Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-69-2021.pdf
PDF · 121.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/69/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobkyne: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpenej Ing. F. W., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovaným: 1/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX Q. - R., 2/ Ing. G. H., trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX Q., konateľ obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o., so sídlom Bystrická 57, 015 01 Rajec, IČO: 00 647 811, 3/ mesto Rajec, so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 00 321 575, o určenie pozemkov pod kúpaliskom Veronika v Rajci pre potrebu ich vyporiadania, v konaní o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/95/2020-47 zo dňa 28. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/95/2020-47 zo dňa 28. apríla 2021 potvrdzuje.
II. Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) odmietol podanie žalobkyne, doručené súdu prvej inštancie dňa 04.12.2020, v spojitosti s podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.01.2021. 2. Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 127 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1, 3 a 4 a § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tým, že dňa 04.12.2020 mu žalobkyňa doručila podanie, ktoré však neobsahovalo podstatné náležitosti riadnej žaloby úplné, keďže neobsahovalo riadne označenie žalovaných, úplné a najmä zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, nebolo z neho s určitosťou zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a neboli k nemu pripojené dôkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala. Preto uznesením č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020 vyzval žalobkyňu na doplnenie jej podania, a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo doručené žalobkyni do vlastných rúk dňa 22.12.2020. Žalobkyňa bola poučená, ako je potrebné podanie doplniť a bola poučená, že ak jej podanie v uvedenej lehote nebude opravené alebo doplnené a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd prvej inštancie podanie odmietne. Žalobkyňa bola súčasne poučená, že o riadne spísanie (doplnenie) žaloby možno požiadať advokáta, alebo sa možno obrátiť so žiadosťou o bezplatnú právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. 3. Žalobkyňa na výzvu súdu, uskutočnenú uznesením č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020, reagovala podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.01.2021. Po jeho preskúmaní súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa ním vytýkané vady podania, doručeného mu dňa 04.12.2020, neodstránila, keďže podanie naďalej neobsahuje riadne označenie žalovaných, úplné a najmä zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, nie je z neho s určitosťou zrejmé, akého konkrétneho nároku sa žalobkyňa domáha (žalobkyňa dokonca žiada, aby súd uznal označené subjekty za vinné z trestného činu podvodu, čo je možné iba v trestnom konaní a nie v civilnom konaní), neobsahuje určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh a napokon nebolo doplnené o konkrétne dôkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak išlo o také nedostatky podania, pre ktoré
nemožno v konaní pokračovať, a preto podľa ust. § 129 ods. 3 CSP rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku uznesenia. 4. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že na skoršie podania žalobkyne, doručené mu dňa 05.01.2021 a dňa 07.01.2021, urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, v zmysle ust. § 125 ods. 2 CSP neprihliadal, keďže tieto neboli súdu prvej inštancie dodatočne doručené v listinnej podobe alebo elektronickej podobe, autorizované podľa osobitného predpisu, v lehote desiatich dní. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho zástupcu žalobkyňa v zákonom určenej lehote odvolanie, pričom žiadala, aby súd prvej inštancie podľa ust. § 376 CSP zrušil a v konaní pokračoval. 6. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že má za to, že všetky vady svojej žaloby vytknuté jej súdom prvej inštancie v uznesení č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020 už odstránila. Toto uznesenie považovala však za vágne. Pokiaľ ide o neúplné označenie žalovaného 2/ už pôvodne v žalobe uviedla, že dátum narodenia tohto žalovaného uviesť nevie, ale jeho osobu jednoznačne určila ako osobu konateľa obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o., so sídlom Bystrická 57, 015 01 Rajec, IČO: 00 647 811. Ak súd prvej inštancie nepovažoval takéto označenie žalovaného 2/ za dostatočné, mal jej toto v uznesení č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020 jasne vytknúť a zdôvodniť. Pokiaľ ide o doplnenia IČO žalovaného 3/, toto doplnila už v podaní zo dňa 04.01.2021, avšak opakovane ho dopĺňa, teda IČO: 00 321 575. Žalobkyňa však mala za to, že mesto Rajec bolo už aj pred tým určené dostatočne na to, aby nebolo zameniteľné s inou osobou, keďže v Slovenskej republike nie je viacero miest s týmto názvom. 7. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že pokiaľ ide o listinné dôkazy, týmito buď nedisponuje, čo už uviedla, alebo sú verejne prístupné na webovom portáli <https://www.katasterportal.sk/kapor/> a napokon ich má, avšak v tomto prípade je už listina popísaná jej poznámkami, avšak žalovaní už touto listinou disponujú. 8. K opisu rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 CSP) žalobkyňa uviedla, že v žalobe jej ide najmä o určenie pozemkov podľa ust. § 67c ods. 5 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Už pre účel vyvlastnenia boli jej pozemky spolu so susednými v tejto lokalite v roku 1979 presne geometricky zamerané a z nich sa potom odčlenili tie, ktoré sa potom zlúčili do novovzniknutej vyvlastnenej parcely KN-C č. 2127/2. Odpovedajúci geometrický plán, ktorý zameral túto vyvlastnenú parcelu (č. 241-1-2460-107-79) bol súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia ÚP-625/80-Ša a predpokladá, že v podkladoch k nemu musia byť aj zamerania a výmery nevyvlastnených predmetných pozemkov (teda práve pozemkov, ktoré požaduje, aby si vyporiadala obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o.). V súčasnosti je evidencia týchto pozemkov v katastri nehnuteľností chybná. Predpokladá, že obvyklý postup v jej situácii by mal byť ten, že katastrálny odbor Okresného úradu Žilina by ju mal vyzvať, aby sa všetci vlastníci (ktorí majú sporné hranice pozemkov) so svojimi listinami a nárokmi obrátili na súd, aby v zmysle § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. rozhodol, pričom katastrálny odbor Okresného úradu Žilina by dodal potrebné údaje o pozemkoch (za poplatky v zmysle ich cenníka). Avšak v jej prípade ide o nevyvlastnené pozemky, ktoré jej v minulom režime boli zabraté do areálu kúpaliska Veronika v Rajci bez právneho dôvodu, neskôr ich Okresný úrad v Žiline a prevádzkovateľ kúpaliska dostali do chybného stavu, potom im štát zákonom č. 503/2003 Z. z. navrátil vlastníctvo k nim a až následne sa začali o ich vyporiadanie zaujímať oprávnení reštituenti. Pritom v rozpore s ust. § 8 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov im a neskôr jej ako ich právnemu nástupcovi Okresný úrad v Žiline, obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o. a mesto Rajec zatajovali a zatajujú informácie potrebné k vyporiadaniu. To môže byť aj dôvod prečo súd prvej inštancie jej opis rozhodujúcich skutočností nepovažuje za dostatočne úplný a zrozumiteľný, teda je takým bez jej vlastnej viny, hoci nárok na tieto informácie má. Podobne, príliš detailný a presný opis toho, čoho sa domáha od Okresného úradu v Žiline, nie je potrebný a žiadúci, keďže podľa ust. § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1,2 a 3 