Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V.Z. A. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťa rodičov: matky V. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. tohto času v F. na ulici Z. E. č. X zastúpenej JUDr. Imrichom Hrubým advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Štefánikovej ulici č. 10 a otca E.T. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. č. XX zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Humennom na Štefánikovej ulici č. 22 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -127 zo dňa 17.9.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: zo dňa 16.3.2016 tak, že maloletú V. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obidvaja rodičia. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej V. výživným v sume 100 Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred otcovi, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Styk matky s maloletou upravil tak, že matka je oprávnená sa s maloletou stýkať každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každú stredu v mesiaci od 16:00 hod. do 18:00 hod. Matka je oprávnená si maloletú od otca prevziať v súdom stanovený čas a v súdom stanovený čas otcovi riadne a včas odovzdať. Otcovi uložil povinnosť maloletú na styk s matkou riadne a včas pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nariadená striedavá osobná starostlivosť rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k.: zo dňa 16.3.2016 nie je v záujme dieťaťa a vyše roka sa už reálne nevykonáva. Dieťa je reálne v starostlivosti otca od februára 2020. Preto upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nie sú splnené podmienky na ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti u maloletej. Podľa názoru súdu prvej inštancie hlavnými predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri takomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pri vyhodnotení celkovej situácie v rodine maloletej, mal za jednoznačne preukázané, že v rodine je komunikácia medzi rodičmi na veľmi zlej úrovni, nevedia spolu riadne komunikovať, navzájom

sa osočujú, obviňujú. Výchovné prostredie dieťaťa od jeho dočasného zverenia do starostlivosti otca je stabilné a v záujme dieťaťa. Maloletá odkedy je v starostlivosti otca výrazne napreduje, za pomoci otca nastúpila riadne do prvého ročníka ZŠ, otec sa jej venoval, navštevoval logopedičku, denne sa s ňou pripravoval, pričom dieťa nakoniec dostalo z predškolského zariadenia odporúčanie na riadny nástup do školy, kde aj teraz riadne prospieva. Kolízny opatrovník, detský lekár, pedagogičky dieťaťa vyzdvihli starostlivosť a opateru otca. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka o maloletú nejaví úprimný záujem, maloletá bola často krát v starostlivosti opatrovateľky aj počas noci, dieťa nepripravovala na vyučovanie, neprejavovala záujem o jej prospech v škole. Aj keď maloletú v škole navštívila, účelom jej návštevy bolo ohováranie otca, nezaujímal ju prospech dcéry. Matka na otázku súdu ako sa volá triedny učiteľ nevedela odpovedať. Zistil, že okrem maloletej V.Z. má matka aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére D., ktorá je taktiež zverená do starostlivosti jej biologického otca z obdobných dôvodov. Upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod do nedele 17:00 hod a každú stredu v mesiaci od 16:00 hod. do 18:00 hod. Pri rozsahu styku zohľadnil aj samotný názor ako aj vek maloletej, ako aj tú skutočnosť, že maloletá je toho času veľmi citovo naviazaná na otca, u ktorého cíti bezpečie a oporu. Matka na záver navrhla vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by ozrejmilo, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady k zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti, avšak tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, keďže vypočul maloleté dieťa, ktoré bolo pri výsluchu v problematike s poukazom na vekovú vyspelosť zorientované a vedelo prirodzene opísať spôsob a časový interval styku s matkou. Preto súd nevidel dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, u maloletej nespozoroval, že by bola ovplyvňovaná zo strany rodičov, jej prejav bol spontánny. Dôvodil, že nariadenie znaleckého dokazovania by nebolo v tomto konaní hospodárne a účelné. Počas konania nebolo ani jedným rodičom naznačené, aby súd vykonal aj takýto dôkaz, pričom tento stav nastal až po vypočutí dieťaťa, ktoré prejavilo vôľu byť zverené do starostlivosti otca, pričom súd prvej inštancie nadobudol dojem, že zo strany matky išlo len o účelový návrh, ktorý by oddialil samotné meritórne rozhodnutie súdu. Pri stanovení výživného v sume 100 Eur mesačne zohľadnil odôvodnené potreby maloletej vzhľadom na vek, stupeň jej vývoja s prihliadnutím na osobnú starostlivosť otca o dieťa. Konštatoval, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zohľadnil to, ktorý z rodičov sa o dieťa a v akej miere osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Dal do pozornosti, že obsahom výživného je uspokojovanie nielen základných potrieb týkajúcich sa živobytia, ale aj ďalších hmotných a kultúrnych potrieb obvyklých pre život človeka, akými sú ošatenie, bývanie, starostlivosť o zdravie, potreby vzdelania, výchovy, kultúrne a športové vyžitie a záujmy dieťaťa. Matke bolo neodkladným opatrením stanovené výživné na dieťa v sume 100 Eur mesačne, ktoré riadne uhrádzala a do rozhodnutia súdu nemala žiaden dlh na výživnom. Matka má stály príjem približne 800 - 900 Eur mesačne, podniká v realitách. Ustálil, že stanovené výživné je v možnostiach a schopnostiach matky sa takýmto rozsahom podieľať na výžive maloletej. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, proti všetkým jeho výrokom z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že dňa 23.6.2020 predložila súdu prvej inštancie potvrdenie od Mgr. O. B. Q., ktorá vedie psychologickú súkromnú prax, v ktorej sa uvádza, že maloletá V. bola v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo februári 2020 bola striedavá osobná starostlivosť zrušená, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Profesionálny názor na striedavú osobnú starostlivosť je kritický, dieťa mení úplne prostredie, ako materiálne, tak aj sociálne. Ocitá sa pre neho neustále v inom prostredí, nemá pocit istoty a bezpečia. Na základe rozhovoru s maloletou a pozorovania jej spontánnych a neverbálnych reakcií je zrejmé, že matka má s dcérou veľmi blízky vzťah, matka jej veľmi chýba, pri rozprávaní na túto tému sa jej mení výraz tváre, celá reč tela posmutnie, chýba jej mladšia sestra. Z rozhovoru vyplynulo, že otec má tendenciu manipulovať dcéru pocitmi strachu zo straty lásky zo strany matky. V kresbe rodiny otca úplne vynechala, nakreslila matku, jej partnera, sestru a seba. Odporučila zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky. Poukázala aj na správu Súkromného centra EDUKA Michalovce, ktorú predložila na poslednom pojednávaní. Zo správy vyplýva, že u maloletej možno konštatovať oslabenie v kognitívnej oblasti. Nerovnomernosť výchovného pôsobenia otca a matky sa zjavne odráža na V. správaní, následne na jej výsledkoch znalostí a zručnostiach. Dieťa menej času trávi s matkou a mladšou dcérou, s ktorými má veľmi silnú

