Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/250/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. M., nar. XX.XX.XXXX, a Q. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov : matka Q. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K. C. XX, XXX XX K., zastúpená advokátskou kanceláriou Ištvánová & Co. s.r.o., so sídlom Potočná ulica 142/9, 958 04 Partizánske, a otec A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. sady XX, XXX XX K., zastúpený Mgr. Marekom Hanicom, advokátom so sídlom Majoránová 71, 821 07 Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -34 zo dňa 14.06.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. -34, zo dňa 14.06.2021, sa m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého M. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350 eur mesačne a na maloletého Q. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250 eur mesačne, k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 14.06.2021 a pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2014 č.k. -42 vo výroku o výživnom na maloleté deti.

2. Vec právne posúdil podľa , , , , , , (ďalej len ), , (ďalej len ) dospejúc k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom smere. Skonštatoval, že na Okresnom súde Bratislava III je pod sp. zn , vedené od 23.03.2021 konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. -42 zo dňa 10.11.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné na každé z nich vo výške 100 eur mesačne (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2014). Za dôvodný považoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, uložením povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere s ohľadom na zvýšenie výdavkov maloletých detí na ich aktívnu činnosť profesionálnych športovcov. Skonštatoval, že maloleté deti sú staršie, majú vyššie výdavky bežné, ale aj v dôsledku profesionálneho venovania sa bikrosu. Uviedol, že za preukázané mal zamestnanie otca a jeho pravidelný príjem, ktorý je aj spoločníkom obchodnej spoločnosti a zohľadnil aj tvrdenie matky o jeho vlastníctve k nehnuteľnosti vo vyššej hodnote. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za návrh majúci charakter neodkladnosti, keď otec dobrovoľne, napriek zvýšeným výdavkom maloletých detí na ich výživu v

dostatočnej miere neprispieva. Matka tak okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje financovanie ich všetkých odôvodnených potrieb, vrátane športovej činnosti, účasti na súťažiach a sústredeniach. Skutočnosť, že maloleté deti majú od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšené náklady na ktoré otec adekvátne neprispieva, vyhodnotil ako dôvod bezodkladnej potreby uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumou 250 eur mesačne počnúc dňom vydania neodkladného opatrenia. Po dobu trvania neodkladného opatrenia pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2014 č. k. -42 vo výroku o výživnom.

3. Proti uzneseniu podal podľa h) , prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a návrh matky zamietnuť. Poprel tvrdenia matky o jeho nadštandardných majetkových pomeroch. Uviedol, že rodinný dom, ktorý na rozdiel od tvrdenia matky má hodnotu 309.000 eur má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Rodinný dom zdedila jeho manželka spolu so svojou sestrou a otcom, s ktorými sa dohodli na vyplatení ich podielov, financovaných hypotekárnym úverom, ktorý s manželkou splácajú. Poukázal na výšku svojho príjmu a predložil listiny na jeho preukázanie. Potvrdil, že od januára 2021 došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak nie účelovo ako uvádza matka, ale dohodou so zamestnávateľom z dôvodu udržania pracovného miesta a poklesu objednávok v období pandémie (kedy u zamestnávateľa hrozilo prepúšťanie). Jeho príjem predstavuje 700 eur netto, s výnimkou mesiacov, za ktoré dostal odmenu. Napríklad z tejto v apríli kúpil M. topánky na bikros za 354 eur. Nie je pravdou, že by sa nesnažil v rámci svojich možností synom prispievať na ich šport ako to matka prezentuje, synov v ich športovej kariére podporuje. Poukázal na svoje rodinné pomery, vyživovaciu povinnosť k A. M., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že jeho manželka síce užíva motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré však patrí jej otcovi, ktorý ich rodinu finančne podporuje. Jeho manželka pracuje ako zdravotná sestra a celkový príjem ich domácnosti predstavuje približne sumu 1.500 eur netto, z čoho platia hyp. úver 564 eur, náklady spojené s nehnuteľnosťou 340 eur, splátku úveru 120 eur, škôlku 69 eur, výživné na M. a Q. 200 eur a zo zvyšku hradia zvyšné náklady domácnosti. Uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti O., s.r.o, s výškou vkladu 800 eur. Nie je však pravdou, že by sa touto cestou snažil „zakryť časť príjmu“ ako na to poukazuje matka, keď spoločnosť založil až potom, čo bol vyzvaný na zvýšenie výživného. Uviedol, že sa všemožne snaží dosahovať čo možno najlepšie príjmy na zabezpečenie potrieb všetkých maloletých detí. Nepopiera, že v budúcnosti bude mať ako spoločník príjem aj z tejto činnosti, avšak kým spoločnosť začne vytvárať reálne zisky potrvá to určité časové obdobie. Uviedol, že jeho návrh na výživné po 150 eur mesačne matka neakceptovala.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ( ďalej ), a dospel k záveru, že odvolaniu otca je potrebné vyhovieť aj keď z iných ako ním uvádzaných dôvodov.