zákona 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) je okresný úrad viazaný si skutočný stav veci zistiť aj mimo návrhov účastníkov, teda súd by nemal šikanovať ju spresňovaním toho, čo je náplňou práce a právomocou okresného úradu. Súčasne žalobkyňa uviedla, že jej žaloba je potrebná, pretože sa inak nevie domôcť nakladania s jej pozemkami v zmysle nakladania s nimi podľa zákona č. 503/2003 Z. z., resp. ich predaja. Podľa jej dostupných informácií je presvedčená, že nič nebráni určeniu jej pozemkov žalovaným postupom a následnému vyporiadaniu. Avšak príslušné úrady a prevádzkovateľ obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o. sa k jej pozemkom správajú naďalej ako za minulého režimu, užívajú ich bez právneho dôvodu. Reštitučný zákon je obchádzaný a bez tejto žaloby je jej nárok prakticky nevymožiteľný. Úrady ani obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o. sa k jej návrhom postupov vyporiadania nevyjadrujú, len ponúkajú pokračovať v postupoch tak, aby sa riešenie
tejto veci stále odkladalo. Podľa názoru žalobkyne je tak zrejmé, čoho sa domáha žalobným návrhom pod bodom 1/. Keďže vlastníctvo sa nepremlčuje potrebuje od Okresného úradu v Žiline získať výmery a geometrické zameranie jej pozemkov, aj keby sa nakoniec kataster tak neopravoval. Hoci by aj v jej prípade nebolo možné z interných dôvodov Okresným úradom v Žiline opraviť katastrálny operát bezodkladne tak, aby jej pozemky boli obnovené do stavu bezprostredne po predmetnom vyvlastnení, domáha sa touto žalobou bezodkladného (teda pred konaniami o opravách ako je X 56/2020, v zmysle ust. § 8 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z.) sprístupnenia informácií o geometrickej identifikácii jej pozemkov v ich stave, aký bol v dobe bezprostredne po vyvlastnení za účelom ich vyporiadania, na základe ktorej identifikácie sa prípadne len určí, ktoré časti boli zastavané, aby sa aplikovali ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z. správne. Katastrálny odbor Okresného úradu v Žiline jej teda musí sprístupniť informácie a domáha sa tak, aby súd takéto určenie jej pozemkov uznal za dostačujúce, aby ich mohli bezprostredne podľa reštitučného zákona vyporiadať. Následne Katastrálny odbor Okresného úradu v Žiline na základe takéhoto súdneho rozhodnutia po vyporiadaní prípadne vloží do súčasnej evidencie predmetných pozemkov nový vklad vlastníckeho práva (t. j. v prospech obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o. alebo obchodnej spoločnosti TIME spol. s r. o.) čím sa predíde zápisu duplicitného vlastníctva. Aj takáto interpretácia jej žiadostí na vyporiadanie (adresovaných konateľom obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o. a Okresnému úradu v Žiline) bola v nich obsiahnutá a bola ignorovaná, a preto sa jej domáha súdnou cestou. V prípade takejto interpretácie sa teda domáha, aby pre vyporiadanie postačovalo, takéto určenie stavu jej pozemkov bezprostredne po vyvlastnení, pričom po ich odpredaji sa domáha, aby kataster prepísal predmetné pozemky na nového vlastníka, aj keď by mali ostať na katastri vedené chybne. 9. Pokiaľ ide o žalobný návrh pod bodom 2/, keď súd prvej inštancie tvrdí, že niečo v ňom nie je možné rozhodnúť v civilnom konaní, ale len v trestnom, tak to nemôže byť dôvod na odmietnutie celej žaloby, keďže sa nezávisle na rozhodovaní o vine žalovaných dá rozhodnúť o ostatných častiach žalobného návrhu. Týmto sa teda žalobného návrhu pod bodom 2/ už ďalej nedomáha v tomto civilnom súdnom konaní. 10. Napokon žalobkyňa uviedla, že do žalobného návrhu pod bodom 3/ pridáva ako ďalší nárok nahradiť ušlý zisk, ktorý vznikol z dôvodu, že museli investovať čas na prípravy a napísanie tohto podania na súd a napísanie ďalších podaní na Okresný úrad v Žiline, na políciu a prokuratúru, čo by nemuseli robiť, ak by obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o. a Okresný úrad v Žiline poskytli súčinnosť ku ktorej ich zaväzuje aj ust. § 8 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Tento nový ušlý zisk odhaduje na 1.000,- eur. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo napadnutým uznesením rozhodnuté (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b) CSP], preskúmal odvolaním žalobkyne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. V danom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne vo veci samej - žalobu zo dňa 04.12.2020 označenú ako „Návrh na určenie pozemkov pod kúpaliskom Veronika v Rajci pre potrebu ich vyporiadania“ a doručené súdu prvej inštancie dňa 04.12.2020 spolu s jeho doplnením podaním zo dňa 14.01.2021, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 14.01.2021 (najskôr doručené dňa 14.01.2021 elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, avšak doplnené v lehote podľa ust. § 125 ods. 2 CSP v listinnej podobe dňa 18.01.2021). Na tomto mieste však považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že podaním vo veci samej zo dňa 04.12.2020 sa žalobkyňa súčasne domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, teda v súčasťou podania vo veci samej - žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. O tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.12.2020, doručeného súdu prvej inštancie dňa 04.12.2020, rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020 vo výroku II. tohto uznesenia tak, že tento návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol v zmysle ust. § 327 CSP. 13. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 14. Podľa ust. § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 15. Podľa ust. § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
16. Podľa ust. § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 17. V posudzovanej odvolacej veci sa tak odvolací súd zaoberal otázkou, či žaloba žalobkyne, aj po zohľadnení jej doplnení (naposledy v podanom odvolaní zo dňa 18.05.2021, teda prihliadajúc na ust. § 129 ods. 4 CSP) má také nedostatky, ktoré bránia v konaní pokračovať, teda či ide o nedostatky žaloby v zmysle ust. § 129 ods. 3 CSP. 18. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení bol toho názoru, že žaloba má naďalej nedostatky v označení žalovaných. Pokiaľ teda ide o označenie strán sporu, odvolací súd má za to, že žalobkyňa v žalobe označila strany sporu tak, aby tieto neboli zameniteľné s inou osobou, a teda súd prvej inštancie nebránili konať žiadne nedostatky spočívajúce v označení strán sporu. Možno konštatovať, že žalobkyňa, ako aj žalovaná 1/ boli ako fyzické osoby označené riadne a úplne v súlade s ust. § 133 ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žalobkyňa a žalovaná 1/ boli v žalobe označené riadne a úplne menom, priezviskom, adresou pobytu a dátumom narodenia. Žalovaný 2/ bol v žalobe označený menom, priezviskom, adresou pobytu a identifikačným údajom, že je osobou konateľa obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o. Žalovaný 2/ bol takto identifikovaný, pričom konaniu súdu prvej inštancie s ním by mohla brániť len tá skutočnosť, že by obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o. mala dvoch konateľov s menom a priezviskom, ako aj adresou pobytu zhodnou s označením žalovaného 2/, čo však súdom prvej inštancie nebolo zistené. Čo sa týka žalovaného 3/, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa nedostatok v označení žalovaného v podanej žalobe (chýbajúce IČO) odstránila už v podaní zo dňa 04.01.2021 (str. 1 bod 1 tohto podania). Žalovaný 3/ ako právnická osoba tak bol riadne a úplne označený názvom, adresou sídla a IČO-m v súlade s ust. § 133 ods. 2 CSP. V doposiaľ uvedenom rozsahu tak odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné, keďže všetky strany sporu boli v žalobe spolu s jej doplnením zo dňa 04.01.2021 označené v súlade s ust. § 133 ods. 1 a 2 CSP. 19. Ďalej považuje vo všeobecnosti za potrebné odvolací súd uviesť, že medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby (§ 132 CSP) patrí aj žalobný návrh. Podľa dôvodovej správy žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zavedenie tohto pojmu zákonodarca odôvodnil potrebou nadväznosti na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Doterajšia úprava uvádzala, že zo žaloby muselo byť zrejmé, „čoho sa navrhovateľ domáha“. Súdna prax judikovala, že žalobcovi sa neukladá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh - petit. Ide o určitý posun smerujúci k formalizácii sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu (§124 ods. 1 CSP). To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (BAJÁNKOVÁ, Jana. § 132 [Náležitosti žaloby]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 484). 20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v pôvodnej žalobe formálne vymedzila tri žalobné návrhy, a to: 1/ keď jej Okresný úrad v Žiline sprístupní stav (geometrickú identifikáciu, polohu, výmeru, počet a označenie parciel) predmetných pozemkov [pozemky, ktoré vznikli počas vyvlastnenia podľa rozhodnutia ÚP-625/8C-Ša Okresného národného výboru - Odboru územného plánovania v Žiline zo dňa 14.7.1980, ako nevyvlastnené časti (zamerané geometrickým plánom č. 241- 1-2460- 107-79) pôvodných rolí, ktoré boli vtedy vedené v pozemkovej knihe pod vložkami č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. A., dnes kataster nehnuteľností vedie tieto pozemky na LV č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. A.], žiadala, aby súd, na základe toho, že tento stav sa dodnes nemenil, tento stav osvedčil: určil ho ako súčasné geometrické a polohové vymedzenie tých nehnuteľností / pozemkov, ku ktorým vlastnícke právo sa im navrátilo na základe reštitučného nároku, pričom podielové spoluvlastníctvo tak, ako je evidované na príslušných listoch vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v súčasnosti na katastri je správne a nebude sa meniť. Takto súdom určené právo k nehnuteľnostiam, presnejšie určenie / vymedzenie nehnuteľností so zachovaním vlastníckych (podielových) práv bude potom možné považovať za hodnoverný doklad o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam a Okresný úrad v Žiline takto opraví katastrálny operát. Takúto opravu katastrálneho operátu by mal vykonať Okresný úrad
v Žiline vlastným rozhodnutím. Okresný úrad v Žiline ich doterajšie pokusy, aby tak urobil odmietol, a preto o to žiadala súd, aby tak určil (určovacia žaloba). Bez tohto rozhodnutia súdu, Okresný úrad v Žiline môže napr. tvrdiť, že môže konať len v intenciách toho, o čo ho požiada obchodná spoločnosť EMIT, spol. s r. o. ako subjekt, ktorý má celý areál kúpaliska Veroniky v Rajci v užívaní, a teda je zodpovedný za správnosť katastrálneho operátu v tej lokalite. Preto žiadala tiež súd, aby aj vzhľadom na ust. čl. 6 ods. 1 CSP vyvážil postavenie strán v tomto spore a nariadil Okresnému úradu v Žiline uvedený postup opravy katastrálneho operátu, inak zostane ich reštitučný nárok prakticky nevymožiteľný. Následne bude možné, aby došlo k dohode o prevode vlastníctva na obchodnú spoločnosť EMIT, spol. s r. o. a následnému podaniu návrhu na vklad práv k predmetným pozemkom; 2/ navrhla súdu, aby uznal konateľov obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o. vinných z trestného činu podvodu podľa ust. § 291 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a stanovil im odpovedajúci trest, pretože ich udržovali v omyle, že: a) predmetné pozemky sú v katastri nehnuteľností evidované chybne a treba ich opraviť tak ako oni zadajú, b) konatelia sú aktívni v tom, že žiadajú úrady o námietky, či opravy, teda že situáciu riešia a treba neustále čakať kvôli úradnému postupu. Zároveň vedeli, ale im nesprístupnili informáciu, že kataster nehnuteľností obsahuje informácie, podľa ktorých sa dala vykonať oprava a vyporiadanie už od začiatku evidovania ich reštitučného nároku, čím porušili ust. § 8 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Na základe ich podvodného konania sa bezdôvodne obohatili užívaním predmetných pozemkov a spôsobili im škodu na ušlom zisku; 3/ že bude žiadať od konateľov obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o. náhradu z bezdôvodného obohatenia, resp. plnenie formou nájomného, keď bude známa jeho výška v eurách, tiež náhradu za ušlý zisk a napokon navrhla, aby súd konateľom obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o., prípadne aj Okresnému úradu v Žiline a mestu Rajec uložil povinnosť zaplatiť im náhradu vo výške 1.000,- eur, ako bolo odhadnuté v bode 3 čl. 5 žaloby. 21. Po doručení uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020 žalobkyňa v podaní zo dňa 14.01.2021 zásadne zotrvala na vymedzení žalobného návrhu pod bodom 1/, ku ktorému len dodala, že sa nedomáha nového vlastníctva, ale len chybne evidovaných hraníc pozemkov v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o žalobný návrh pod bodom 2/ žalobkyňa k tomuto dodala, že mesto Rajec, teda žalovaný 3/, sa na zdržovaní vyporiadania a udržiavania ich v omyle podieľalo napríklad podaním, dňa 12.11.2018, spomínanej námietky voči zápisu ROEP Rajec, kde bolo hneď od začiatku zrejmé, že takýto postup nemal zo zákona šancu na úspech, o čom musel vedieť aj Okresný úrad v Žiline. Týmto mesto Rajec a Okresný úrad v Žiline konali na prospech obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o. a na škodu im, a tak sa podieľali na ich podvodoch a na škodách im spôsobených. K uvedenému žalobkyňa dodala, že sa podľa ust. čl. 46 ods. 2 a 3 Ústavy SR domáha súdneho prieskumu rozhodnutia a podania mesta Rajec, aj celého správneho konania o uvedenej námietke na Okresnom úrade v Žiline a súčasne, aby súd rozhodol o podiele ich zavinenia. Ku žalobnému návrhu pod bodom 3/ žalobkyňa uviedla, že náhrady z bezdôvodného obohatenia, resp. plnenia vo výške ušlého nájomného sa domáha vo výške v eurách, ktorá bude známa v priebehu konania. Okrem toho sa domáha určenia náhrady za ušlý zisk vo výške 1.250,- eur. Navrhuje, aby súd nariadil konateľom, prípadne aj Okresnému úradu Žilina a mestu Rajec, aby im uhradili tieto náhrady hneď, ako bude známa ich výška, prípadne aj čiastočným rozsudkom, keď bude známa aspoň časť náhrad. Náhrady škody, aj ušlého zisku sa domáha, hoci nepodali námietku voči zápisu ROEP Rajec. Okrem toho až do začiatku roku 2020 nemali predstavu, v čom je ich vlastníctvo spochybňované a dodnes nemajú hodnoverné údaje katastra, aby vedeli presne kvantifikovať výšku nárokovaného bezdôvodného obohatenia a odôvodniť ich nároky na vydanie nehnuteľnosti, vyporiadanie, podpísanie nájomnej zmluvy a pod. 22. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňou v podaní zo dňa 04.12.2020 vymedzené žalobné návrhy nespĺňali podmienku určitosti a zrozumiteľnosti tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorý by bol súdom vydaný na podklade jej žaloby. Súd prvej inštancie už v uznesení č. k. 17C/95/2020-16 zo dňa 15.12.2020 správne vytkol žalobkyni tento nedostatok žaloby, tiež v súlade s ust. § 129 ods. 2 CSP riadne uviedol (vo výroku I. uznesenia), v čom je jej podanie neúplné a nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a napokon žalobkyňu poučil o možnosti podanie v zmysle ust. § 129 ods. 3 CSP odmietnuť. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, t. j. že jej podania neobsahujú určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh, pre ktoré jej podanie zo dňa 04.12.2020 v spojení s jej doplnením odmietol. 23. Rovnako odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa vyššie uvedené nedostatky jej podania zo dňa 04.12.2020 v rozsahu jej žalobných návrhov pod bodom 1/ a 3/ (keďže na žalobnom návrhu pod bodom 2/ v podanom odvolaní už, ako výslovne uviedla, netrvá: „sa už ďalej nedomáha v tomto civilnom súdnom konaní“) neodstránila ani v podanom odvolaní.
24. K nedostatkom žalobného návrhu žalobkyne pod bodom 1/ odvolací súd konkrétne považuje za potrebné uviesť, že zo samotného podania zo dňa 04.12.2020 nebolo zrejmé, že či sa týmto žalobným návrhom žalobkyňa domáhala určenia (teda nie konštituovania, ale len deklarovania) jej vlastníctva k určitým častiam pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. A. a pôvodne zapísaným v pozemkovej knihe vo vložkách č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, dnes v katastri nehnuteľností evidovaných na LV č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktoré mali byť v minulosti zamerané geometrickým plánom č. 241-1-2460-107-79, ak súčasne udávala (v čl. 1 podania zo dňa 04.12.2020), že je ako podielová spoluvlastníčka evidovaná na uvedených listoch vlastníctva, alebo, ako to uviedla v podaní zo dňa 14.01.2021, že sa nového vlastníctva nedomáha, ale domáha sa len opravy chybne evidovaných hraníc pozemkov v katastri nehnuteľností. V spojení s obsahom odvolania možno vyvodiť, že žalobkyňa sa domáhala geometrického a polohového určenia pozemkov (odkaz žalobkyne na ust. § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z.), ktoré však vo svojich podaniach dostatočne určite nevymedzila. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že náležitosti žalobného návrhu nemožno odvodzovať z listín, ktoré žalobkyňa žiadala predložiť zo strany Okresného úradu v Žiline (§ 132 ods. 2 CSP) a súčasne civilné sporové konanie nie je konaním, v ktorom by súd „nachádzal a objasňoval“ bližšie neurčité tvrdenia sporových strán. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní neodstránila spomenutú zmätočnosť a neurčitosť, keď uviedla, že sa žalobou domáha bezodkladného sprístupnenia informácií o geometrickej identifikácii jej pozemkov v stave, v akom tieto boli bezprostredne po vyvlastnení za účelom ich vyporiadania, na základe ktorej identifikácie sa prípadne len určí, ktoré časti boli zastavané, aby sa aplikovali ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z. 25. Pokiaľ ide o nedostatky žalobného návrhu pod bodom 3/, odvolací súd poukazuje na to, že jeho neurčitosť a nevykonateľnosť vyplýva jednak z toho, že žalobkyňa si uvedené nároky neuplatnila v konkrétnom presne vymedzenom rozsahu (z hľadiska presného uvedenia peňažnej sumy, ktorej zaplatenia sa domáha), keďže uviedla, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, resp. uhradenia nájomného, ktoré bude žiadať od konateľov obchodnej spoločnosti EMIT, spol. s r. o., keď bude výška týchto nárokov v eurách známa. Nárok na peňažné plnenie je totiž uplatnený riadne a určite len vtedy, ak je uplatnený nielen čo do jeho základu (právneho dôvodu), ale aj čo do jeho výšky (rozsahu). Napokon, ak si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku pôvodne v žalobe v sume 1.000,- eur, následne v podaní zo dňa 14.01.2021 v sume 1.250,- eur a napokon v odvolaní vo forme ďalšieho ušlého zisku v sume 1.000,- eur, z podaní žalobkyne nebolo možné s určitosťou zistiť, či ide o škodu, ktorá mala vzniknúť jej osobe, alebo ide o škodu, ktorá mala vzniknúť jej splnomocnenému zástupcovi, avšak ona sa vo vlastnom mene domáha jej náhrady a súčasne, od ktorého zo žalovaných 1/ až 3/, prípadne aj od Okresného úradu Žilina, alebo len od niektorého z nich, v akom pomere, alebo solidárne, sa náhrady tejto škody žalobkyňa domáha. 26. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné a v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní (keďže odvolanie žalobkyne bolo nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil), a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im v súvislosti s týmto konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by im vôbec vznikli nejaké výdavky spojené s uplatňovaním, resp. bránením ich práva. Žalovaní napokon doposiaľ ani neboli oboznámení s tým, že žalobkyňa podala voči nim žalobu. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018. 28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).