Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci navrhovateľa: J. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. T. XXX/X, S. J., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom T. XXXX/XX, S. J., proti výživou povinnému otcovi navrhovateľa: N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/XX, M. (ďalej len „otec navrhovateľa"), o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -119 zo dňa 22. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III., IV., ktorými okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 03. 05. 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28. 09. 2010 a povinnému z výživného, N. O., uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150,- eur mesačne od 20. 05. 2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zameškané výživné za obdobie od 20. 05. 2020 do 22. 09. 2020 v sume 293,94 eur splácať v splátkach po 30,- eur mesačne a výroku V. o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. -119 zo dňa 22. 09. 2020, uložil otcovi navrhovateľa povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150,- eur mesačne od 20. 05. 2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.). Vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 20. 05. 2020 do 22. 09. 2020 v sume 293,94 eur uložil otcovi navrhovateľa splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 30,- eur mesačne (výrok III.). Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 03. 05. 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 28. 09. 2010 (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 20. 05. 2020 sa navrhovateľ domáhal voči svojmu otcovi zvýšenia výživného zo sumy 83,- eur mesačne, určenej rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 03. 05. 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28. 09. 2010, na sumu 250,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ stanovené výživné je nedostatočné a nepokrýva jeho zvýšené potreby. Otec navrhovateľa s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120,- eur mesačne.

Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. a nasl. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), prihliadajúc aj na vývoj životných nákladov v zmysle . Súd konštatoval, že naposledy bolo výživné na navrhovateľa upravené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 03. 05. 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28. 09. 2010, ktorým bolo uložené otcovi navrhovateľa prispievať na v tom čase maloletého navrhovateľa sumou 83,- eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky navrhovateľa. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka navrhovateľa zamestnaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš s priemerným čistým mesačným príjmom od júla 2009 do decembra 2009, vrátane nemocenského a ošetrovného, vo výške 541,18 eur. Mala len jednu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný v spoločnosti PCA Slovakia, s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom od júla 2009 do januára 2010 vo výške 645,19 eur. Mal 4 vyživovacie povinnosti - voči navrhovateľovi, voči osvojenej dcére G. J. a ďalším deťom - J. O. a N. O.. Manželka otca, M. O., bola v tom čase dlhodobo práceneschopná, poberala nemocenské dávky vo výške 280,- eur. V súčasnosti je navrhovateľ žiakom Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku. Matka navrhovateľa poberá invalidný dôchodok v sume 169,40 eur mesačne, okrem toho pracuje, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára do decembra 2019 bol vo výške 891,28 eur. Jej výdavky sú na nájomné a služby spojené s užívaním bytu vo výške 185,61 eur, platby za el. energiu 71,- eur mesačne. Otec navrhovateľa je naďalej zamestnaný u zamestnávateľa PCA Slovakia, s. r. o., jeho čistý priemerný mesačný príjme od júna 2019 do mája 2020 bol vo výške 1.258,06 eur. Manželka otca navrhovateľa bola zamestnaná u zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s. od 01. 10. 2018 so základnou mzdou 485,- eur mesačne. Pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu nadbytočnosti podľa ku dňu 31. 08. 2020. Otec navrhovateľa býva v prenajatom 4-izbovom dome s výškou nájomného 450,- eur mesačne. Dohodnuté nájomné zahŕňa poplatky spojené s užívaním bytu a bežné priemerné úhrady za elektrickú energiu, plyn, teplo, poplatok za káblovú televíziu, televíziu a rozhlas. Súd, porovnajúc pomery účastníkov konania, konštatoval, že v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti sú príjmy rodičov navrhovateľa približne dvojnásobné, aj príjem manželky otca navrhovateľa bol v čase vyhlásenia rozsudku asi o tretinu vyšší ako v roku 2010 (hoci pracovný pomer ukončila ku dňu 31. 08. 2020, patrí jej odstupné aj za ďalší mesiac, t. j. september 2020). Pokiaľ ide o otcom navrhovateľa tvrdené zdravotné problémy jeho manželky, ktoré jej neumožňujú nájsť si prácu, súd nemal uvedené preukázané, preto vzal do úvahy aktuálny príjem manželky navrhovateľa, vrátane prídavkov, v sume 650,- eur. Súd konštatoval, že navrhovateľ pri vyčíslení svojich mesačných nákladov ustálil tieto na sumu približne 400,- eur mesačne a v návrhu žiadal, aby sa v podstatnej miere na ich úhrade podieľal jeho otec. Súd pri určení výživného vychádzal so skutočnosti, že matka navrhovateľa nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jedinými nákladmi, ktoré musí mesačne uhrádzať, je nájom bytu v sume 185,61 eur a elektrina v sume 71,- eur. Pokiaľ ide o otca navrhovateľa, tento zarobí mesačne približne 1.250,- eur, pričom má vyživovaciu povinnosť voči osvojenej G. O. a ďalším dvom synom. Súd pri zohľadnení vývoja životných nákladov a výšky príjmov rodičov považoval za spravodlivé, aby otec navrhovateľa plnil svoju vyživovaciu povinnosť v sume 150,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, keď navrhovateľ nedeklaroval tak vysoké výdavky, resp. tu nebola preukázaná taká životná úroveň otca navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala inú úpravu výživného. Súd zároveň uložil otcovi navrhovateľa zaplatiť zameškané výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 293,94 eur, ktoré otcovi navrhovateľa umožnil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec navrhovateľa odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v uložení mu povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120,- eur mesačne. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne a skutkovo nesprávny. Podľa odvolateľa navrhovateľ nepreukázal zmenu životných nákladov do takej miery, aby to súd mohol považovať za relevantný zdroj tvrdení. Pri výsluchu na pojednávaní neboli predložené skutočnosti, ktoré by