citovú väzbu. Výchova a každodenná prítomnosť matky je nevyhnutná pre udržanie emočnej rovnováhy a správneho komplexného vývinu V.. Preto sa v správe odporúča viac rozvíjať kognitívnu oblasť u maloletej, podporovať ju v záujmových činnostiach, podporovať pozitívny súrodenecký vzťah, ktorý môže vykompenzovať nedostatky v rodičovskom vzťahu. Poukázala na to, že v celom konaní boli predložené len dve vysokoodborné správy, a to Mgr. O. B. Q.H.C. a Súkromným centrom EDUKA Michalovce, kde obe odporučili zverenie maloletej V. do výchovy matky, pričom súd sa nijako nevyporiadal s ich odporúčaniami, ale rozhodol neodôvodnene a proti odporúčaniam odborníkov. Na pojednávaniach opakovane žiadala o vykonanie znaleckého dokazovania, pričom k nemu nedošlo. Uviedla, že v súčasnosti je od 18.9.2020 na materskej dovolenke, pričom dňa 8.10.2020 sa jej narodil syn F. s priateľom F. U., s ktorým už bývajú v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zveril maloletú V. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej V. sumou 100 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka žiadnym spôsobom nevyhodnotila dôkazy objektívne preukazujúce skutočnosť nasvedčujúce tomu, že jeho starostlivosť o maloletú je príkladná, že maloletá po zverení do jeho starostlivosti prospieva lepšie zdravotne, v škole, resp. predtým výrazne lepšie v škôlke. Návštevou u logopéda sa jej zlepšila výslovnosť a jeho starostlivosť o maloletú umožnila jej riadny nástup do prvého ročníka základnej školy a túto kladne hodnotia všetky súdom i kolíznou opatrovníčkou dotazované osoby ako ošetrujúci lekár, či učiteľka. Poukázal na dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, a to odkladanie maloletej V. do starostlivosti tretej osoby v čase, keď mala byť v starostlivosti matky, čo nasvedčuje tomu, že keď matka nebola schopná sa postarať o dieťa v tom čase, nebude schopná starať sa o neho v súčasnosti za situácie, kedy sa jej v októbri narodilo tretie dieťa, vyžadujúce jej plnú opateru. Poukázal aj na vyjadrenie matky na pojednávaní, kedy na otázku súdu, ako si predstavuje starostlivosť o maloletú, keď sama povedala, že teraz nebude schopná sa o ňu postarať, uviedla, že starostlivosť o maloletú bude vykonávať za pomoci svojho terajšieho partnera. Nepripúšťa, že starostlivosť vlastného otca je pre maloletú V. vhodnejšia, ako opatera cudzieho človeka - súčasného partnera. Podanie správy psychologičkou Mgr. Q., v ktorej odporúča zveriť maloletú do starostlivosti matky bez preverenia vzťahu maloletej ku nemu považuje za neprofesionálne a zo strany matky za vyložene účelové. Uvedená správa bola riadne predložená na súdnom pojednávaní. Po jej oboznámení ju spochybnil a namietal, pričom matka ani jej právny zástupca nenavrhli vypočutie psychologičky za účelom prípadného ozrejmenia okolností vypracovania správy, ani vykonanie znaleckého dokazovania. Čo sa týka správy Súkromného centra EDUKA Michalovce, ani v tomto prípade nebol skúmaný vzťah maloletej k otcovi, ani kvalita jeho starostlivosti. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietol matke návrh na vykonanie znaleckého dokazovania navrhnutý v samotnom závere pojednávania bez ďalších akýchkoľvek návrhov na vykonanie dokazovania, pričom dôvody zamietnutia tohto dôkazu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne ozrejmil. Má za to, že celé konanie preukázalo snahu matky jej osobu vykresľovať v pozitívnom svetle a jeho nielen pred maloletou ale aj pred tretími osobami (učiteľkami či kolíznym opatrovníkom) dehonestovať. S poukazom na zistené skutočnosti, s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej pred súdom, že chce byť s ním a s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, správne a vydané v najlepšom záujme maloletej. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vzhľadom na opakovane preukázaný názor zo strany maloletej, navrhujú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správy a dôvodný.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že od pôvodného rozhodnutia došlo k zmene okolností, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, aký názor vyjadrila maloletá, kolízny opatrovník, lekárka a učiteľka maloletej, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový (skutočný) a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. V.. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme mal. V. jej zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o ňu na požadovanej úrovni, jeho starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, lekárkou, či učiteľkou, pričom stabilita výchovného prostredia je jednoznačne v najlepšom záujme maloletej a je to aj jej prianím.

13. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva odvolací súd akceptoval, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletá bola oboznámená s predmetom konania a v jeho priebehu jednoznačne vyslovila názor, že chce bývať s otcom. Maloletá tiež uviedla, že sa chce stretávať aj s matkou, môže ku nej zájsť, keď to bude sama chcieť napríklad na 2-3 dni. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc najmä maloletou prezentovaný názor, ktorému odvolací súd z dôvodu jej veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť, keď má za to, že názory maloletej musia byť základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletej, neexistuje dôvod, prečo by sa jej názor rešpektovať nemal. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením matky o ovplyvňovaní maloletej zo strany otca, pretože toto nebolo v konaní preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, nezistil to ani kolízny opatrovník pri svojich šetreniach. Uviedla to vo svojej správe len psychologička Mgr. B. Q., ktorá s maloletou pracovala a vyšetrila ju len raz na žiadosť matky, bez pohovoru či vyšetrenia otca, bez oboznámenia sa so spisom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (191 ). Zároveň musí dbať aj na dodržanie princípu hospodárnosti konania a postupovať tak, aby predišiel zbytočnému zaťažovaniu účastníkov konania a iných osôb. Preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné a hospodárne vykonať navrhovaný dôkaz matkou, nariadiť

znalecké dokazovanie na zisťovanie skutočnej vôle mal. V., keďže táto svoju vôľu od februára 2020 opakovane verbálne prezentovala pred kolíznym opatrovníkom a dňa 19.8.2020 aj pred súdom.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej, na jej prejavenú vôľu, po vyhodnotení vytvorených podmienok u oboch rodičov, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. V., keď ju zveril do osobnej starostlivosti otca.

15. Aj keď matka podala odvolanie proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa venovala len zmene zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, ale pretože sa jedná o závislý výrok, súd musel preskúmať celý rozsudok.

16. Matka v odvolacom konaní výšku uloženej vyživovacej povinnosti voči mal. V. nenamietala. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení alebo stravovania, či platením výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, na odôvodnené potreby maloletej, akú sumu výživného navrhol otec, zohľadnil príjem matky, ako aj na to, že ona má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

17. Ako je uvedené v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výkone. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom alebo dieťa negatívne ovplyvňuje voči druhému rodičovi. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust. § 26 ZR. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Uvedenými úvahami sa riadil odvolací súd pri posudzovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o rodičovských právach zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený na svojich právach, súd prvej inštancie ich vecne správne priznal obom rodičom. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd posudzoval aj úpravu styku matky s mal. V.. Ako bolo uvedené vyššie, rodičovské práva patria obom rodičom. Pri ich výkone sú obaja povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je vytváranie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Odvolací súd konštatuje, že úprava styku matky s maloletou korešponduje s odporúčaním kolízneho opatrovníka a vychádza aj s prejavenej vôle maloletej, bývať s otcom a s mamou sa pravidelne stretávať. Aj v tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne právny a súladný s najlepším záujmom mal. V.Z..

18. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).