu (bod 4.7.5 odôvodnenia) však žalobkyňa v priebehu sporu (na pojednávaniach ako aj vo svojich písomných vyjadreniach) poskytla dostatok skutkových tvrdení ohľadom priebehu škodovej udalosti zo dňa 27.06.2016, ktoré žalovaný poprel, preto mali byť predmetom dokazovania; z hľadiska prejednávaného sporu je však zrejmé, že súd prvej inštancie vyčítal žalobkyni nepreukázanie skutkových tvrdení, ktorých preukázanie považoval za nevyhnutné pre úspech žalobkyne v spore (body 31 až 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), hoci na preukázanie sporných skutkových tvrdení bol povinný vykonať dokazovanie aj bez návrhu, pretože to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie sporu (§ 295 C.s.p.); takýmto dôkazom mohol byť nepochybne spis žalovaného o šetrení poistnej udalosti, súčasťou ktorého by mala byť okrem iného aj fotodokumentácia motorového vozidla žalobkyne z jednotlivých ohliadok a jednotlivé správy likvidátorov poisťovne o ohliadkach motorového vozidla žalobkyne, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie sporu s tým, že po vykonaní týchto dôkazov mohla prípadne vyplynúť ďalšia potreba dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku.
4.7.7 Odvolací súd osobitne udáva, že aplikácia ustanovenia § 295 C.s.p. prichádza v spotrebiteľskom spore do úvahy bez ohľadu na prípadné zastúpenie spotrebiteľa zástupcom z radov advokátov; zastúpenie žalobkyne právnym zástupcom preto bolo z hľadiska možnosti aplikácie § 295 C.s.p. v prejednávanom spore bez právneho významu.
4.7.8 Uvedený nesprávny postup súdu prvej inštancie v rámci dokazovania sám osebe spôsobuje nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), pretože súd zaťažil žalobkyňu dôkaznou povinnosťou na preukázanie sporných skutkových tvrdení, ohľadne ktorých bol oprávnený vykonať dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 C.s.p.); uvedený nedostatok v procesnom postupe súdu prvej inštancie nie je (vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania) účelné napraviť v odvolacom konaní; v dôsledku nesprávneho procesného postupu nevykonal súd prvej inštancie navrhované dôkazy, resp. dôkazy ohľadne skutkových tvrdení nevyhnutné pre rozhodnutie sporu, ktoré bol súd oprávnený zabezpečiť a vykonať bez návrhu (§ 295 C.s.p.), keď toto nie je účelné vykonať zo strany odvolacieho súdu; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); súčasne žalobkyňa namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti hodnotenia dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); odvolacie námietky žalobkyne ohľadne nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení z vykonaných dôkazov a následného nesprávneho právneho posúdenia veci (nedostatočne zistený skutkový stav nemôže viesť k správnemu právnemu posúdeniu veci) vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (body 4.7.1 až 4.7.8 odôvodnenia); tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces v rámci hodnotenia dôkazov nebolo potrebné osobitne skúmať, pretože uvedená námietka spadá do rámca odvolacej námietky nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislé výroky (§ 379 písm. a/ C.s.p.) napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré v dôsledku zrušenia rozsudku stratili svoj podklad. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7.2 V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany (§ 149 a nasledujúce C.s.p.), resp. v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasledujúce C.s.p. a § 295 C.s.p.); odvolací súd považuje za potrebné v ďalšom konaní vykonať nasledovné:
(1) súd prvej inštancie sa v prvom rade pokúsi o odstránenie vady žaloby (§ 129 C.s.p.) v zmysle jej doplnenia o uvedenie pravdivého a úplného opisu skutkových okolností (§ 137 ods. 1 C.s.p.), pretože
