Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-246-2019.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/246/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: G. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y., F. Č.. X, zastúpenej Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trnave, Hlavná č. 31, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. januára 2018 č. k. 17Csp/2/17-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.197,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny odo dňa 17.3.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na základe spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2012. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že uzavretú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné považovať za platnú, uzatvorenú v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., keď zo zmluvy je zrejmý deň poslednej splátky úveru, teda i deň konečnej splatnosti úveru. Zákon tiež nevyžaduje, aby boli jednotlivé splátky rozčlenené na istinu a úrok osobitne. Dojednaná odplata nie je podľa záverov súdu podstatne prevýšená o hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery, ktorá podľa MF SR v rozhodnom období dosahovala 45,66 %.
3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o tom, že uzavretie revolvingového úveru, ktorý žalobkyňa nepožadovala, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, keď žalobkyňa peňažné prostriedky prijala, nepožiadala o ich stornovanie, oboznámila sa s mechanizmom splácania úveru, tento aj riadne splácala, teda sa predpokladá, že musela vedieť, čo revolving znamená. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne, len preto, že strana sporu má postavenie spotrebiteľa.
4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Tvrdila, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol RPMN výške 65,95 %, keďže jej hodnota je tvorená okrem úrokovej sadzby ďalšími položkami. V dôsledku toho objektívne nemôže byť nižšia ako samotná ročná úroková sadzba úveru dojednaná vo výške 70,01 %. Preto pre nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie neaplikoval a tento svoj postup vôbec nevysvetlil.
5. Súdu prvej inštancie ďalej vyčítala, že vôbec neodôvodnil svoj odklon od rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktoré obdobnú výšku úrokovej sadzby opakovane posúdili ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej tvrdila, že súd vec nesprávne právne posúdil i z dôvodu, že neprihliadol na dohodu o poskytovaní služieb, inkorporovanú vo formulárovej zmluve, za ktorú reálne obdržala úver len 1.284,25 €, namiesto deklarovaných 1.500 €. Keďže žalovaný ročne úročil sumu vo výške 1.500 €, skutočná výška RPMN pri uplatnení jej správneho výpočtu dosahuje až úroveň 92,98 %., namiesto v zmluve uvádzaných 65,89 %. Poukázala tiež na skutočnosť, že na rovnaký alebo obdobný účel boli v ten istý deň uzatvorené dve zmluvy, v oboch sa uvádza priemerná RPMN 46,35 %, platí preto fikcia, že obe uvedené zmluvy predstavujú jednu zmluvu. Priemerná hodnota RPMN pre tento spotrebiteľský úver je vo výške 23,22 %. Celková odplata tak, ako ju prezentuje žalovaný, potom predstavuje navýšenie úveru o 125 % a odplata za úver prevyšuje priemernú hodnotu RPMN päťnásobne.
6. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poprel tvrdenia žalobkyne, že pri oboch uzatvorených zmluvách platí fikcia, že predstavujú jednu zmluvu, teda jeden spotrebiteľský úver, keďže za spotrebiteľský úver možno považovať len úver vo výške od 100 € do 55.000 €. Každá zmluva sa týkala istín vo výške 1.500 €, teda v sume väčšej ako 100 € a menšej ako 75.000 €. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalobcu o nesprávnom uvedení RPMN, keďže poskytnutím úveru sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru v hotovosti, na účet a pod., ale aj započítanie. Ďalej uviedol, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je preto individuálnym dojednaním podľa § 53 ods. 2 OZ.
7. Žalobkyňa v replike uviedla, že mala záujem o poskytnutie úveru vo výške 3.000 €, bol to však žalovaný, ktorý v takejto výške poskytol úver prostredníctvom dvoch identických zmlúv, ktoré sa líšia iba v čísle zmluvy, čím žalovaný sledoval získanie väčšieho peňažného prospechu, spočívajúceho v umelom navyšovaní RPMN a započítaním rôznych ďalších poplatkov, spojených s poskytnutím úveru. Uviedol tiež, že ustálená prax slovenských súdov započítava náklady na doplnkové služby do RPMN. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/10 (Pereničová c/a SOS Financ), v zmysle ktorého obchodnú praktiku, ktorá spočíva v nižšej, než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov treba kvalifikovať ako klamlivú. Mala za to, že do úvahy žiadne započítanie v deň uzavretia zmluvy neprichádzalo do úvahy, keďže v deň poskytnutia pôžičky nemohol vzniknúť ani fiktívny dlh, ktorý by bolo možné následne započítať. Dojednaná úroková sadzba vo výške 70,01 % je absolútne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže v mesiaci novembri 2012 boli úrokovú sadzby pre spotrebiteľské úvery v sadzbe 11,42 %, teda ide skoro o sedemnásobne vyššie dojednanú úrokovú sadzbu, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Okrem toho by RPMN pri zohľadnení reálne poskytnutého úveru by RPMN predstavovala až 92,98 %.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je opodstatnené.
9. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená dňa 27.11.2012 na úver vo výške 1.500 €, je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia ako plnenia nad rámec istiny, ktoré by žalovaný bol povinný žalobkyni podľa § 451 ods. 1, 2 OZ vydať.
10. Žalobca úročil poskytnutý úver, splatný v 42 mesačných splátkach, úrokom vo výške 70,01 % ročne zo sumy, ktorú napokon ani žalobkyni neposkytol (1.500 €), hoci v čase uzavretia zmluvy obdobné úvery bánk dosahovali priemerné úročenie len vo výške 11,42 %.
11. Celkom jasne dojednaný úrok z úveru je i s prihliadnutím na väčšie riziko nebankového subjektu na finančnom trhu v hrubom nepomere s plnením, ktoré poskytol žalobkyni. Ide o konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, na čo žalobkyňa poukazovala už v žalobe, vykazujúce znaky úžery. Právny úkon urobený v rozpore s dobrými mravmi je v zmysle § 39 OZ neplatný. Z formulárovej spotrebiteľskej zmluvy i z praxe dodávateľov pred uzavretím zmluvy nevyplýva, že dojednanie o úroku z úveru možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 OZ), teda zmluvu je potrebné považovať za neplatnú ako celok.
12. Takto dojednaná výška úrokov je rovnako neprijateľná, ak by sa vec mala posudzovať podľa § 502 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Úžera nie je prípustná v súkromnom práve bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súkromnoprávny predpis konkrétny záväzkovoprávny vzťah reguluje. V spotrebiteľských sporoch sa vždy prihliadne na právnu úpravu pre spotrebiteľa výhodnejšiu.
13. Vo vzťahu k namietanej výške úrokov z omeškania žalovaný ďalej argumentoval výškou odplaty za úver, ktorá je celkom rozdielnou kategóriou (§ 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.).
14. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný i plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 OZ). Ak je neplatným úkonom zmluva, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ).
15. Z týchto dôvodov odvolací súd pre nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388), žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 a § 451 ods. 2 OZ v rozsahu, uplatnenom žalobou, ktorý nepresahuje rozdiel medzi poskytnutým plnením žalovaného (1.500 €+ revolving 678 €), spolu 2178 € a plnením, ktoré žalobkyňa žalovanému preukázateľne poskytla 3.857,76 €, keď rozsah plnenia žalobkyne žalovaný nerozporoval. Úrok z omeškania odvolací súd podľa § 517 ods. 2 a § 3 vl. nar. 87/1995 Z. z. vo výške 5% priznal od 17.3.2017, keď žalobca doručenie predžalobnej výzvy žalovanému nepreukázal a žaloba bola doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom dňa 1.3.2017, vo zvyšnej časti úroku z omeškania, t. j. za čas od 20.12.2016 do 16.3.2017 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
16. Strany uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, pri ktorej sa ako podstatná náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. nevyžaduje i uvedenie RPMN, odvolací súd preto podrobnejšie nereagoval na argumentáciu strán, týkajúcu sa nesprávneho uvedenia RPMN v zmluve.
17. S ohľadom na zákonnú koncentráciu konania odvolací súd neprihliadol ani na inak relevantné skutkové tvrdenie žalobkyne o jej zámere čerpať úver vo výške 3.000 €, ktorý účelovo rozdelil žalovaný na dve spotrebiteľské zmluvy, keďže toto bolo žalobkyňou po prvýkrát uvádzané až v priebehu odvolacieho konania (§ 366 a § 149 CSP).
18. V konaní pred prvoinštančným i odvolacím súdom žalobkyňa dosiahla plný úspech, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov celého konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1, 2 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).