Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-136-2021.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Subarea
3Cob/136/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci odmietnutia vykonania zápisu údajov do obchodného registra navrhovateľa COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 30 847 737, práv. zast.: Mgr. Jakub Malý, advokát, Curková 14, 813 39 Bratislava, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 46Nsre/1/2021-2 zo dňa 9.6.2021 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 46Nsre/1/2021-2 zo dňa 9.6.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ návrhom z 3.5.2021 žiadal zapísať zmenu údajov v štatutárnom orgáne zahraničnej právnickej osoby. Súd dňa 11.5.2021 odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov z dôvodu, že zo žiadnych k návrhu priložených dokumentov nevyplýval deň vzniku funkcie člena štatutárneho orgánu pri Dr. G. L. a G. T. L. a deň zániku funkcie člena štatutárneho orgánu pri G. Q. a A. R. R.. Zároveň súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadal pri jednotlivých štatutároch zapísať rodné priezvisko ako „iný identifikačný udaj“. Pod iným identifikačným údajom sa rozumie číslo osobného/cestovného dokladu alebo osobné/ rodné číslo pridelené krajinou pôvodu. Proti odmietnutiu vykonania zápisu podal navrhovateľ dňa 26.5.2021 námietky, súčasťou ktorých boli čestné vyhlásenia, z ktorých vyplýva aktuálne zloženie členov predstavenstva zriaďovateľa a deň vzniku funkcie členov predstavenstva N.. G. L. a G. T. L., ako aj zániku funkcie členov predstavenstva G. Q. a A. R. R.. Navrhovateľ zároveň nesúhlasil s názorom súdu v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu, že rodné priezvisko nie je iný identifikačný údaj podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zákona obchodnom registri. Predmetný názor nie je založený na žiadnom právnom základe a nevychádza zo žiadneho právneho predpisu. Zákon ďalej nešpecifikuje, aké údaje sa považujú za iný identifikačný údaj a uvedené nevyplýva ani zo žiadneho vykonávacieho predpisu, či usmernenia.
2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e) zák. o obch. registri, § 282 ods. 1 a ods. 2, § 283, § 285 ods. 1, § 286 ods. 1 a ods. 2 C.m.p. a konštatoval, že pokiaľ ide o zahraničné fyzické osoby, ktoré nemajú pridelené rodné číslo, sa ako povinne zapisovaný údaj vymedzený zákonným pojmom „iný identifikačný údaj“ rozumie údaj, ktorý predstavuje ekvivalent rodného čísla v krajine, ktorej štátnym príslušníkom je zahraničná fyzická osoba, ktorá má byť zapísaná ako člen štatutárneho orgánu do obchodného registra. Predmetnému konštatovaniu zodpovedá aj samotná formulácia ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri, z ktorého vyplýva, že pod pojmom „iný identifikačný údaj“ sa nerozumie akýkoľvek identifikačný údaj, resp. osobný údaj, prostredníctvom ktorého je možné určitú fyzickú osobu identifikovať, ale taký identifikačný údaj, ktorý zodpovedá rodnému číslu, ako trvalému identifikačnému údaju fyzickej soby, ktorým má byť zabezpečená jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Registrový súd konštatoval, že „iným identifikačným údajom“ miesto rodného čísla v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) možno rozumieť napr. osobné číslo, prípadne iný trvalý identifikačný
údaj, ktorý je prideľovaný zahraničnej fyzickej osobe v krajine jej pôvodu. Rodné priezvisko síce predstavuje osobný údaj fyzickej osoby, nie je však možné ho považovať za „iný identifikačný údaj“ zodpovedajúci rodnému číslu fyzickej osoby. Tým, že rodné priezvisko člena štatutárneho orgánu nepredstavuje povinne zapisovaný údaj do obchodného registra, ide o údaj, ktorý sa do obchodného registra nezapisuje.
3. Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa nebol úplný, keďže neobsahoval pri členoch štatutárneho orgánu zriaďovateľa ako fyzických osobách povinne zapisovaný údaj v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zák. o obch. reg., a to rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak im rodné číslo nebolo pridelené a navrhovateľ chcel nahradiť predmetný povinný údaj údajom, ktorý sa do obchodného registra nezapisuje (t.j. rodným priezviskom členov štatutárneho orgánu zriaďovateľa) a na ktorý sa v zmysle zákona neprihliada, neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie zápisu údajov v obchodnom registri. Predmetný nedostatok navrhovateľ neodstránil ani v námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, keď odstránil len nedostatok týkajúci sa dátumu vzniku funkcie.
4. Registrový súd zároveň poukázal na to, že návrh navrhovateľa bol neúplný aj z iného, než v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu uvedeného dôvodu. V návrhu na zápis údajov do obchodného registra neboli uvedené údaje o bydlisku fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby. V prípade štatutára Dr. G. L. uviedol navrhovateľ len názov obce (Munchen) a štát (Nemecká spolková republika), názov ulice, resp. verejného priestranstva, súpisné/orientačné číslo a PSČ neuviedol. V prípade štatutára Dr. MK. C. V. navrhovateľ uviedol názov obce (Frankfurt am Main), PSČ (60311) a štát (Nemecká spolková republika) bez uvedenia názvu ulice alebo verejného priestranstva a súpisného/orientačného čísla; v prípade Dr. R. O. uviedol názov obce (Kronberg in Taunus) a štát (Nemecká spolková republika) bez uvedenia názvu ulice alebo verejného priestranstva, súpisného/orientačného čísla a PSČ; v prípade C. T. uviedol názov obce (Frankfurt am Main), PSČ (6031) a štát (Nemecká spolková republika) bez uvedenia názvu ulice alebo verejného priestranstva a súpisného/orientačného čísla; v prípade G. T. L. uviedol názov obce (Babenhausen) a štát (Nemecká spolková republika) bez uvedenia názvu ulice alebo verejného priestranstva, súpisného/orientačného čísla a PSČ a v prípade E. E. uviedol názov obce (Frankfurt am Main), PSČ (60311) a štát (Nemecká spolková republika) bez uvedenia názvu ulice alebo verejného priestranstva a súpisného/orientačného čísla. S poukazom na uvedené registrový súd konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra.
5. Proti uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ a poukázal na skutočnosť, že vo formulári „NÁVRH NA ZÁPIS ZMENY ZAPÍSANÝCH ÚDAJOV O ORGANIZAČNEJ ZLOŽKE PODNIKU ZAHRANIČNEJ PRÁVNICKEJ OSOBY DO OBCHODNÉHO REGISTRA“, ktorý tvorí prílohu č. 16 k vyhláške č. 25/2004 Z. z. (ďalej len „Formulár“) je navrhovateľ oprávnený si vybrať pri identifikácii štatutára zriaďovateľa, ktorý je fyzickou osobou, v časti „iný identifikačný údaj“ z nasledovných možností: (i) preukaz totožnosti, (ii) cestovný doklad, (iii) doklad o pobyte cudzinca a (iv) iný identifikačný údaj. Poukázal na dôvodovú správu, portál MS SR, v časti k otázke týkajúcej sa „iného identifikačného údaja“ uvádza ako charakteristiku takého údaju „malo by ísť o trvalý identifikačný osobný údaj zahraničnej fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť (t.j. umožňuje určiť jej jednoznačnú totožnosť) v systémoch krajiny jej pôvodu.“ Nakoľko rodné priezvisko je nezmeniteľný údaj, ktorý spolu s ostatnými údajmi zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu osoby a zároveň evidovaný v systéme krajiny pôvodu takejto osoby, máme za to, že vyššie uvedenú charakteristiku spĺňa. V tejto časti uviedol, že považujeme za nepochopiteľné, prečo registrový súd nie je ochotný uznať ako iný identifikačný údaj rodné priezvisko osoby, ktoré predstavuje nezmeniteľný údaj a naproti tomu uprednostňuje napr. číslo osobného dokladu alebo cestovného dokladu, ktoré nespĺňa charakter trvalosti a po skončení platnosti takéhoto dokladu a vydaní nového dokladu sa vo väčšine krajín zmení. V uvedenej súvislosti tiež uviedol, že číslo osobného dokladu ako aj číslo cestovného dokladu je v Nemeckej spolkovej republike chápané ako veľmi citlivý údaj, ktorý je možné zneužiť na rôzne účely, a teda tento je potrebné zabezpečiť pred jeho zverejnením. Okrem toho Nemecká spolková republika svojim občanom neprideľuje rodné číslo ani iné osobné číslo, ktoré by spĺňalo podmienky trvalosti, jednoznačnosti určenia identifikácie osoby a bolo evidované v systéme Nemeckej spolkovej republiky ako krajiny pôvodu.
6. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že je nepochybné, že zákonodarca neobmedzil a ani nemal v úmysle obmedziť výklad pojmu „iný identifikačný údaj“ na číslo osobného/cestovného dokladu alebo osobné/rodné číslo pridelené krajinou pôvodu, ale tento pojem je možné vykladať obsiahlejšie, pričom
rodné priezvisko je možné považovať za iný identifikačný údaj, ktorý spadá práve pod iný identifikačný údaj bližšie Formulárom nešpecifikovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že pod pojmom iný identifikačný údaj je potrebné rozumieť aj rodné priezvisko fyzickej osoby. S tvrdeniami registrového súdu, že povinne zapisovaným údajom do obchodného registra je aj bydlisko fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zahraničnej právnickej osoby, a to v rozsahu názov ulice, resp. verejného priestranstva, súpisné/orientačné číslo, názov obce, PSČ a štát, taktiež nie je možné sa stotožniť. Požiadavka registrového súdu uvádzať bydlisko štatutára zahraničnej právnickej osoby v rozsahu názov ulice, resp. verejného priestranstva, súpisné/orientačné číslo, názov obce, PSČ a štát nie je opodstatnená a nie je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. O tom, že údaj o ulici a orientačnom/súpisnom čísle v časti uvedenia bydliska štatutárov zahraničnej právnickej osoby nie je povinný údaj svedčí aj samotný Formulár, nakoľko v predmetnom Formulári sú tieto položky označené ako odporúčané a v prípade ich neuvedenia sa pri kontrole vyplnenia zobrazuje iba varovanie o možnom nesprávnom vyplnení. Navrhovateľ k svojmu návrhu prostredníctvom námietok doložil čestné vyhlásenie preukazujúce miesto bydliska štatutárov zahraničnej právnickej osoby, čím došlo k splneniu formálnych náležitostí podaného návrhu. Pre úplnosť priložil k tomuto odvolaniu čestné vyhlásenie preukazujúce trvanie funkcie súčasných štatutárov zahraničnej právnickej osoby doplnené o PSČ v časti bydliska pri nasledovných osobách: N.. G. L., N.. R. O. K. G. T. L. a čestné vyhlásenie preukazujúce dátum vzniku funkcie osôb N.. G. L. K. G. T. L. a dátum zánik funkcie osôb: G. Q. K. A. R. R. doplnené o PSČ v časti bydliska pri nasledovných osobách: Dr. G. L. K. G. T. L., ako aj doplnený Návrh o PSČ pri bydliskách v tejto vete spomínaných štatutárov zahraničnej právnickej osoby.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 282 ods. 1 C.m.p. ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.
11. Podľa § 283 C.m.p., námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
12. Podľa § 286 ods. 2 C.m.p., o zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
13. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri, do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku 1a) tieto údaje: meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora.
14. Podľa 2 ods. 5 Obchodného zákonníka, bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.
15. Podľa 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov v znení neskorších predpisov, trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom 2) alebo súpisným a orientačným číslom 2) a je určená na bývanie,3) ubytovanie 4), 4a) alebo na individuálnu rekreáciu, 4b) ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.
16. Podľa 5 zákona č. 253/1998 Z.z., občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.
17. Odvolací súd v predmetnej veci preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým boli zamietnuté námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov, pričom (rovnako ako súd prvej inštancie v rámci prieskumu odôvodnenosti odmietnutia vykonania zápisu vyšším súdnym úradníkom z hľadiska splnenia podmienok § 6 a § 7 zákona o obchodnom registri) preskúmava napadnuté rozhodnutie so zreteľom na splnenie podmienok pre rozhodnutie o zamietnutí námietok.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že registrový súd oznámením zo dňa 11.5.2021 odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov obchodnej spoločnosti do obchodného registra, nakoľko v súlade s § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 530/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nakoľko návrh a prílohy k návrhu nespĺňajú podmienky na vykonanie zápisu. Proti tomuto odmietnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote námietky, prílohou ktorých boli čestné vyhlásenia štatutárov, avšak neodstránil vytýkané nedostatky, preto s poukazom na § 286 ods. 1 C.m.p. predmetné námietky navrhovateľa zamietol.
19. Odvolací súd konštatuje, že registrový súd postupoval správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, keď návrh navrhovateľa na zmenu zapísaných údajov obchodnej spoločnosti titulom nesplnenia zákonných podmienok odmietol a rovnako tak postupoval správne a v súlade so zákonom aj v prípade zamietnutia navrhovateľom podaných námietok.
20. Návrh navrhovateľa nebol úplný, nakoľko neobsahoval pri členoch štatutárneho orgánu zriaďovateľa ako fyzických osobách povinne zapisovaný údaj v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zák. o obch. reg., a to rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak im rodné číslo nebolo pridelené. Tento povinný údaj vyplýva zo zákona o obchodnom registri, pričom podľa MS SR a zák. č. 390/2019 Z.z. patrí pri identifikácii vybranej množiny fyzických osôb, o ktorých sa vedú v súvislosti so zápisom obchodnej spoločnosti (družstva), resp. inej právnickej osoby údaje v obchodnom registri, vyžadujú v situácii fyzických osôb, ktorým nebolo pridelené rodné číslo v alternatíve k nemu uvedenie „iného identifikačného údaja“. V zásade by malo ísť o iný identifikačný údaj zahraničnej fyzickej osobe pridelený štátom jej pôvodu svojím významom a povahou ekvivalentný slovenskému rodnému číslu. Teda malo by ísť o trvalý identifikačný osobný údaj zahraničnej fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť (t.j. umožňuje určiť jej jednoznačnú totožnosť) v systémoch krajiny jej pôvodu. V situáciách, kedy uvedený ekvivalent v krajine pôvodu nie je prideľovaný, je možné uviesť, napr. číslo preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu (pasu), prípadne dokladu o pobyte cudzinca, aj keď tieto nespĺňajú kritérium „trvalosti“.
21. Odvolací súd uvádza, že uvedenie rodného priezviska, tak ako to urobil navrhovateľ, nie je možné považovať za iný identifikačný údaj, nakoľko toto označenie je veľmi generické. Iný identifikačný údaj ako bolo uvedené vyššie je povahou ekvivalentný slovenskému rodnému číslu a nie rodnému priezvisku. Uvedenie iného identifikačného údaju namiesto rodného čísla, ako napr. čísla cestovného dokladu a bydliska slúži súdu, aby nedošlo k zámene s iným občanom. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že rodné priezvisko spolu s ostatnými údajmi zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu osoby.
22. Vo vzťahu k uvedeniu neúplného bydliska členov štatutárneho orgánu Dr. G. L., N.. G. C. V., N.. R. O., C.A. T., G. T. L., E. E. podľa odvolacieho súdu treba uviesť, že registrový súd správne uviedol, že v návrhu na zápis údajov do obchodného registra má byť bydlisko členov štatutárneho orgánu právnickej osoby uvedené v podobe názov ulice, resp. verejného priestranstva, súpisné/orientačné číslo, názov obce, PSČ a štát. Vzhľadom na uvedené nie je relevantná odvolacia námietka navrhovateľa, že uvedená požiadavka nie je opodstatnená a nie je v súlade s právnym poriadkom SR.
23. Navrhovateľ svoj návrh na zápis zmeny údajov nedoplnil v časti údajov o adrese trvalého pobytu členov štatutárneho orgánu súlade s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. , ako i ustanoveniami
právnych predpisov citovaných v bode 14. tohto rozhodnutia. Ak je ako miesto trvalého pobytu uvedená iba obec pobytu, takáto adresa občana slúži v súlade s ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. iba na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, nakoľko je vecne správne.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).