Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-70-2024.pdf
PDF · 127.02 KB
Case nature
Subarea
14CoP/70/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa matky C. A., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. XX, toho času bytom D. E. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. XX, v konaní zastúpeného AK Petrovič s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 32P/18/2024-101 zo dňa 06.03.2024, a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd upravil jej styk s maloletým dieťaťom v každom párnom týždni od piatka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a v každom nepárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod..
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie má dieťa právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre jeho blaho. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. V danom prípade mal súd prvej inštancie za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od konca januára 2024, kedy matka opustila spoločnú domácnosť a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva otec maloletého dieťaťa. Výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nebol doposiaľ súdom upravený. Súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení stotožnil s obsahom správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov, z ktorej v prvom rade vyplýva, že
maloleté dieťa chce byť zverené do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa chce stretávať na základe dohody, v druhom rade z nej vyplýva, že otec v stretávaní sa maloletého dieťaťa s matkou nebráni, dieťa v stretávaní s matkou motivuje, preto žiada ponechať úpravu styku na vzájomnej dohode. Zo samotných tvrdení matky vyjadrených počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa je zrejmé, že matka už na úprave styku s maloletým dieťaťom na základe neodkladného opatrenia netrvá, rešpektujúc názor maloletého dieťaťa, ktoré si želá stretávať sa s matkou na základe ich vzájomnej dohody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a berúc do úvahy vyjadrenie maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom, súd nevzhliadol dôvod upravovať styk matky s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením, a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nie je v súčasnosti nijako bezprostredne ohrozený, keďže osobnú starostlivosť o maloleté dieťa aktuálne zabezpečuje otec a v tejto starostlivosti neboli kolíznym opatrovníkom zistené žiadne nedostatky. Súd z tvrdení matky a otca mal za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa vedia ohľadom maloletého dieťaťa komunikovať. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií aj v budúcnosti.
4. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala, že názory súdu prvej inštancie sú nesprávne a vychádzajú z nesprávne zisteného skutočného stavu veci, keď súd svoje rozhodnutie založil na tom, že zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dieťa chce byť zverené do osobnej starostlivosti otca, s matkou sa chce stretávať na základe dohody, otec v stretávaní sa dieťaťa s matkou nebráni a tvrdení matky, že na úprave styku s maloletým dieťaťom na základe neodkladného opatrenia netrvá. Uviedla, že súd prvej inštancie celé svoje rozhodnutie založil iba na správe kolízneho opatrovníka, nehľadiac na dôkazy ňou predložené, z ktorých vyplýva, že s otcom sa nevedia na ničom dohodnúť, otec dieťa vťahuje do právnych problémov rodičov, vodieva ho za právnikmi, dáva mu čítať jej podania, ktoré adresovala súdu a „straší“ dieťa tým, že ona chce predať dom. Tvrdila, že týmto otec negatívne vplýva na maloleté dieťa a vzbudzuje u neho negatívne pocity a dojmy voči nej, ktoré sa nezakladajú na pravde. Ďalej namietala, že nie je správne zistenie súdu prvej inštancie, že otec nebráni v styku maloletého dieťaťa s ňou ako matkou a že ho má motivovať, pretože ide iba o tvrdenia otca, ktoré nie sú osvedčené. Dodala, že negatívny vplyv otca na maloleté dieťa sa okrem iného prejavuje aj v sledovaní mobilu dieťaťa, ktoré má aplikáciu na zdieľanie obsahu s telefónom otca, čím má otec „prehľad“ o tom, čo si dieťa s ňou píše a dokáže ovplyvniť možnosť ich stretávania sa. Domnievala sa, že keďže rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a výkon práv a povinností nie je doposiaľ upravený, je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože nemá možnosť sa s dcérou stretávať. Poukázala na to, že súd prvej inštancie selektoval vyjadrenia dieťaťa ohľadom formy starostlivosti, keď sa dieťa najskôr vyjadrilo, že by chcelo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti a následne svoj postoj zmenilo, pričom nebolo vôbec zisťované, čo je dôvodom tejto zmeny. Poprela tvrdenia otca v správe kolízneho opatrovníka, že by neprejavovala záujem o maloleté dieťa. Nesprávne je zistenie súdu, že by na úprave styku s maloletým dieťaťom na základe neodkladného opatrenia netrvala, pretože s otcom nevie racionálne komunikovať a dohodnúť sa a styk s maloletým dieťaťom prehodnotila (v rámci návrhu vo veci samej, kde nežiadala maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti) a žiadala ho upraviť tak, ako to dieťa navrhlo pred kolíznym opatrovníkom, teda do striedavej starostlivosti. Jediná zmena v jej návrhu sa týkala úpravy práv a povinností, kde upustila od zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a akceptovala jeho názor o striedavej starostlivosti. Bola toho názoru, že zmena postoja dieťaťa nie je jeho vlastným uvažovaním, ale vplyvom otca. Maloleté dieťa má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov, avšak toto jeho právo nie je za súčasného stavu napĺňané, nakoľko sa jeho styk s matkou prakticky nerealizuje. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (5 Cdo 47/2017 alebo 7 Cdo 205/2016) ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006 č. 18249/02), kde upozorňujú na to, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Záujmom maloletého dieťaťa nepochybne je aj starostlivosť zo strany matky, ktorá predstavuje v živote dieťaťa ženský vzor a ktorá ho od malička vychovávala. Mala za to, že sú splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nemá možnosť pravidelného styku s maloletým dieťaťom. V tomto smere nie je vôbec podstatné, že život, zdravie a vývin maloletého dieťaťa
nie je ohrozený. Dožadovala sa toho, aby mohla s maloletým dieťaťom tráviť aspoň krátky čas v týždni v pravidelných intervaloch, pretože tento sa nerealizuje (okrem elektronickej komunikácie) a pre dieťa je rovnako starostlivosť matky a jej láska dôležitá ako tá, ktorú by jej mal dávať druhý rodič.
