Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-10-2021.pdf
PDF · 119.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci žalobcu E.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. E. XX, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 21. januára 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad oznámila žalobcovi vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO a výšku odvodovej povinnosti oznámením zo dňa 15.07.2020. Uviedla, že na základe toho, že za kalendárny rok 2019 dosiahol príjem v sume rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t. j. v sume vyššej ako 6 078 eur oznámila, že dňa 01.07.2020 mu vzniklo povinné poistenie SZČO. Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli vyššie ako je zákonom určená hranica (§ 21 ods. 1 zákona). Vznikom povinného poistenia vzniká SZČO povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len ,,poistné“). Vymeriavací základ na platenie poistného je v sume 1 690,20 eur.
2. Mesačná suma poistného spolu je 560,28 eur. Z toho poistné na nemocenské poistenie 74,36 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 304,23 eur, poistné na invalidné poistenie 101,41 eur, poistné do rezervného fondu solidarity 80,28 eur. Poistné na invalidné poistenie neplatí SZČO po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo SZČO, ktorá je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek. Poistné 560,28 eur je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Proti skutočnostiam uvedeným v tomto oznámení môže podať námietky v lehote do 8 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad.
3. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.07.2020 a dňa 03.08.2020 podal námietku s tým, že dodatočne zašle dodatok k tejto s odôvodnením námietok. Dňa 26.08.2020 doručil dodatok k námietke, v ktorom uviedol, že dňa 30.07.2020 bolo vykonané opravné daňové priznanie, kde detail potvrdenia zasiela v prílohe. Z uvedeného dôvodu je daňové priznanie, na základe ktorého bola
vypočítaná výška odvodovej povinnosti neaktuálne a nemôže na jeho základe vypočítať výšku odvodovej povinnosti.
4. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad vydala dňa 10.09.2020 rozhodnutie číslo 700-3080021320- GC09/20 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona číslo 461/2003 Z. z. a rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe JUDr. Y. H. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2020.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s tým, že písomne doloží dodatok. Dňa 20.11.2020 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad doručený dodatok k odvolaniu. Podaním zo dňa 03.12.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad odstúpila odvolanie žalobcu Sociálnej poisťovni, ústredie.
6. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad číslo 700-3080021320-GC09/20 zo dňa 10.09.2020 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 01.07.2020 zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol od 1. júla 2020 povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v zmysle § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019. Podľa údajov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2019 v sume 30 139,76 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) správca dane zaevidoval dňa 13. januára 2020), t. j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 6 078,00 eur za rok 2019. V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2019 žalobca uviedol výdavky zo živnosti v sume 18 083,86 eur. Vzhľadom na to, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, listom č. 700-3000944020- GC02/20 zo dňa 15. júla 2020, označeným ako „Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO a výška odvodovej povinnosti - oznámenie“, oznámila žalobcovi, že od 1. júla 2020 mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a je povinný platiť poistné v sume 560,28 eur mesačne z vymeriavacieho základu na platenie poistného v sume 1 690,20 eur mesačne. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080021320-GC09/20 zo dňa 10. septembra 2020, je deklaratórnym rozhodnutím, t. j. rozhodnutím, ktoré len deklaruje (potvrdzuje) vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, dňom 1. júla 2020. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo zo zákona dňa 1. júla 2020.
8. Žalobca podal opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019. Podľa údajov z opravného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2019, žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjmy zo živnosti v sume 30 139,76 eur a vykázal výdavky zo živnosti v sume 0,00 eur (opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 15. januára 2020). Žalobca podal druhé opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019. Podľa údajov z druhého opravného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2019, žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjmy zo živnosti v sume 30 139,76 eur a vykázal výdavky zo živnosti v sume 18 083,86 eur (druhé opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 30. júla 2020). Na účely vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v zmysle ustanovenia § 21 zákona posudzujú výlučne príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (nie výška čiastkového základu dane). Žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2019 a v opravných daňových priznaniach k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 vykázal rovnakú výšku príjmov zo živnosti (t. j. sumu 30 139,76 eur).
9. Žalobca je zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B), ako aj za právne dôsledky, keď prípadné nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote. Údaje uvedené v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B), sú právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať tak, ako jej to ukladá zákon. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2019 uplynula dňom 2. novembra 2020. V zmysle ustanovenia § 293ez zákona v znení zákona č. 127/2020 Z. z., ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2019 do 31. marca 2020, podá v období po 31. marci 2020 do 2. novembra 2020 opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, právne účinky (posledného) opravného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby nastávajú na účely vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného od 1. februára 2021 a na účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nastávajú právne účinky (posledného) opravného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby dňom 31. januára 2021.
