Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobkyne: G. R., nar. X.XX.XXXX, T. XX, H., proti žalovaným: X/B. R., nar. X.X.XXXX, T. XXX, 2/ANTE, s.r.o., Alekšince 425, IČO: 52 961 044, zastúpení JUDr. Jozef Kóša, advokát, Štefánikova tr. 33, Nitra, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne proti žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 2.11.2020 domáhala určenia, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Alekšince, obec Alekšince, okres Nitra, zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" č. XXX/XX o výmere 948 m2 - orná pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobu zdôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 26.5.2007 manželstvo. Rozsudkom súdu zo dňa 1.7.2020 súd zrušil BSM. Žalobca a žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2019, ktorého účastníkmi na jednej strane bol B. Z. ako predávajúci a na strane druhej v pozícii kupujúceho bol žalovaný v 1. rade, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť uvedenú vyššie. Následne žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností, pričom žalobkyňa nemala vedomosť o prevode a s kúpnou zmluvou nevyjadrila súhlas. Dovoláva sa neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas manželstva, pričom kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom.

2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že s podanom žalobou nesúhlasí, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva z jeho výlučných prostriedkov, ktoré mu darovala jeho matka.

3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby. Pozemok bol nadobudnutý počas manželstva. V podstate išlo o darovanie, keďže sa riešili problémy s hypotékou. Čo sa týka tvrdenia žalovaného v 1. rade, že predmetný pozemok bol vyplatený z jeho výlučných prostriedkov, uvádza, že to nie je pravda. Pozemok so žalovaným v 1. rade vyberali spolu, spolu riešili kúpu. Túto zmluvu robila ona, pričom ide o pozemok, ktorý vlastnil starý otec žalovaného v 1. rade. Nie je jej známe odkiaľ by matka žalovaného v 1. rade nadobudla sumu 28000 Eur, keď jej príjem je cca 500-600 Eur, príjem jeho otca je cca 700 Eur. Rovnako nevie, odkiaľ žalovaný v 1. rade mal

finančné prostriedky vo výške 5000 Eur, keďže má samé dlhy. Na otázky PZ žalovaných prečo do kúpnej zmluvy nedala aj seba, keď ju vytvárala uviedla, že verila svojmu manželovi a mali BSM. Akým spôsobom bola hradená kúpna suma uviedla žiadnym. Do ruky dal žalovaný v 1. rade predávajúcemu 1000 Eur. Pri podpise ani pri odovzdaní prítomná nebola. Či vedela aká kúpna cena je uvedená v kúpnej zmluve uviedla, že áno, 33 000 Eur. Či touto kúpnou zmluvou podľa nej sa zastieralo darovanie, uviedla v podstate áno. Na otázku súdu či išlo o darovaciu alebo kúpnu zmluvu, žalobkyňa uviedla, že bola vytvorená kúpna zmluva, aby sa mohla vybaviť hypotéka. To, že žalovaný v 1. rade dal svojmu starému otcovi 1000 Eur, bola len dohoda medzi nimi. Ak rodičia žalovaného v 1. rade zdedili nejaké peniaze, myslí si, že by mal byť niekde takýto doklad resp. dôkaz. V záverečnej reči uviedla, že všetci vedia, ako sa diali veci, ako majú byť veci rozdelené, tak nech sú rozdelené. Viac nemá čo dodať.

4. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, nakoľko do dnešného dňa nepodala žalobu o vyporiadanie BSM, kde by sa táto otázka riešila ako predbežná. Toho času by sa jej podstavenie žiadnym spôsobnom nezmenilo. Zároveň uvádza, že žalobkyňa o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa prevodu od pána Z. cez žalovaného v 1. rade až na žalovaného v 2. rade vedela, rovnako vedela aj o skutočnostiach financovania. Predmetný pozemok bol zakúpený z časti finančných prostriedkov poskytnutých matkou žalovaného v 1. rade a z časti jeho vlastných úspor. V záverečnej reči uviedol, že žalovaní sa pridržiavajú doterajších písomných a ústnych podaní a majú za to, že žaloba žalobkyne je zjavne nedôvodná. Žalobkyňa v postavení dominus litis sa pred súdom jednoznačne vyjadrila, že sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá na základe zastretého právneho úkonu formou darovania, a to na základe zmluvy, ktorú sama vypracovávala. S poukazom na ust. má za to, že takto nadobudnutá nehnuteľnosť nepatrí do BSM strán sporu, a teda žalobkyňa nemôže byť za žiadnych okolností úspešná. S poukazom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nevie o akom úvere žalobkyňa hovorí. Peniaze mu požičala matka, ide o čiastku 28 000 Eur a 5000 eur dával z vlastných zdrojov. Samotná žalobkyňa na oslave jeho otca potvrdila, že sú jej známe okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj kúpnej ceny, pričom uviedla, že si žiadnym spôsobom nebude nárokovať na tento pozemok, keďže vedela, že peniaze mu poskytla matka. Vieme dokázať, že žalobkyňa sa vzdala nároku na predmet sporu. Pozemok vyberal on. Žalobkyňa vie, koľko zarábajú jeho rodičia, nakoľko si chodievala k nim požičiavať peniaze. Predmetné peniaze rodičia dostali ako dedičstvo po svojich rodičoch a tie mu boli požičané. Peniaze mali jeho rodičia doma v hotovosti. Nemali ich uložené na účte. 6. Svedkyňa R. R. na pojednávaní uviedla, že žalovanému v 1. rade poskytla finančné prostriedky vo výške 28 000 eur ako dar na kúpu pozemku, išlo o stavebný pozemok v obci B.. Peniaze pochádzali od manželových rodičov a išlo aj o jej úspory a úspory jej manžela.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v 1. rade, ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 2. rade, výsluchom svedkyne R. R., oboznámením sa so žalobou, s predloženými listinnými dôkazmi, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, pričom túto otázku si mal súd vyriešiť ako predbežnú a následne určiť, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Alekšince, obec Alekšince, okres Nitra, zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" č. XXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Súd má za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvoril na 26.5.2007 manželstvo. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra zo dňa 1.7.2020, č.k. -54 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Počas manželstva bola dňa 6.2.2019 uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim B. Z. a kupujúcim B. R. (žalovaný v 1. rade). Z listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Alekšince vyplýva, že toho času vlastníkom spornej nehnuteľnosti je spol. ANTE s.r.o., Alekšince XXX, ktorého konateľom je žalovaný v 1. rade a to na základe kúpnej zmluvy V 7959/20-244/20. Z pripojeného spisu Okresného úradu, katastrálny odbor, č. V 7959/2020 vyplýva, že došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na žalovaného v 2. rade z dôvodu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými dňa 19.8.2020.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa z. (ďalej len "") vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

11. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá..

12. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

14. V prejednávanej veci bola podaná určovacia žaloba, preto sa súd ako prvoradou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žaloba podaná žalobcom je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že po dobu trvania manželstva platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny zápis v registri nehnuteľností. Podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti len na jedného z manželov, prípadne na základe dispozície touto vecou sa táto nachádza vo vlastníctve tretej osoby. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobkyňa sa domáhala určenia, že nehnuteľnosť uvedená v petite žalobného návrhu, z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatným právnym úkonom a preto patrí do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Súd následne pristúpil k meritu veci a zistil, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.

16. Relatívne neplatným právnym úkonom je taký úkon, ktorého platnosť alebo neplatnosť závisí od toho, či osoba, ktorá je oprávnená relatívnu neplatnosť namietať, toto svoje právo uplatní. Relatívna neplatnosť spočíva na vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právneho úkonu. Jej právna podstata spočíva v tom, že úkon, pri ktorom existuje dôvod relatívnej neplatnosti, od počiatku existuje a pozerá sa naň ako na platný, následky neplatnosti nastanú až po uplatnení práva domáhať sa neplatnosti z uvedeného dôvodu. Oprávnenou osobou, ktorá môže namietať určenie relatívnej neplatnosti, môže byť jeho účastník, ale aj osoba, ktorá nebola účastníkom úkonu, ale je ním dotknutá (napr. opomenutý spoluvlastník podľa § 140). Platnosť úkonu sa označuje ako podmienená platnosť v tom zmysle, že je na úvahe a iniciatíve dotknutého subjektu, ktorému je neplatnosť na prospech a ktorého má chrániť, či sa platnosti právneho