5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, pretože je vecne správne. Mal za to, že matka ani v rámci odvolania neosvedčila potrebu naliehavosti a riešenia úpravy svojho styku s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Ohradzuje sa tým, že otec nemal preukázať a ani osvedčiť, že nebráni v styku maloletého dieťaťa s matkou. Otec však nie je tým, ktorý osvedčuje, resp. preukazuje nebránenie, ale matka – navrhovateľka v prípade, ak určité skutočnosti tvrdí, mala by ich preukázať, resp. minimálne osvedčiť. Matka však nepredložila ani dôkazy, dokonca ani svojimi tvrdeniami nezakladá dôvodnosť svojho návrhu. Matka sa vyjadruje nekonzistentne, aj v odvolacom petite navrhuje upraviť styk, v texte odvolania však poukazuje na to, že sa mala vyjadriť, že maloleté dieťa žiada zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, súčasne spochybňuje, ako sa mala vyjadrovať pred kolíznym opatrovníkom a viní súd a kolízneho opatrovníka z toho, že majú byť jej návrhy nepochopené, hoci ich sama prednáša rôznorodo. Dodal, že matka sa ho snaží rôznym spôsobom haniť a obviňuje ho z ovplyvňovania maloletého dieťaťa, čo jednak poprel, maloleté dieťa neovplyvňuje a jednak matka nemá bránené ani vstupu do spoločnej nehnuteľnosti, ani tomu, aby sa s maloletým dieťaťom stretla pred domom, zobrala ho zo školy, čiže v styku bránené nemá. Tvrdil, že matka sama nevynakladá ani základné úsilie v záujme tráviť s maloletým dieťaťom spoločný čas a už vôbec, že by sa usilovala o kontakt častý. Otec v tomto smere nespochybnil to, že kontakt dieťaťa s matkou je obzvlášť dôležitý, a preto aj matku k styku nabádal. Poprel tvrdenia matky ohľadom toho, že by mal maloleté dieťa „vťahovať“ do riešenia majetkového vyporiadania, vodiť ho za právnikmi a dávať mu čítať podania a pod.. Poukázal na to, že matka dňa 12.03.2024 priviedla do spoločnej nehnuteľnosti realitnú maklérku E. G., ktorá je v rodinnom pomere s právnym zástupcom matky (švagriná) a pred maloletým dieťaťom riešili predaj spoločných nehnuteľností, ich hodnotu. Dňa 14.03.2024 sa rodičia a maloleté dieťa stretli u psychologičky Centra poradenstva a prevencie F. C. H., o termíne otec matku riadne upovedomil vopred, čo preukazujeme SMS komunikácia. Po vyšetrení u psychologičky šli rodičia aj s dieťaťom v aute, ponúkli jej odvoz, rozprávali sa spolu a spoločne matke pomohli odniesť granule pre psa, na ktoré otec prispel polovicou. Uviedol, že matka nevyužíva možnosti kontaktu s maloletým dieťaťom, aj keď jej sám ponúka, aby sa stretli, čo preukazuje fotografia komunikácie rodičov. Poukázal na to, že dňa 16.03.2024 bol s dieťaťom na výlete v Rakúsku v outletovom centre, kde videli matku, maloleté dieťa matke volalo asi desať krát, napriek tomu, že matka hovory videla, nedvihla. Preto maloleté dieťa požiadalo kamarátku, aby zavolala matke a matka na prvý raz neznáme číslo zdvihla. Takéto situácie sú pre maloleté dieťa zraňujúce a postoje matky nepochopiteľné. Matka trávi voľný čas s priateľom, chodia spolu do aquaparkov, na výlety, do reštaurácií a maloleté dieťa ani nevyzdvihne zo školy, napriek tomu, že pracuje v materskej škole a obe sú v jednom areáli. Dňa 23.03.2024 mal oslavu otec matky, na ktorú išlo aj maloleté dieťa, avšak za hodinu prišlo domov za otcom s tým, že tam bola nuda. Z predloženej komunikácie rodičov vyplýva, že spolu aj ohľadom styku matky s maloletým dieťaťom komunikujú. Predložil komunikáciu maloletého dieťaťa s dievčaťom označeným ako „B.“, ktorá preposlala dieťaťu vyjadrenie sesternice dieťaťa (zo strany matky) označenej ako „I.“, ako sa vyjadruje na maloleté dieťa, ako vulgárne ho nazýva, akým spôsobom vyplýva na okruh jeho priateľov (navštevujú jednu školu), čo maloleté dieťa môže pociťovať ako šikanu. Keďže sa jedná o rodinu zo strany matky, predpokladalo by sa, že bude vec matka riešiť, avšak neriešila, otec o tom nevedel.