preukazovali podstatné zvýšenie potrieb navrhovateľa, ani neboli preukázané iné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili nárast výdavkov domácnosti navrhovateľa. Súd v odôvodnení nesprávne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že došlo k zvýšeniu príjmu jeho manželky oproti času posledného rozhodovania o výživnom asi o tretinu. Súd nezohľadnil, že jeho manželka je nezamestnaná a dlhodobo práceneschopná. Súd sa bližšie nezaoberal s jej práceneschopnosťou, ktorá vyústila až do skončenia pracovného pomeru a zohľadňoval jej čistý mesačný príjem 650,- eur. Jeho manželka aktuálne nevykonáva aktívnu pracovnú činnosť, podstupuje opakované liečby. Opakovane sa snažila nájsť si prácu, avšak neúspešne. Vzhľadom na okolnosti je pre ňu náročné začleniť sa do spoločenského života a uplatniť sa na trhu práce. V čase vydania napadnutého rozhodnutia nebola súdu predložená aktuálna lekárska správa o jej zdravotnom stave, na základe čoho súd dospel k záveru, že jeho manželka môže aktívne pracovať, a tým sa podieľať na hospodárení rodiny. Z aktuálnej lekárskej správy zo dňa 07. 10. 2020 vyplýva, že jeho manželka trpí hyperventilačnou tetániou. Jedná sa o chronické štádium choroby, kde sa vyžaduje odborná starostlivosť. Opakovane podstupuje rehabilitácie, neurologické, psychiatrické či cievne terapie. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol jeho manželke priznaný nárok na nemocenské dávky z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s. V porovnaní so zdravotným stavom jeho manželky, zdravotný stav matky navrhovateľa nie je závažný natoľko, aby bola dlhodobo práceneschopná. V ďalšom uviedol, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 20. 08. 2020 svoj návrh odôvodnil najmä tým, že v dôsledku dosiahnutia plnoletosti sa jeho životné náklady a potreby značne zmenili. Dosiahnutím plnoletosti však nemôže dôjsť k zmene výdavkov plnoletého v takom rozsahu, aby súd túto skutočnosť zobral do úvahy ako dôvod zvýšenia výživného, bez ozrejmenia iných skutočností hodných osobitného zreteľa na zvýšenie výživného. Poukázal na to, že nemá vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľovi, ale aj voči ďalším trom deťom pochádzajúcim z jeho súčasného manželstva. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1.250,- eur. Ide o jediný príjem do domácnosti, ktorý musí zabezpečiť úhradu výdavkov nielen pre jeho spotrebu, ale aj spotrebu manželky a ďalších troch detí. Ide o hrubý nepomer jeho domácnosti v porovnaní s domácnosťou navrhovateľa a jeho matky, ktorá má iba jednu vyživovaciu povinnosť. Výdavky jeho domácnosti dosahujú v súčasnosti približne 1.887,- eur v pomere štyroch vyživovacích povinností, výdavky domácnosti navrhovateľa a jeho matky dosahujú približne 1.719,83 eur. Tým, že má viacnásobnú vyživovaciu povinnosť, po rozdelení jeho príjmu sa neprimerane znižuje životná úroveň ostatných detí v porovnaní so životnou úrovňou navrhovateľa po rozhodnutí súdu.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom zo dňa 03. 05. 2010, kedy mal 8 rokov. V súčasnosti má 18 rokov. Medzitým nedošlo k žiadnej úprave výživného, pretože jeho matka sa to snažila zvládnuť sama. Od poslednej úpravy však došlo k významnej zmene pomerov na jeho strane - v súčasnosti je už dospelý a k zmene došlo aj zmenou školy zo základnej na strednú. Podľa navrhovateľa súd správne vyhodnotil príjem manželky jeho otca, keďže pre súd je dôležitý stav v čase vyhlásenia rozsudku. Jeho otec predloženými lekárskymi správami nepreukázal, že by jeho manželka trpela ochoreniami, ktoré by jej znemožňovali sa zamestnať a vykonávať prácu. Jeho otec tvrdí, že jeho manželka trpí hyperventilačnou tetániou, a preto je pre ňu náročné sa zamestnať. Táto diagnóza je uvedená v lekárskych správach ako posledná a lekárske správy sa netýkajú tohto ochorenia. Jeho otec neopísal, a ani nepreukázal, ako ju má táto diagnóza obmedzovať v možnosti nájsť si zamestnanie. V prípade, že by jej zdravotný stav neumožňoval sa zamestnať, na takéto účely slúži invalidný dôchodok. Jeho otec namieta, že má viacnásobnú vyživovaciu povinnosť. Má však aj dospelého syna, ku ktorému má a mal rovnaké povinnosti ako voči ostatným deťom, s ktorými žije.