úkonu dovolá, alebo nie. Inštitút relatívnej neplatnosti je prejavom dispozitívnosti právnych vzťahov, keďže konanie sa v tomto prípade ponecháva v plnom rozsahu na iniciatíve dotknutého účastníka. V prípade, ak dotknutý účastník úkon akceptuje, úkon ostáva platný so všetkými následkami, a to aj napriek vade, a tento stav musí byť rešpektovaný aj príslušnými orgánmi a súdmi. Ak sa však dotknutý subjekt dovolá relatívnej neplatnosti, a to doručením druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, účinky právneho úkonu, ktoré nastali v minulosti, pominú a právny úkon sa stane neplatným s účinkami od počiatku (ex tunc). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti nastane stav, ktorý bol pred tým, ako bol neplatný úkon urobený a účastníkom vzniká nárok na vrátenie vzájomne poskytnutých plnení (s výnimkou neplatnosti podľa § 40 ods. 1). V prípade, ak však niekto pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe relatívne neplatného právneho úkonu, mala jeho dispozícia právne účinky, v prípade, ak tretia osoba nadobudla vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu dobromyseľne a dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na jej právne postavenie. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa na rozdiel od absolútnej neplatnosti premlčuje v trojročnej premlčacej lehote (§ 101) odo dňa, kedy bolo možné toto právo vykonať po prvýkrát. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti musí byť z prejavu vôle osoby, ktorá relatívnu neplatnosť uplatňuje, zrejmé, že uplatňuje námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj dôvod, z ktorého ju uplatňuje, resp. v čom vidí vadu právneho úkonu. Relatívna neplatnosť musí byť uplatnená výslovne, konkludentné uplatnenie nie je možné. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastanú dňom doručenia ostatným, resp. všetkým účastníkom právneho vzťahu, ktorí budú v prípade sporu žalovanými (ide o nerozlučné procesné spoločenstvo). Osoba, ktorá sa relatívnej neplatnosti v súdnom konaní dovoláva, nemusí žalovať samostatne určenie relatívnej neplatnosti, je možné sa jej dovolávať aj pri žalobe na plnenie. Ak sa osoba v súdnom konaní bude dovolávať relatívnej neplatnosti, tá bude v súdnom konaní riešená spravidla ako predbežná (prejudiciálna) otázka.

17. Nakoľko žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom napadla kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými, čím vzniesla námietku relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, súd si ako predbežnú otázku musel vyhodnotiť, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobkyňa tak bola oprávnená domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, alebo výlučným vlastníkom bol žalovaný v 1. rade, ktorý tak mal následne dispozičné právo nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou ďalej. Tu súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS ČR zo dňa 19.4.2000, sp. zn. , v zmysle odôvodnenia ktorého vyplýva, že vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na kúpu spornej nehnuteľnosti boli poskytnuté výlučne prostriedky žalovaného v 1. rade, ktoré získal od svojej matky vo výške 28000 eur ako dar a čiastočne zo svojich úspor. Uvedené vyplynulo zo svedeckej výpovede matky žalovaného v 1. rade ako aj z výsluchu žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania skutočností, ktoré mali mať za následok, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2019, ktorú vypracovala samotná žalobkyňa vyplýva, že jediným kupujúcim bol žalovaný v 1. rade a ten aj s poukazom na svedeckú výpoveď svojej matky preukázal, že na kúpu nehnuteľnosti mu bol poskytnutý finančný dar vo výške 28000 eur. Naopak žalobkyňa neuviedla a nepreukázala, že na kúpu predmetnej nehnuteľnosti boli vynaložené ich spoločné prostriedky, ktoré patrili do masy BSM, pričom súd poznamenáva, že žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť obsah kúpnej zmluvy a ako kupujúcich uviesť oboch manželov, nakoľko tú sama vypracovávala, čiže z uvedeného možno predpokladať, že mohla mať vedomosť, že predmetná nehnuteľnosť nebude spadať do BSM. S poukazom na uvedené tak kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými zo dňa 19,8,2020 nemôže byť považovaná za neplatný právny úkon a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci priznal proti žalobkyni spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.