6. Otec sa návrhom zo dňa 08.04.2024 podaným počas odvolacieho konania domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil matke povinnosť prispievať na maloleté dieťa výživným vo výške 250,- Eur mesačne s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec v návrhu uviedol, že matka poberá rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté dieťa spolu v celkovej výške 200,- Eur, o všetky potreby dieťaťa sa stará on a matka nemá záujem na výdavky dieťaťa prispievať. Bol presvedčený, že matke nejde ani o záchranu svojej rodiny a ani o vzťah s maloletým dieťaťom, ktoré je vo veľmi citlivom veku a všetky tieto skutočnosti ťažko nesie. Styk matky v dome jej sestry, kde aktuálne býva, nie je vhodný, dispozične má dom iba tri izby a obývaciu izbu, žijú tu dvaja dospelí manželia, ich dve deti a aktuálne aj matka. Maloleté dieťa tu nemá priestor pre seba, je v puberte a nie je preň vhodné, aby tu prespávalo, najmä, keď cez ulicu môže bývať a prespávať doma vo svojej izbe, na ktorú je zvyknuté. Súčasne je prostredie, kde matka býva pre maloleté dieťa toxické, necíti
sa tam dobre, veľakrát mu bolo vytýkané, že otcovi niečo povedalo a tým všetko „pokazilo“. Maloleté dieťa potom prišlo domov s plačom. Tvrdil, že aktuálne nemá príjem pre svoj nedobrý zdravotný stav, požiadal aj o invalidný dôchodok. Matka neprispieva žiadnym výživným na maloleté dieťa, v mesiaci február prispela na platby za energie a splátku hypotekárneho úveru. Výdavky na maloleté dieťa sú primerané jeho veku a preukazovať sa budú v rámci konania vo veci samej. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka má priemerný príjem v sume cca 1.300,- Eur a invalidný dôchodok v sume 270,- Eur mesačne. Okrem toho poberá vyššie uvedené rodinné prídavky na dieťa a uplatňuje si aj daňový bonus na dieťa. Z tohto príjmu matky pri jednej jej vyživovacej povinnosti podľa metodiky pre výpočet výživného, je pre účely určenia výživného použiteľných 22%, čo predstavuje výživné vo výške 376,20 Eur. Dodal, že vo veci samej sa bude domáhať určenia výživného matke vo výške 370,- Eur mesačne. V rámci neodkladného opatrenia, s poukazom na záujem maloletého dieťaťa, je potrebné dočasne upraviť povinnosť matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa, a to do času právoplatného skončenia konania vo veci samej v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, t. j. na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa, a to sumou vo výške 250,- Eur mesačne.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil stretávanie sa matky s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Galanta je vedené doposiaľ nerozhodnuté konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, a to konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedené pod sp. zn. 32P/18/2024.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak je osvedčená potreba nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
12. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
13. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa, podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.
15. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu, z odvolania matky a vyjadrenia otca, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to úpravou styku maloletého dieťaťa s matkou. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození.