4. Otec navrhovateľa v replike (vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu) zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že už na prvom pojednávaní preukázal, že jeho manželka nemá zamestnanie, napriek tomu súd vychádzal z jej príjmu 650,- eur. Jeho manželka poberá nemocenskú dávku 300,- eur mesačne, čo je podstatný rozdiel. Pokiaľ ide o invalidný dôchodok, tento sa bude riešiť až po ukončení liečby. V ďalšom uviedol, že nie je pravda, že výživné nebolo zvýšené od 03. 05. 2010. Matka navrhovateľa podala návrh na zvýšenie výživného dňa 08. 06. 2017, tento návrh zobrala späť na základe jeho procesnej podstaty vyhlásením konkurzu. Napriek tomu, že bol v ťažkej situácii, nepodal návrh na zníženie výživného a plnil si výživné do dospelosti navrhovateľa.

Trval preto na prehodnotení, nakoľko má 5-člennú domácnosť, je jediný živiteľ, má 3 maloleté deti, ktoré s ním žijú už dlhodobo a je povinný sa postarať o ich výživu.

5. Žiadne ďalšie podania neboli účastníkmi konania v odvolacom konaní produkované.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania ( , C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu stanovenom v ust. , C. m. p. a napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, nepovažujúc za potrebné tieto opakovať.

8. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Otázka trvania vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi nie je sporná. Navrhovateľ sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie a je povinnosťou jeho rodičov prispievať na jeho výživu podľa svojich možností a schopností v rozsahu, v akom je to potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľa.

9. V zmysle právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa . Takouto zmenou môže byť napr. strata či nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je potrebné skúmať príčiny tejto straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva a pod. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu výživného.