odkaz na priložený dôkaz (sťažnosť) nie je v tomto smere v súlade s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p. (v podrobnostiach bod 4.7.5 odôvodnenia); v tejto súvislosti by bolo vhodné aj doplnenie skutkových tvrdení žalobkyne (§ 150 ods. 2 C.s.p.) o rozčlenenie uplatnenej sumy náhrady škody na časti, ktoré podľa skutkových tvrdení žalobkyne pripadajú na jednotlivé okamihy zistenia škody (t.j. bezprostredne po použití umývacej linky žalovaného a následne pri jednotlivých ohliadkach) na motorovom vozidle, ktorá jej mala vzniknúť dňa 27.06.2016;
(2) súd prvej inštancie od intervenienta na strane žalovaného vyžiada kompletný spis o šetrení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2016, súčasťou ktorého by mala byť okrem iného aj fotodokumentácia motorového vozidla žalobkyne z jednotlivých ohliadok a jednotlivé správy likvidátorov poisťovne o ohliadkach motorového vozidla žalobkyne a následne ním doplní dokazovanie (najmä za účelom zistenia, či jednotlivé poškodenia motorového vozidla žalobkyne zisťované postupne môžu mať súvis s prevádzkou umývacej linky žalovaného dňa 27.06.2016);
(3) z hľadiska právneho posúdenia veci je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou; aplikácia uvedeného ustanovenia však prichádza do úvahy len ak škoda vznikla prevádzkovou činnosťou a prípad nemožno podradiť pod niektoré ustanovenie o osobitnej zodpovednosti za škodu; vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávaného sporu však treba podľa odvolacieho súdu zvážiť splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť; ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka obsahuje skutkovú podstatu osobitnej objektívnej zodpovednosti za škodu; ide o zodpovednosť toho, kto plní záväzok (z hľadiska prejednávaného sporu poskytuje službu umytia motorového vozidla), za nebezpečenstvo, či riziko spôsobenia škody, ktoré je dané povahou či vlastnosťami použitého prístroja (t.j. umývacej linky), či inej veci, avšak za predpokladu, že okolnosti, ktoré škodu spôsobili, mali svoj pôvod práve v tejto konkrétnej použitej veci; v zmysle § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka pod pojmom „okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe veci“ sa rozumejú jej vlastnosti a účinky, ktorými sa vec (prístroj) prejavuje; okolnosťou, ktorá má pôvod v povahe veci (prístroja), je však nielen vada, či chýbajúce vlastnosti, ktorú by inak vec mala mať, ale predovšetkým jej špecifické vlastnosti, teda sama povaha veci; zodpovednosť podľa § 421a Občianskeho zákonníka je daná, ak konkrétna ujma bola spôsobená okolnosťami, ktoré priamo vyplývajú z povahy veci, ktorá bola použitá ako prostriedok pri poskytnutí služby, teda aj v prípade, že použitá vec nebola chybná, ale práve svojou povahou zapríčinila vznik škody; okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci v zmysle ustanovenia § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka môžu byť nielen jej vedľajšie účinky, ale aj vlastnosti, ktoré sú pri použití veci k svojmu účelu, spôsobilé vyvolať určitý škodlivý následok (t.j. aj inak správny a očakávaný umývací účinok umývacej linky, ktorý sa z nejakého dôvodu prejavil inak, než očakávaným spôsobom); zodpovednosť je v tomto prípade teda daná za predpokladu, že škoda bola spôsobená v dôsledku kvalifikovanej udalosti, t.j. vplyvom okolností priamo vyplývajúcich z povahy použitého prístroja (umývacej linky), či veci; ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno nijako zbaviť; táto tzv. absolútna objektívna zodpovednosť však neznamená zodpovednosť za všetkých okolností, ale vzniká iba vtedy, ak sú splnené všetky jej zákonné podmienky; príčinná súvislosť sa nepredpokladá, musí byť preukázaná a v tomto smere ide o otázku skutkových zistení; existencia príčinnej súvislosti musí byť naisto postavená; samotná pravdepodobnosť, že škoda mohla tvrdeným spôsobom vzniknúť, nepostačuje; bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné nesie žalobcu (poškodený); právne posúdenie príčinnej súvislosti spočíva v stanovení, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť jej existencie zisťovaná; o vzťah príčinnej súvislosti sa v prípade tejto objektívnej zodpovednosti jedná, ak je preukázané, že konkrétna ujma poškodeného bola vyvolaná účinkami prístroja, či inej veci použitej pri poskytnutí služby, ktoré vyplývajú práve z povahy tejto veci (t.j. z hľadiska prejednávaného sporu škoda mala zrejme vzniknúť činnosťou umývacej linky, v rámci ktorej boli použité umývacie kefy); ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka posúdi súd prvej inštancie v ďalšom konaní;
(4) súd prvej inštancie vezme pri rozhodovaní do úvahy, že v prípade nároku na náhradu škody podľa § 421a Občianskeho zákonníka nesie žalobca (poškodený) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (s modifikáciou v prípade spotrebiteľského sporu podľa § 295 C.s.p.) ohľadne predpokladov vzniku zodpovednosti, t.j. že škoda bola spôsobená povahou konkrétnej použitej veci, či prístroja; z hľadiska prejednávaného sporu podľa odvolacieho súdu produkovala žalobkyňa dostatočné skutkové tvrdenia
ohľadne skutočnosti, že dňa 27.06.2016 uzavrela so žalovaným nepomenovanú spotrebiteľskú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného umyť motorové vozidlo žalobkyne za odplatu prostredníctvom jeho umývacej linky; medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 27.06.2016 umývaciu linku žalovaného skutočne so svojím motorovým vozidlom použila, pričom bezprostredne po použití umývacej linky bolo zistené poškodenie motorového vozidla žalobkyne „na streche a ľavej strane auta“; pravdivosť tohto skutkového tvrdenia žalobkyne vyplýva z oznámenia o vzniku škody, ktoré vyplnila a podpísala pracovníčka umývacej linky žalovaného; v tomto smere pritom nejde o „uznanie škody“ (žalovaný sa v spore bránil aj tvrdením, že táto pracovníčka nebola jeho zamestnankyňou a nebola oprávnená uznať škodu), ale o dosvedčenie tvrdenia žalobkyne o existencii tvrdeného poškodenia po použití umývacej linky žalovaného; žalobkyňa preto podľa odvolacieho súdu uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v dôsledku použitia umývacej linky jej vznikla dňa 27.06.2016 škoda na motorovom vozidle (strecha a ľavá časť), pričom poškodenie malo svoj pôvod v špecifických vlastnostiach umývacej linky žalovaného (v podrobnostiach bod 7.2 časť 3 odôvodnenia); na unesenie dôkazného bremena je pritom z hľadiska zásady voľného hodnotenia dôkazov postačujúca praktická istota (nemusí ísť o jednoznačnú istotu); predmetom ďalšieho dokazovania tak bude skúmanie, či ďalšie zistené poškodenia motorového vozidla žalobkyne zistené neskôr (t.j. po 27.06.2016) majú tiež svoj pôvod v použití umývacej linky žalovaného (z hľadiska okolností ich zistenia, podobnosti poškodenia a podobne); odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade objektívnej zodpovednosti len samotné spochybňovanie vzniku škody zo strany žalovaného nestačí (pri aplikácii ustanovenia § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka je navyše táto obrana žalovaného bez právneho významu, pretože zodpovednosti sa nemožno zbaviť, okrem prípadu preukázania výlučného zavinenia poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka, pretože aplikácia tohto všeobecného ustanovenia prichádza do úvahy aj v prípade osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú rôznymi formami prevádzkovej činnosti); preto (aj v prípade aplikácie ustanovenia§ 420a Občianskeho zákonníka) za situácie, že vznik samotnej škody dňa 27.06.2016 bol podľa vyššie uvedeného preukázaný, spochybniť vznik škody na motorovom vozidle žalobkyne nemožno len úvahou žalovaného o možnosti existencie špiny na motorovom vozidle žalobkyne pre umytím (bez predloženia dôkazu o tejto skutočnosti), či poukazom na skutočnosť, že v uvedený deň nedošlo k poškodeniu iného motorového vozidla alebo, že nebola hlásená žiadna porucha umývacej linky, pretože vznik zodpovednosti žalovaného nie je podmienený vadou umývacej linky, ale výsledným poškodením motorového vozidla aj pri inak bezchybnom chode umývacej linky ako dôsledok jej špecifickej vlastnosti (napr. v dôsledku zachytenej nečistoty v umývacích kefách);
(5) svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.
8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).