16. Neobstojí argument matky, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie iba na správe kolízneho opatrovníka. Táto správa bola nepochybne vodítkom pri vydaní odvolaním napadnutého uznesenia, avšak zároveň je nutné pripomenúť, že matka v tomto konaní neosvedčila a nepreukázala, že je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. Nedá sa neprihliadnuť na protichodné vyjadrenia matky, ktorá v odvolaní tvrdí, že sa s otcom nevedia na ničom dohodnúť, ale pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadrila tak, že ako rodičia dokážu ohľadom maloletého dieťaťa komunikovať. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka prehodnotila styk s maloletým dieťaťom, ktorý žiada upraviť tak, ako to maloleté dieťa navrhlo samé kolíznemu opatrovníkovi (maloleté dieťa sa vyjadrilo,
že s matkou sa chce stretávať na základe dohody). Na otázku matky na maloleté dieťa, kedy sa s ňou chce stretnúť, keď doteraz neprejavilo záujem, bola odpoveď dieťaťa, že stretnutie je možné aj dnes (t. j. 22.02.2024). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné dospieť k záveru, že by sa matka s maloletým dieťaťom nemohla stretávať. Nenáležité je tvrdenie matky, že otec dieťa nemotivuje k tomu, aby s ňou trávilo čas, keďže matka by mala vynaložiť primeranú snahu a prejaviť aktívy záujem o stretnutia s dieťaťom nielen verbálne, ale aj fakticky, pričom bolo potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje Základnú školu s materskou školou v D. E., v ktorej je matka zamestnaná ako učiteľka, teda nie je zrejmé, čo matke bráni v tom, aby si s maloletým dieťaťom dohodla program trávenia spoločného času a následne o tom informovala otca, ktorý (ako sám tvrdí) si uvedomuje dôležitosť kontaktu matky s dieťaťom a tomuto nebráni. Odvolací súd prihliadol aj na to, že matka je s maloletým dieťaťom v pravidelnom kontakte cez SMS správy a videohovory. Vo vzťahu k aplikácii v mobilnom telefóne dieťaťa na zdieľanie jeho obsahu s telefónom otca, čo podľa názoru matky spôsobuje to, že otec dokáže ovplyvniť ich stretávanie sa, je potrebné poznamenať, že v dnešnej dobe je takáto forma zabezpečenia telefónu dieťaťa vítaná, a to najmä z hľadiska predchádzaniu nebezpečenstva prítomného na sociálnych sieťach, ale aj prípadným problémom dieťaťa prameniacim zo školského prostredia či kolektívu. Nemožno dospieť k záveru prezentovaného matkou, že to má byť akousi formou jej bráneniu v stretnutí sa s dieťaťom, keď má možnosť sa s maloletým dieťaťom kontaktovať nielen v škole, ale aj v mieste bydliska, keďže obaja rodičia bývajú v jednej obci neďaleko seba.
17. Nemožno prehliadnuť minimálne nejasné tvrdenie matky v odvolaní, ktorá sa snaží stotožniť otázku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti s otázkou styku dieťaťa s rodičom, odvolávajúc sa na to, že prehodnotila styk s dieťaťom a žiada ho upraviť zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Takého tvrdenie matky neobstojí a v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre záver, že by súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym zisteniam a záverom.
18. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.06.2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019).
19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).
20. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich partnerského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
21. Dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
22. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.
23. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, a to aj napriek tomu, že rodičia spolu nežijú a výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ nie je upravený žiadnym súdnym rozhodnutím. Na Okresnom súde Galanta sa vedie konanie pod sp. zn. 32P/18/2024 o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom konaní súd vykoná náležité a dôsledné dokazovanie.
24. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako neopodstatnené.
25. Ďalšie argumenty matky (najmä týkajúce sa zmeny názoru dieťaťa na formu starostlivosti, keď predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je úprava styku dieťaťa s rodičom) odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
26. Otec sa v odvolacom konaní domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by odvolací súd uložil matke povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v sume 250,- Eur mesačne, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v odvolacom konaní otec odôvodnil tým, že matka dobrovoľne na výživu dieťaťa neprispieva žiadnym výživným.
27. V zmysle § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
28. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti matke platiť na maloleté dieťa výživné. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
29. Odvolací súd vzal do úvahy vyjadrenie otca pred kolíznym opatrovníkom (správa zo dňa 23.02.2024), keď uviedol, že je zamestnancom spoločnosti F. J. s čistým mesačným príjmom v sume 500-600,- Eur a tiež si privyrába sprostredkovaním predaja rôznych vecí, avšak príjem z tejto činnosti bez prítomnosti svojho právneho zástupcu uviesť nechcel. Z lustrácie v Obchodnom registri SR vyplýva, že otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti F. J. E., pričom je možné dôvodne predpokladať, že z tejto spoločnosti má príjem. Tvrdenia o svojej práceneschopnosti a o tom, že si vybavuje invalidný dôchodok otec neosvedčil.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní zamietol.
31. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).