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd

o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

11. Odvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami neriadil, s jeho názorom o splnení podmienok na dočasné určenie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti (na M. 350 eur mesačne a na Q. 250 eur mesačne), so súčasným pozastavením účinnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -42 zo dňa 10.11.2014 v časti o výživnom, sa stotožniť nemohol. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď de facto neodkladným opatrením bez vykonania potrebného dokazovania zameraného na preukázanie zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), rozhodol počas prebiehajúceho konania vo veci samej o zvýšení výživného. Odvolací súd sa v danom prípade nezhodol so súdom prvej inštancie v právnej a skutkovej argumentácie aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia určením výživného v nevyhnutnej miere, v ktorom návrh matky podmienky , nespĺňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa je možné nariadiť platenie výživného iba v nevyhnutnej miere. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, nebola preukázaná existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy účastníkov konania týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca na maloletých, ktoré je už určené právoplatným rozsudkom. Dôvodom na takýto postup súdu pri rozhodovaní o zmene výšky výživného, nemôže byť ani matkou namietaná predpokladaná dĺžka súdneho konania a ani nárast nákladov na maloleté deti po podaní návrhu vo veci samej, súvisiacich s ich športovou činnosťou, ktorej sa profesionálne venujú, keď z dôvodu začatia súťažnej sezóny maloleté deti minimálne 2x mesačne cestujú na preteky a tréningy do zahraničia. Rozhodnutie o výživnom určeným neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky inštitútu neodkladného opatrenia a musí vychádzať z osvedčených skutočností z ktorých potom na základe individuálneho ich vyhodnotenia vychádzajú súdy pri svojich rozhodnutiach. V danom prípade nejde ani o mimoriadnu situáciu, kedy by bolo osvedčené, že sa maloleté deti ocitli z dôvodu nedostatočného plnia si vyživovacej povinnosti otca v situácii ohrozujúcej ich základné životné potreby a nevyhnutnú výživu. Prijatie rozhodnutia o zmene už určenej výšky výživného resp. o zvýšení výživného prostredníctvom neodkladného opatrenia, iba z dôvodu zvýšených nákladov na výkon športovej činnosti maloletých detí, by znamenalo neprípustný odklon od rozhodovacej činnosti súdov a princípov inštitútu neodkladného opatrenia o určovaní výživného v nevyhnutnej miere. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že nespochybňuje postupné zvyšovanie nákladov na maloleté deti od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v r. 2014, ani ich dôvodnosť a to najmä v súvislosti s výkonom nepochybne úspešnej športovej činnosti maloletých detí. Rovnako je dôvodné sa stotožniť s argumentáciou matky, že pokiaľ otec doposiaľ plnenie svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom obmedzuje len na platenie výživného určeného rozsudkom v roku 2014, je toto dlhodobo nepostačujúce a jej návrh vo veci samej, z pohľadu zmeny pomerov na strane maloletých detí sa javí byť dôvodný. Avšak tu je potrebné uviesť aj to, že matka ako rodič, ktorému sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti mala v ich záujme podať návrh na zvýšenie výživného už oveľa skôr, keďže je nesporné, že náklady maloletých detí sa zvyšovali postupne. Pokiaľ je výživné na maloleté deti určené právoplatným rozhodnutím súdu, dosiahnuť zmenu výšky výživného jeho zvýšením, je možné len zákonom predpísaným spôsobom po vykonaní potrebného dokazovania postupom v súlade s Zákona o rodine.

12. Podkladom pre rozhodnutie o výživnom neodkladným opatrením musí byť okrem osvedčenia dôvodných a nevyhnutných nákladov oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletých detí aj osvedčenie základných predpokladov o dosahovanom príjme a zárobkových možnostiach povinnej osoby - otca.

Pokiaľ súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti jeho viac ako 200% navýšením, vychádzajúc iba z tvrdení matky o otcových možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch a z jeho hrubého príjmu zisteného lustráciou v Sociálnej poisťovni (otec je od 01.09.2019 zamestnaný v O., s priemerným mesačným hrubým príjmom za obdobie od 01/2020 do 04/2021 vo výške 1.562 eur, dňa 30.03 2021 začal podnikať prostredníctvom obchodnej spoločnosti O..), otec uvedené závery vo svojom odvolaní spochybnil osvedčením svojho príjmu a majetkových pomerov. Tým, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, nie je možné k uvedeným vzájomne rozporným tvrdeniam rodičov zaujať objektívne stanovisko (čo nie je ani účelom neodkladného opatrenia) a preto tieto budú predmetnom dokazovania v konaní vo veci samej (sp.zn. ), v ktorom bude súd prvej inštancie zisťovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré vyhodnotí v kontexte so skúmaním zmeny pomerov za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (§ 78 ods.1 Zákona o rodine). Tu odvolací súd v záujme maloletých detí dáva do pozornosti otca, že jeho povinnosťou je nielen plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v primeranej miere ale sa aj o maloleté deti starať a vychovávať ich (§ 28 Zákona o rodine). Je nepochybné, že pôvodne určené výživné na maloletých rozsudkom v roku 2014 aktuálne nezodpovedá nárokom dnes 16 ročného M. a 13 ročného M. (ktoré matka vyčísluje mesačne vo výškach 1.600 eur a 1.300 eur), na ktorých by sa otec podľa svojich možností a schopnosti mal začať plnohodnotne podieľať a ktorého rozsah bude súd prvej inštancie zohľadňovať pri určení výšky výživného v konaní vo veci samej.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil podľa .

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).