10. Žalovaná v rámci odvolacieho konania posudzovala správnosť a zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080021320-GC09/20 zo dňa 10. septembra 2020, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 1. júla 2020. Predmetom tohto odvolacieho konania nebola výška odvodovej povinnosti.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
11. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal, že nie je schopný platiť odvody v určenej výške. Za podnikanie, na základe živnostenského oprávnenia za rok 2019, podal daňové priznanie trikrát, pričom to druhé bolo podané omylom, na základe jeho neskúsenosti. Sociálna poisťovňa rozhodla na základe daňového priznania najnevýhodnejšieho pre živnostníka, kde posledné a právne najzáväznejšie ignorovala. Vydané rozhodnutie pre účely vymeriavacieho základu sa malo vyvíjať z posledného daňového priznania. Je v rozpore zo zákonom a logickým myslením, že Sociálna poisťovňa na účely vymeriavacieho základu, pre účely výšky poistného sa odvíjala od druhého daňového priznania, hoci vyrúbaná a zaplatená daň bola podľa posledného, resp. aktuálneho daňového priznania. Týmto vznikol rozpor, medzi skutočným stavom, resp. realitou a vydaným rozhodnutím o výške odvodov. V predmetnej veci sa vyskytla právnická otázka, na základe ktorého daňového priznania má postupovať Sociálna poisťovňa pre potreby určenia vymeriavacieho základu. Navrhol, aby Sociálna poisťovňa pre potreby určenia vymeriavacieho základu, vychádzala z posledného daňového priznania za príjmy v roku 2019, na základe ktorého mu bola vyrúbaná daň. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej a vec vrátiť na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovanej
12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že žalobca dosiahol v roku 2019 príjmy zo živnosti v sume 30 139,76 eur, t.j. jeho príjmy za daný rok boli vyššie ako zákonom stanovená suma 6 078,00 eur, a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. vzniklo 1. júla 2020 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca bol v spornom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné, pretože splnil všetky podmienky, ktoré zákon o sociálnom poistení ukladá pre nadobudnutie právneho postavenia povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
13. Námietky predložené žalobcom v správnej žalobe sa týkajú skôr stanovenia dlžnej sumy poistného, tu si však treba uvedomiť, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu, nie rozhodnutie vo veci predpisu poistného. Otázka výšky vymeriavacieho základu, ktorá má následne vplyv na výšku poistného, ktoré je povinný
žalobca platiť a odvádzať, nie je predmetom tohto konania (žalobcovi ani nebola dlžná suma poistného predpísaná rozhodnutím).
14. Žalobca podal za rok 2019 tri daňové priznania, a to dňa 13. januára 2020, 15. januára 2020 a dňa 30. júla 2020. Vo všetkých týchto daňových priznaniach si žalobca zhodne uviedol príjmy vo výške 30 139,76 eur. Rozdiel bol len v tom, že v prvých dvoch daňových priznaniach si uviedol výdavky vo výške 0,00 eur, avšak v daňovom priznaní, ktoré predložil správcovi dane dňa 30. júla 2020 si už uviedol výdavky vo výške 18 083,86 eur.
15. Samostatne zárobkovo činná osoba je v zmysle § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná platiť a odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu zisteného z čiastkového základu dane dosiahnutého v rozhodujúcom období. Na určenie vymeriavacieho základu, z ktorého povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné, je rozhodujúci základ dane, t.j. čiastkový základ dane, ktorým sa rozumie rozdiel medzi príjmami a výdavkami, teda tzv. ,,čistý príjem“. Z uvedeného teda vyplýva, že uvedenie výšky výdavkov v daňovom priznaní za rok 2019 podanom dňa 30. júla 2020 malo vplyv až na stanovenie vymeriavacieho základu žalobcu, z ktorého sa následne vypočítala výška poistného, ktorú bol žalobca povinný odvádzať odo dňa 1. júla 2020.
16. V prípade vzniku povinného poistenia je rozhodujúca jedine výška príjmov, ktorú samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v rozhodujúcom období, výška výdavkov a tak zistený čiastkový základ dane je rozhodujúci až na výpočet výšky poistného, čo nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, ak táto osoba dosiahne príjem vo výške presahujúcej zákonom stanovenú sumu (pre rok 2019 to bola suma 6 078,00 eur), pričom žalobca dosiahol v roku 2019 príjmy vo výške 30 139,76 eur (predmetnú výšku príjmov si žalobca uviedol v každom správcovi dane predloženom daňovom priznaní), Sociálna poisťovňa nemohla konať inak, ako rozhodnúť, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 1. júla 2020 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
17. Opravné daňové priznanie za rok 2019, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa 30. júla 2020, s poukazom na § 293ez zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 127/2020 Z. z. bolo spôsobilé vyvolať zmeny v určení vymeriavacieho základu žalobcu až s účinnosťou odo dňa 1. februára 2021 (podľa § 293ez písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 127/2020 Z. z. právne účinky opravného daňového priznania podaného v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá podala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020, nastávajú na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného, výšky poistného na nemocenské poistenie, výšky poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšky poistného na invalidné poistenie a výšky poistného do rezervného fondu solidarity prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu; lehota na podanie daňového priznania za rok 2019 uplynula dňa 2. novembra 2020). Sociálna poisťovňa preto v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou odo dňa 1. februára 2021 zmenila u žalobcu výšku vymeriavacieho základu a výšku poistného, ktorú bol žalobca povinný odvádzať od 1. februára 2021 a nasl.
18. Navrhla, aby súd správnu žalobu zamietol.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
26. Správny súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p.), pretože účastníci konania nariadiť pojednávanie nežiadali. Správny súd nepoučoval žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach, pretože má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 26 ods. 1 S.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.08.2021 (§ 137 ods. 4 S.s.p.).
27. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.júla 2020.
28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca je zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Poprad číslo živnostenského registra 740-35838, IČO: 52240347, miesto podnikania V. E. XX, s dátumom vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení 15.02.2019. Žalobca má pozastavené prevádzkovanie živností od 20.11.2020 do 20.11.2021.
29. Z analytického listu daňového subjektu žalobcu vyplýva, že podal riadne daňové priznanie na daň z príjmu fyzických osôb, typ, B, dátum evidencie 13.01.2020. Dňa 15.01.2020 podal opravné daňové priznanie na daň z príjmu fyzických osôb, typ B a dňa 30.07.2020 opravné daňové priznanie na daň z príjmu fyzických osôb, typ B, za rok 2019.
30. Za rok 2019 žalobca dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 30 139,76 eur. V riadnom daňovom priznaní a v prvom opravnom daňovom priznaní uviedol výdavky zo živnosti vo výške 0,00 eur, avšak v ďalšom druhom opravnom daňovom priznaní, ktoré predložil správcovi dane dňa 30.07.2020 už uviedol výdavky zo živnosti vo výške 18 083,86 eur.
31. Tieto vyššie uvedené skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
32. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
34. 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
35. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
36. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
38. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o dani z príjmov“) na účely tohto zákona sa rozumie
c)príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
i)daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti.
40. Preskúmaním veci súd zistil, že žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky na to, aby mu vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2020.
41. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca spĺňal v rozhodnom období všetky podmienky, aby mohol byť kvalifikovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení - išlo o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy z podnikania. To, že žalobca dosahoval príjmy z podnikania, t.j. zo živnosti, je zrejmé z administratívneho spisu, z analytických listov daňového subjektu - žalobcu, túto skutočnosť ani žalobca nerozporoval. Preto správne žalovaná skúmala, či nespĺňa ďalej podmienky povinného nemocenského, a tým pádom aj dôchodkového poistenia.
42. Povinne nemocensky poistená je taká samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Pokiaľ by sa preukázalo, že žalobca splnil podmienku na povinné nemocenské poistenie, podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení by automaticky taktiež bol aj povinne dôchodkovo poistenou osobou. Žalovaná preto
v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení skúmala, aký príjem dosahoval žalobca v rozhodnom období, teda predchádzajúci kalendárny rok.
43. Bolo potrebné vychádzať z ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje všeobecné podmienky pre vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Podľa tohto ustanovenia pri splnení podmienky, že ide o samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, je potrebné kumulatívne splniť aj podmienku príjmu a týmto príjmom musí byť príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tento príjem musí byť vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, a to konkrétne 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
44. Suma 12-násobku vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení bola pre rok 2019 stanovená na sumu 6078 eur.
45. Dikcia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvádza legislatívny pojem „príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3“. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky k tomuto ustanoveniu ide o § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov). Zákon o dani z príjmov rozlišuje pojmy príjem, daňový výdavok a základ dane. Termín príjem uvedený v § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov je potrebné subsumovať pod definíciu príjmu stanovenú v § 2 písm. c) cit. zákona. Pojem daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) tohto zákona a pojem základ dane v § 2 písm. j) tohto zákona. Ust. § 6 zákona o dani z príjmov zakotvuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu. Samotné druhy príjmov sú uvedené v odsekoch a medzi týmito príjmami je v § 6 ods. 1 pod písm. b) uvedený aj príjem zo živnosti, čo je prípad žalobcu. Pojem základ dane pri tomto type príjmov je špecifikovaný v § 6 ods. 6 tohto zákona. Aj pri tomto type príjmov je však potrebné vychádzať zo všeobecnej definície základu dane podľa § 2 písm. j), ktorým je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky. Je teda potrebné striktne odlišovať termín základ dane a termín príjem. Základ dane je užší pojem a znamená rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom príjem je širší pojem a subsumuje v sebe len jednotlivé príjmy bez odpočítania výdavkov. Pokiaľ teda zákon o sociálnom poistení v § 21 výslovne uvádza termín príjem a nie základ dane, je potrebné vychádzať z gramatického výkladu tohto ustanovenia a tomuto pojmu priradiť ten význam, ktorý má podľa zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nejedná sa teda o základ dane - o rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ale len o samotný príjem za konkrétny kalendárny rok.
46. Správne postupovala žalovaná, keď pri zisťovaní sumy, ktorá je relevantná pre získanie právneho postavenia povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby, zobrala ako relevantnú sumu príjmu a nie základu dane. Bolo potrebné vychádzať z tzv. hrubého príjmu žalobcu za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkoch, hoci tieto výdavky existovali a žalobca ich aj preukázal daňovým priznaním.
47. Príjmy žalobcu zo živnosti za rok 2019 boli v sume 30 139,76 eur, teda presiahli zákonom stanovenú hranicu 6078,- eur, a preto správne rozhodla žalovaná, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2020.
48. Pre vznik povinných poistení samostatne zárobkovo činnej osoby, je rozhodujúca výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a jeho udržanie. Žalobca v podanom daňovom priznaní a aj v opravných daňových priznaniach uviedol rovnakú výšku príjmu zo živnosti.
49. Výška základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúca pre učenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného. Je potrebné rozlišovať vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorý má vplyv len výška príjmov podľa zákona o dani z príjmov, teda bez odpočítania výdavkov (tzv. hrubý príjem) a následné určenie výšky jednotlivých poistných (odvodov), ktorá výška sa už vypočítava zo základu dane, teda z tzv. čistého príjmu. V prípade určenia
vymeriavacieho základu, z ktorého sa určuje výška poistného, teda už je relevantná aj tá skutočnosť, aké výdavky mal žalobca.
50. Žalobca namietal v odvolacom konaní a zároveň aj pred súdom namieta, výšku poistného. Nenamieta a nerozporuje skutočnosť, že žalovaná postupovala nesprávne, keď rozhodla, že mu dňa 01.07.2020 vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové postenie. K tomuto je potrebné uviesť, že predmetom preskúmania, je rozhodnutie žalovanej zo dňa 21.01.2021 v spojení s rozhodnutím žalovanej zo dňa 10.09.2020, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2020.
51. Vzhľadom k tomu, že predmetom preskúmania je rozhodnutie, (len) o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, nie je súd oprávnený posudzovať a skúmať výšku poistného, predmetom preskúmania nie je predpísanie poistného podľa § 144 zákona o sociálnom poistení. Súd nemá oprávnenie žalobcu poúčať o tom, ako postupovať v prípade nespokojnosti s výškou poistného, navyše žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
52. Rozhodnutie žalovanej je dostatočne odôvodnené a dostatočne reagujúce na jedinú odvolaciu námietku ohľadne výšky poistného, ktorá bola správne vyhodnotená, keď na účely vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, bol posudzovaný príjem žalobcu, a nie základ dane, t.j. nebolo prihliadnuté na daňové výdavky. Rozhodnutie žalovanej je presvedčivé, skutkový stav zistený správnym orgánom vychádza z administratívneho spisu. Správny súd žiadne pochybenie zo strany žalovanej ex offo nezistil.
53. Pretože z administratívneho spisu žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie sú evidentné, podanú námietku ohľadom výšky poistného súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ju nie je oprávnený v tomto konaní skúmať a žalobca ďalšie námietky súdu neuviedol, nebol zistený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.).
Podľa § 57 S.s.p.
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 440 S.s.p.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.