10. I keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú v prvom rade odôvodnené potreby na strane oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane osoby, ktorá je povinná plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe, v danom prípade navrhovateľovi ( ). Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu či nadania, pričom sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obuv, strava, hygienické potreby, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku.

11. Otec navrhovateľa v odvolaní nenamietal zmenu pomerov na strane navrhovateľa či na svojej strane, namietal správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie o výške výživného. Odvolacie námietky otca navrhovateľa tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa V zmysle citovaného ustanovenia súd dôkazy

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich vierohodnosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak, je z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti logický rozpor.

13. Otec v odvolaní namietal predovšetkým závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k príjmu jeho manželky, keď konštatoval, že oproti času posledného rozhodovania došlo k jeho zvýšeniu. Odvolacia námietka otca navrhovateľa v tomto smere nie je dôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov - pracovnej zmluvy manželky otca navrhovateľa, dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede otca navrhovateľa, pričom prihliadal aj na to, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru manželky otca navrhovateľa dňom 31. 08. 2020, avšak súd prihliadal na to, že v čase jeho rozhodovania manželke otca navrhovateľa ešte patrilo odstupné za mesiac september 2020. Keďže súd je povinný vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu, správne zohľadňoval i príjem manželky otca navrhovateľa. Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 35. odôvodnenia rozhodnutia. Ako správne odvolací súd vyhodnotil aj závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zdravotnému stavu manželky otca navrhovateľa a jej možnosti pracovať (bod 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), ktoré závery zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. V súvislosti s príjmom manželky otca navrhovateľa zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie sa uvedenou otázkou zaoberal predovšetkým vo vzťahu k posudzovaniu existencie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa voči manželke. Keďže súd dospel k záveru, že táto je spôsobilá pracovať, nepovažoval pri jej aktuálnom príjme za dôvodné osobitne zohľadňovať výdavky otca navrhovateľa na ňu. Pokiaľ otec navrhovateľa v odvolaní a replike poukázal na to, že jeho manželka je práceneschopná a poberá nemocenskú dávku vo výške 300,- eur mesačne, uvedené nie je spôsobilé ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k existencii vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa voči manželke, nakoľko uvedený príjem manželky otca navrhovateľa je spôsobilý pokryť jej výdavky. Uvedená skutočnosť nie je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilá ovplyvniť ani správnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu zvýšenia výživného, keďže výška nemocenského manželky otca navrhovateľa je približne rovnaká ako výška rodičovského príspevku poskytovaného manželke otca navrhovateľa v čase posledného rozhodovania o výživnom, pričom pri posudzovaní výšky výživného súd v prvom rade vychádzal zo zvýšenia príjmu otca navrhovateľa.

14. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil i námietky otca navrhovateľa o nepreukázaní zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného v súdom určenom rozsahu. Odvolací súd uvádza, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľa rozhodované v čase kedy mal 8 rokov, chodil na prvý stupeň základnej školy. Z uvedeného je zrejmé, že na strane navrhovateľa došlo opakovane k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného - prechod na druhý stupeň základnej školy, prechod na strednú školu, zvýšené výdavky boli nesporne spojené aj s dospievaním (strava, hygienické potreby, záujmy), pričom v súlade s súd prvej inštancie prihliadal aj na vývoj životných nákladov. Zvýšenie výživného napokon odôvodňovalo i zvýšenie príjmu otca navrhovateľa (na dvojnásobok príjmu dosahovaného v čase posledného rozhodovania).

15. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o výške výživného na navrhovateľa, ktorú považuje za primeranú možnostiam a schopnostiam otca ako výživou povinnej osoby, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľa, ktorá výška výživného tiež korešponduje s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pri zohľadnení majetkových pomerov otca navrhovateľa ako výživou povinnej osoby a existencie jeho ďalších vyživovacích povinností. Nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 03. 05. 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28. 09. 2010 a výživné na navrhovateľa zvýšil na sumu 150,- eur mesačne počnúc od 20. 05. 2020, vo výroku o zameškanom výživnom a výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

16. Vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, ktorý nebol napadnutý odvolaním, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s C. m. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania v zmysle C. m. p.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )